Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233914
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115233914.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX N., 2/ N. M., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Eduard Šoška, advokát, so
sídlom advokátskej kancelárie: D. T. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Ing. U. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, XXX XX N., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát, so
sídlom Advokátskej kancelárie M. H. XX, XXX XX. N., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40C/593/2015-95 zo dňa 04. 10. 2016 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom č.k. 40C/593/2015-144 z 23. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu č.k. 40C/593/2015-95 zo 04. 10. 2016 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 40C/593/2015-144 z 23. 10. 2017 p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/
sumu vo výške 14.053,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14.053,-
Eur do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 40C/593/2015-144 z 23.
10. 2017 doplnil v prvom výroku začiatok obdobia, od kedy priznáva úroky z omeškania, t.j. od 27. 05.
2015. Základom pre rozhodnutie súdu bol rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/479/2007-376 zo
dňa 27.06.2014, právoplatný dňa 31.12.2014, ktorým súd určil vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti

- pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 23.02.2007 medzi stranami sporu. Pre súd
ide o prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, ktorá bola
zameraná a smerovala k preukázaniu vlastníckeho práva žalovaného k prevádzanej nehnuteľnosti a
jeho právnych predchodcov vydržaním a následne spochybňovaniu označeného rozsudku súdu pre
jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Dôsledkom označeného rozsudku a
jeho preukázaného zápisu v katastri nehnuteľnosti žalobcovia (pôvodne výluční vlastníci) nehnuteľností
- pozemkov - zapísaných ako parcela CKN č. 1503/1 o výmere 825 m2, parcela CKN č. 1503/2 - orná

pôda o výmere 77 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q. a parcela CKN
č. 1503/3 orná pôda o výmere 421 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q. (pôvodne
parcela CKN č. 1503) sú vlastníkmi označených nehnuteľností vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/3
a ďalšími spoluvlastníkmi označených nehnuteľností ako to vyplýva z predložených listov vlastníctva č.XXXX a XXXX pre kat. úz. Q., obec Višňové, okres Žilina, sú žalobcovia S. W. vo výške podielu 1/3 a
JUDr. C. W. vo výške podielu 1/3 spornej nehnuteľnosti. Predmetná kúpna zmluva tak stratila v rozsahu
vykonaného zápisu vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti na tretie osoby - ako oprávnených

vlastníkov zamýšľané vecno-právne účinky. Označený rozsudok okresného súdu vo vzťahu ku kúpnej
zmluve vytvára disproporciu nadobudnutých práv zmluvných strán v neprospech žalobcu. Uvedený
dosah zápisu právoplatného rozhodnutia je objektívnym dôvodom vzniku záväzku z bezdôvodného
obohatenianastranepredávajúceho,t.j.žalovaného.Vychádzajúczkúpnejzmluvy,predmetomprevodu
bola označená nehnuteľnosť v celosti a kúpna cena bola dohodnutá vo vzťahu k predmetu vo

výške 635.040,- Sk (21.079,- Eur). Zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva prevádzanej
nehnuteľnosti. Hoci kupujúci zaplatil kúpnu cenu, stal sa jej vlastníkom len v podiele 1/3. V uvedených
súvislostiach predávajúci, žalovaný prevodom pozemku získal na úkor žalovaných kúpnu cenu vo výške
2/3 neoprávnene, preto je túto povinný vydať. U žalovaného ide o získanie majetkového prospechu
plnením z neplatného právneho úkonu podľa §-u 451 ods. 2 OZ . V čase prevodu nehnuteľnosti bol síce
žalovaný zapísaný ako jej vlastník v katastri nehnuteľnosti, ale vo vzťahu k označenému rozsudku išlo

len o formálne vlastníctvo, nebol výlučným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Uvedený rozsudok
vyvracia tvrdené skutočnosti o vlastníctve žalovaného, ako aj jeho právnych predchodcov k prevádzanej
nehnuteľnosti žalovaného a vzhľadom na jeho právoplatnosť a nemennosť ako jednej vlastnosti
právoplatného súdneho rozhodnutia, v čase prevodu previedol na žalobcov viac práv ako mohol,
teda neplatne. Zápisom právoplatného rozsudku do katastra nehnuteľnosti došlo k faktickému vydaniu

spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/3 k označenej nehnuteľnosti tretím osobám a vzniklo podielové
spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Na strane žalobcov vznikla ujma v rozdiele zaplatenej
kúpnej ceny za celý pozemok a reálnemu nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu k prevádzanej
nehnuteľnosti len v podiele 1/3. Z uvedeného súd vyvodil naplnenie všetkých zákonných znakov pre
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným v žalovanej sume ako dôsledok neplatnosti kúpnej

zmluvy v časti vydaného spoluvlastníckeho podielu tretím osobám a vznik bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného v pomere 2/3 zo zaplatenej kúpnej ceny, t.j. v sume 14.053,- Eur. Vzhľadom na právny
stav vlastníctva k označenej nehnuteľnosti po zápise právoplatného rozsudku do katastra nehnuteľnosti
a účinky vlastníckeho práva erga omnes, nie je potrebné osobitne konštatovať absolútnu neplatnosť
časti kúpnej zmluvy, pretože je zrejmé, že predávajúci nemohol byť v čase prevodu nehnuteľnosti jej

výlučným vlastníkom a táto nemohla byť účinne prevedená na žalobcov v podiele 1/1. Vo vzťahu
k neplatnosti zmluvy súd poukazuje aj na zák. ust. §-u 457 OZ - reštitučnú povinnosť účastníkov, t.j.
vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, teda vzájomne podmienený záväzok účastníkov zmluvy, ktorý
vzniká zo zákona. Vydaním spoluvlastníckeho podielu k označenej nehnuteľnosti tretím osobám na
základe právoplatného rozhodnutia súdu je pri neplatnosti zmluvy (v posudzovanom prípade čiastočnej

neplatnosti zmluvy) splnená - reštitučná povinnosť kupujúceho/žalobcu vyplývajúca mu zo zákonného
ust. §-u 457 OZ, pričom na jej splnení nič nemení skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel vo výške 2/3
k označenej nehnuteľnosti nebol vydaný predávajúcemu, t.j. žalovanému, ale bol zapísaný na základe
právoplatného rozsudku skutočnému vlastníkovi určeného súdom. K vznesenej námietke premlčania
uplatneného nároku žalovaným súd nadväzuje na predchádzajúci odsek odôvodnenia a konštatuje,

že v posudzovanom prípade sa žalovaný nemôže účinne ubrániť vznesenou námietkou premlčania
s poukazom na ust. §-u 107 ods. 3 OZ. Účelom tohto ustanovenia je zachovať rovnováhu práv
oboch zmluvných strán neplatnej zmluvy v prípade vzájomne podmienených záväzkov, kde na jednej
strane stojí právo, ktoré sa premlčuje a na druhej strane nepremlčateľné právo, teda prípady, keď proti
sebe stojí právo na vydanie peňažného plnenia voči vlastníckemu právu, ktoré sa nepremlčuje. Ako

príslušenstvo uplatnenej pohľadávky súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania podľa §-u 517
ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ v spojení s §-om 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení vo
výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 27.05.2015 do zaplatenia. Pre stanovenie začiatku omeškania s
plnením peňažného dlhu aj s prihliadnutím na ust. §-u 563 OZ bola určujúca výzva zaslaná žalovaným
žalobcovi zo dňa 27.05.2015 (č. l. 28), ktorou splnomocnený zástupca žalovaného deklaroval vedomosť

o uplatnenom nároku zo strany žalobcu na základe jeho výzvy zo dňa 12.05.2015. O trovách konania
rozhodol súd podľa §-u 255 ods. 1 v spojení s §-om 252 ods. 1 a §-om 262 ods. 1 CSP a žalobcom ako
strane sporu, ktorá mala v konaní plný úspech priznal aj plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolania žalovaný. V podanom odvolaní uviedol, že pokiaľ

súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že danú právnu vec posudzoval v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ
a dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť neplatnosť kúpnej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ako
predbežnú otázku vyriešiť to, či kúpna zmluva zo dňa 23. 02. 2007 bola skutočne neplatným právnym
úkonom. Samotný odkaz ma úplne iné súdne konanie a jeho rozhodnutie považuje za nepostačujúci anesprávny postup súdu. Nikdy nebolo žiadnym súdnym rozhodnutím určené, že kúpna zmluva zo dňa
23. 02. 2007 je neplatná, touto skutočnosťou sa OS Žilina v rozsudku č.k. 4C/479/2007-376 nezaoberal
ani len v odôvodnení daného rozhodnutia. Prvostupňový súd preto nepostupoval správne, ak napadnuté

rozhodnutie postavil na rozhodnutí č.k. 4C/479/2007-376, keďže toto sa vôbec nezaoberalo otázkou
podstatnou pre rozhodovanie v tejto právnej veci. V priebehu celého konania bolo snahou žalovaného
preukázať, že kúpna zmluva zo dňa 23. 02. 2007 bola a je platná v celom rozsahu, nakoľko bol v čase jej
uzavretia skutočným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, a to v celosti. Vlastníkom daného pozemku
sa stal na základe kúpnej zmluvy z r. 2004 uzavretej s predchádzajúcim vlastníkom pozemku U. W.,

nar. XX. XX. XXXX, pričom žalovaný bol dobromyseľný v tom, že U. W. je oprávneným a skutočným
vlastníkom nehnuteľnosti v celosti, t.j. v podiele 1/1-ina. U. W. pritom žalovanému riadne preukázal svoje
vlastníctvo k nehnuteľnosti tak výpisom z LV , ako aj darovacou zmluvou z r. 1990, ktorou nehnuteľnosť
nadobudolodsvojhoprávnehopredchodcu,Y.W..Ztýchtoskutočnostíjednoznačnevyplýva,ženakoľko
U. W. nerušene nehnuteľnosť užíval a vlastnil od r. 1990 (t.j. viac ako 10 rokov), bola splnená podmienka
pre vydržanie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Nikto nikdy jeho vlastníctvo k nehnuteľnosti

nespochybňoval, a teda bol zákonným vlastníkom v celosti. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok
jenesprávny,nakoľkosúdnekonanie,ktorémupredchádzalomalovady,naktorépoukázal,neboliriadne
zohľadnené všetky skutočnosti v ich zájomných súvislostiach, súd riadne neskúmal podstatné okolnosti
pre vydanie zákonného rozhodnutia, a to najmä platnosť právneho úkonu, len stroho konštatoval, že
ide o nárok z bezdôvodného obohatenia na základe neplatného právneho úkonu. V nadväznosti na

to, žalovaný navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel, aby vyslovil právny záver, že rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 4C/479/2007-376 zo dňa 27. 6. 2014 nezakladá prekážku veci rozhodnutej v
súvislosti s predmetným konaním a aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom
rozsahu zamietne ako nedôvodnú. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobcov k náhrade trov konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/, kde uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považujú za správne a majú za to, že súd pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym právnym a skutkovým zisteniam. Základom pre rozhodnutie súdu bol rozsudok Okresného
súdu Žilina č.k. 4C/479/2007-376 zo dňa 27. 06. 2014, ktorým súd určil vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti - pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 23. 02. 2007 medzi stranami sporu.

Odvolanie žalovaného je zamerané na revíziu právoplatného rozsudku č.k. 4C/479/2007-376 zo dňa
27. 06. 2014, pričom žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie odmietol jeho návrhy
na dokazovanie vo vzťahu k platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23. 02. 2007. Súd správne konštatoval, že
uplatnený nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, nemôže
byť prostriedkom revidovania a prieskumu predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia. Z uvedeného

dôvodu prvoinštančný súd v súlade so zákonom zamietol aj dôkazy navrhnuté žalovaným k preukázaniu
jeho vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti v čase tohto prevodu - 23. 02. 2007. Rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 4C/479/2007-376 určil, že S. W. je spoluvlastníkom v podiele 1/3 pozemku
KN-Cparc.č.1503/1,KN-Cparc.č.1503/2aKN-C1503/3,ažespoluvlastníckypodiel vKN-Cparcelách
č. 1503/1, 1503/2 a 1503/3 v 1/3 patrí do dedičstva po poručiteľovi C. W.. V zmysle zásady, že nikto

nemôže previesť na iného viac práv ako sám vlastní, nemohol žalovaný previesť na žalobcov vlastnícke
právo k parcelám KN-C 1503/1, 1503/2 a 1503/3 v celosti, ale len v podiele 1/3 k celku. V odôvodnení
rozhodnutia súd konštatoval, že všetky prevody a prechody vlastníckeho práva boli nesprávne a
nezákonné. Nezákonný bol aj prevod vlastníckeho práva k parcele KN-C č. 1503 zo žalovaného na
žalobcov v podiele 2/3 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. 02. 2007. Pokiaľ ide o právne posúdenie

veci, súd prvej inštancie konštatoval správne, že na strane žalovaného ide o získanie majetkového
prospechu plnením z neplatného právneho úkonu, keď žalovaný v čase prevodu nehnuteľnosti bol
síce zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností, ale vo vzťahu k právoplatnému rozsudku č.k.
4C/479/2007-376 išlo len o formálne vlastníctvo, resp. bol len podielovým spoluvlastníkom v 1/3.
Zápisom právoplatného rozsudku do katastra nehnuteľností došlo k faktickému vydaniu vlastníckeho

podielu žalobcov vo výške 2/3 a na strane žalobcov vznikla ujma v rozdiele zaplatenej kúpnej ceny
za celý pozemok a reálnemu nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu k prevádzanej nehnuteľnosti
len v podiele 1/3. Po zápise právoplatného rozsudku do katastra nehnuteľností a účinku vlastníckeho
práva (erga omnes) nebolo potrebné osobitne konštatovať absolútnu neplatnosť časti kúpnej zmluvy.
Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobcov zaslal žalovaný repliku, kde uviedol, že trvá na skutočnostiach, ktoré uviedol
v podanom odvolaní, že rozsudok považuje za nesprávny , nakoľko ním a konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže sa nezaoberal predloženýmidôkazmi. Žalovaný mal za to, že jednoznačne svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu preukázal a
preto nemohlo z jeho strany dôjsť k bezdôvodnému obohateniu vo vzťahu k žalobcom.

5. K replike žalovaného zaslali žalobcovia 1/ a 2/ dupliku. Žalobcovia uviedli, že zotrvávajú na svojom
vyjadrení k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal

a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva. Odvolací súd
preskúmaním rozsudku, odvolacích dôvodov a súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne ustálil otázku vlastníctva predmetu sporu, ktorá bola rozhodujúcou okolnosťou pri posudzovaní
uplatneného nároku žalobcov. Najmä s prihliadnutím na právoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina
č.k. 4C/479/2007-376 z 27. 06. 2014, musel odvolací súd konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno o svojom výlučnom vlastníctve k predmetu kúpnopredajne zmluvy z 23. 02. 2007. Ako
bolo konštatované v prejednávanej veci, žalovaný v čase uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva

k dotknutej nehnuteľnosti bol zapísaný ako jej vlastník, avšak išlo len o formálne vlastníctvo, nebol jej
výlučným vlastníkom. Prevodom nehnuteľnosti v podiele 1/1 na žalobcov, tak previedol na žalobcov viac
práv ako sám vlastnil, v dôsledku čoho bola predmetná zmluva neplatná.

12. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa

stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací
súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.

1 CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)