Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010495
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323010495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XXX, C., Srbsko, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon
väzby Leopoldov, pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a pre zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 1.12.2023,
sp. zn. 14T/32/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.4.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, C.,
Srbsko, tohto času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a
Ústave na výkon väzby Leopoldov,

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

1/ v časovom rozpätí od 02:30 hod. do 03:00 hod. dňa 21.10.2022 obžalovaný po predchádzajúcej
dohode s obvineným F. (ktorý je stíhaný v samostatnom konaní a o ktorého vine doposiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté) išiel na ubytovňu v G., H. XXX, kde vyhľadal poškodeného C. H., ktorého
sa pýtal, či vie čo urobil a vyhrážal sa mu, že bude mať problém, ak neurobí to, čo od neho chce F.,
potom obžalovaný zavolal obvinenému F. a telefón odovzdal poškodenému, ktorému F. dal ultimátum,

že ak „nestornuje“ trestné oznámenie, tak zabije jeho a jeho dieťa a ďalej obžalovaný pod hrozbou
bezprostredného násilia kázal poškodenému, aby zmenil svoju výpoveď v prospech obžalovaného a
obvineného F., teda aby stiahol svoje trestné oznámenie,

2/ v presne nezistenom čase okolo 12.00 hod. dňa 26.10.2022 obžalovaný po predchádzajúcej dohode
s obvineným F. (ktorý je stíhaný v samostatnom konaní a o ktorého vine doposiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté), navštívil poškodeného C. H. na ubytovni v meste G. C. I. H. XXX, kedy poškodenému

odovzdal telefón, cez ktorý sa obvinený F. poškodenému opakovane vyhrážal, že ho zabije a že zabije
jeho priateľku a rodinu, následne obžalovaný vyzýval poškodeného, aby urobil všetko, čo od neho žiada
F. a zároveň žiadal od poškodeného aj finančnú hotovosť vo výške 1.000,- eur, pretože ak to neurobí
budú mať obaja problém s obvineným F. a tiež obžalovaný a F. od poškodeného ďalej žiadali, aby pre
nich predával drogy, pričom pod týmto tlakom a v obave o svoj život a zdravie ako aj o život a zdravie
svojej rodiny poškodený C. H. dňa 26.10.2022 v čase o 20.15 hod. aj pod hrozbou obžalovaného, ktorý
mu uviedol, že ak neposlúchne F., tak ho bude musieť na pokyn F. udierať, pod hrozbou bezprostredného

násilia odovzdal finančnú hotovosť vo výške 100,- eur obžalovanému, a to v meste G., I. H., konkrétne
na parkovisku pred obchodným domom Tesco,3/ od presne nezisteného času do 04.00 hod. dňa 27.10.2022, v budove Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Galante, na adrese Hlavná 13, pred umiestnením do cely policajného zaistenia v

trestnej veci vedenej na Odbore Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante
pod ČVS: ORP-468/2-VYS-GA-2022, vo svojom spodnom prádle u seba neoprávnene prechovával
mikroténové vrecko obsahujúce sušený rastlinný materiál zelenej farby s hmotnosťou 4994 mg, s
obsahom minimálne 10 mg THC, čo zodpovedá najmenej 9 obvyklým jednorazovým dávkam drogy
a mikroténové vrecko obsahujúce sušený rastlinný materiál zelenej farby s hmotnosťou 6025 mg, s

obsahom minimálne 10 mg THC, čo zodpovedá najmenej 12 obvyklým jednorazovým dávkam drogy
pričom rastliny z rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok.

t e d a :

v bodoch 1 a 2
- spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

v bode 3

- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa,

č í m s p á c h a l :

v bodoch 1 a 2

- pokračovací zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 odsek 1 Trestného zákona

v bode 3
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a
o d s u d z u j e :

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 41 odsek 2 Trestného zákona na

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona na trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo
výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na trest prepadnutia veci, a to:
- 1 kus mobilný telefón značky REDMI, modrej farby, IMEI 1: 861990043449446/01, IMEI 2:

861990043449453/01.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 1.12.2023, sp. zn. 14T/32/2023 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného v bodoch 1/
a 2/ z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 3/ zo zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 Trestného zákona, na skutkom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38
odsek 2, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobodyzaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona
bol obžalovanému uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 7 rokov. Podľa
§ 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému bol uložený trest prepadnutia veci,

a to 1 kus mobilného telefónu značky REDMI, modrej farby, IMEI 1: 861990043449446/01, IMEI 2:
861990043449453/01. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bol poškodený C. H. s nárokom na
náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, sa prokurátor vo vzťahu k výroku o vine vzdal práva

na podanie odvolania a vo vzťahu k výroku o treste si ponechal lehotu. Obžalovaný si podal odvolanie
voči všetkým výrokom.

Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Pavla Kolenčíka
podaním doručeným okresnému súdu dňa 2.2.2024.
Obžalovaný uviedol, že nebolo preukázané, že spáchal žalované skutky. Vo vzťahu k pokračovaciemu

zločinu vydierania poškodený viac krát klamal. Bolo preukázané, že dňa 11.10.2022 nebol poškodený
so svojím vozidlom Audi A4 na ubytovni v B., hoci to tvrdil, preto je potrebné hodnotiť minimálne v tejto
časti jeho výpoveď ako nedôveryhodnú a obdobne nahliadať aj na ostatné časti výpovede poškodeného.
Obvinenie z vydierania je pritom postavené len na výpovedi nedôveryhodného poškodeného a jeho
tvrdenia nepodporujú žiadne iné dôkazy. Ani z prekladov nahrávok nevyplýva nátlakové konanie

obžalovaného vo vzťahu k poškodenému. Obvinenie voči obžalovanému je vykonštruované. Je
pravdepodobné, že pán J. vydieral poškodeného, ale nebolo preukázané, že by sa na tom podieľal
obžalovaný.
Obžalovaný namietol zákonnosť zvukových nahrávok vyhotovených poškodeným, keďže poškodený
bol od podania trestného oznámenia na obžalovaného v pozícii agenta a inštruovaný políciou, pričom

ohľadom zvukovej nahrávky nebolo postupované v zmysle Trestného poriadku.
Podľa obžalovaného tento mal byť sledovaný políciou, hoci policajti tvrdili, že išlo o operatívne
preverovanie. Vo vzťahu k sledovaniu obžalovaného sa nepostupovalo podľa Trestného poriadku.
Vo vzťahu k zaistenej marihuane obžalovaný uviedol, že tento dôkaz bol zaistený nezákonne. Pri
osobnej prehliadke sa ako nezúčastnená osoba zúčastnil príslušník PZ A. J., ktorý bol prítomný aj pri

nezákonnom sledovaní obžalovaného.
Pri vydaní drog a mobilného telefónu nebol obžalovaný poučený v materinskom jazyku o tom, že má
právo odmietnuť vec vydať. Niečo iné je poznať hovorový jazyk a iné právnu terminológiu.
Obžalovaný navrhol, aby bol oslobodený zo všetkých skutkov obžaloby.

Zdôvodnenie odvolania obžalovaný predložil aj prostredníctvom náhradného obhajcu Mgr. Petra
Magdálika podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.1.2024.
Ku skutkovému stavu uviedol, že nebolo preukázané, že sa skutky stali tak, ako boli uvedené
v napadnutom rozsudku. Nebol náležite zistený skutkový stav. Vo vykonaných výpovediach osôb
boli značné rozpory. Okresný súd nekriticky zobral za vierohodnú a pravdivú výpoveď poškodeného,

ktorá nebola podporená žiadnymi inými dôkazmi. Z prekladov zvukových nahrávok nevyplýva žiadne
vydieranie poškodeného obžalovaným, pričom rozhovor viedli v pokojnom duchu v prítomnosti ďalších
osôb. Obžalovaný sa poškodenému nijako nevyhrážal, maximálne ho upozornil na následky, o ktorých
sa domnieval, že by poškodený mohol mať v súvislosti s incidentom s F. J., pričom ho len upozornil
na informácie, ktoré obžalovaný o tejto osobe mal. Zo zaisteného telefónu obžalovaného vyplýva, že

s poškodeným komunikoval, avšak obsahom ich komunikácie nebolo vyhrážanie. Zaistenie sumy 100
eur pri prehliadke vozidla a vrátenie tejto sumy poškodenému, nepreukazuje vydieranie. Poškodený
obžalovanému dlží peniaze, ktorými ho obžalovaný podporoval po príchode na Slovensko.
Výpoveď poškodeného je jediným usvedčujúcim dôkazom, pričom ju nemožno považovať za
vierohodnú, keďže poškodený vypovedal, že volal s políciou v deň zadržania obžalovaného, pričom

policajti čakali, kedy sa obžalovaný ozve a bude pýtať peniaze, avšak policajti popreli, že by
poškodeného nejako inštruovali. Poškodený rozdielne opísal aj okolnosť, keď si pýtal peniaze, aby sa
vec uzavrela, kde svedkovia J. a K. vypovedali rozdielne od poškodeného.
Okresný súd nepodrobil výpoveď poškodeného ako jediný usvedčujúci dôkaz dostatočnej kritike najmä
vo vzťahu k ostatným dôkazom.

Obžalovaný nikdy nedával mobilný telefón poškodenému, aby komunikoval s F. J.. Obžalovaný je na
Slovensku od roku 2020 a po celú dobu používa iba jediné telefónne číslo, pričom v jeho mobilnom
telefóne nebol zistený žiadny telefónny hovor v časoch skutku s F. J., kedy by mal obžalovaný tento
hovor s poškodeným sprostredkovať. U obžalovaného pri zadržaní bol nájdený len jeden telefón.Ani zvukové nahrávky zhotovené tajne poškodeným nepreukazujú žiadne vydieranie poškodeného
obžalovaným. Okrem toho nahratý rozhovor je v pokojnom duchu. Vyhotovenie nahrávok poškodeným
vyvoláva pochybnosti o zákonnosti tohto dôkazu.

Ku skutku 3/ obžalovaný uviedol, že vydaniu marihuany nepredchádzalo riadne a zákonné poučenie
obžalovaného o jeho právach v jeho materinskom jazyku. Obžalovaný žije na Slovensku krátko,
naučil sa hovorovo komunikovať, čo neznamená, že rozumie po slovensky všetkému a už vôbec nie
odbornému textu, či poučeniam. Argument okresného súdu, že obžalovaný poučenie v slovenskom
jazyku nenamietal neobstojí. Vydanie drog tak nebolo vykonané zákonne. Okrem toho nezúčastnenou

osobou pri vydaní drog mal byť policajt A. J., ktorý bol aj pri zadržaní obžalovaného a mal sa podieľať
na nezákonnom sledovaní obžalovaného.
Podľa obžalovaného zo skutkovej vety v bode 3/ nevyplýva, že by obžalovanému bolo kladené a vinu
prechovávanie takých látok, ktoré by boli spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka. Zo skutkovej
vety nevyplýva, že by sa jednalo o návykové látky.
Podľa obžalovaného nie sú skutky v napadnutom rozsudku riadne ustálené, v to v otázke spôsobu

spáchania skutkov a tak, aby nemohli byť zameniteľné s inými skutkami, pričom v nich nevyplýva
protiprávnosť konania obžalovaného.
Obžalovaný má podozrenie, že jeho trestné stíhanie bolo začaté aj na podklade jeho nezákonného
sledovania ako aj na podklade nezákonného plnenia úlohy agenta zo strany poškodeného.
Vo vzťahu k zločinu vydierania podľa obžalovaného nebolo preukázané, že by sa tohto konania

obžalovaný dopustil ani len v základnej skutkovej podstate, nie to kvalifikovanej.
Okresný súd v napadnutom rozsudku nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne ho právne posúdil
a nehodnotil dôkazy v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Napadnutý rozsudok
nie je náležite ani odôvodnený.
Vo vzťahu k uloženému trestu obžalovaný poukázal, že na území Slovenska nebol nikdy trestaný

ani priestupkovo postihnutý, pričom namieta, že bolo prihliadnuté na jeho odsúdenie v zahraničí.
Obžalovanému tak mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona.
Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, resp. vec
vrátiť okresnému súdu na znovu prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor odvolanie nepodal, ani sa písomne nevyjadril k odvolaniu obžalovaného.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
termín verejného zasadnutia na 9.4.2024 na ktorý sa dostavili prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava,
obžalovaný, ustanovený tlmočník, obhajca obžalovaného, ktorý však zo zdravotných dôvodov opustil

pred začatím verejného zasadnutia pojednávaciu miestnosť, a náhradný obhajca obžalovaného.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v
tomto smere neboli.
Prokurátorka na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadala odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť, keďže skutkový stav bol v napadnutom rozsudku zistený bez dôvodných

pochybností, pričom súd sa vysporiadal aj s obranou obžalovaného, a uložené tresty boli zákonné,
primerané a spravodlivé.
Náhradný obhajca v konečnom návrhu zotrval na písomne odôvodnenom odvolaní a návrhu v ňom
uvedenom.
Obžalovaný sa pridržal návrhu predneseného jeho obhajcom.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, aleboc)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti
výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal

postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného vo

vzťahu ku skutkovým zisteniam ohľadom skutkov 1/ až 3/ a právnej kvalifikácie skutku 3/ nie je dôvodné.
Krajský súd však považuje za dôvodné odvolanie obžalovaného v časti právnej kvalifikácie skutkov 1/
až 2/, kde malo byť konanie obžalovaného kvalifikované podľa miernejšie trestného ustanovenia § 189
odsek 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový
stav veci, vykonal úplné dokazovanie a náležite zhodnotil všetky dôkazy realizované na hlavnom
pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného
poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní
vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného

poriadkusprávnevyhodnotiljednotlivoivcelomichsúhrne,pričomvyhodnotilajrozporyvovýpovediach,
a dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.
Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal

so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutky v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a
keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význampre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého
rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

S ohľadom na rozsah odvolacích námietok obžalovaného vo vzťahu ku všetkým trom skutkom, odvolací
súd sa vyjadrí k jednotlivým skutočnostiam postupne.

Ku skutkovým okolnostiam skutkov pod bodmi 1/ a 2/:

Ku kľúčovej námietke obžalovaného, že výpoveď poškodeného je nedôveryhodná, lebo ohľadom
viacerých okolností klamal, pričom jeho výpoveď je jediným usvedčujúcim dôkazom, ktorý nie je
podporený žiadnymi inými dôkazmi, krajský súd uvádza, že okresný súd podrobne opísal obsah
výpovedí poškodeného, či už z hlavného pojednávania alebo z prípravného konania, ktorá bola na
hlavnom pojednávaní prečítaná, pričom vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1/ a 2/ bola výpoveď
poškodeného konzistentná, nemenná a vnútorne si neodporujúca, pričom poškodený na hladnom

pojednávaní vo vzťahu k namietaným rozporom, tieto logicky a presvedčivo vysvetlil.
Ku skutku pod bodom 1/ zo dňa 21.10.2022 poškodený uviedol, že obžalovaný mu podal telefón, cez
ktorý komunikoval s ďalšou osobou, ktorá je stíhaná v samostatnom konaní a o ktorej vine doposiaľ
nebolo právoplatne rozhodnuté (ďalej len „ďalšia osoba“), pričom uviedol, že nevie, či išlo o telefón
obžalovaného, keďže tento menil telefóny. Obžalovaný síce uviedol, že mal po celý čas na Slovensku

len jeden telefón a v jeho telefóne nebol pri znaleckom skúmaní zistený uvádzaný hovor, avšak táto
okolnosť sa nedá overiť. K zadržaniu obžalovaného prišlo až dňa 26.10.2022 a vtedy mal pri sebe len
jeden telefón, ktorý bol podrobený znaleckému skúmaniu.
Ku skutku pod bodom 2/ zo dňa 26.10.2022 poškodený vysvetlil, že netelefonoval s obžalovaným 2 až 3
hodiny, ale počas toho dňa mali viacero hovorov, čo vyplynulo aj zo zaisteného telefónu obžalovaného,

pričom okresný súd podrobne rozpísal neprijaté hovory, či prijaté hovory a ich dĺžku z uvedeného dňa.
K námietke obžalovaného, že bolo preukázané, že dňa 11.10.2022 nebol poškodený so svojím vozidlom
Audi A4 na ubytovni v B., hoci to tvrdil, krajský súd uvádza, že okolnosti ohľadom dňa 11.10.2022
neboli bližšie v konaní preukazované, nakoľko sa netýkali priamo skutkov pod bodmi 1/ a 2/, pričom
obžalovaný ani nežiadal odstraňovať prípadné rozpory ohľadom toho tvrdenia poškodeného. Nemožno

prisvedčiť argumentu obžalovaného, že prípadná nepresnosť v tvrdení poškodeného, netýkajúca sa
priamo skutkov a vo vzťahu ku ktorej ani neboli odstraňované prípadné rozpory, by robila výpoveď
poškodeného nedôveryhodnou, a to aj vo vzťahu k ostatným jeho častiam.
K argumentu, že poškodený rozdielne opísal okolnosť, keď si pýtal peniaze, aby sa vec uzavrela, kde
svedkovia J. a K. vypovedali rozdielne od poškodeného, poškodený uviedol, že so svedkyňou J. nevedel

telefonovať po slovensky, preto s ňou komunikoval len cez správy s využitím prekladača, pričom pokiaľ
žiadal nejaké peniaze, bola to škoda, ktorá mu bola spôsobená. K tomuto treba podotknúť, že poškodený
siriadneavčasškoduuplatnilajvtrestnomkonanívsume17.000eur,pričomkomunikáciapoškodeného
so svedkyňou bola cez prekladač, teda nemusela byť presná. Z oboznámenej sms komunikácie vyplýva,
že svedok G. K. kontaktoval svedkyňu L. J. s tým, že poškodený žiada, aby mu vrátili peniaze a potom

s tými vecami skončí, z ktorého vyjadrenia nie je jednoznačne zrejmé, že poškodený žiadal peniaze za
stiahnutie obžaloby tak, ako vypovedala svedkyňa J.. Z tohto dôvodu nemožno prisvedčiť ani argumentu
obžalovaného, že poškodený rozdielne opísal okolnosti uvádzané svedkami K. a J., keďže oboznámená
sms komunikácia nesvedčí o tom, že by svedkyňa J. správne interpretovala túto komunikáciu, keďže
poškodený mal žiadať len vrátenie peňazí.

Okresnýsúdsprávnepoukázalnato,ževýpoveďpoškodenéhojepodporenáajďalšímidôkazmi,ktorých
zákonnosť však obžalovaný namieta.
Čo sa týka zákonnosti zvukových nahrávok rozhovoru poškodeného s obžalovaným vyhotovených
poškodeným zo dňa 21.10.2022 a 26.10.2022, nemožno prisvedčiť argumentu obžalovaného, že

poškodený vystupoval v pozícii agenta, bol inštruovaný políciou, pričom nahrávky neboli zabezpečené
podľa ustanovení Trestného poriadku. V prvom rade je potrebné uviesť, že v danom prípade nešlo
o tzv. odposluchy podľa Trestného poriadku, ale o súkromnú nahrávku vyhotovenú poškodeným, pričom
v konaní nebolo preukázané, že by bol k tomuto poškodený nejako inštruovaný políciou.
Okresný súd zvukové nahrávky vyhotovené poškodeným správne vyhodnotil ako zákonné a prípustné

a pri rozhodovaní na ne aj prihliadol. Najskôr je potrebné uviesť, že telefonické hovory s obžalovaným
nahral sám poškodený ako súkromná osoba, pričom obžalovaný súhlas na ich vyhotovenie nedal, teda
bolo porušené právo obžalovaného na ochranu osobnosti a nedotknuteľnosti súkromia. Pri posudzovaní
oprávnenosti vyhotovenia týchto záznamov poškodeným a ich následného použitia je nutné podrobiťtestu proporcionality oprávnené záujmy obžalovaného a oprávnené záujmy poškodeného, teda
porovnať, ktoré ústavné právo v danom prípade prevažuje, či ochrana osobnosti a nedotknuteľnosti
súkromia obžalovaného, alebo ochrana života a zdravia poškodeného, ktorému sa obžalovaný

opakovane vyhrážal. Ide o situáciu, keď dochádza ku kolízii chránených záujmov. Jednoznačne po
vyhodnotení testu proporcionality ochrana osobnosti obžalovaného ustupuje pred ochranou života
a zdravia poškodeného, ktorý tieto záznamy vyhotovil s cieľom zadokumentovať nezákonné správanie
obžalovaného. Poškodený zdôvodnil prečo a za akých okolností vyhotovil obe nahrávky hovorov
s obžalovaným. Obžalovaný na poškodeného vyvíjal opakovane nátlak, vyvolával v ňom obavu nie

len o jeho život, ale aj život jeho rodiny, pričom ho opakovane kontaktoval a navštevoval, čo mohlo
u poškodeného vzbudiť dôvodne strach. Po teste proporcionality možno vyhodnotiť obe nahrávky
rozhovorov vykonaných poškodeným bez súhlasu obžalovaného ako zákonné, nakoľko tieto boli
vykonané poškodeným v obave nie len o seba, ale aj jeho rodinu, pričom obžalovaný sa dožadoval
rôznych plnení. S ohľadom na tieto skutočnosti je zásah do práva na súkromie obžalovaného plne
ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany, ktorej hrozila vážna ujma na živote či zdraví.

Vo vzťahu k obsahu nahrávok, kde obžalovaný namieta, že z nich nevyplýva vydieranie, ani nátlakové
konaniearozhovorspoškodenýmjevedenývpokojnomduchuaajvprítomnostiinýchosôb,jepotrebné
uviesť, že samotná okolnosť, že rozhovor je vedený v pokojnom duchu nevylučuje vyvíjanie nátlaku
na poškodeného, najmä ak celý rozhovor z 21.10.2022 trvá cez 30 minút a počas neho obžalovaný

utvrdzuje poškodeného o tom, že ďalšia osoba môže byť nebezpečná pre poškodeného, či jeho rodinu,
že táto ďalšia osoba poškodeného aj z hrobu vytiahne a zatrasie jeho mŕtvolou, aby si vypýtal ešte
peniaze, taktiež hovorí poškodenému, aby stornoval výpoveď, a aj keď to urobí, bude platiť za tie
opletačky. Je pravdou, že počas časti rozhovoru je počuť hudba a v jednom momente aj iné hlasy,
avšak táto okolnosť nesvedčí o tom, že by k vyvíjaniu nátlaku nemohlo dôjsť, najmä ak sa obžalovaný

s poškodeným rozprával v srbštine, a teda prítomné osoby obsahu ich rozhovoru nerozumeli.

Z obsahu nahrávky zo dňa 26.10.2022 vyplýva, že obžalovaný žiadal od poškodeného sumu 360 eur
a tlačil na poškodeného, aby čo najskôr okrem hotovosti 100 eur, ktorú mu priniesol, zabezpečil aj tých
260 eur, či už z karty alebo od kamaráta, ako uvádzal poškodený. Obsahu nahrávky potom zodpovedá

aj skutočnosť, že vo vozidle obžalovaného sa pri prehliadke našla 100 eurová bankovka, ktorá bola
zaistená a poškodenému vrátená.

Čo sa týka prípadného inštruovania poškodeného políciou, z výpovedí policajtov nevyplynulo, že by
poškodeného nejako inštruovali ako má postupovať. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že poškodený

podal dňa 18.10.2022 na polícii trestné oznámenie, avšak len vo vzťahu k ďalšej osobe, ktorá ho mala
vydierať, pričom obžalovaný nebol v trestnom oznámení poškodeného označovaný za páchateľa, takže
neboloanimožné,abypolíciavovzťahukobžalovanému,vočiktorémutrestnéoznámeniepoškodeného
zo dňa 18.10.2022 nesmerovalo, nejako poškodeného inštruovala, či už ohľadom nahrávok alebo toho,
aby pôsobil ako tzv. agent.

Vo vzťahu k namietanému nezákonnému sledovaniu, krajský súd uvádza, že toto z dokazovania
nevyplynulo. Vypočutí policajti A. J. a F. M. uviedli, že dňa 26.10.2022 vykonávali operatívne
pozorovanie, pričom pred ubytovňou zaznamenali zvýšený pohyb a videli poškodeného nastupovať do
vozidla Audi. Pokiaľ by malo prísť sledovaniu obžalovaného musel by byť monitorovaný jeho pohyb,

avšak v danom prípade bola hliadka polície pred ubytovacím zariadením, kde býval poškodený, a nebolo
zistené, že by polícia sledovala pohyb obžalovaného. Nemožno tak hovoriť o neoprávnenom sledovaní
do vzťahu k obžalovanému.

Obžalovaný je zo spáchania skutkov 1/ a 2/ usvedčovaný nie len výpoveďou poškodeného ale aj ďalšími

dôkazmi ako na ne správne poukázal okresný súd.

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva

strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov,leboprocesdokazovaniajeovládanýzásadouvoľnéhohodnotenia,kedypovykonanílogických
úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať
v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne
ich vzájomnej súvislosti. Všeobecným pravidlom určujúcim hodnotenie dôkazov je zásada vyjadrená

v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

K právnej kvalifikácii skutkov pod bodmi 1/ a 2/:

Okresný súd v napadnutom rozsudku skutky pod bodmi 1/ a 2/ kvalifikoval ako pokračovací zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona teda, že obžalovaný spoločným konaním najmenej dvoch osôb iného hrozbou násilia
a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal.

V prvom rade je potrebné uviesť, že bolo nesprávne, keď okresný súd posúdil dané skutky súčasne
ako spáchané spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a aj podľa § 189 odsek 2 písmeno e)
Trestného zákona, kde spolupáchateľstvo predstavuje znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, keďže tá
istá okolnosť vo vzťahu k jednému skutku nemala byť kvalifikovaná dvakrát.

Krajský súd zameral svoju pozornosť na to ako správne kvalifikovať skutky pod bodmi 1/ a 2/, keďže
obžalovaný sa ich dopustil s ďalšou osobou, ktorá je stíhaná v samostatnom konaní a o ktorej vine
doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Obžalovaný tak mal spáchať skutky s ešte jednou ďalšou
osobou.

Podľa § 189 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 (iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej
ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.
K tomuto treba uviesť, že samotné spolupáchateľstvo nie je v Trestnom zákone chápané ako závažnejší
spôsob konania, s výnimkou keď má atribúty organizovanej skupiny. Skutkové podstaty trestných činov

sú formulované vo vzťahu k jednému páchateľovi, pričom Trestný zákon vo všeobecnej časti upravuje
v ustanovení § 20, že ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov
(spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. V zmysle tohto potom
môžu byť trestné činy spáchané či už v ich základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstate nie len
jedným páchateľom, ale aj dvomi alebo viacerými páchateľmi, pričom pri kvalifikácii skutku sa to vyjadrí

tak, že trestný čin bol spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Z doslovného znenia citovaného ustanovenia § 189 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona však vyplýva,
že už spoločné konanie dvoch osôb by zakladalo kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto trestného činu.

Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z

ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Samozrejme,
že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí

založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia
právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,
o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad „e ratione legis“ pred doslovným
gramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
274/2007 z 11. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 1. júla 2008).

Pri výklade „e ratione legis“ ide o interpretáciu (výklad) právnej normy zo zmyslu jej prijatia, inak
povedané, pojem "e ratione legis" znamená, že vykladáme konkrétne ustanovenie právneho predpisu
"zo zmyslu zákona".

V danom prípade je krajský súd názoru, že hoci o jednoznačnosti citovaného ustanovenia § 189 odsek

2 písmeno e) Trestného zákona nemusia byť pochybnosti, teda, že už spoločné konanie dvoch osôb
by zakladalo kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto trestného činu, je toto ustanovenie v rozpore so
zmyslom a účelom, ktoré sa mali dosiahnuť novelizáciou tohto ustanovenia.Do ustanovenia § 189 odsek 2 Trestného zákona bolo písmeno e) doplnené novelou Trestného zákona,
atozákonomč.312/2020Z.z.,zktoréhodôvodovejsprávykbodom24až41,56a57(kdebod31satýka
práve doplnenia § 189 odsek 2 Trestného zákona o písmeno e)) vyplýva, že navrhovaná právna úprava

vychádza z konania o porušení č. 2019/2135, ktoré sa proti Slovenskej republiky viedlo z dôvodu, že
si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom úplnej transpozície smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 (ďalej len „smernica“) o boji proti sexuálnemu
zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové
rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011). Smernica vyžaduje, aby sa smernicou

stanovené okolnosti v zmysle čl. 9 považovali za priťažujúce okolnosti, ak už nie sú súčasťou skutkovej
podstaty trestného činu, ktorý postihuje konania vymedzené v čl. 3 až 7 smernice. Z tohto dôvodu
bolo preto nutné novelizovať niektoré skutkové podstaty trestných činov, pri ktorých je táto požiadavka
smernice relevantná. Zmena sa uskutočňuje prostredníctvom doplnenia kvalifikovaných skutkových
podstát o nový kvalifikačný moment "spoločným konaním najmenej dvoch osôb" alebo "a bezprostredne
ním ohrozí život dieťaťa".

Cieľom novelizácie Trestného zákona zákonom č. 312/2020 Z.z. tak bolo dosiahnuť, aby sa smernicou
stanovené okolnosti v zmysle čl. 9 považovali za priťažujúce okolnosti.

Podľa čl. 9 smernice, ak nasledujúce okolnosti nie sú už súčasťou skutkovej podstaty trestných činov
uvedených v článkoch 3 až 7, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa

nasledujúce okolnosti mohli v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva považovať za
priťažujúce okolnosti v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 až 7:
a) trestný čin bol spáchaný na dieťati, ktoré sa nachádza v obzvlášť zraniteľnom postavení, akým
je napríklad duševné alebo telesné postihnutie alebo závislosť, alebo stav duševnej alebo telesnej
nespôsobilosti;

b) trestný čin spáchal rodinný príslušník dieťaťa, osoba žijúca v spoločnej domácnosti s dieťaťom alebo
osoba, ktorá zneužila svoje uznané postavenie dôvery alebo autority;
c) trestný čin spáchalo viacero osôb spoločným konaním;
d) trestné činy boli spáchané v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia Rady
2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu ( 1 );

e) páchateľ bol už v minulosti odsúdený za trestný čin tej istej povahy;
f) páchateľ zámerne alebo z nedbanlivosti ohrozil život dieťaťa alebo
g) trestný čin bol sprevádzaný hrubým násilím alebo spôsobil dieťaťu ťažkú ujmu.

Články 3 až 7 smernice uvádzajú nasledujúce trestné činy: trestné činy súvisiace so sexuálnym

zneužívaním, so sexuálnym vykorisťovaním, s detskou pornografiou, s kontaktovaním detí na účely ich
sexuálnehozneužívania,akoajtýkajúcesapodnecovania,napomáhania,navádzaniaapokusuotrestný
čin.

V zmysle bodu 21 úvodných ustanovení smernice, členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve

prijať uplatniteľné ustanovenia týkajúce sa priťažujúcich okolností v súlade s pravidlami svojho právneho
systému týkajúcimi sa priťažujúcich okolností. Mali by zabezpečiť, aby takéto priťažujúce okolnosti
boli sudcom pri súdení páchateľov známe, aby ich mohli zohľadniť napriek tomu, že sudcovia nemajú
povinnosť prihliadať na priťažujúce okolnosti. Členské štáty by priťažujúce okolnosti nemali zahŕňať do
svojich vnútroštátnych právnych predpisov, ak nie sú vzhľadom na povahu konkrétneho trestného činu

relevantné. Pri každom trestnom čine uvedenom v tejto smernici by sa mala na vnútroštátnej úrovni
posúdiť relevantnosť jednotlivých priťažujúcich okolností uvedených v tejto smernici.

V prvom rade je potrebné uviesť, že smernica sa týka ochrany detí pred akoukoľvek formou sexuálneho
vykorisťovania.

V zmysle čl. 9 písmeno c) smernice má byť priťažujúcou okolnosťou, ak trestný čin spáchalo viacero
osôb spoločným konaním. Pojem viacero osôb smernica nedefinuje, avšak Trestný zákon chápe pojem
viacero osôb ako najmenej tri osoby. Ak už teda bola okolnosť spáchania skutku viacerými osobami
transponovanádokvalifikovanýchskutkovýchpodstatáchniektorýchtrestnýchčinovvTrestnomzákone,
mal tento pojem zahŕňať spoločné konanie najmenej troch osôb a nie dvoch.

Okrem toho v zmysle bodu 21 úvodných ustanovení smernice mali byť tieto okolnosti zohľadňované
ako priťažujúce, na ktoré sa prihliada na základe zváženia sudcu a iba v prípadoch ak sú vzhľadom na
povahu konkrétneho trestného činu vo vzťahu k ochrane detí relevantné. Citovanou novelou Trestnéhozákona, avšak boli tieto okolnosti vložené do kvalifikovaných skutkových podstát konkrétnych trestných
činov a nie medzi priťažujúce okolnosti.
Taktiež treba poukázať na skutočnosť, že tieto priťažujúce okolnosti boli transponované aj do skutkových

podstát trestných činov, ktoré sa primárne nevzťahujú na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním.

Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že zákon č. 312/2020 Z.z. v bodoch 24 až 41, 56 a
57,ktorýmsanovelizovalTrestnýzákon,okreminéhoajopísmenoe)v§189odsek2Trestnéhozákona,
bol prijatý z dôvodu, aby si Slovenská republika splnila povinnosť vykonať potrebné opatrenia za účelom

úplnej transpozície smernice, ktorá sa však týka len ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním.
S ohľadom na interpretáciu ustanovenia § 189 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona podľa zásady
„e ratione legis“, teda zo zmyslu jej prijatia, nie je možné v danej právnej veci, ktorá sa ani netýka
sexuálneho vykorisťovania detí, aplikovať toto ustanovenie a konanie obžalovaného kvalifikovať aj
podľa § 189 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona. Z tohto dôvodu krajský súd kvalifikoval konanie
obžalovaného len podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, avšak spáchaného formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona.

Ku skutku pod bodom 3/:

Ku kľúčovej odvolacej námietke obžalovaného, že obžalovaný nebol pri vydaní veci riadne a zákonne

poučený o jeho právach v materinskom jazyku, preto je vydaný sušený rastlinný materiál nezákonným
dôkazom, krajský súd uvádza nasledovné.

Už okresný súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadaval s touto námietkou obžalovaného a k jeho
zdôvodneniu krajský súd dopĺňa, že nie len okolnosť, že obžalovaný zápisnicu o vydaní veci podpísal,

nenamietal priebeh úkonu ani obsah zápisnice, hoci táto bola v slovenskom jazyku, ale ani žiadne úkony
trestného konania vykonané s obžalovaným pred úkonom vydania veci až do momentu rozhodovania
o návrhu prokurátora na vzatie obžalovaného do väzby, nenasvedčovali potrebe pribratia tlmočníka, či
prekladateľa do konania, a o toto nežiadal po opakovaných poučeniach ani obžalovaný.

Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode dňa 26.10.2022 o 21:10
hod., o čom podpísal aj záznam o obmedzení osobnej slobody s poučením o jeho právach v slovenskom
jazyku, kde svojím podpisom aj potvrdil, že bol poučený a poučeniu porozumel. Obžalovaný podpísal aj
zápisnicu o zdržaní s poučením o jeho právach v slovenskom jazyku dňa 26.10.2022 o 21:45 hod..
Obžalovaný podľa zápisnice o vydaní veci dňa 27.10.2022 o 4:00 hod. dobrovoľne po poučení podľa §

89a odsek 1 Trestného poriadku, vydal 2 ks igelitových vrecúšok s obsahom neznámej zelenej sušenej
rastliny. Zápisnica aj poučenie boli v slovenskom jazyku a túto obžalovaný aj podpísal.
Obžalovaný pri výsluchu ako zadržaný dňa 27.10.2022 o 13:00 hod. podpísal zápisnicu v slovenskom
jazyku, pričom z obsahu zápisnice vyplýva, že výslovne nežiadal tlmočníka ani preložiť spis, nakoľko po
slovensky vie dobre, a súčasne po slovensky vypovedal k jeho osobe o tom, kedy prišiel na Slovensko,

kde býva, kde si preberá poštu a kde je zamestnaný, pričom vo vzťahu k veci využil svoje právo
nevypovedať.
Obžalovaný bol ku skutku 3/ vypočutý ako svedok dňa 27.10.2022 o 13:30 hod., kde po poučení
v slovenskom jazyku uviedol, že slovenský jazyk ovláda a tlmočníka nežiada, pričom okrem vyjadrenia
k svojej osobe sa vyjadril v slovenskom jazyku aj ku skutku.

Príkazom zo dňa 27.10.2022 bol obžalovaný prepustený zo zadržania na slobodu, z dôvodu zrušenia
uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému, avšak dňa 27.10.2022 bolo vydané nové uznesenie
o vznesení obvinenia a obžalovaný bol dňa 27.10.2022 o 16:15 hod. opätovne obmedzený na osobnej
slobode,pričomobžalovanýajpodpísalzápisnicuozadržaní,ktorejsúčasťouboloajpoučenieoprávach
zadržaného podozrivého, a to nie len v slovenskom ale aj srbskom jazyku.

Dňa 27.10.2022 o 17:00 hod. bol obžalovaný opätovne vypočutý ako zadržaný, kde uviedol, že ovláda
slovenský jazyk slovom aj písmom a tlmočníka nežiada a bude vypovedať v slovenskom jazyku, pričom
nežiadal ani preklad písomností. Obžalovaný sa opätovne v slovenskom jazyku vyjadril k jeho osobe
a využil právo nevypovedať ku skutkom.
Dňa 28.10.2022 o 10:40 hod. bol obžalovaný vypočutý ako obvinený, kde uviedol, že bude vypovedať po

slovensky a tlmočníka nežiada, pričom sa vyjadril k jeho osobe a ku skutkom využil právo nevypovedať.
Obžalovaný pri výsluchu na okresnom súde dňa 30.10.2022 o 9:25 hod. pri rozhodovaní o návrhu
prokurátora na jeho vzatie do väzby uviedol, že nerozumie slovanskému jazyku na 100% a bolo by
lepšie, aby mal tlmočníka, avšak potvrdil, že pri výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že slovenskémujazyku rozumie, že bude vypovedať po slovensky a že nežiada tlmočníka. Okresný súd mu uviedol, že
s ohľadom na obsah spisu nezabezpečil prítomnosť tlmočníka, pričom obžalovaný vo veci vypovedal
v slovenskom jazyku k jeho osobe a v krátkosti aj ku skutkom.

S ohľadom na vyššie opísané úkony s obžalovaným v dňoch od 26.10.2022 do 30.10.2022, nie je možné
akceptovať námietku obžalovaného o tom, že nebol riadne a zákonne poučený pri vydaní veci, keďže
nebol poučený v jeho materinskom jazyku. Obžalovaný od jeho zadržania dňa 26.10.2022 komunikoval
v slovenskom jazyku, opakovane pri výpovediach (dva krát ako zadržaný, raz ako svedok a raz ako

obvinený) do 30.10.2022 uvádzal, že slovenskému jazyku rozumie dostatočne a tlmočníka nežiada,
preto nebolo dôvodné ani k úkonu vydania veci pribrať tlmočníka. Obžalovaný prvý krát namietol, že
na 100% nerozumie slovenčine až pri výsluchu na súde dňa 30.10.2022, keď sa rozhodovalo o návrhu
na jeho vzatie do väzby, pričom dovtedy nemal žiadne výhrady voči tomu, že by nedostatočne rozumel,
napriek tomu, že všetky úkony s ním boli vykonávané len v slovenskom jazyku. Okrem toho aj po vydaní
veci obžalovaný opakovane vypovedal v slovenskom jazyku (dva krát ako zadržaný, raz ako svedok

a raz ako obvinený), pričom výslovne nežiadal tlmočníka.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný prvé štyri dni po zadržaní komunikoval v slovenskom jazyku v rozsahu,
ktorýaninevzbudzovalpochybnosti,žetomutojazykurozumie,pričomsámvýslovneprištyrochúkonoch
uviedol, že slovenskému jazyku rozumie dostatočne a tlmočníka nežiada, pričom tieto úkony boli

vykonanépovydaníveci,čosauskutočnilodňa27.10.2022,nemožnovtomtoštádiukonaniaakceptovať
námietku obhajoby o nezákonnom dobrovoľnom vydaní veci z dôvodu absencie poučenia obžalovaného
v jeho materinskom jazyku. K tomuto treba poukázať aj na okolnosť, že obžalovaný dva krát v pozícii
zadržaného a raz v pozícii obvineného využil pri výpovedi právo nevypovedať, z čoho je zrejmé, že
dostatočne rozumel aj poučeniu o práve nevypovedať, preto ani argument obžalovaného, že hovorová

slovenčina je iná ako právna, neobstojí, nakoľko poučeniu o práve nevypovedať porozumel, keďže toto
využil. Okrem toho, ak by poučeniu z dôvodu absencie právneho vzdelania nerozumel, bolo by mu
vysvetlené.

S ohľadom na tieto skutočnosti je potrebné považovať dobrovoľné vydanie 2 ks igelitových vrecúšok

s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny po predchádzajúcom poučení podľa § 89a odsek 1
Trestného poriadku aj keď bolo urobené len v slovenskom jazyku za zákonný a prípustný dôkaz.

Vo vzťahu k námietke, že pri vydaní veci bol ako nezúčastnená osoba prítomný policajt A. J., ktorý
bol aj pri zadržaní obžalovaného a ktorý sa mal podieľať aj na nezákonnom sledovaní obžalovaného,

treba v prvom rade uviesť, že pri úkone vydania veci nie je podľa Trestného poriadku nevyhnutná
prítomnosť nezúčastnenej osoby tak, ako jej prítomnosť vyžaduje Trestný poriadok napr. pri výkone
domovej prehliadky. Keďže vydanie veci možno vykonať aj bez prítomnosti nezúčastnenej osoby, možno
podpis policajta A. J. pri úkone posúdiť len ako podpis prítomnej osoby pri úkone, ktorá však nemusí
pri vydaní veci mať postavenie nezúčastnenej osoby v zmysle § 30 odsek 1 a 2 Trestného poriadku.

Nezúčastnenú osobu je potrebné pribrať na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, pričom
pri vydaní veci sa prítomnosť nezúčastnenej osoby podľa Trestného poriadku nevyžaduje. Ani z tohto
pohľadu tak úkon vydania veci netrpí vadou, ktorá by spôsobovala jeho nezákonnosť.

K námietke obžalovaného, že zo skutkovej vety v bode 3/ nevyplýva, že by bolo obžalovanému kladené

za vinu prechovávanie takých látok, ktoré by boli spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka,
a teda že by sa jednalo o návykové látky, krajský súd uvádza, že skutková veta dostatočne formuluje
množstvo sušeného rastlinného materiálu zelenej farby, ktoré obsahovalo minimálne 10 mg THC,
ako aj skutočnosť, že tetahydrokanabinol (THC) patrí v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. do skupiny
psychotropných látok, pričom tieto obžalovaný prechovával neoprávnene. Teda okolnosť že sa jednalo

o návykovú látku vyplýva zo skutočnosti, že zaistená sušina obsahovala THC, ktoré je zaradené do
psychotropných látok, a tie sú spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, pričom neuvedenie
tohto vyjadrenia v skutkovej vete neznamená, že by nešlo o návykovú látku, pokiaľ je jednoznačne podľa
príslušného zákona identifikované, o akú konkrétnu návykovú látku ide.
V tejto súvislosti možno okresnému súdu vytknúť, že mal upraviť po vykonanom dokazovaní skutkovú

vetu v bode 3/ podľa záverov znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného
zboru o konkrétne údaje o tom aká priemerná koncentrácia v percentách hmotnostných THC sa
nachádzala v každej zo zaistených sušín, aj s konkrétnym obsahom THC, keďže podľa oboznámeného
znaleckého posudku sušina s hmotnosťou 4994 mg, s priemernou koncentráciou 16,3 % hmotnostnýchTHC, obsahovala 814 mg THC, a sušina s hmotnosťou 6025 mg, s priemernou koncentráciou 16,3
% hmotnostných THC, obsahovala 982 mg THC. Aj keď okresný súd skutkovú vetu nespresnil podľa
záverov znaleckého posudku, táto dostatočne formuluje neoprávnené prechovávania sušiny s obsahom

THC, ktoré je psychotropnou látkou, obžalovaným.
Okresný súd však v skutkovej vete bodu 3/ správne zohľadnil množstvo obvyklých jednorazových dávok
drogy s ohľadom na hmotnostné kritérium.

Vzhľadom na uvedené argumenty bolo dôvodné skutok v bode 3/ rozsudku kvalifikovať ako zločin podľa

§172odsek1Trestnéhozákona,pričomzvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žeskutokspáchal
obžalovaný, čo vyplynulo zo zákonne vykonaných dôkazov.
K výroku o treste:

Keďže krajský súd skutky pod bodmi 1/ a 2/ prekvalifikoval z pokračovacieho zločinu vydierania podľa §
189 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

na pokračovací zločin vydierania podľa § 20 k § 189 odsek 1 Trestného zákona, bolo potrebné túto
okolnosť zohľadniť aj pri ukladaní trestu.

Pri trestnom čine podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona je trestná sadzba 2 roky až 6 rokov. Pri trestnom
čine podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona je trestná sadzba 4 roky až 10 rokov. Pri trestnom čine

podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona je trestná sadzba 3 roky až 7 rokov.

Krajský súd obžalovaného odsudzoval za dva zločiny spáchané dvomi skutkami, z ktorých je prísnejšie
trestný zločin podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, preto obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa §
172 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 odsek 2 Trestného zákona.

U obžalovaného tak ako okresný súd ani krajský súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu
okolnosť, preto zohľadnil len ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona.

Argumentu obžalovaného, že mu mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno j)
Trestného zákona a nemalo byť prihliadnuté na jeho odsúdenie v zahraničí, krajský súd uvádza,

že pri posudzovaní toho, či obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, možno
prihliadnuť aj na odsúdenie obžalovaného v Srbsku, teda jeho rodnej krajine, keďže okresný súd
mal pripojeným rozsudkom Vyššieho súdu v Niši vyhláseného dňa 16.12.2019, právoplatného dňa
29.12.2019, preukázané, že obžalovaný pred spáchaním skutku v danej veci bol odsúdený za trestný
čin neoprávnenej výroby a distribúcie omamných látok, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody

vo výmere 4 roky. Okresný súd správne na toto odsúdenie obžalovaného v Srbsku prihliadol ako na
okolnosť na posúdenie skutočnosti, či odsúdený viedol riadny život. Ak by však bolo Srbsko členským
štátom Európskej únie, bolo by potrebné na toto odsúdenie prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť
s poukazom na ustanovenie § 7b odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého právoplatné odsúdenie
súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní

rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre trestný čin podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky. Keďže však toto odsúdenie nebolo možné zohľadniť ako kedy
bolo vydané súdom Slovenskej republiky, a teda prihliadnuť naň ako na priťažujúcu okolnosť, bolo
dôvodné naň prihliadať len vo vzťahu k osobe obžalovaného a spôsobu vedenie jeho predchádzajúceho
života.

Pri posudzovaní osoby obžalovaného treba okresnému súdu vytknúť nedôsledné oboznámenie
priestupkovej minulosti obžalovaného, kedy okresný súd opomenul oboznámiť register priestupkov
obžalovaného zabezpečený v prípravnom konaní, z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa dopustil od roku
2020 piatich dopravných priestupkov s pokutami do 350 eur aj zákazom činnosti, pričom oboznámil len
aktuálny register priestupkov, z ktorého nevyplýval žiadny záznam.

Aj napriek tomuto opomenutiu okresného súdu nebolo možné osobu obžalovaného s ohľadom na jeho
právoplatné odsúdenie v Srbsku v roku 2019 za drogovú trestnú činnosť, hodnotiť ako osobu, ktorá by
pred spáchaním trestného činu viedla riadny život.

Krajský súd za dva zločiny spáchané dvomi skutkami, ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo

výmere 4 roky, teda o rok vyššie ako je dolná hranica trestnej sadzby pri zločine podľa § 172 odsek 1
Trestného zákona, a to najmä s poukazom na to, že druhý zločin bol spáchaný dvomi čiastkovými útokmi
a predstavuje nie menej závažný trestný čin. Úhrnný trest vo výmere 4 roky považoval krajský súd za
zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci všetky zásady rozhodné pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek1, odsek 4 Trestného zákona, na ktoré už poukázal okresný súd. Výmeru uloženého trestu nemožno
považovať za prísnu aj s ohľadom na skutočnosť, že sa horná hranica trestnej sadzby podľa § 41 odsek
2 Trestného zákona zvyšovala o jednu tretinu zo 7 rokov na 9 rokov a 4 mesiace. Obžalovanému bol

pritom trest uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaný bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov nebol vo
výkone trestu odňatia slobody.

Keďže obžalovaný mobilný telefón zn. REDMI použil na páchanie trestnej činnosti, a to vo vzťahu ku
skutkom pod bodmi 1 a 2, bol obžalovanému uložený tak ako okresným súdom aj trest prepadnutia veci.

S ohľadom na charakter a závažnosť spáchaných trestných činov obžalovaným, ktorý nie je občanom
Slovenskej republiky, pričom na území Slovenskej republiky mal len dočasne povolený pobyt, a nebol mu

udelenýazylaniináformaochrany,pričomsitovyžadujebezpečnosťosôb,bolodôvodnéobžalovanému
ukladať aj trest vyhostenia. Uložený trest vyhostenia na dobu 7 rokov je vo výmere pod polovicou trestnej
sadzby, ktorá je 1 rok až 15 rokov.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom

podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa
§ 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.