Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eduard Valenčin

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120299174
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6120299174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD.v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 53 255
739, proti žalovaným: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený
JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, Štúrova 20, 040 01 Košice 2./ A. D., E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/137/2020 - 299 zo dňa 03.októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanej v 2. rade nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca si žalobou v rámci upomínacieho
konania uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.000,- Eur s príslušenstvom, a to na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019, uzavretej medzi postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej bola postúpená pohľadávka postupcu voči
žalovaným. Upomínací súd v Banskej Bystrici v tejto veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v 1. rade odpor, ktorým namietal

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok nebola uzavretá v súlade s
platnýmiprávnymipredpismi,pričomžalobcanepreukázal,abyvýzvubanky,datovanúdňom18.12.2018
na zaplatenie omeškaného dlhu z úveru, žalovaným naozaj doručil, resp. im ju aspoň odoslal.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu, okrem iného uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v
zmysle§92ods.8zákonaobankáchniejepodmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávky,čoznamená,
že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na

platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaný v 1. rade v duplike uviedol, že neboli splnené tak podmienky na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti a taktiež ani podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu dlžníka natretiu osobu, ktorá nie je bankou. Ďalej uviedol, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom doposiaľ
nepreukázal zaslanie písomnej výzvy zo dňa 18.12.2018 pred postúpením pohľadávky bankou ako
postupcom.

5. Súd prvej inštancie v tejto veci prvotne rozhodol rozsudkom zo dňa 12.07.2021, v ktorom konštatoval,
že na základe vykonaného dokazovania zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaní uzatvorili dňa
14.08.2014 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 12.000 eur,
ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 108 pravidelných mesačných splátkach po 175,46 eur, pri ročnej

úrokovej sadzbe 11,89 %. Listom zo dňa 27.01.2018 boli žalovaní upozornení na to, že sú v omeškaní
so splácaním pohľadávky vo výške 2.629, 96 eur a v prípade, ak nedôjde k úhrade tejto sumy do 15
dní, bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa poštového podacieho hárku bol
tento list odovzdaný na poštovú prepravu dňa 05.02.2018. Listom zo dňa 01.03.2018 banka oznámila
dlžníkom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 28.02.2018. Tento list bol doručený žalovanému v 1.
rade dňa 08.03.2018 a od žalovanej v 2. rade sa poštová zásielka vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej

lehote. Listom zo dňa 18.12.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy
s tým, že v prípade, ak táto suma uhradená nebude, bude oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe.
Podľa poštového podacieho hárku bol tento list odovzdaný na poštovú prepravu dňa 20.12.2018. Súd
prvej inštancie mal na základe predložených listinných dôkazov za preukázané, že námietka žalovaného
v 1. rade ohľadom nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu je nedôvodná. Mal za splnené

zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky a zároveň vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru považoval za platný a účinný právny úkon, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané
omeškanie žalovaných, doručenie upozornenia pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a doručenie
listu, ktorým bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Taktiež bolo v konaní preukázané, že listom
zo dňa 18.12.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy s tým, že títo

boli poučení, že ak dlžnú sumu neuhradia, bude oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe.
Súd prvej inštancie týmto rozsudkom zo dňa 12.07.2021 zamietol žalobu na základe § 54a Občianskeho
zákonníka, keďže dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a v zmysle citovaného ustanovenia
ho nie je možné vymáhať. Pri závere o premlčaní uplatneného nároku vychádzal zo znenia ust. § 103
Občianskeho zákonníka, veta druhá, a teda, že ak pre nesplnenie niektorej zo splátok sa stal zročným

celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V tejto súvislosti poukázal
na to, že začiatok plynutia premlčacej doby sa v danom prípade neviaže na dátum vyhlásenia predčasnej
splatnosti, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh.
Uviedol, že v oznámení o zosplatnení dlhu zo dňa 01.03.2018 nie je uvedené pre nesplnenie ktorej
splátky došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, preto vychádzal z prehľadu transakcií, z ktorého

vyplynulo, že žalovaní uhradili naposledy časť splátky za mesiac november 2016 a vôbec neuhradili
nasledujúcu splátku, ktorá bola splatná dňa 20.12.2016, preto súd vychádzal z tejto skutočnosti, a teda,
že nasledujúcim dňom po splatnosti splátky splatnej k 20.12.2016, t.j. od 21.12.2016, začala plynúť
všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 21.12.2019 a keďže žaloba v tejto veci
bola podaná až dňa 20.05.2020, nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu uplynutia všeobecnej trojročnej

premlčacej lehoty.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby, keďže veriteľ môže uplatniť svoje právo na
zosplatnenie celého dlhu z dôvodu nezaplatenia niektorej zo splátok, len do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná
premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia
splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani
ďalšiu splátku dlhu. Žalobca uviedol, že v danom prípade nemohla byť vyhlásená mimoriadna splatnosť

úveru pre inú splátku, než splátku, ktorá bezprostredne predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti,
t.j. v danom prípade je to splátka splatná dňa 20.02.2018, a preto nárok žalobcu nie je premlčaný.

7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, rozhodnutím zo dňa 26.04.2022 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd sa v rámci

odôvodnenia svojho rozhodnutia správne zaoberal aplikáciou ust. § 103, veta druhá, Občianskeho
zákonníka, avšak právne relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo pri počiatku plynutia premlčacej
doby vychádzal zo splatnosti splátky splatnej k 20.12.2016, pre ktorú, podľa jeho názoru, došlo k
zosplatneniu celého úveru. Uviedol iba, že vychádzal z prehľadu transakcií, z ktorého vyplynulo, žežalovaní iba čiastočne uhradili splátku splatnú k 20.11.2016 a splátku splatnú k 20.12.2016 už nezaplatili,
preto vychádzal z toho, že pre nezaplatenie tejto splátky došlo k zosplatneniu celého úveru. Takýto
postup súdu prvej inštancie ale nemá oporu v žiadnom z príslušných zákonných ustanovení. Súd

prvej inštancie konštatoval, že predmetný úver bol zosplatnený k 01.03.2018, avšak z oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.03.2018 vyplýva, že úver bol zosplatnený k 28.02.2018,
pričom z tejto listiny nevyplýva, pre nezaplatenie ktorej splátky bol úver zosplatnený. Za danej situácie
nemožno, bez ďalšieho, vychádzať zo záveru, ktorý prezentoval súd prvej inštancie, a teda, že úver
bol zosplatnený pre nezaplatenie prvej z nezaplatených splátok, keďže možnosť veriteľa zosplatniť

úver je jeho právom, nie povinnosťou, a preto sa veriteľ sám môže rozhodnúť kedy, a či vôbec, úver
predčasne zosplatní. Nemožno sa teda stotožniť s tým, že veriteľ mal svoje právo zosplatniť úver využiť
ihneď pri nezaplatení prvej splátky, pričom je korektné pokiaľ veriteľ najprv, aj viacnásobne, upozorní
dlžníka na nezaplatenie splátok, a až keď využije všetky možnosti, aby si dlžník splnil svoje povinností
(interné pravidlá upozornenia dlžníkov v prípade neplnenia splátok), úver môže zosplatniť, čím ale
dlžníka dostane do pozície, že tento má jednorázovo uhradiť celý zostatok dlhu. V danom prípade z

úverovej zmluvy vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci. Pokiaľ
veriteľzosplatnilúverk28.02.2018,prisplnenídikciezákonavyplývajúcejzust.§53ods.9Občianskeho
zákonníka, mohol zosplatniť úver najneskôr pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.11.2017, keďže od
tohtoobdobiabytrojmesačnálehotavzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniauplynulak20.02.2018
a k 28.02.2018 teda mohol úver predčasne zosplatniť. Za situácie, že z listín predložených súdu prvej

inštancie nevyplynulo pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ úver zosplatnil, mal súd prvej inštancie
vyzvať žalobcu, aby túto skutočnosť súdu oznámil. V súčasnosti to už, ale nie potrebné, keďže žalobca
v odvolaní uviedol, že to bolo pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.02.2018, čo ale nie je možné
akceptovať, keďže k tomuto dátumu nie je splnená citovaná zákonná podmienka vyplývajúca z ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa ale vyššie úvahami nezaoberal, čím zaťažil

svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.
Odvolací súd zároveň upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na otázku týkajúcu sa platného vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, pričom, aj keď súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
konštatoval,žemalzasplnenézákonnépredpokladyvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru,zlistinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, nevyplýva doručenie výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka do dispozičnej sféry žalovaných, pričom aj prípadné podanie takejto výzvy na poštovú
prepravu nepostačuje pre splnenie citovanej zákonnej podmienky a pre takýto prípad prípadného
neplatného zosplatnenia úveru je namieste skúmanie platnosti následného postúpenia pohľadávky.
Súdu prvej inštancie dal za úlohou relevantne zdôvodniť, na základe akých konkrétnych skutočností
a zákonných ustanovení vychádzal pri určení začiatku plynutia premlčacej doby zo splatnosti splátky

splatnej k 20.12.2016, resp. zvážiť, či v prípade, pokiaľ nie je táto skutočnosť jednoznačne veriteľom
deklarovaná, je možné vychádzať z takéhoto počiatku plynutia premlčacej doby, vzhľadom na to, že
sa jedná iba o právo veriteľa a či v takomto prípade nie je na mieste vychádzať z dátumu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru a v spojitosti s tým spätne určiť, od ktorej splátky bolo možné najneskôr
zosplatniť úver tak, aby bola zachovaná trojmesačná lehota v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka.

8. Súd prvej inštancie v predmetnej veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 03.10.2022 tak že žalobu
zamietol. Pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu konštatoval že k platnému zosplatneniu
úveru nemohlo dôjsť pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.02.2018, keďže nebola splnená zákonná

podmienka vyplývajúca z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to omeškanie so zaplatením splátky
trvaní minimálne troch mesiacov, preto je tento úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (OZ) neplatný,
nakoľko odporuje zákonu. Keďže je zosplatnenie úveru neplatné tak na základe § 92 ods. 8 zákona o
bankách nemohol právny predchodca platne postúpiť tzv. „živý“ úver nakoľko konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá až k 20.08.2023, preto je postúpenie pohľadávky neplatné a žalobca nie je v spore

aktívne vecne legitimovaný, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
zákona 660/2015 Z.z. - Civilný sporovej poriadok (CSP a) úspešnému žalovanému v 1. rade priznal voči
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Úspešnej žalovanej v 2. rade,
ktorá si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej ani žiadne trovy konania nevyplývajú, náhradu
trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnilžalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.
Citoval ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (OZ), poukázal na to, že právo na

zosplatnenie úveru môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, preto
je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 28.02.2018, toto svoje
právo uplatnil v súlade s § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.02.2018, t.j. splátky, ktorá
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala, a pre ktorej nezaplatenie mohol
v súlade s § 565 OZ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s

§ 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaných) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,
pričom spotrebiteľ (žalovaný) boli na toto oprávnenie veriteľa upozornení podaním zo dňa 27.01.2018.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Uviedol, že skutkovú, ako aj právnu argumentáciu

uvádzanú žalobcom v jeho odvolaní považuje za účelovú, zavádzajúcu a právne irelevantnú. Poukázal
na to, že sám žalobca tvrdil že mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená podaním zo dňa 01.03.2018 bola
vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.02.2018, a preto možno konštatovať že v tomto
prípade neboli splnené podmienky pre vyhlásenie minulé mimoriadnej splatnosti úveru nakoľko nebola
dodržaná doba troch mesiacov podľa § 53 ods. 9 OZ, nevyhnutná pre platné vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, pričom už táto skutočnosť sama osebe odôvodňuje zamietnutie žaloby v celom rozsahu
z dôvodu nenaplnenia podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj dôvodu
následného neplatného postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobcu. Rovnako sa žalovaný v 1. rade
nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu o doručení výzvy pred zosplatnením úveru do jeho dispozičnej sféry.
Žalovaný v 1. rade považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a preto navrhol, aby ho odvolací

súd potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca, ktorý k opakovanej námietke premlčania zo
stranyžalovaného(ajkeďžalovanýtakútonámietkuvosvojomvyjadrenínevzniesol)poukázalnaprincíp
právnej istoty a citoval viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu z ktorých, podľa jeho názoru, vyplýva že

jeho nárok nemožno považovať ani z časti za premlčaný.
Podaním zo dňa 30.01.2023 žalobca upovedomil upovedomil súd o rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR v obdobných veciach, sp. zn. 5 Cdo 224/2021 a 4 Cdo 132/2021.

12. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku,

konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti
dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov.

13. V súvislosti s rozsiahlou argumentáciou žalobca uvedenou v odvolaní, odvolací súd poukazuje na
to že žalobca už v pôvodnom odvolaní voči rozsudku zo dňa 21.07.2021 -podanie zo dňa 05.08.2021,
nepochybne uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru v danom prípade bola vyhlásená pre nezaplatenie
splátky splatnej k 20.02.2018, dokonca uviedol, že to ani nemohlo byť pre nezaplatenie inej splátky, ale

výlučne tejto splátky. Takéto vyjadrenie žalobcu považuje odvolací súd za absurdné, pretože je to práve
oprávnenie veriteľa, ktorý sa rozhodne, pre nezaplatenie ktorej zo splátok, predmetný úver zosplatní,
pokiaľ sú ale samozrejme splnené zákonné podmienky zosplatnenia, ktoré sú pri spotrebiteľských
úveroch upravené okrem § 565 Občianskeho zákonníka aj špeciálnym ustanovením § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, z ktorého nepochybne vyplýva, že svoje právo podľa § 565 OZ môže dodávateľ

uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn 4
Cdo 132/2021 a 5 Cdo 224/2021. Odvolací súd dopĺňa, že táto problematika bola riešená napr.

aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, sp.zn 7 Cdo 268/2020, ako aj 4 Cdo 23/2022. Z posledne
citovaného rozhodnutia, okrem iného vyplýva, že lehota, v ktorej musí byť uplatnené právo na
zosplatnenie úveru, je najskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí
lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Pokiaľteda žalobca zvýrazňoval skutočnosť, že svoje právo môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky, tak odvolací súd s touto citáciou poslednej vety § 565 OZ samozrejme súhlasí, ale
uvedené ustanovenie neznamená výklad prezentovaný žalobcom, a teda že k zosplatneniu úveru, ktorý

je predmetom tohto konania muselo dôjsť iba pre nezaplatenie splátky bezprostredne predchádzajúcej
zosplatneniu úveru tak, aby bolo zachované ustanovenie poslednej vety § 565 OZ. Takýto výklad
nie je správny, pretože ako už odvolací súd uviedol, v spotrebiteľských veciach je ustanovenie § 565
OZ modifikované ustanovením § 53 ods. 9 OZ, z ktorého vyplýva, že sa musí jednať o splátku, s ktorou
je dlžník v omeškaní už 3 mesiace a zároveň ho veriteľ upozornil, v lehote nie kratšej ako 15 dní, na

uplatnenie práva na zosplatnenie úveru.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že všetky vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR riešia aj
počiatok plynutia premlčacej doby pri nárokoch uplatnených z titulu zosplatnených úverov, pričom pri
úveroch, ktoré nie sú spotrebiteľské, plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného
dlhu už od splatnosti splátky pre nesplatenie, ktorej sa stal splatný celý dlh, avšak inak je tomu pri strate

výhody splátok spotrebiteľských úverov, pri ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ začne premlčacia doba plynúť
prvý deň, nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie,
ktorej sa stal splatným celý dlh, za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania
uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa (bod 28 rozhodnutia NR SR 4 Cdo 23/2022).

16. Odvolací súd však poznamenáva, že aj keď žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného
v 1. rade k jeho odvolaniu uviedol, že tento mal opätovne namietať premlčanie, tak uvedené tvrdenie nie
jepravdivé,pretožežalovanýv1.radevtomtosvojompodaní opätovnenevzniesolnámietkupremlčania
a jej posúdenia nie je ani predmetom odvolacieho prieskumu.

17. Odvolací súd teda poukazuje na to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy. Správne
právne uzavrel, že žalobca v tejto veci nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nedošlo k platnému
zosplatneniu úveru z dôvodu, že sám žalobca uviedol že k zosplatneniu úveru pristúpil pre nezaplatenie
splátky splatnej k 20.02.2018 a úver zosplatnil k 28.02.2018, čo je ale v rozpore s § 53 ods. 9 OZ,

nakoľko k takémuto dňu zosplatnenia úveru, neboli žalovaní v omeškaní so zaplatením splátky splatnej
k 20.02.2018 minimálne 3 mesiace, a preto je zosplatnenie úveru s poukazom na ustanovenie § 39
OZ neplatné pre rozpor so zákonom, a to s ustanovením § 53 ods. 9 OZ. Za takejto situácie, preto nie
sú ani splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky inému subjektu, bez súhlasu dlžníkov, keďže
úver bol v čase postúpenia naďalej "živý “, a takýto úver nebolo možné platne postúpiť, a preto žalobca,

ako postupník, nie je v tejto veci aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 odvolací súd CSP,
na základe § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v 1. rade, ktorý bol v odvolacom konaní

úspešný, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.