Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203863
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720203863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne W. Q., rod. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W.. K.. V. XXXX/X, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Igor Šafranko,
advokát so sídlom Sovietskych Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanej
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpenej JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO:
42 185 190, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 882,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k 9Csp/111/2020-114, zo dňa 30. decembra 2021

takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 882,84 eur do troch dní odod dňa právoplatnosti rozsudku.

II.Žalobkynipriznávavočižalovanémuprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 882,84 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 17Csp/96/2018 o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaaurčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienkybolaakožalobkyňavpostavení
spotrebiteľky v oboch uplatňovaných nárokoch úspešná. Rozsudok Okresného súdu Poprad, pod sp.
zn. 17Csp/96/2018 zo dňa 16.01.2019, v znení Opravného uznesenia Okresného súdu Poprad, sp.

zn. 17Csp/96/2018 zo dňa 07.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.03.2019. Ako spotrebiteľka si
uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená
brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 882,84 eur, pričom
nárok ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila o sumu
582,84 eur a za neprijateľnú zmluvnú podmienku požaduje 300 eur.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že priznanie sumy 882,84 eur ako finančné zadosťučinenie

za bezdôvodné obohatenie je dôvodné. Uviedol, že ukončením konania vedenom na Okresnom
súde Poprad vo veci 17Csp/96/2018 bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné
zadosťučinenie. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení trebavychádzať z toho, že má plniť jednak satisfakčnú funkciu, jednak sankčnú funkciu a jednak ho treba
chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším subjektom, t.j. dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov.

Zároveň uviedol, že zákon nevyžaduje, aby pre vznik práva na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia bola spotrebiteľovi privodená nejaká ujma, avšak v prejednávanej veci k vzniku ujmy
na strane žalobkyne nepochybne došlo. Rozsudkom Okresného súdu Poprad bolo preukázané, že
žalovaný prijal od žalobkyne plnenie, na ktoré mu nevznikol nárok, pričom toto konanie žalovaného
možno hodnotiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pričom zákaz konania v rozpore s

dobrými mravmi je priamo obsiahnutý v ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len “Zákon o ochrane spotrebiteľa“). V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa
s prihliadnutím na postoj žalovaného v predmetnej veci na Okresnom súde Poprad bola nedôvodne
vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby jeho právoplatného skončenia.
Pričom niet pochýb o tom, že tento stav vyvolal žalovaný, keď do zmluvy naformuloval neprijateľnú
zmluvnú podmienku a snažil sa na úkor žalovanej obohatiť o sumu 582,84 eur. Čo sa týka výšky

primeranéhofinančnéhozadosťučineniasúdprvejinštanciekonštatoval,žetázávisíodúvahysúdu.Súd
prvej inštancie považoval primerané finančné zadosťučinenie, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vo
výške 882,84 eur za primerané. Zároveň uviedol, že takto priznané finančné zadosťučinenie v celkovej
výške 882,84 eur je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, pričom je akousi
satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť, a zároveň je aj sankciou

postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy konal závadne. O trovách konania
rozhodol tak, že súd priznal náhradu trov konania úspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %.
4. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote včas odvolanie žalovaná v
súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej už
len ako „CSP“). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil ma ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Zároveň žiadala náhradu trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania.
Namietala, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné vykladať reštriktívne,
pričom pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné prihliadať nielen
na úspešnosť toho ktorého účastníka, no najmä treba vziať na zreteľ aj iné okolnosti, ktoré majú na
konkrétny prípad vplyv. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením uviedol, že na predmetný právny

vzťah je potrebné aplikovať ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V tomto kontexte poukázala najmä
naskutočnosť,žeZákonoochranespotrebiteľajevovzťahukObčianskemuzákonníkuakolexspecialis,
pričom uviedla, že ak predmetný zákon neobsahuje v rámci svojich ustanovení výšku finančného
zadosťučinenia je potrebné aplikovať ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd je povinný v takomto
prípade určiť, ak dospeje k záveru, že k vzniku nemajetkovej ujmy došlo aplikovať ust. § 13 ods. 3

Občianskehozákonníkasprihliadnutímnazávažnosťvzniknutejujmyaokolnosti,zaktorýchkporušeniu
došlo. Ďalej uviedla, že odmieta tvrdenia žalobkyne, že svojím konaním spôsobil žalobkyni ujmu,
pričom v tomto odkazuje najmä na európske a vnútroštátne predpisy upravujúce problematiku ochrany
spotrebiteľa. V zmysle predmetných právnych predpisov, najmä Smerníc Európskeho parlamentu a
Rady poukazuje na zakotvenie termínu priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre

informovaný obozretný a vnímavý, pričom v tejto súvislosti považuje za potrebné, aby odvolací súd pri
rozhodovaní o nároku žalobkyne vzal do úvahy osobitné okolnosti daného prípadu, a najmä správanie
samotnej žalobkyne v rámci kontraktačného procesu. Uviedla, že žalobkyňa ako spotrebiteľka svojím
podpisom na Zmluve vyjadrila, že rozumie so všeobecnými podmienkami danej Zmluvy, a je s nimi
oboznámená. Žalobkyňu je podľa žalovanej potrebné považovať za priemerného spotrebiteľa, ktorý

svojím podpisom vyjadril, že bol pri uzatváraní Zmluvy informovaný o podmienkach, ktorým rozumie, a
preto nemožno hovoriť o nedostatku viazanosti vôle na strane žalobkyne. V tomto kontexte poukázala
na to, že žalobkyňa neodôvodnila jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkového vzťahu
medzi stranami sporu, pričom uviedla, že v danom prípade je potrebné zohľadniť všetky okolnosti,
ktoré majú vplyv na určenie rozsahu morálnej ujmy. Žalovaná ma za to, že ochrana spotrebiteľa bola

zavŕšená vydaním rozsudku Okresného súdu v Prešove, pričom uviedla, že priznanie požadovaných
prostriedkov by prichádzalo do úvahy len ak porušenie práva nie je možné napraviť inak. Porušenie
práva by nebolo možné podľa žalovanej napraviť inak v tom prípade ak by bolo právo žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané. Žalovaná má za to, že tak ako uviedla, žalobkyni
nevznikla žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a že

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia by spôsobilo hrubú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami spotrebiteľa a veriteľa. V tomto kontexte poukázala na ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktorý zakotvuje predpoklady priznania primeraného finančného zadosťučinenia, pričom
dodala, že tieto predpoklady musia byť naplnené kumulatívne. Ďalej uviedla, že v danom prípadepriznanímprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianedošloknaplneniujehopreventívnejfunkcie,keďže
žalovaná už v ďalších spotrebiteľských vzťahoch neprijateľnú zmluvnú podmienku ďalej nepoužíva.
Zdôraznila, že pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je potrebná prihliadať

na okolnosti prípadu, a taktiež uviedla, že žalobkyňa bola tá, ktorá v minulosti žiadala štrnásťkrát o úver.
Ďalej uviedla, že priznané finančné zadosťučinenie vo výške 200€ považuje za dostatočné.
5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne vyjadrila. Uviedla, že uplatnenie primeraného
finančného zadosťučinenia je len následkom plynúcim z bezdôvodného ohrozenia práv spotrebiteľa
privodiť mu ujmu. Pripomína, že nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemožno

v žiadnom prípade považovať za výhodu, ale za sankčný následok plynúci z primárneho vzťahu,
ktorý zavinením žalovanej privodil spotrebiteľovi ekonomickú ujmu. Zdôraznila, že v zmysle ust. §
3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie
postačujúca už samotná hrozba ujmy, pričom v danom prípade šlo o reálnu ujmu, keďže žalovaná
sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila. Uviedla, že v danom prípade nemožno na inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa aplikovať ustanovenia o

ochrane osobnosti v zmysle ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k uplatnenej výške
primeraného finančného zadosťučinenia považuje vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a
povinností v danom prípade uplatnenú a súdom priznanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia
za adekvátnu. Ďalej uviedla, že za zmätočné považuje tvrdenia žalovanej ohľadne priznanej sumy,
keď v rámci odvolania hovorí raz o sume 200 eur a raz o sume 600eur, pričom tieto neboli vôbec

predmetom konania. Vzhľadom na postoj žalovanej, množstvo a intenzitu porušenia spotrebiteľských
noriem považuje sumu 882,84 eur ta primeraná. Ďalej uviedla, že ujma ktorá konaním žalovanej vznikla
mala vplyv na bežný život žalobkyne, keďže došlo k zníženiu jej rodinného rozpočtu a taktiež aj
životnej úrovne. Zároveň uviedla, že výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je stanovená
žiadnym vzorcom a závisí od úvahy súdu, pričom v tomto kontexte zdôraznila, že jediným objektívnym

kritériom pre stanovenie výšky je výška škodlivého následku, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil
alebo mienil spôsobiť. V tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu prax Krajských súdov, ktorá prevláda
v rámci určovania výšky primeraného finančného zadosťučinenia. V zhode so žalovanou uviedla, že
aj keď výška primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu, tak táto úvaha by mala
zodpovedať individuálnym a konkrétnym udalostiam tej ktorej veci. V tomto kontexte poukázala na

neustály odmietavý postoj žalovanej, ktorý spočíval v nerešpektovaní právoplatných a vykonateľných
výrokov rozsudku ukladajúceho vydať bezdôvodné obohatenie a následnú nutnosť iniciovať exekučné
konanie voči žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené argumenty navrhla napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť, a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu

v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov
a nesprávnym právnym posúdením, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný

súd SR II. ÚS 78/05).

10. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.11. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať

ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre priznanie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej

obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
13. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom
prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v
predmetnej sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k
vytvoreniu skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň

zdôrazňuje,žedokazovaniejeprocesnýpostup,ktorýjezaloženýnavykonávaníjednotlivýchdôkazných
prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania možno vzhliadať najmä v
získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a
z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového
stavu, ktorý je objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového

konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový
stav je významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní. (primerane
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Po oboznámení sa s predloženým spisovým
materiálom má odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená, keďže súd prvej

inštancie dospel k správnym skutkovým záverom na základe ním vykonaného hodnotenia dôkazov.
14. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že rozsudkom súdu prvej inštancie, sp. zn.
9Csp/111/2020 zo dňa 3.12.2021 bolo žalobkyni priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške
882,84 eur. Táto čiastka zodpovedala sume 582,84 eur, o ktorú sa žalovaný na úkor žalobkyne chcel
bezdôvodne obohatiť, ku ktorej bola pripočítaná suma 300 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Neplnením si povinností uložených súdom zo strany žalovanej viedli k začatiu exekučných konaní
iniciovaných žalobkyňou. Zároveň v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, sp.
zn. 17Csp/96/2018 zo dňa 16.01.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn.
17Csp/96/2018 zo dňa 07.10.2019bola vyhlásená aj neprijateľná zmluvná podmienka v bode 2 Zmluvy.
15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací

súd má za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa si v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Poprad, sp. zn. 17Csp/96/2018, úspešne uplatnila právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky voči žalovanej. Pokiaľ sa
jedná o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní

sa zohľadňujú kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. Zároveň jednou z okolností ovplyvňujúcich rozhodnutie o výške primeraného finančného
zadosťučineniajeajzávažnosťaintenzitaprotiprávnehokonaniažalovanéhoaintenzita trvaniaarozsah
nepriaznivých následkov u žalobkyne. Súd prvej inštancie sa náležite vyrovnal s otázkou určenia výšky
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú stanovil na výšku 882,84 eur, pričom s týmito dôvodmi

sa odvolací súd plne stotožňuje. Takto priznané primerané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním
ujmy žalobkyne, ku ktorej konaním žalovanej v predmetnom konaní došlo. Potrebné je zdôrazniť účel
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý spočíva najmä v satisfakčnej funkcii. Priznané primerané
finančné zadosťučinenie je satisfakciou za stav, ktorý musela žalobkyňa v dôsledku konania žalovanejtrpieť, a zároveň predstavuje aj sankciu pre žalovanú, a to najmä v tom zmysle aby ju odradila od
získavania plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Kritériom kvalifikácie nároku by mali byť
podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych

preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Výška priznaného finančného
zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.
17. Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že pri rozhodovaní o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia treba vychádzať z tohto, že toto má plniť jednak satisfakčnú funkciu a jednak
sankčnú funkciu, a to najmä aby odradilo dodávateľa od porušovania práv a povinností stanovených

právnymi predpismi sledujúcimi ochranu spotrebiteľa, a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším subjektom, ktorým je
dodávateľ. Svojím úspechom priniesol úspešný spotrebiteľ benefit aj pre ostatných spotrebiteľov, v tom
že možno predpokladať, že dodávateľ sa v budúcich právnych vzťahoch nedopustí takého konania,
ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Aj napriek tomu, že zákon nevyžaduje pre vznik práva na
primerané finančné zadosťučinenie, aby bola spotrebiteľovi privodená nejaká ujma, v predmetnom

prípade, tak ako to konštatuje súd prvej inštancie na strane žalobkyne k vzniku ujmy došlo, a to najmä
správaním sa a konaním žalovaného.
18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 CSP v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 CSP. Keďže žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).