Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203066
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8720203066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalýpobytB.C.XXXXX,D.B.,2/A.E.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalýpobytF.XXXX/X,G.–
D., obaja žalobcovia zastúpení: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanova 1243/18,
Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, K., L. M.,
2/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, K., L. M., 3/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, G., L. M.,
4/ A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, L. M., 5/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. H. XX, B., L. M.,
6/ neb. J. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/X, G., L. M., 7/ A. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, G., L. M., všetci žalovaní (okrem žalovanej 6/) zastúpení: Hudzík &
Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, o obnovu konania vedeného
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/164/2004, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 11C/41/2020-121 zo dňa 16.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie proti výroku I.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania okrem žalovanej

v 6. rade.

III. P r i z n á v a žalovaným v 1. až 5. rade a 7. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade povinným spoločne
a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom rozhodol, cit:

I. Súd návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu z a m i e t a.
II. Konanie voči žalovanej v 6/ rade z a s t a v u j e.
III. Súd žalobu na obnovu konania z a m i e t a.
IV. Žalovaní v 1/ až 7/ rade majú voči žalobcom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie preskúmal žalobu na obnovu konania a zistil, že táto nie je dôvodná. Mal

za to, že dôkazy, ktoré žalobcovia predložili nie sú dôkazmi, ktoré by nemohli bez vlastnej viny
použiť v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa podanou žalobou domáhajú. Predložené listiny mali byť
nájdené v podkroví rodinného domu súp. č. 70 v Tatranskej Lomnici, pričom žalobkyňa v 2/ rade na
pojednávaní dňa 10.8.2020 sama uviedla, že v roku 1984 bol v dome požiar a potom bol dom dlhšieneobývateľný. Nájdenie dokumentov sa tak prvoinštančnému súdu javilo ako málo pravdepodobné,
avšak ich existencia ani nie je pre rozhodnutie o žalobe na povolenie obnovy konania podstatná.

3. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že žalobcami predložené dôkazy nespĺňajú ani predpoklad
pravdepodobnosti, že by boli spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutkovým základom
pre rozhodnutie súdu v pôvodnom konaní bolo zistenie súdu, že dňa 19.1.2000 právna predchodkyňa
žalobcov D. B. osvedčila vlastnícke právo vydržaním, na základe notárskej zápisnice N 13/2000, v
ktorej vyhlásila, že od roku 1961 nerušene, v dobrej viere ako vlastné užívala nehnuteľností v k.ú. B.

C., zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 530 m2, parc. č. XXX/X - iná
plocha o výmere 4.126 m2, parc. č. XXX/X - iná plocha o výmere 647 m2 v celosti ako priľahlé domové
pozemky k parc. č. XXX. Ďalej vyhlásila, že nehnuteľnosti začali užívať spolu s nebohým manželom po
dohode s pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi A. M. a P. S., ktorí nehnuteľností vlastnili podľa
pôvodného zápisu vo vložke č. 136 v k.ú. D. C. ako parcelu č. XXXX/X - záhrada o výmere 11.958 m2
a parcelu č. XXXX/X - dom o výmere 165 m2. Užívanie týchto nehnuteľností mali B. s predávajúcimi A.

M. a P. S. v úmysle vlastnícky usporiadať kúpnou zmluvou.

4. Dňa 30.01.1962 uzavreli a odkúpili za kúpnu cenu 50.000,- Kčs parcelu č. XXXX/X v celosti a polovicu
parcely XXXX/X. Táto zmluva bola na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. 7Co/605/1965
bývalým Štátnym notárstvom v Poprade registrovaná pod č. Pr 303/62 dňa 20.5.1969 len do výmery

800 m2 v znení jej dodatku zo dňa 24.6.1965, ktorým podľa geometrického plánu č. 10-25/205-920-62
z pôvodných parciel bola vytvorená parcela č. XXX - dom, dvor o výmere 800 m2. Nehnuteľnosti po
dohode s vlastníkmi užívali ale v rozsahu pôvodnej dohody tak, ako ich aj do zmluvy zo dňa 30.01.1962
pojali a v roku 1961 ich im vlastníci do užívania vydali. Opätovne sa pokúsili o usporiadanie vlastníctva
podľa skutočného užívania kúpnou zmluvou zo dňa 2.6.1975, ktorej registrácia nebola zrealizovaná

jednak pre úmrtie pôvodných vlastníkov a neukončeného dedičského konania a aj z dôvodu úmrtia
zástupcu dedičov C. S., ktorý mal plnú moc na uzavretie tejto zmluvy a aj z dôvodu platnosti právnych
predpisov, ktoré naďalej nepoľovali prevod takýchto nehnuteľnosti do vlastníctva občanov. Kúpna cena
bola zaplatená vo výške 30.000,- Kčs. Vyhlásila, že po celú dobu užívania nebola rušená vlastníkmi a
nikto sa nedomáhal vydania týchto nehnuteľnosti. V bode 3 osvedčenia bolo vyhlásené, že sa vydáva

osvedčenie Vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti
užíva v dobrej viere D. B. viac ako 10 rokov a nadobudla tieto pozemky do vlastníctva v pomere k celku
titulom vydržania vlastníctva. Vo vyhlásení z osvedčenia možno zdôrazniť tú časť, kde D. B. uviedla, že
sa opätovne pokúsili o usporiadanie vlastníctva podľa skutočného užívania, a to kúpnou zmluvou zo dňa
2.6.1975, ktorej registrácia nebola zrealizovaná z dôvodu platnosti právnych predpisov, ktoré v tej dobe

nepovoľovali prevod takýchto nehnuteľnosti do vlastníctva občanov. Z uvedenej formulácie vyhlásenia
malsúdzato,žeD.B.akoprávnapredchodkyňažalobcov(vpôvodnomkonanížalovaných)nemohlabyť
so zreteľom k žalovaným nehnuteľnostiam v právnym omyle a už vôbec nie v ospravedlniteľnom, že jej
žalované nehnuteľnosti patria. Z uvedeného vyhlásenia vyplýva, že si bola vedomá, čo nadobudli spolu s
nebohým manželom a v akom rozsahu. Je pravdou, že právni predchodcovia žalovaných mali žalované

nehnuteľnosti v držbe, ale v držbe neoprávnenej, ktorá nemôže viesť k vydržaniu, resp. nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním. Následne teda ani D. B. nemohla platne previesť žalované nehnuteľnosti
na žalobcov (v pôvodnom konaní žalovaných). Súd teda uzavrel, že u právnych predchodcov súčasných
žalobcov sa nejednalo o držbu dobromyseľnú, ich dobrá viera bola narušená, keďže tu existujú okolnosti,
ktoré museli objektívne vyvolať pochybnosť o ich vlastníctve.

5. V konaní o povolení obnovy konania žalobcovia preukazovali, že v súvislosti s kúpnou zmluvou
zo dňa 2.6.1975 došlo k riadnej úhrade kúpnej ceny, v dôsledku čoho možno považovať riadnu kúpu
pozemku parc. č. XXX/X za preukázanú, pričom dôkaz o úhrade kúpnej ceny nebol v pôvodnom konaní
predložený. Napriek predloženým listom právneho zástupcu A. B. nemožno konštatovať existenciu

dôvodu pre povolenie obnovy konania. Žalobcovia preukazujú úhradu kúpnej ceny, avšak úhrada kúpnej
ceny v pôvodnom konaní, vedenom pod sp. zn. 19C/164/2004, nebola sporná. Súd uvedenú nespornú
skutočnosť opakovane v rozhodnutiach vo veci 19C/164/2004 konštatuje a doloženie podporných
dokladov k úhrade nie sú dôkazy spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

6. V čs. právnom poriadku bola zakotvená všeobecná zásada voľnej dispozície s nehnuteľným
majetkom, ktorý občan vlastnil (§ 130 ods. 1 O.z.), s možnosťou prevodu na nadobúdateľov podľa
vlastnej voľby. Výnimkou boli iba prípady, v ktorých zákon činil prevod veci závislým od splnenia určitých
podmienok, v zákone výslovne uvedených, ako tomu bolo napr. pri prevode určitých nehnuteľností len naurčitýchnadobúdateľovvzmysleustanovenia§490ods.2Občianskehozákonníka,alebospodmienkou
predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu. Žalobcovia predovšetkým ignorujú skutočnosť, že
prevod parc. č. XXX/X v celosti nebol možný vôbec, a to bez ohľadu na skutočnosť, či uzavreli jednu či

viacero kúpnych zmlúv. Z právnej úpravy je zrejmé, že nezastavaný pozemok bolo v roku 1975 možné
prevádzať medzi občanmi len za podmienok uvedených v ustanovení § 490 ods. 2 veta druhá vtedy
účinného Občianskeho zákonníka. Štátne notárstvo preto muselo mať pri každom prevode pozemku
alebo jeho časti preukázané úplným a jednoznačným vyjadrením príslušného územnoplánovacieho
orgánu, či tento prevod je v súlade s týmto ustanovením. Z právnej úpravy je zrejmé, že prevod

nehnuteľnosti v roku 1962 aj 1975 bol obmedzený nie len čo do výmery, ale predovšetkým bol
podmienený rozhodnutím národného výboru, či už to bol MNV Starý Smokovec, alebo ONV Poprad.

7. Právna predchodkyňa žalobcov D. B. bola s obmedzením či faktickou nemožnosťou prevodu
nehnuteľnosti v požadovanom rozsahu oboznámená, čo v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/164/2004
bolo opakovane konštatované. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/164/2004 opakovane

konštatoval, že v čase podpisu zmluvy z roku 1962 platil zákon č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľnosti
a prenájme poľnohospodárskej a lesnej pôdy, kde v § 1 ods. 1 je uvedené, že na prevod nehnuteľnosti
a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie národného výboru. Ako
prevod nehnuteľnosti sa posudzuje jej rozdelenie. ONV v Poprade, odbor výstavby uvedené povolenie
vydal, ale len do výmery 800 m2, čo malo za následok, že kúpna zmluva vyvolala právne účinky len

v tejto časti. Táto zmluva bola na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, bývalým Štátnym
notárstvom v Poprade registrovaná pod č. Pr 303/1962 dňa 20.5.1969 len do spomínanej výmery v znení
jej dodatku zo dňa 24.6.1965, ktorým podľa geometrického plánu č. XX/XX/XXX-XXX-62 z pôvodných
parciel bola vytvorená parc. č. XXX - dom, dvor o výmere 800 m2. Pôvodne žalovaná D. B. tak spolu s
manželom vedeli, že sa nestali vlastníkmi žalovaných nehnuteľnosti a v roku 1975 uzavreli ďalšiu kúpnu

zmluvu, ktorá však nebola registrovaná vôbec, napriek tomu, že podľa jej čl. IV prvá veta bolo potrebné
schválenie MNV v zmysle ust. § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/164/2004 neuznal ani splnenie podmienok vydržania parc. č.
XXX/X a z vykonaných dôkazov ustálil, že D. B. vedela aké právne účinky obe zmluvy vyvolali a súčasne

vedela, že uvedené zmluvy nemôžu vyvolať žiadne právne následky a ak áno, tak len v povolenom
rozsahu. D. B. už v roku 1962 a ani v roku 1975 nemohla byť dobromyseľná, nakoľko k odkúpeniu celej
parcely nedošlo. Súd konštatoval, že predmetom kúpy bola len polovica k celku, keďže z obsahu prvej
kúpnej zmluvy je zrejmé, že právni predchodcovia žalovaných (v pôvodnom konaní žalobcov) si vymienili
ponechanie v užívaní polovice pozemku. Napriek týmto okolnostiam si D. B. v roku 2000 nechala

osvedčiť v celosti parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, čo súd vyhodnotil ako nedostatok dobromyseľnosti
a určil vlastnícke právo právnym nástupcom pôvodných vlastníkov - žalovaných.

9. Z uvedených skutočností vyplýva, že prevod nehnuteľností v rozsahu, ako je uvedené v zmluve z roku
1962 aj 1975 nebol možný, nakoľko bol v rozpore so zákonom a na tejto skutočnosti nič nezmení doklad

o úhrade kúpnej ceny, nakoľko v súlade s ust. § 44 Občianskeho zákonníka účinného v roku 1962 aj ust.
§ 41 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1975, bola zmluva v časti prevyšujúcej výmeru 800 m2
neplatná.Zneplatnejzmluvy,resp.jejčastitaknemohlinastaťprávnenásledkyvpodobeuskutočneného
prevodu vlastníckeho práva na právnych predchodcov žalobcov. Doklad o úhrade kúpnej ceny nie je
spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcov, preto súd prvej inštancie žalobu o povolenie

obnovy konania ako nedôvodný zamietol.

10. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie proti výroku I., III. a IV. z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku.

11. Žalobcovia majú za to, že tu existujú nové skutočnosti a nové dôkazy špecifikované v časti VII.
žaloby, ktoré boli náhodou nájdené pri vypratávaní podkrovia rodinného domu a o ktorých existencii
nemali žalobcovia vedomosť v pôvodnom konaní, ktoré teda nemohli použiť v pôvodnom konaní, a ktoré
môžu privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci a zakladajú prípustnosť obnovy konania.
Z príslušných ustanovení CSP vyplýva, že vo vzťahu k skutočnostiam, rozhodnutiam alebo dôkazom

týkajúcich sa strán sporu a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobcovia nemohli použiť v pôvodnom
konaní, spravidla pôjde o prípad, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Okolnosti
o vypratávaní podkrovia rodinného domu J. B. dňa 10.08.2020, dodaní kontajnera na odvoz odpadu z
rodinného domu a o odvoze odpadu z rodinného domu svedčia o tom, že nové skutočnosti a dôkazyboli skutočne objavené synom žalobcov až 10.08.2020. S poukazom na judikatúru vo veciach obnovy
konania vyplýva, že ak sa účastník pôvodného konania dozvie o nových dôkazoch alebo skutočnostiach,
ktoré existovali v čase pôvodného konania, ale o ktorých účastník nemal vedomosť, za účelom zaistenia

opravy základných vád alebo justičných omylov a napravenia vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny
systém, je prípustná obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok.

12. Nové skutočnosti a dôkazy len podporujú tvrdenia žalobcov v pôvodnom konaní. Žalobcovia aj
naďalej trvajú na tom, že sporné nehnuteľnosti nerušene užívali ako vlastné, a to od roku 1961, nakoľko

ich predchodcovia za nich riadne zaplatili kúpnu cenu vo výške 50.000,- Kčs, avšak vzhľadom na
to, že nedošlo k formálnej registrácii tohto prevodu na príslušnom úrade, dohodlo sa, že sa pristúpi
k opätovnému prevodu vlastníctva na predchodcov žalobcov, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa
02.06.1975 (ďalej ako „Kúpna zmluva II“) (kde opätovne došlo k riadnemu zaplateniu celej kúpnej ceny
+ ceny za drevo), aby sa formálne uviedli veci na poriadok.

13. Žalobcovia sú toho názoru, že rozsudok je bez náležitého odôvodnenia, a preto je potrebné
považovať ho za arbitrárny a navyše nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Uvedené je zrejmé predovšetkým vo vzťahu k výroku I. rozsudku, nakoľko k uvedenému sa súd prvej
inštancievyjadrillenvjednomodsekurozsudku(odsek57).Záversúduprvejinštanciejenezrozumiteľný
a nelogický a navyše nedostatočný, nakoľko nie je zrejmé, čo tým súd prvej inštancie myslí a ako

inak mali žalobcovia svoj petit žaloby naformulovať. Žalobcovia dňa 05.10.2023 doručili súdu návrh
na úpravu petitu. Žalobcovia nemenili pôvodný žalobný návrh, naopak, domáhali sa, aby žaloba
pôvodných žalobcov (ktorí v konaní na povolenie obnovy konania vystupujú v postavení žalovaných)
bola zamietnutá, pričom uvedeného sa žalobcovia (ktorí v pôvodnom konaní vystupovali v postavení
žalovaných) domáhali aj v pôvodnom konaní. Žalobcovia majú za to, že aj keď sú iniciátormi súčasného

konania o povolení obnovy konania, kde logicky môžu vystupovať len ako žalobcovia (navrhovatelia), ak
by obnova konania bola povolená, pokračovalo by sa v pôvodnom konaní, t.j. procesné postavenie strán
v konaní o povolení obnovy konania by sa vymenilo, t.j. žalobcovia by opätovne vystupovali ako žalovaní
a súčasní žalovaní 1/ až 7/ by vystupovali ako žalobcovia. Po povolení obnovy konania by teda logicky
žalobcovia (potom už v postavení žalovaných) mohli žiadať len zamietnutie žaloby. Žalobcom teda nie

je zrejmé, čo mal súd prvej inštancie na mysli v odseku 57 rozsudku a ako inak teda mali žalobcovia
svoj petit formulovať.

14. Záver súdu prvej inštancie, že nájdenie dokumentov sa mu javí ako málo pravdepodobné,
je svojvoľný, nakoľko žalovaný nikdy nerozporoval autenticitu predložených nových dôkazov, ani

nerozporovalžiadneskutkovétvrdeniažalobcovohľadomzískanianovýchdôkazov(spôsob,čas,miesto
a pod.). Tvrdenia žalobcov ohľadom času, spôsobu a mieste nájdenia nových dôkazov boli nesporné,
nikdy neboli žalovanými v konaní spochybnené. Súd teda nemohol svojvoľne dospieť k záveru, že
nájdenie nových dôkazov sa „javí ako málo pravdepodobné“, nakoľko táto skutočnosť medzi stranami
nebola sporná. Navyše skutočnosť, že v dome bol v minulosti požiar a dom bol dlhšie neobývaný

neznamená, že by to bránilo tomu, aby tieto listiny nemohli byť nájdené v podkroví domu ako to tvrdili
žalobcovia. Navyše rozsah požiaru a miera pravdepodobnosti, že by sa listiny v dome nachádzali, neboli
nikdy predmetom konania, ani skúmania súdu (a ani neboli nikdy žalovanými namietané), a o takejto
pre žalobcov až absurdnej argumentácii sa dozvedeli až z rozsudku.

15. Závery prvoinštančného súdu v bodoch 48, 50, 54, 55 a 56 rozsudku nie sú správne. Spôsob úhrady
kúpnej ceny sa v pôvodnom konaní vôbec nepreukazoval, nakoľko o uvedenej skutočnosti neexistovali
dôkazy. Aj keď úhrada kúpnej ceny nebola sporná, táto skutočnosť nebola nikdy preukazovaná v
konaní. Ak by žalobcovia mali v pôvodnom konaní nové dôkazy, ktoré predložili súdu v tomto konaní,
vyplynul by z nich poctivý úmysel predchodcov žalobcov a ich dobromyseľnosť pri nadobúdaní sporných

nehnuteľností. Z nových dôkazov jednoznačne vyplýva, že kúpna cena minimálne vo vzťahu k parcele
XXX/X o výmere 4.028 m2 bola uhradená pred podpisom Kúpnej zmluvy II, t.j. predchodcovia žalobcov
za nehnuteľnosti riadne a poctivo zaplatili. Žalobcovia v konaní poukazovali na to, že v Kúpnej zmluve
II sa uvádza, že kúpna cena bude uhradená do 1 mesiaca po registrácii zmluvy (čl. II Kúpnej zmluvy
II), t.j. v Kúpnej zmluve II je uvedená úplne nepravdivá skutočnosť, pričom realita bola úplne iná. Nové

dôkazy preukazujú, že nie je pravdou to, čo je (len formálne) uvedené v čl. II Kúpnej zmluvy II o zaplatení
kúpnej ceny (že čiastka 30.000,- Kčs bude zaplatená v hotovosti do 1 mesiaca od registrácii Kúpnej
zmluvy II). O výške a spôsobe úhrady kúpnej ceny, ako aj s tým súvisiacich okolností, nemali žalobcovia
v pôvodnom konaní žiadny dôkaz, pričom takýto dôkaz je v konaní podstatný, nakoľko je spôsobilýpreukázať poctivosť predchodcov žalobcov pri nadobúdaní nehnuteľností, a to minimálne v rozsahu
parcely XXX/X o výmere 4.028 m2 v zmysle Kúpnej zmluvy II. Obe predložené listiny (list A. A. S.
pre A. B. zo dňa 05.09.1974, ako aj list A. A. S. pre A. B. zo dňa 24.10.1974) v spojení s listinami

už založenými v súdnom spise, ktoré boli v konaní predložené, jednoznačne sú spôsobilé preukázať
poctivosť predchodcov žalobcov (A. B. a D. B.) a ich dobromyseľnosť pri nadobúdaní dotknutých
nehnuteľností. Preukazujú totižto, že kupujúci (t.j. predchodcovia žalobcov) skutočne boli (a aj mohli
byť) objektívne presvedčení o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudli, nakoľko za ňu riadne
zaplatili dohodnutú kúpnu cenu + 1.000,- Kčs za drevo od TANAPu (a to minimálne za parcelu XXX/

X o výmere 4.028 m2 v zmysle Kúpnej zmluvy II.). Žalobcovia majú za to, že obe uvedené listiny a
skutočnostizichvyplývajúcetýkajúcesastránapredmetupôvodnéhokonania,ktoréžalobcovianemohli
použiť v pôvodnom konaní, sú jednoznačne spôsobilé pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, a to s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.
novembra 2018 (platný v čase vydania rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/26/2018-667 zo
dňa 29.01.2019). Podľa názoru žalobcov je potrebné skúmať nie to, čo je uvedené v notárskej zápisnici

N 13/2000 zo dňa 19.01.2000, ale je dôležité skúmať, či predchodcovia žalobcov mohli byť objektívne
presvedčení, že sporné nehnuteľnosti poctivo nadobudli. Táto skutočnosť sa však v pôvodnom konaní
neskúmala, nakoľko ohľadom nej žalobcovia nedisponovali žiadnymi dôkazmi. Navyše v predložených
dôkazoch sa uvádza: V liste zo dňa 05.09.1974 A. A. S. píše: ,,Vzhledem k tomu, že jste s p. S. dohodnutí
na kupní cene, bude konečné dojednání a provedení prevodu už snadné a jednoduché.“ Z vyššie

uvedeného vyplýva, že predchodcovia žalobcov boli v domnení, že prevod vlastníckeho práva v zmysle
Kúpnej zmluvy II je možný, nakoľko pochybnosti o uvedenom prevode vlastníckeho práva nemal ani
právny zástupca predávajúceho (ako to píše vo svojom liste). Je preto nelogické, ak teraz súd uvádza,
že údajne „právna predchodkyňa žalobcov D. B. bola s obmedzením či faktickou nemožnosťou prevodu
nehnuteľnosti v požadovanom rozsahu oboznámená ...“ (bod 54 rozsudku), ak z nových predložených

dôkazov jednoznačne vyplýva, že obe zmluvné strany, vrátane právneho zástupcu predávajúceho, boli
presvedčení o opaku. S vyššie uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.

16. Žalobcovia teda nemusia preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva (kúpnu
zmluvu registrovanú na príslušnom štátnom notárstve), ale výlučne iba okolnosti svedčiace o poctivosti

nadobudnutia dotknutých nehnuteľností (ich vydržania), pričom tieto okolnosti sú preukázané práve
novými dôkazmi, na základe ktorých žalobcovia žiadali o povolenie obnovy konania. Vzhľadom k
tomu, že vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, vady nadobúdacieho titulu
sú irelevantné, pričom relevantné je výlučne iba to, či z okolností nadobúdania nehnuteľností možno
vyvodiť, že nadobúdatelia boli skutočne presvedčení, že vec poctivo nadobudli a následne nerušene

užívali počas vydržacej doby. Veď ak osoba zaplatí za nehnuteľnosť tak vysokú cenu (v danom čase v
roku 1975 bola suma 31.000,- Kčs vysoká čiastka), je určite presvedčená, že vec nadobudla a stala sa jej
vlastníkom; v opačnom prípade by sa predsa domáhala vrátenia peňazí a bezdôvodného obohatenia, čo
nebol prípad predchodcov žalobcov. Navyše, ak by aj predávajúci v danom čase mali pocit, že pozemky
nepredali (keďže sa jednalo o veľkú výmeru a pozemky vo vysokej hodnote v lukratívnej oblasti), určite

by svoje vlastnícke právo bránili, čo sa tiež nestalo, nakoľko obe strany mali za to, že „obchod” prebehol
a obe strany dostali to, čo im skutočne patrí: kupujúci dostali pozemky a predávajúci dostali nemalý
obnos peňazí. Právni predchodcovia žalobcov sporné nehnuteľnosti dlhodobo a nerušene užívali ako
vlastné v dobromyseľnom domnení, že sú ich vlastné, nakoľko za nich riadne zaplatili celú kúpnu cenu.

17. Nové skutočnosti a dôkazy treba posudzovať v kontexte skutočností a dôkazov založených v
pôvodnomspise,pričomžalobcoviamajúzato,ženovéskutočnostiadôkazyvspojenísoskutočnosťami
a dôkazmi založenými v spise dostatočným spôsobom preukazujú okolnosti svedčiace o poctivosti
nadobudnutia dotknutých pozemkov predchodcami žalobcov, a to minimálne v rozsahu parcely XXX/X o
výmere 4.028 m2 v zmysle Kúpnej zmluvy II, nakoľko z nových dôkazov vyplýva úhrada sumy 30.000,-

Kčs ako kúpnej ceny za parcelu XXX/X o výmere 4.028 m2 v zmysle Kúpnej zmluvy II + 1.000,- Kčs za
drevo od TANAPu (aj keď žalobcovia sú subjektívne presvedčení o tom, že ich predchodcovia poctivým
spôsobom nadobudli aj zvyšné parcely a zaplatili za nich kúpnu cenu ešte v roku 1961). Ak teda v
pôvodnom konaní žalobcovia preukázali, že ich a ich právnych predchodcov nikto nerušil v užívaní
sporných nehnuteľností (táto skutočnosť v pôvodnom konaní ani nebola sporná), tieto užívali v dobrej

viere ako vlastné, nakoľko mali za to, že ich poctivým spôsobom nadobudli, keďže za nich zaplatili
dohodnutú kúpnu cenu + 1.000,- Kčs za drevo od TANAPu (čo je preukázané novými dôkazmi), je
nepochybné, že vo svetle nových skutočností a dôkazov boli splnené všetky podmienky pre vydržanie
uvedených nehnuteľností, a to minimálne v rozsahu parcely XXX/X o výmere 4.028 m2 v zmysle Kúpnejzmluvy II. Úplné zaplatenie kúpnej ceny (a to ešte pred podpisom Kúpnej zmluvy II, resp. priamo
pri jej podpise) vo svetle judikatúry Ústavného súdu SR jednoznačne svedčí v prospech poctivosti
nadobudnutia nehnuteľností predchodcami žalobcov (minimálne v rozsahu parcely XXX/X o výmere

4.028 m2 v zmysle Kúpnej zmluvy II). Nové predložené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že nie je
pravdou to, čo je (len formálne) uvedené v čl. II Kúpnej zmluvy II o zaplatení kúpnej ceny (že táto čiastka
30.000,- Kčs bude zaplatená v hotovosti do 1 mesiaca od registrácii Kúpnej zmluvy II), nakoľko opak
vyplýva z predložených nových skutočností a dôkazov; aj žalobcovia počas celého pôvodného súdneho
konania tvrdili, že kúpna cena 30.000,- Kčs bola riadne zaplatená, pričom o uvedenom tvrdení o výške a

spôsobe úhrade kúpnej ceny, ako aj s tým súvisiacich okolností, nemali žalobcovia v pôvodnom konaní
žiadnydôkaz;takýtodôkazjevkonanípodstatný,nakoľkojespôsobilýpreukázaťpoctivosťpredchodcov
žalobcov pri nadobúdaní nehnuteľností, a to minimálne v rozsahu parcely XXX/X o výmere 4.028 m2 v
zmysle Kúpnej zmluvy II. Navyše z predložených nových dôkazov vyplýva, že predchodcovia žalobcov
(ako aj predávajúci a jeho právny zástupca) boli v domnení, že prevod vlastníckeho práva v zmysle
Kúpnej zmluvy II je možný, nakoľko pochybnosti o uvedenom prevode vlastníckeho práva nemal ani

právny zástupca predávajúceho (ako to píše vo svojom liste).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené majú žalobcovia za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny,
nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom zároveň nepripustením nových dôkazov
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

20. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že sú toho názoru, že práve argumentácia
žalobcov vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu je nezrozumiteľná a
nelogická, dokonca vnútorne rozporná. Povinnosťou žalobcov bolo len označiť čoho sa domáhajú. Čo aj
urobili, nakoľko v návrhu uviedli, že žiadajú, aby súd prvej inštancie povolil obnovu konania vedeného na
OS Poprad pod sp. zn. 19C/164/2004, tak ako to ukladá ustanovenie § 406 CSP. To znamená, že ak súd

návrh na obnovu konania zamietol, nebolo povinnosťou súdu samostatným výrokom rozhodovať o tom,
že návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu zamieta. Súd prvej inštancie by tak nemusel urobiť
ani po tom, ak by rozsudkom povolil obnovu konania, nakoľko podľa § 416 CSP po povolení obnovy
konania súd bez ďalšieho vec prejedná. To znamená, žeby sa žalobcovia po povolení obnovy konania
stali pôvodnými žalovanými, a keďže sa podľa § 409 CSP na obnovu konania použijú ustanovenia

o konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaní ani nemôžu podať návrh na zmenu žaloby, nakoľko
podľa § 139 CSP, tak môžu urobiť len žalobcovia. Ak teda súd nepripustil zmenu žalobného petitu,
postupoval správne a zákonne podľa § 143 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie v odseku 57 vôbec žalobcov
neupozorňuje na to, že mali inak formulovať petit, ale uvádza, že nie sú oprávnení meniť pôvodný
žalobný návrh, a to je rozdiel.

21. Žalobcovia sa opakovane snažia presvedčiť súd prvej inštancie, že doklad o zaplatení kúpnej
ceny je tým novým dôkazom, ktorý je spôsobilý preukázať poctivosť predchodcov pri nadobúdaní
nehnuteľností. Táto argumentácia však neobstojí, nakoľko v pôvodnom konaní otázka zaplatenia kúpnej
ceny nebola nikdy sporná, a preto ju nebolo potrebné preukazovať. Nesúhlasia s argumentáciou, že

nie je potrebné skúmať to, čo je uvedené v notárskej zápisnici N13/2000 zo dňa 19.1.2000, ale že je
dôležité skúmať, či predchodcovia žalobcov mohli byť objektívne presvedčení, že sporné nehnuteľnosti
poctivo nadobudli. Sú presvedčení, že práve táto notárska zápisnica dáva obraz o tom, ako na tom boli
právni predchodcovia žalobcov v otázke poctivého nadobudnutia nehnuteľností. Preto je správne, ak
notárska zápisnica bola posúdená ako celok. Z nej vyplýva, že objektívne od roku 1962 do roku 2000

vedeli, že nie je možné nadobudnúť nehnuteľnosti takýmto spôsobom, o aký sa snažili. Podstatné pre
celé konanie o povolení obnovy konania je, že počas celého pôvodného konania, zaplatenie kúpnej
ceny nebolo vôbec spochybňované a dôkazy o zaplatení kúpnej ceny produkovali (notárska zápisnica,
výsluch žalovanej) žalovaní. To, že sa teraz našli dôkazy o zaplatení kúpnej ceny nemôže byť dôkazom,
ktorý má zásadným spôsobom vniesť nové svetlo na objasnenie skutočnosti, ktorá nebola vôbec sporná.

V spomínanej notárskej zápisnici právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila, že: „Kúpna cena bola však
zaplatená vo výške ďalších 30.000,- Kčs“. Poukázali na obsah notárskej zápisnice, z ktorej je zrejmé,
že právna predchodkyňa vedela, aké právne účinky majú obidve zmluvy. Vedela, aký je právny rámecprevodu nehnuteľností v čase uzatvárania zmlúv, t.j. za éry socialistického práva a vedela, že vyššie
uvedené zmluvy nemôžu vyvolať žiadne právne následky, resp. len v presne stanovenom rozsahu.

22. Žalovaní navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal
žalovaným náhradu trov konania.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 12.03.2024 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné.

24. Proti výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie návrh na pripustenie zmeny
žalobného petitu zamietol, odvolací súd odvolanie odmietol podľa ust. § 386 písm. c/ CSP, pretože
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, s poukazom na ust. § 357 CSP
acontrario.Uznesenieone/pripustení zmenyžalobyniejevymedzenévust.§357CSP,ktorývymenúva
uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné.

25. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcami tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzili odvolatelia v podanom odvolaní.

26. K dôvodu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP /súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces/ treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých

založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu
a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a že nedodržanie týchto požiadaviek
je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v.
Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

27. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom
chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a za porušenie tohto práva treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť
súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi

uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany
sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na

spravodlivé súdne konanie.

28. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie odvolateľov, že odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie nedáva odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie v spore. Prvoinštančný súd
zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v
zmysle § 220 ods. 2 CSP.

29. Odvolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv
odvolateľov nezistil také nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali

záver,žejehovýkladazáverbolisvojvoľnéalebozjavneneodôvodnené, resp.odôvodnenierozhodnutia
zmätočné. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty
a zmyslu.30. Skutočnosť, že odvolatelia sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnili, nepostačuje sama osebe
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za

procesnú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

31. Uvedený odvolací dôvod uplatnili odvolatelia najmä vo vzťahu k odôvodneniu výroku I. napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu zamietol. Podľa §

365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Hodnotenie odôvodnenia uznesenia
o nepripustení zmeny žaloby odvolacím súdom, by zostalo iba v akademickej rovine, keďže uvedené
uznesenie, nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretože súd prvej inštancie žalobu na
obnovu konania vecne prejednal a zamietol na inom dôvode ako tom, ktorý by sa týkal nesprávne

formulovaného žalobného petitu.

32. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

33. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolatelia neodôvodnili, neuviedli akou
inou vadou malo byť postihnuté konanie pred súdom prvej inštancie, ktorá by mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu
prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP nie je v odvolaní konkretizovaný. Rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. V danom prípade odvolací

súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní
a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie
skutkového stavu.

35. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy,
ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu
normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

36.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci
nepochybil.

37. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba na obnovu konania vedeného pred
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 19C/164/2004.

38. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 19C/164/2004-615 zo dňa 26.10.2017 určil, že spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 2/3 z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere 530 m2, parcele č. XXX/

X - ostatné plochy vo výmere 4.126 m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere 647 m2, ktoré sú
zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. C., patria do dedičstva po nebohej D. J., M. S., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. X, K., L. M.. Ďalej určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/6 z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere 530 m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy
vo výmere 4.126 m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere 647 m2, ktoré sú zapísané na LV

č. XXX pre k. ú. B. C., patria do dedičstva po nebohom N. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom T. X/XXXX, G. X, L. M.. Vo výroku III. určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6
z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere 530 m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo
výmere 4.126 m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere 647 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXpre k. ú. B. C., patria do dedičstva po nebohom L. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom R. XXX/X, G. X – U., L. M..

39. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 4Co/26/2018, 4Co/27/2018 zo dňa 29.1.2019 v spojení s
uznesením zo dňa 19.3.2019 vyššie uvedený rozsudok potvrdil.

40. Žalobcovia prípustnosť obnovy konania vyvodzovali z ust. § 397 písm. a/ CSP, teda že existujú nové
skutočnosti a nové dôkazy, o ktorých existencii nemali žalobcovia vedomosť v pôvodnom konaní, preto

ich nemohli použiť v pôvodnom konaní a ktoré môžu privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie
vo veci.

41. Dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, podľa žalobcov sú listy U. A. S.
pre A. B. zo dňa 05.09.1974 a 24.10.1974. Skutočnosti, ktoré z nich vyplývajú, môžu privodiť pre nich
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

42. Uvedené listy mali byť nájdené dňa 10.08.2020 J. B., synom žalobcov, pri vypratávaní podkrovia
rodinného domu, ktoré nebolo doposiaľ využívané, z dôvodu rekonštrukcie strechy rodinného domu
a využitia podkrovného priestoru rodinného domu. J. B. je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu,
ktorý pôvodne patril jeho starým rodičom, manželom A. B. a D. B..

43. Ako dôkazy o nájdení týchto listov žalobcovia predložili ohlásenie udržiavacích prác doručené
Mestskému úradu Vysoké Tatry dňa 05.08.2020, objednávku na odvoz odpadu zo dňa 07.08.2020,
fotografie, odpoveď na ohlásenie udržiavacích prác od Mesta Vysoké Tatry zo dňa 10.08.2020, vážny
lístok k objemnému odpadu zo dňa 10.08.2020, záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy dňa

10.08.2020, faktúru zo dňa 17.08.2020 za úhradu služieb súvisiacich s odpadom.

44. Súd prvej inštancie mal za to, že dôkazy, ktoré žalobcovia predložili, nie sú dôkazmi, ktoré by nemohli
bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa na pojednávaní uviedla,
že v roku 1984 bol v dome požiar a potom bol dom dlhšie neobývateľný, nájdenie dokumentov sa mu

javilo ako málo pravdepodobné. Dodal, že ich existencia, ani nie je pre rozhodnutie podstatná.

45. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu obnovy konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže

byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý prístup.

46. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom. Možno ňou napadnúť len právoplatné
rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov. Dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia

skutočností, rozhodnutí a dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: a/ musia sa týkať
strán a predmetu pôvodného konania, b/ osoba podávajúca žalobu na obnovu konania ich bez svojej
viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a c/ môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

47. O nových dôkazoch, ktoré bez svojej viny nemohol navrhovateľ obnovy použiť v pôvodnom konaní

platí, že ide o dôkazy, ktoré v dobe vydania pôvodného rozhodnutia už existovali. Nejde len o možnosť
označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho stranou sporu súdu. Avšak pri novom dôkaze nie je
rozhodujúce, že sa týka skutočností, ktorá je súdu už známa.

48. Zo žalobcami tvrdených skutočností a predložených dôkazov ohľadom rekonštrukcie rodinného

domu, možno dospieť k záveru, že ide o dôkazy nové (listy), ktoré nemohli žalobcovia bez svojej viny
použiť v pôvodnom konaní. V tejto časti, pri vyhodnotení nových dôkazov predložených žalobcami,
sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, avšak vzhľadom na nesplnenie ďalšej
kumulatívnej podmienky prípustnosti obnovy konania, aby nové dôkazy mohli privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, čo musí viesť k zamietnutiu žaloby na obnovu konania, nebol daný ani jeden z

dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 CSP a zároveň ani na zmenu, keďže
rozhodnutie je vo výroku vecne správne.49. Ďalšou nevyhnutnou a kumulatívnou podmienkou prípustnosti obnovy konania je, aby išlo o nové
dôkazy, ktoré môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre navrhovateľa obnovy konania. Stačí,
aby sa javilo pravdepodobné, že dôkazy môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie.

V prejednávanej veci odvolací súd má za to a stotožňuje sa v tomto so súdom prvej inštancie, že nové
skutočnosti a dôkazy uvádzané žalobcami, nemôžu pre nich v žiadnom prípade privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Nie je daná ani len pravdepodobnosť možnosti privodenia priaznivejšieho
rozhodnutia pre žalobcov.

50.Žalobcoviamajúzato,ženovéskutočnostiuvádzanévnájdenýchlistináchsújednoznačnespôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nové skutočnosti a dôkazy preukazujú poctivosť predchodcov
žalobcov pri nadobúdaní sporných nehnuteľností (a to minimálne v rozsahu parcely XXX/X o výmere
4028 m2 v zmysle kúpnej zmluvy II), nakoľko dokazujú, že predchodcovia žalobcov skutočne boli (a
museli byť) objektívne presvedčení o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudli, nakoľko za ňu
riadne zaplatili kúpnu cenu. Žalobcovia v pôvodnom konaní tvrdili, že zaplatili dohodnutú kúpnu cenu

v plnej výške (a to prvýkrát v roku 1961 a druhýkrát v roku 1974/1975), avšak o tejto skutočnosti nemali
žiadny dôkaz.

51.ZlistuU.A.S.preA.B.zodňa05.09.1974vyplýva,žeprávnipredchodcoviažalobcovpredpodpisom
kúpnej zmluvy II už zaplatili zálohu vo výške 20 000 Kčs. Z listu U. A. S. pre A. B. zo dňa 24.10.1974

vyplýva, že pán B. bol vyzvaný, aby doplatil zvyšok kúpnej ceny 10 000 Kčs, po vyplatení ktorej bude
vydaná kúpna zmluva II. Podľa žalobcov, ak pán B. túto kúpnu zmluvu II podpísanú predávajúcimi
mal k dispozícií, z tejto skutočností je zrejmé, že pán B. musel pri preberaní kúpnej zmluvy II doplatiť
celý zvyšok kúpnej ceny. Tieto listy majú podľa žalobcov preukazovať, že nie je pravdou to, čo je len
formálne uvedené v čl. II kúpnej zmluvy II o zaplatení kúpnej ceny, že čiastka 30 000 Kčs bude zaplatená

v hotovosti do 1 mesiaca od registrácie kúpnej zmluvy II. Takýto dôkaz je podľa názoru žalobcov
spôsobilý preukázať poctivosť predchodcov žalobcov pri nadobúdaní nehnuteľností, a to minimálne
v rozsahu parcely XXX/X o výmere 4028 m2 v zmysle kúpnej zmluvy II.

52. Okresný súd Poprad v odôvodnení rozsudku č.k. 19C/164/2004-615 zo dňa 26.10.2017 zdôraznil

časť vyhlásenia z osvedčenia vlastníckeho práva vydržaním v notárskej zápisnici D. B., kde uviedla,
že sa opätovne pokúsili o usporiadanie vlastníctva podľa skutočného užívania, a to kúpnou zmluvou
zo dňa 26.05.1975, ktorej registrácia nebola zrealizovaná z dôvodu platnosti právnych predpisov, ktoré
v tej dobe nepovoľovali prevod takýchto nehnuteľností do vlastníctva občanov. Z uvedenej formulácie
vyhlásenia mal súd za to, že D. B. ako právna predchodkyňa žalovaných v 1. a 2. rade (v tomto

konaní žalobcov) nemohla byť so zreteľom k nehnuteľnostiam v právnom omyle a už vôbec nie
v ospravedlniteľnom, že jej nehnuteľnosti patria. Z vyhlásenia vyplýva, že si bola vedomá čo nadobudli
spolu s nebohým manželom a v akom rozsahu. Je pravdou, že právni predchodcovia žalovaných
(žalobcov) mali nehnuteľnosti v držbe, ale v držbe neoprávnenej, ktorá nemôže viesť k vydržaniu, resp.
nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Následne ani D. B. nemohla platne previesť nehnuteľnosti

na žalovaných (žalobcov). Ďalej súd uviedol, že v čase podpisu zmluvy z roku 1962 platil zákon č.
65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a prenájme poľnohospodárskej a lesnej pôdy, kde v § 1 ods. 1 je
uvedené, že na prevod nehnuteľností a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné
privolenieOkresnéhonárodnéhovýboru.Akoprevodnehnuteľnostisaposudzujejejrozdelenie.Okresný
národný výbor v Poprade - odbor výstavby uvedené povolenie vydal, ale len do výmery 800 m2, čo malo

za následok, že kúpna zmluva vyvolala právne účinky len v tejto časti. Táto zmluva bola na základe
uznesenia Krajského súdu v Košiciach, bývalým Štátnym notárstvom v Poprade registrovaná pod č.
Pr 303/1962 dňa 20.5.1969 len do spomínanej výmery v znení jej dodatku zo dňa 24.6.1965, ktorým
podľa geometrického plánu č. XX/XX/XXX-XXX-62 z pôvodných parciel bola vytvorená parcela č. XXX
- dom, dvor o výmere 800 m2. Právna predchodkyňa žalovaných (žalobcov) spolu s manželom vedeli,

že sa nestali vlastníkmi žalovaných nehnuteľností a v roku 1975 uzavreli ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorá
však nebola registrovaná vôbec napriek tomu, že podľa jej čl. IV. prvá veta bolo potrebné schválenie
miestnym národným výborom v zmysle ust. § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

53. Zároveň podľa vtedy platného § 47 Občianskeho zákonníka ak sa účastníci v predpísanej forme

zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi
prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia, ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde. Z tohto pohľadu
základným problémom je dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaných 1/ a 2/ (žalobcov). Súd po
vyhodnotení vykonaných dôkazov, predovšetkým po vyhodnotení znenia notárskej zápisnice N13/2000zo dňa 19.1.2000 ustálil, že napriek vyhláseniu právnej predchodkyne žalovaných (žalobcov)D. B., že
od roku 1961 nerušene a v dobrej viere ako vlastné užíva nehnuteľnosti, následne znenie presviedča
o opaku dobrej viery právnej predchodkyne žalovaných (žalobcov) D. B.. Hovoriť o dobromyseľnosti

právnej predchodkyne žalovaných (žalobcov) D. B. na základe ospravedlniteľného právneho omylu
nemožno, nakoľko z vykonaných dôkazov súd ustálil, že pani B. vedela, aké právne účinky majú obidve
zmluvy. Vedela v akom rozsahu kúpne zmluvy môžu vyvolať právne účinky, resp. že uvedené zmluvy
nemôžu vyvolať žiadne právne následky a ak áno, tak len v rozsahu ich povolenia. D. B. už v roku
1962 a ani v roku 1975 nemohla byť dobromyseľná. K odkúpeniu celej parcely nedošlo. Je zrejmé, že

predmetom kúpy bola len polovica k celku, keďže z obsahu prvej kúpnej zmluvy je zrejmé, že právni
predchodcovia žalobcov (žalovaných) si vymienili ponechanie v užívaní polovice pozemku. Napriek
týmto okolnostiam si D. B. v roku 2000 nechala osvedčiť v celosti parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Z
dedičského konania po nebohom A. B., ktoré prebehlo v roku 1995 mal súd preukázané, že predmetom
dedičského konania nebolo viac ako 800 m2. Právna úprava platná v období rokov 1964 až 1974
jednoznačne určovala prípady zmlúv, na ktoré sa povinnosť registrácie vzťahovalo, čo vyplývalo priamo

z vtedy platnej právnej úpravy. Medzi inými išlo aj o zmluvy o prevode nehnuteľností do osobného
a do súkromného vlastníctva občanov a iných ako socialistických organizácií. Oprávnená držba
len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle. Omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej neznalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona
je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý

sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Ďalej poukázal aj
na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/283/2009 zo dňa
27.10.2010 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu č. 6/2015, a to jeho právnu vetu „Oprávneným
držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej
vlastníkom, nemôže byť ten, kto do držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do

31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom
v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky
poriadok).“ Uzavrel, že u právnych predchodcov žalovaného 1/ a 2/ (žalobcov) sa nejednalo o držbu
dobromyseľnú, kedy dobromyseľnosť sa vyžaduje nielen pri vstupe do držby, že právni predchodcovia
žalovaných (žalobcov) titulom uzavretia kúpnej zmluvy z 1.2.1962 vstúpili do držby oprávnenej, ale sa

vyžaduje počas celej vydržacej doby. Skonštatoval, že ich dobrá viera bola narušená, keďže existujú
okolnosti, ktoré museli objektívne vyvolať pochybnosť u právnych predchodcov žalovaných 1/ a 2/
(žalobcov), že im vec patrí. Tieto okolnosti vyplývajú z vykonaného dokazovania, kedy bola uzatvorená
aj ďalšia kúpna zmluva z roku 1975, čo nakoniec bolo opísané v notárskej zápisnici o vydržaní z roku
2000. U právnych predchodcov žalovaných(žalobcov) nemohli byť nehnuteľnosti vydržané ani podľa

stredného Občianskeho zákonníka - zákona č. 141/1950 Zb., ani podľa neskôr platného Občianskeho
zákonníka zákona č. 40/1964 Zb..

54. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 19C/164/2004-615 zo dňa 26.10.2017
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/26/2018, 4Co/27/2018 zo dňa 29.1.2019

v spojení s uznesením zo dňa 19.3.2019, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že
obnova konania vedeného pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 19C/164/2004 nie je prípustná
podľa § 397 písm. a/ CSP, pretože nové skutočnosti a dôkazy uvádzané a predkladané žalobcami,
v žiadnom prípade nemôžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

55. Rozhodnutia v konaní, ktorého obnovenia sa žalobcovia domáhajú, sú založené na tom, že právni
predchodcovia žalobcov neboli dobromyseľní počas celej vydržacej doby a preto nemohli nadobudnúť
nehnuteľnosti vydržaním. Ich dobromyseľnosť bola narušená tým, že kúpne zmluvy, ktoré uzavreli v roku
1962 a 1975, neboli podľa vtedy platných a účinných právnych predpisov registrované príslušnými
orgánmi. Aj odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že posúdenie dobromyseľnosti súdom

prvej inštancie bolo v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/30/2010 zo dňa 01.03.2011, sp. zn. 4Cdo/283/2009
zo dňa 27.10.2010.

56. Narušenú dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov nemôže zhojiť ani skutočnosť, že

zaplatili kúpnu cenu za nehnuteľnosť, keďže táto okolnosť zaplatenia kúpnej ceny nebola sporná
a navyše zaplatenie kúpnej ceny nemení nič na prerušení dobromyseľnosti právnych predchodcov
neregistráciou kúpnych zmlúv príslušnými orgánmi. Aj napriek dôkazu o zaplatení kúpnej ceny, stále
platí to, čo uviedol súd v pôvodnom konaní, že dobromyseľnosť sa vyžaduje nielen pri vstupe do držby,ako konštatoval súd v pôvodnom konaní, že právni predchodcovia žalobcov uzavretím kúpnych zmlúv
vstúpili do držby oprávnenej, ale dobromyseľnosť sa vyžaduje počas celej vydržacej doby. Poctivý
úmysel predchodcov žalobcov a ich dobromyseľnosť pri nadobúdaní nehnuteľností nebola sporná.

Dobrá viera právnych predchodcov žalobcov však bola narušená, z dôvodu okolností, ktoré museli
objektívne vyvolať pochybnosť, že im vec patrí, a to ďalšia kúpna zmluva z roku 1975 a neregistrácia
kúpnych zmlúv. Dôkaz o zaplatení kúpnej ceny nič nemení na týchto okolnostiach, ktoré prerušili
dobromyseľnosť držby.

57. Zároveň nie je rozhodujúce, či kúpna cena bola zaplatená pred podpisom kúpnej zmluvy, čo má
vyplývať z nových dôkazov alebo tak ako je to uvedené v kúpnej zmluve, že čiastka 30 000 Kčs
bude zaplatená v hotovosti do jedného mesiaca od registrácie kúpnej zmluvy. Tieto okolnosti nemôžu
nič zmeniť na právnych záveroch súdu v pôvodnom konaní o absencii dobromyseľnosti predchodcov
žalobcovpočascelejvydržacejdoby,keďžeichdobromyseľnosťbolanarušenáažneskôrtým,žezmluva
nebola registrovaná, napriek tomu, že bolo potrebné jej schválenie miestnym národným výborom.

58. Žalobcovia v odvolaní namietali, že predchodcovia žalobcov boli v domnení, že prevod vlastníckeho
práva v zmysle kúpnej zmluvy II je možný, nakoľko pochybnosti o uvedenom prevode vlastníckeho
práva nemal ani právny zástupca predávajúceho (ako to píše vo svojom liste). Je preto nelogické, ak
teraz súd uvádza, že údajne „právna predchodkyňa žalobcov D. B. bola s obmedzením či faktickou

nemožnosťou prevodu nehnuteľnosti v požadovanom rozsahu oboznámená ...“ (bod 54 rozsudku), ak z
nových predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obe zmluvné strany, vrátane právneho zástupcu
predávajúceho, boli presvedčení o opaku. S uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec
nevysporiadal.

59. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza opätovne to, čo už bolo uvedené vyššie, že
dobromyseľnosť sa vyžaduje počas celej vydržacej doby, právni predchodcovia žalobcov mohli byť
pri vstupe do držbe dobromyseľní, ale ich dobromyseľnosť bola prerušená okamihom zistenia, že
nehnuteľnosti nie je možné registrovať v zmysle vtedy platných právnych predpisov, čo vyplýva
z vyhlásenia D. B. v notárskej zápisnici.

60. Žalobcovia poukazujú na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo
dňa 14.11.2018 a tvrdia, že nemusia preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva
(kúpnu zmluvu registrovanú na príslušnom štátnom notárstve), ale výlučne iba okolnosti svedčiace
opoctivostinadobudnutiadotknutýchnehnuteľností(ichvydržania),pričomtietookolnostisúpreukázané

práve novými dôkazmi.

61. Odvolací súd v predmetnom spore, v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie
rozhodujúcom o povolení obnovy konania, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť, právne
posúdenie súdom prvej inštancie, rozhodnutia v pôvodnom konaní. Pokiaľ by polemizoval so žalobcami

s právnym záverom ústavného súdu v citovanom náleze a názorom odvolateľov ohľadom toho, čo bolo
potrebné preukazovať v pôvodnom konaní, hodnotil by rozhodnutie súdu prvej inštancie v pôvodnom
konaní po vecnej stránke, čo je neprípustné. Rozsudok súdu prvej inštancie v pôvodnom konaní bol
preskúmaný odvolacím súdom, ktorý sa s jeho rozhodnutím stotožnil a rozsudok potvrdil. V predmetnom
spore je úlohou odvolacieho súdu posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale len z hľadiska

prípustnosti obnovy konania, teda či boli splnené všetky podmienky na povolenie obnovy konania.
Podmienkou prípustnosti obnovy konania nie je vecná nesprávnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní.
V danom prípade bolo rozhodujúce posúdiť jednu z podmienok prípustnosti obnovy konania, a to či nové
skutočnosti a dôkazy, môžu privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedenú podmienku
správne posúdil súd prvej inštancie a odvolací súd sa s jeho posúdením v tomto smere stotožnil.

62. K porušeniu práva na spravodlivý proces nepripustením nových dôkazov nedošlo ako namietali
žalobcovia v odvolaní, pretože v tomto konaní o povolení obnovy konania mal súd iba posúdiť, či
nové dôkazy sú takého charakteru, aby odôvodňovali prípustnosť obnovy konania. Súd prvej inštancie
správne nové dôkazy skúmal z tohto pohľadu a aj správne dospel k záveru, že nie sú spôsobilé privodiť

prípustnosť obnovy konania. Povinnosť zaoberať sa novými dôkazmi a vyhodnotiť ich z hľadiska, či
môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vyplýva z ust. § 397 CSP. Pokiaľ nemôžu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, súd návrh na obnovu konania zamietne. A preto nemôže byť takýto zákonný postup
súdu, porušením práva na spravodlivý proces.63. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalobcov
za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

64. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, úspešným žalovaným v odvolacom
konaní voči neúspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto

rozsudku.

65. O trovách konania rozhodoval odvolací súd iba vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 1/ až 5/ a 7/,
pretože konanie vo vzťahu k žalovanej 6/ je právoplatne skončené, keďže proti výroku II. napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie nebolo podané odvolanie.

66. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).