Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Er/1150/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310222653
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2310222653.6

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávnených: 1/ D. L., U.. XX.X.XXXX, R. H.. Š. XXX/X, Š.,
X/ R. L., U.. XX.X.XXXX, R. Ď. XX, proti povinnému: B.. D. L., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXXX/X,
Š., zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Belovič, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, vedenej u súdnej
exekútorky: JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom Javorová 7, Šaľa, pod sp. zn. EX 492/2010, o vymoženie
uloženej povinnosti zaostalého výživného a z titulu tvorby úspor za čas od 8.3.2005 do 31.10.2010 v

prospech oboch oprávnených v sume 1.663,67 Eur, bežného výživného do 1.11.2010 v prospech Petry
v sume 232,36 Eur mesačne a v prospech Barbory v sume 149,37 Eur, z titulu tvorby úspor od 1.11.2010
v prospech Petry v sume 66,39 Eur a v prospech Barbory v sume 49,79 Eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

II. Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 57,83 Eur, a to do

3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením č.k. 17Er/1150/2010-20
zo dňa 14.01.20114 poveril súdneho exekútora JUDr. Evu Pálffyovú vykonaním exekúcie v prospech
oprávnených na uspokojenie pohľadávky oprávnených, a to zaostalého výživného a z titulu tvorby úspor
za čas od 8.3.2005 do 31.10.2010 v prospech oboch oprávnených v sume 1.663,67 Eur, bežného

výživného do 1.11.2010 v prospech Petry v sume 232,36 Eur mesačne a v prospech Barbory v sume
149,37 Eur, z titulu tvorby úspor od 1.11.2010 v prospech Petry v sume 66,39 Eur a v prospech Barbory
v sume 49,79 Eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia,
rozhodnutia Okresného súdu Galanta, č.k. Sa-6C/69/2004-119 zo dňa 13.1.2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave, č.k. 23Co/72/2006-186 zo dňa 22.5.2006 a opravným uznesením č.k.
23Co/72/2006 zo dňa 1.8.2006.

2. Dňa 9.2.2011 povinný podal proti exekúcii riadne a včas námietky a zároveň návrh na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že dlžné výživné zaplatil. Okresný
súd uznesením č. k. 17Er/1150/2010-48 zo dňa 24.10.2011 námietky povinného proti exekúcii, ako aj
návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Dňa 10.2.2012 doručil povinný súdu prvej inštancie odvolanie
proti tomuto uzneseniu, námietku zaujatosti, návrh na zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného

poriadku z dôvodu, že zaostalé výživné v prospech oboch oprávnených bolo uhradené v plnej výške a
predmetom exekúcie zostáva už iba bežné výživné, ktoré riadne platí v zmysle exekučného titulu, čo
preukazuje priloženými dokladmi. Súčasne navrhol, aby súd až do doby právoplatnosti rozhodnutia o
tomto návrhu na zastavenie exekúcie povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
Na základe odvolania povinného Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21CoE/437/2012-118 zo dňa
30.11.2012 rozhodol tak, že odvolanie povinného v časti výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii

pre neprípustnosť odmietol a uznesenie v časti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie prevylúčenie sudcu okresného súdu z prejednania a rozhodovania veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

3. Tunajší súd Uznesením zo dňa 25.5.2020 č.k. 17Er/1150/2010 - 177 rozhodol o zastavení exekúcie a
povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 4.309,14 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. f/, § 58 ods.
1, 5, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"),

§ 4 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil, že povinný
výživné, ktoré bolo predmetom tohto konania uhradil v plnej výške, a preto súd prvej inštancie rozhodol o
zastavení konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Rozhodnutie o trovách exekúcie
odôvodniltým,žepovinnýdalsvojimvčasnýmneplnenímpodnetnazačatieexekúcie,apretohozaviazal
na úhradu trov exekúcie.

4. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd Trnava, ako súd druhej inštancie (odvolací súd), a to tak, že odvolanie povinného odmietol
a oprávneným a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

5. Na základe ústavnej sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
17Er/1150/2010-177 z 25.5.2020 a uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/13/2020-232 z
30.4.2021, Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 553/2021 z 27.4.2022 vyslovil, že
uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/13/2020-232 z 30.4.2021 bolo porušené základné
právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/13/2020-232 z 30.4.2021 zrušil a vec vrátil Krajskému
súdu v Trnave na ďalšie konanie. Uložil Krajskému súdu v Trnave povinnosť nahradiť sťažovateľovi
trovy konania v sume 384,08 Eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.

6. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 31CoE/17/2022 - 261 zo dňa 19.7.2022 uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené
skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá

dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia
stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

7. Výzvou zo dňa 19.12.2023 súd vyzval súdneho exekútor a oprávnené v 1. a v 2. rade, aby v
zmysle bodu 21. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 31CoE/17/2022-261 zo dňa

19.07.2022 súdu oznámili, či povinný v zmysle exekučného titulu pohľadávku oprávnených v plnom
rozsahu uhradil, konkrétne, či zameškané výživné na tvorbu úspor, kvôli ktorému bola vedená exekúcia
uhradil v plnej výška, či taktiež uhradil aj zameškané výživné obom oprávneným, či povinný uhradil
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Taktiež, aby oznámili, či zanikla povinnosť povinnému platiť
bežné výživné (na základe akého súdneho rozhodnutia), resp. či povinnosť platiť bežné výživné trvá aj

naďalej, realizuje sa zrážkami zo mzdy, a či súdna exekútorka vzhľadom na postoj povinného k plneniu
uloženej povinnosti v ostatnom čase (ak povinný platí bežné výživné riadne a včas), upustila od ďalšieho
vykonávania exekúcie z príjmov povinného.

8. Oprávnená v 2. rade Barbora Kohútová podaním doručeným súdu dňa 12.1.2023 oznámila, že

povinný po začatí exekúcie uhradil zameškané výživné určené na tvorbu úspor jej a jej sestre Petre, nar.
29.1.1992 (oprávnenej v 1. rade). Tiež jej uhradil zameškané bežné výživné. Nie je jej známe, či povinný
uhradil aj trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej uviedla, že povinnému zanikla voči oprávnenej v 2.
rade vyživovacia povinnosť ešte v roku 2014, avšak stále trvá vyživovacia povinnosť voči nej oprávnenej
v 1. rade, nakoľko je študentkou druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Pokiaľ jej je známe, výživné

sa nerealizuje zrážkami zo mzdy, ale povinný stanovenú sumu od dovŕšenia jej plnoletosti poukazuje
na jej účet. Po začatí exekúcie povinný platil výživné vždy riadne a načas. Nemá vedomosť, či súdny
exekútor upustil od ďalšieho vykonávania exekúcie z príjmov povinného.9. Súdny exekútor na výzvu súdu svojim podaním doručeným súdu dňa 16.1.2023 uviedol, že podľa
udania oprávnenej, povinný uhradil v priebehu exekúcie zaostalé výživné na tvorbu úspor, bežné výživné
obom oprávneným v plnom rozsahu priamo oprávnenej, napriek tomu, že sa mu vykonávali zrážky zo

mzdy na základe vydaného príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Následne dňa 31.7.2023
súdu doručil vyčíslenie trov exekúcie vo výške 4.309,14 Eur a žiada súd, aby o trovách exekúcie
rozhodol.

10. Oprávnená v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 23.4.2024 uviedla, že pred začatím exekúcie

povinný výživné neplatil na čas a v riadnej výške,. Po začatí exekúcie povinný uhradil zameškané bežné
výživné aj zameškané výživné na tvorbu úspor jej aj sestre Barbore (oprávnenej v 2. rade). Povinnosť
platiť bežné výživné zanikla 31.7.2014 a povinnosť platiť bežné výživné sestre Barbore stále trvá. Nie je
jej známe, či povinný uhradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Na záver uviedla, že povinný zaplatil
zameškané výživné až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Exekúcia bol jediný spôsob ako
dosiahnuť riadne plnenie vyživovacej povinnosti.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Súd má po preskúmaní obsahu súdneho spisu za to, že nie je daný dôvod, aby exekúcia prebiehala
ďalej, nakoľko povinný zaplatil zaostalé výživné ako aj zameškané výživné na tvorbu úspor oprávneným.
Povinnosť povinného platiť oprávnenej v 1. rade bežné výživné zanikla 31.7.2014. Bežné výživné
oprávnenej v 2. rade platí pravidelnými úhradami, teda svojim správaním preukázal, že má záujem na
riadnom plnení si vyživovacej povinnosti oprávnenej. Záverom súd dáva do pozornosti povinnému, že

v prípade ak by si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s rozhodnutím súdu, oprávnený
môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol spôsobom
uvedeným vo výroku I. tohto uznesenia.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196).

18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o

zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

20. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné

plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).21. Podľa § 4 ods. 2 cit. Vyhlášky ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa
oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora
je trojročné plnenie.

22. Podľa § 5 ods.1 cit. Vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 eura a najviac 33 193,92 Eura.

23. Podľa § 14 ods. 1 cit. Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak

exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

24. Podľa § 22 ods. 1 cit. Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

25. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 4.309,14 Eur, čo predstavuje odmenu súdneho
exekútora 20% o základe 17.924,76 Eur a z náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 15 Eur.

26. Súd dňa 19.12.2022 vyzval súdneho exekútora, aby súdu v zmysle bodu 21. odôvodnenia

uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 31CoE/17/2022-261 zo dňa 19.07.2022, ktorým odvolací
súd zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 17Er/1150/2010-177 zo dňa 25.05.2020 oznámil,
a to konkrétne, či povinný v zmysle exekučného titulu pohľadávku oprávnených v plnom rozsahu
uhradil, konkrétne, či zameškané výživné na tvorbu úspor, kvôli ktorému bola vedená exekúcia
uhradil v plnej výška, či taktiež uhradil aj zameškané výživné obom oprávneným, či povinný uhradil

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Výzva bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 19.12.2022, na
ktorú žiadnym spôsobom nereagoval. Následne ju súd opätovne vyzval na vyjadrenie, kedy prípisom
doručeným dňa 16.1.2023 uviedla, že podľa udania oprávnenej, povinný uhradil v priebehu exekúcie
zaostalévýživnénatvorbuúspor,bežnévýživnéobomoprávnenýmvplnomrozsahupriamooprávnenej,
napriek tomu, že sa mu vykonávali zrážky zo mzdy na základe vydaného príkazu na začatie exekúcie

zrážkami zo mzdy.

27. Súd má za to, že súdny exekútor súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, aká presná suma bola v
celom priebehu exekúcie ku času vydania tohto rozhodnutia o jej zastavení vymožená tak ako to má
na mysli Vyhláška MS SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdny exekútor

len uviedol, že podľa udania oprávnenej, povinný uhradil v plnom rozsahu výživné priamo oprávneným.
Súd presnú špecifikáciu vymoženej sumy nezistil ani z pripojeného exekučného spisu.

28. Vzhľadom na to, že súdny exekútor súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, akú sumu vymohol, súd
mu tak nemôže priznať požadovanú odmenu s poukazom na § 4 ods. 2 vyhlášky a preto má nárok na

paušálnu odmenu v sume 33,19 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov za
poštovné vo výške 15 Eur, ktoré súd posúdil ako účelne vynaložené a preukázané z exekučného spisu.

29. Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 57,83 Eur, z
toho odmena vo výške 39,83 Eur a hotové výdavky vo výške 12,06 Eur (vrátane DPH).

30. Súd má za to, že oprávnené nezavinili zastavenie exekúcie a podanie návrhu na vykonanie exekúcie
vychádzalo zo zanedbania si povinností povinného. Súd teda zaviazal povinného na zaplatenie trov
exekúcie vo vyššie uvedenej výške.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z
písomnepodanéhoodvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,ktoho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní
sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho podal.

Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.