Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217223837
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7217223837.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B.
S., narodenú X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny E., K. námestie č. X, E., dieťa rodičov: P. S., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom R. X, E.,
aktuálne bytom O. XX, E. a A. S., narodený X.X.XXXX, trvale bytom R. X, E., zastúpený JUDr. Tomáš
Herman, advokát so sídlom Bočná 10, Košice, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinnosti k maloletej B. o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 19P 175/2017 -
653 zo dňa 16.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., VII., VIII..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej B. zo stany
otca. V zmysle návrhu otec žiadal zmenu osobnej starostlivosti o maloletú. Matka navrhovala zmenu
rozsahu výživného pre maloletú , dôvodiac to zmenou pomerov na strane maloletej oproti stavu v čase

pôvodného rozhodovania o výživnom.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd “ rozsudkom č.k 19P 175/ 2017 - 653
rozhodol tak, že :

„I. Mení Rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 27P/268/2015-56 zo dňa 23.3.2016 v časti vyživovacej
povinnosti otca voči mal. B. tak, že otcovi zvyšuje výživné na mal. B. zo sumy 40 eur mesačne s
účinnosťouod5.10.2017do31.8.2021nasumu70eurmesačneasúčinnosťouod1.9.2021dobudúcna
na sumu 100 eur mesačne. Určené výživné je otec povinný platiť do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

II. Dlžné výživné za obdobie 5.10.2017 do 30.6.2023 na mal. B. v celkovej výške 2 727 eur je otec

povinný zaplatiť matke do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.

III. Konanie o zvýšení výživného na K. S., nar. XX.XX.XXXX vylučuje na samostatné konanie.IV. Návrh otca na zverenie mal. B. do jeho osobnej starostlivosti zamieta.

V. Otcovi oslobodenie od súdneho poplatku nepriznáva.

VI. O trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočného stavu mal za preukázané, že je dôvodné
zvýšenienákladovnastarostlivosťpremal.B.poukazujúcnato,žedošlonajejstranekdiagnostikovaniu
B. syndrómu s ťažkým stupňom a bude musieť navštevovať internátnu školu. Matka ešte v tom čase

nemala špecifikáciu nákladov v súvislosti s návštevou špeciálnej školy. Maloletá bola v čase poslednej
úpravy predškoláčka, aktuálne je 2. stupni základnej školy. Už len bežným plynutím času došlo k zmene
pomerov na jej strane, nepochybne sa zvýšili všetky výdavky na uspokojovanie jej potrieb. Ustálená
súdna prax akceptuje zvýšenie výživného bez aj bez preukázateľných zmien spravidla každé tri roky.
Od podania odvolania došlo na strane maloletej k ďalšej zmene pomerov v dôsledku diagnostikovania

B. syndrómu. Uvedenou dg sú na matku kladené zvýšené nároky v rozsahu osobnej starostlivosti,
vznikajú finančné výdavky nad rámec bežných výdavkov spojené s pravidelným užívaním predpísaných
liečiv, so stravovaním a s nákupom oblečenia, ktoré maloletá dokáže zničiť v dôsledku výkyvov svojho
psychického stavu. Za daných okolností súd považoval za primerané výšenie výživného na maloletú B.
zo sumy 40 € mesačne s účinnosťou od 5.10.2017 do 31.8.2021 na sumu 70 eur mesačne. V danom

období bola žiačkou 1. stupňa základnej školy. S účinnosťou od 1.9.2021 do budúcna ( t.j. nástupom
na 2. stupeň) súd zvýšil výživné na sumu 100 € mesačne. Súd nevyhovel návrhu matky na výživné vo
výške 200€ mesačne, pretože túto sumu odôvodnila výdavkami, ktoré vzniknú v budúcnosti, nástupom
na špeciálnu školu, ktoré v súčasnosti ešte neexistujú, a nemožno ich vyčísliť.

4. Súd ďalej zo skutočného stavu uzavrel, že otec na výživu maloletej dlhodobo neprispieva žiadnym
spôsobom. V čase rozvodu manželstva žili rodičia v spoločnej domácnosti. Otec už v tom čase
nepracoval, mal všelijaké rôzne brigádky .Odborne je vyučený ako vodár, kurenár, inštalatér s maturitou.
A tieto práce robil aj súkromne. Vedie neusporiadaný, záhaľčivý spôsob života, nikde nepracuje.
Negatívny zdravotný stav, na ktorý sa odvolával v svojej žiadosti o odročenie pojednávania ( čo bol

jediný úkon v konaní) nepreukázal. Matka, maloletá aj plnoletý syn potvrdili, že v čase nariadeného
pojednávania hospitalizovaný nie je, bol videný v mieste bydliska aj 30.5.2023 aj 16.6.2023. Na výživu
maloletej neprispieva žiadnym spôsobom, nepodieľa sa ani na osobnej starostlivosti ani jej neposkytuje
žiadnu formu vecných plnení.

5. Vo vzťahu k starostlivosti o maloletú súd uviedol, že otec v priebehu konania navrhol zveriť maloletú
do jeho osobnej starostlivosti. Tento návrh súd od počiatku považoval zo strany otca za účelový, podaný
v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Uvedenému záveru svedčia aj závery znaleckého
dokazovania, keď znalkyňa ustálila, že otec nemá dostatočne rozvinuté kompetencie rodiča, ktoré sú
potrebné pre osobnú rodičovskú starostlivosť v takej miere a angažovanosti, aby sa deti rozvíjali a využili

svoj osobnostný potenciál. Dcéru vníma len ako spoločníčku, s ktorou trávi čas, málo sa zameriava na jej
cielený rozvoj. Preferuje vlastné ciele a potreby, deti si z pohľadu ich rozvoja a ich potrieb nevšíma. Otec
má dcéru rád, prejaví jej to, ale sám nevyvíja iniciatívu na jej rozvoj. Nezasahuje do korekcie jej prejavov,
ponecháva ju tak aj v situáciách, kde je korekcia potrebná. Týmto záverom znalkyne korešpondujú
zistenia kolíznej opatrovníčky, ktorá zistila, že odkedy je B. u otca, zhoršil sa jej prospech, zhoršilo

sa jej správanie, je drzá, nerešpektuje autority, začala preberať nevhodné správanie sa otca, ktorý
nevie zabezpečiť vhodný vzor správania a viesť dieťa k hodnotám. Súd realizoval výsluch maloletej,
ktorá tvrdila, že otec sa o ňu nedokáže adekvátne postarať a aj v čase, kedy uňho bývala sa o ňu
starala matka. Súd má za preukázané, že otec nemá dostatočné ani základné rodičovské kompetencie
pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú, o ktorú sa napokon od apríla 2021 ( posledné

rozhodnutie súdu) nezaujíma a maloletá uňho byť nechce. Z uvedených dôvodov návrh otca zamietol.

6. Pokiaľ ide o dlžné výživné súd ho stanovil od 5.10.2017 do 30.6.2023 vo výške 2727,- Eur, ktoré
mu povolil zaplatiť v lehote 30 dní od doručenia rozsudku.7. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej len CMP), ust. § 1 CMP, ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP, ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP,
ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZOR), ust. § 36 ods. 1
ZOR, ust. § 24 ods. 1 a 4 ZOR, ust. § 62 ZOR, ust. § 65 ods. 1 ZOR, ust. § 75 ods. 1 ZOR, ust. § 76
ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR.

8. O trovách konania ako aj o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa §
52 CMP.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu.

9. V odvolaní , ktoré podal otec v zákonom stanovenej lehote uviedol, že sa odvoláva sa voči

rozsudku zvýšenia výživného na maloletú. Súd nevenoval pozornosť jeho zdravotnému stavu ani tomu,
že momentálne žiadal o zmenu právneho zástupcu a je v hmotnej núdzi. Súd nebol informovaný o
problémoch ohľadom výchovy jeho detí. Navrhuje, aby odvolací súd danú záležitosť prehodnotil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolania bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti(§127a§363C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutiebezviazanostirozsahom(§65CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že

odvolaniu otca nebolo možné vyhovieť. Svoje rozhodnutie odôvodňuje odvolací súd nasledovne.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2 CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľom , bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky, za daných skutkových okolností, na zmenu rozsahu výživného zo strany otca. Vo vzťahu k
napadnutým výrokom o výživnom vychádzajúc z obsahu odvolania otca tento podáva odvolanie proti
výrokom o výživnom tvrdiac, že súd nevzal do úvahy jeho zdravotný stav a okolností výchovy o maloletú.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch
o výživnom a dlžnom výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného
rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 a §78 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok
posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k
rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne dlžného výživného odvolací súd preberá súdom

prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

15. Vychádzajúc z obsahu odvolania namieta otec nesprávnosť záveru súdu vo vzťahu k rozsahu
výživnému, bez prihliadnutia na jeho možnosti a schopnosti . Tvrdí, že jeho pomery neodôvodňujú

zmenu rozhodnutia K daným námietkam a vo vzťahu k výživnému odvolací súd udáva nasledovne.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť navšetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie je nielen to, či

sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale
aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

16. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritériá,
ktorésúrozhodnépreichvýšku.Zákonodarcanestanovilstriktnýspôsobvýživného,apretomusiasúdyv

jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritériá a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej
týmtokritériám,akoajzmysluaúčeluvýživného.Nastraneoprávnenéhosúto predovšetkýmrelevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to jeho reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

17. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie správne vyplýva dôsledne existencie zmeny
pomerov na strane oprávnenej a povinného rodiča. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 5.

poukazuje na oprávnené výdaje maloletej ktoré zistil a ktoré považoval za dôvodné výdaje, a ktoré
súvisia s jej oprávnenou výživou. Pomery na strane oprávnenej sú zistené správne. Voči týmto zisteniam
skutočného stavu nemá odvolací súd výhrady. Námietky odvolateľa sa ani nedotýkajú zistených
oprávnených potrieb maloletej.

18. Pri porovnaní pomerov na strane povinného v čase pôvodného konania a pomerov v čase
rozhodnom pre posúdenie existencie zmeny na strane povinného, súd správne porovnal pomery
v čase pôvodnej úpravy a v čase súčasnej, poukázal na to, že v pôvodnom rozhodnutí, ktorým sa
upravovala výška výživného otec nepracoval, pracoval brigádnicky bol evidovaný na príslušnom úrade
práce. Tvrdil, že vždy sa na prácu niečo nájde. Odvolací súd tak vzhľadom na zistenia súdu sa stotožňuje

so záverom súdu o tom, že je možné hľadieť na povinného rodiča ako potencionálne schopného
vykonávať zárobkovú činnosť v celom rozsahu. Otec v priebehu konania nepreukázal súdu existenciu
jeho zdravotných problémov, ktoré by mu nedovoľovali vykonávať prácu či neumožňovali si nájsť
prácu nebolo zistené aby mal status osoby, ktorá by bola odkázaná s pomocou a výživou na iné
osoby. Pre prípadné ustálenie potencionálneho príjmu aký mohol otec dosahovať v období rozhodnom

pre posúdenie jeho možností a schopností, súd vychádzal z jeho vzdelania. Podľa názoru súdu prvej
inštancie otec je spôsobilý vykonávať zárobkovú činnosť v celom rozsahu, pričom ak by pracoval v obore
vodoinštalatér, kúrenár, tak príjmy sa pohybujú v priemere od 1.300 eur do 1.700 eur mesačne. Pokiaľ by
išlo o nešpecializované robotnícke práce tie sú v priemere od 980 eur do 2.000 eur mesačne v závislosti
od konkrétneho rozsahu práce. Výška výživného stanoveného súdom vychádzajúc z potencionality

predstavuje vo vyjadrení 10 percent z možného príjmu otca resp. 7% v období do 1.9.2021 čo je
minimum toho čo by mal plniť ako povinný rodič.

19. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný
nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo

uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú
nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa.
Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený
príjem než deklaruje v rozhodnom období.

20. V konaní nebolo relevantne preukázané, aby si v tomto rozhodnom období nejakú prácu otec
zabezpečoval s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a jeho pracovné skúsenosti, na skutočné
schopnosti a možnosti. Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov
povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje
fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej
vety: najprávo.sk).

21. Otec dostatočne neozrejmil a súdu dôvody pre ktoré nemôže vykonávať a zamestnať sa. si

musí uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečenie nevyhnutných životných
podmienok maloletej dcéry. Ide o základnú rodičovskú povinnosť, zodpovednosť k čomu musí svoj život
aj patrične prispôsobiť. Odvolací súd nenašiel vo vykonanom dokazovaní zistenia, ktoré by smerovali, ženiejevschopnostiachamožnostiachpovinného dosahovaťpríjemabyodôvodnenépotrebyoprávnenej
boli zabezpečené.

22. Relevanciu pri rozhodovaní o stanovení výšky výživného má aj trvanie inej vyživovacej povinnosti
otca, a to už k plnoletému synovi K.. Súd prvej inštancie prihliadol správne aj na príjmové pomery
matky, ktorá je taktiež nositeľkou vyživovacej povinnosti voči dcére. Je však potrebné poukázať, že
matka zabezpečuje podstatnú mieru osobnej starostlivosti, ktorú je potrebné pričítať na jej finančné
plnenie vyživovacej povinnosti. Je zrejme, že potreby, ktoré má oprávnená so svojou výživou tie znáša

v podstatnej miere matka a v podstatnej miere zabezpečuje aj osobnú starostlivosť. Pri posúdení tejto
osobnej starostlivosti oproti stavu pôvodného konania je možné uzavrieť, že intenzita miery osobnej
starostlivosti nateraz zo strany matky sa nezmenila, aj keď teda maloletá je vo vyššom veku, ale z
vykonaného dokazovania vyplývajú jej zdravotné problémy a potreba obrovskej intenzívnej starostlivosti
a záujmu zo strany matky. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej
starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti

by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne
napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky
výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému
zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn.
IV. ÚS 489/2011).

23. Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o mal. dcéru nastolená situácia medzi
rodičmisaužterazpriečizásadnerovnocennémuvýkonurodičovskýchprávapovinností,atovdôsledku
prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť
rodiča o mal. dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú odchýlku

v neprospech otca smie racionálne odôvodniť ustanovenia § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine.
Rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Stanovené výživné s prihliadnutím na výrazný podiel matky na osobnej starostlivosti a tomu
zodpovedajúci podiel na jej výžive, na potenciálny príjem otca, prihliadnuc na celkovú životnú úroveň,
pri komparácii oprávnených výdajov maloletej považuje odvolací súd výživné stanovené súdom za

primerané.

24. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch I.
II. VII. VIII, ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 2 ods. 1 CMP, keďže nevzhliadol dôvodnosť podaného odvolania.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP v spojení s
ustanovením § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu
trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).