Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207651
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8113207651.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: DS service, s.r.o., so
sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 36 842 303, právne zastúpený: AK ROSOVÁ
HUSOVSKÁ, s.r.o., Weberova 2, 080 01 Prešov, IČO: 51 290 901, a Advokátskou kanceláriou VASIĽ &
partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanej: G.. W. C. Q.,
bytom U. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
s.r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, za účasti intervenienta na strane žalobcu F. Q.,
bytom P. A. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Lukáš Kišeľák, Jarková 63, 080 01 Prešov,

IČO: 42 083 591, o zaplatenie 100.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 29C 160/2013-414 zo dňa 26.04.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. Žalobca a intervenient nemajú nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania a žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o žalobe na zaplatenie sumy 100.000,- Eur

s príslušenstvom, pričom vo veci rozhodol takto:

„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 100.000 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od
11.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

I. P r i z n á v a žalobcovi a intervenientovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%.“

2. Súd prvej inštancie zistil vykonaným dokazovaním skutkový stav v tomto rozsahu:

„Žalobca uviedol, že jeho právny predchodca F. Q. dňa XX.X.XXXX uzatvoril so žalovanou ústnu zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej zo strany jeho právneho predchodcu poskytnutá pôžička
vo výške 100.000 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť s 1,5 % úrokom mesačne do XX.XX.XXXX. Poskytnutie

pôžičky preukazuje výdavkový pokladničný doklad zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 12), ktorý obsahuje generálie
F. Q., žalovanej s uvedením sumy 100.00 Eur, účelu pôžička - maximálne 3 mesiace s úrokom 1,5 %
vrátane podpisu veriteľa a dlžníka.Poskytnutie vyššie uvedenej pôžičky podl'a názoru žalobcu preukazuje aj mailová komunikácia z
XX.X.XXXX (č.l. 11), konkrétne v bode 6, kde žalovaná uvádza, že čo sa týka pozdÍžnosti, ktoré má voči
F. Q., tieto mu budú splatené spolu s príslušenstvom do posledného eura s tým, že sa o svoje peniaze

obávať nemusí.

Zmluvou o postúpení pohl'adávky uzatvorenej dňa XX.X.XXXX právny predchodca predmetnú
pohl'adávku titulom pôžičky voči žalovanej postúpil žalobcovi.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po postúpení pohl'adávky kontaktoval, žalovanú, ktorá ich v
marci r. XXXX navštívila s potvrdením existencie uvedeného dlhu a požiadavkou na splátkový kalendár.
Následne bol kontaktovaný jej ekonomickým poradcom pánom P. O., ktorý uviedol, že zastupuje
žalovanú s tým, že predmetnú pohl'adávku budú splácať spolu. Keďže žalovaná následne odmietla
pripravený splátkový kalendár podpísať s uvedením, že jej sa predmetná vec netýka, pristúpili k podaniu
žaloby.

Súdu predložil čestné prehlásenie právneho zástupcu U.. P. F., ktorý v ňom potvrdil, že v súvislosti
s predmetnou vecou poskytoval žalobcovi právne služby prvýkrát koncom februára r.XXXX, kedy na
základe pokynov klienta mal vedomosť, že žalovaná sa niekedy v marci r. XXXX dostavila do kancelárie,
kde spolu rokovali vo vyššie uvedenej právnej veci. Zároveň ho klient poveril prípravou listiny návrhu

uznania dlhu so splátkovým kalendárom.

Intervenient pôvodne vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že asi 2 mesiace pred poskytnutím sumy v
predmete pôžičky ho oslovila žalovaná či by jej vedel požičať sumu 150.000 Eur, ktorú mu vráti v lehote
jedného mesiaca. Po prvotnom odmietnutí na základe jej opakovanej požiadavky a vzhl'adom na ich

nadštandardné pracovné vzťahy jej sl'úbil, že jej poskytne pôžičku vo výške jeho finančných možností.

Dňa XX.X.XXXX za prítomnosti účtovníčky pani W. vybral zo svojho účtu sumu 100.000 Eur, ktorú
žalovanej odovzdal v sídle spoločnosti M. F. s.r.o. s tým, že poskytnutú pôžičku má vrátit' najneskôr
v lehote 3 mesiacov. Zároveň bol pripravený zo strany jeho účtovníčky Q., ktorý vypísala v časti jeho

generálií, výšky poskytnutej sumy s uvedením účelu, ako aj úroku s tým, že žalovaná po odovzdaní
poskytnutej pôžičky na uvedenom pokladničnom doklade už vypísala iba svoje generálie a pripojila svoj
podpis, ktorým potvrdila prevzatie poskytnutej sumy. Ked'že pri osobných stretnutiach ho ubezpečovala,
že poskytnutá suma mu bude riadne vrátená, ale následne už na jeho telefonické výzvy nereagovala
s odôvodnením, že vec má riešiť s jeho obchodným partnerom pánom H. U.. Súd predložil kópiu

výberového lístka preukazujúceho, že dňa XX.X.XXXX 0 XX:XX hod. vybral zo svojho účtu na pobočke
C. a.s. F. sumu 100.000 Eur (č.l. 75).

Po realizácii svedeckých výpovedí intervenient uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalovaná časť
poskytnutej pôžičky požičala svojmu obchodnému partnerovi H. U. a jeho mailová komunikácia na č.l.

122 a 123 je iba jeho upozornením voči nemu, že žiada od pani C. Q. vrátenie poskytnutej pôžičky
najneskôr do konca januára XXXX.

Pokial' ide o mailovú komunikáciu na č.l. 124, týmto žiadal od pána H. U. iba o poskytnutie údajov
žalovanej pre účely zmenky v čase, kedy už s ním odmietala komunikovať.

Svedkyňa T. W., účtovníčka intervenienta potvrdila, že dňa XX.X.XXXX bola osobne s pánom Q. v banke
vybrat' sumu 100.000 Eur a na jeho pokyn vyplnila Q. v predmete generálií pána Q., výšky sumy a účelu
jej poskynutia s tým, že pani Q. podl'a pokynov pána Q. mala vyplniť iba svoje generálie a výdavkový
pokladničný doklad podpísať. Aj keď osobne prítomná pri odovzdaní uvedenej pôžičky nebola, bola

prítomná pri tom ked' pán Q. s uvedenými finančnými prostriedkami a vyplneným Q. vstúpil do sídla
spoločnosti žalovanej a následne sa vrátil s podpísaným Q. zo strany pani C. Q.. Taktiež bola prítomná
pri jednom ich osobnom stretnutí, kedy ju pán Q. vyzval, aby predmetný Q. doniesla a upozornil C. Q.
na predmetnú pohl'adávku, ktorá uviedla, že peňažné prostriedky mu v najbližšej dobe vráti.

Žalovaná uviedla, že jej bývalý obchodný partner pán H. U. ju požiadal o sprostredkovanie stretnutia
s pánom Q. za účelom poskytnutia pôžičky. Ked'že s pánom H. mali spoločnú firmu aj kanceláriu, po
určitom čase videla, že je tam prítomný pán Q., ktorý jej povedal, že odovzdal finančné prostriedky
pánovi U., čo si preverila aj u svojho kolegu pána F.. Pán Q. ju požiadal o podpísanie Q., ktorý nebolvyplnený s tým, že ide z jeho strany iba o morálnu poistku. V tom čase v tom nič zlé nevidela, ked'že s
pánom Q. mali velmi dobré obchodné vzťahy. Poprela, aby vo vzťahu k žalobcovi realizovala akékol'vek
uznávací prejav titulom tvrdenej poskytnutej pôžičky s tým, že ide iba o fiktívnu pohl'adávku.

Ked'že žalobca následne voči nej začal vyvíjať neprimeraný nátlak, odmietla s ním už v tejto veci
akokol'vek komunikovať. Pokial' ide o mailovú komunikáciu z XX.X.XXXX, túto považuje za vytrhnutú
z kontextu a jej obsahom je iba komunikácia týkajúca sa ich obchodných vzťahov. Pokial' ide o bod 6
predmetnej mailovej komunikácie, táto sa týkala iba ubezpečenia, že dôjde k vyrovnaniu pozdÍžnosti

spoločnosti, v ktorej pôsobil jej manžel titulom nesplatenej pohl'adávky za dodávku elektroniky
spoločnosťou pána Q..

Svedok H. U. uviedol, že niekedy v mesiaci august XXXX požiadal pani C. Q. o sprostredkovanie
stretnutia s pánom Q. za účelom poskytnutia pôžičky. Asi po dvoch stretnutiach pán Q. na jeho
požiadavku o poskytnutie pôžičky vo výške 300.000 Eur reagoval ponukou poskytnutia pôžičky v

sume 100.000 Eur. Dňa XX.X.XXXX v sídle spoločnosti M. F. L. s.r.o. došlo k odovzdaniu peňažných
prostriedkov, ktoré sa v zmysle ústnej dohody zaviazal vrátiť v lehote 3 mesiacov s 1,5 % úrokom
mesačne. Následne mali pristúpiť k uzatvoreniu písomnej zmluvy o pôžičke. Pri odovzdaní peňažných
prostriedkov bol pńtomný pán X. F., ktorý tieto prepočítaval a zistil, že ide iba o sumu 98.500 Eur. Pán Q.
to zdôvodnil, že suma 1.500 Eur predstavuje pokutu za stiahnutie predmetných finančných prostriedkov

z burzy.

Uvedené finančné prostriedky následne dňa XX.X.XXXX vo výške 88.250 Eur vložil na svoj účet a dňa
XX.X.XXXX poukázalv prospech spoločnosti M. F. L. s.r.o. Zvyšné finančné prostriedky použil na osobný
účel.

Súdu predložil mailovú komunikáciu zo strany pána Q. zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa X.X.XXXX, obsahom
ktorého je výzva na vrátenie vyššie uvedenej peňažnej pôžičky, vrátane príslušenstva. Zároveň dňa
XX.X.XXXX mu adresoval mail s požiadavkou na poskytnutie údajov pre účely zmenky, ktoré odmietol.
Po uplynutí lehoty splatnosti pôžičky bol zo strany pána Q. vyzývaný na vrátenie poskytnutej pôžičky

opakovane osobne, aj telefonicky.

V roku XXXX niekedy v druhom polroku bol požiadaný pani C. Q. o spísanie predloženého čestného
prehlásenia, obsahom ktorého bolo jeho vyhlásenie, že dňa XX.X.XXXX prevzal od pána Q. peňažné
prostriedky vo výške 98.500 Eur v hotovosti a následne dňa XX.XX.XXXX bol overiť svoj podpis na

uvedenom čestnom prehlásení.

Svedok dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn. 2K61/2014 podal na seba návrh na vyhlásenie konkurzu s
uvedením zoznamu záväzkov voči S. banke a.s. titulom hypotekámeho úveru č. XXXXXXXXXX, I. C.
M., a.s. titulom zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, X. sporitel'ne, a.s. titulom debetu na bežnom účte, F. C.,

s.r.o. titulom nesplateného spotrebitel'ského úveru, J. zdravotnej poisťovne, a.s. titulom neuhradeného
poistného,H.L.X.s.r.o.titulomneuhradenýchplatiebzadodávkypolynu,M.X.s.r.o.titulomneuhradenej
pohl'adávky z titulu o pristúpení záväzku a P.. P. P. titulom nesplatenej pôžičky.

Uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 22.1.2015 pod sp.zn. 2K61/2014 bol vyhlásený konkurz

na majetok dlžníka H. U. s dátumom právoplatnosti XX.X.XXXX.

Svedok neuvedenie záväzku titulom tvrdenej nesplatenej pôžičky zo strany pána F. Q. odôvodňoval
tým, že nakol'ko nedisponuje listinným dôkazom preukazujúcim poskytnutie uvedenej pôžičky bolo
mu povedané, žeby išlo o fiktívnu pohl'adávku, čoby mohlo mať za následok zamietnutie návrhu na

vyhlásenie konkurzu.

Žalobca poukázal na uzatvorené zmluvy o pôžičke medzi H. U. a spoločnosťou M. F. L. s.r.o. zo dňa
XX.X.XXXX, kedy pán H. U. v prospech spoločnosti na kúpu nehnutel'nosti poskytol pôžičku vo výške
3.675.000,- Sk s povinnosťou túto vrátit' dňa XX.XX.XXXX, vrátane dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, kedy

sa dlžník zaviazal požičanú sumu vrátit' do XX.XX.XXXX. Zároveň svedok v prospech spoločnosti M. F.
L. s.r.o. na základe zmluvy zo dňa XX.X.XXXX poskytol pôžičku vo výške 100.000 Eur s tým, že suma
88.500 Eur bola odovzdaná bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a suma 11.500 Eur pri podpise
zmluvy s uvedením lehoty splatnosti pôžičky do XX.XX.XXXX..
Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na rozpornost' tvrdení svedka pána U., ktorý neuvedenie záväzku
titulom poskytnutej pôžičky voči pánovi F. Q. v rámci konkurzného konania odôvodňoval neexistenciou

písomnej zmluvy o pôžičke, pričom v zozname záväzkov deklaroval pôžičku voči neznámej fyzickej
osobe P.. P. P. bez toho, aby o jej existencii predložil akýkol'vek listinný dôkaz. Ked'že v rámci
konkurzného konania vyhlásil, že všetky údaje uvedené v zozname záväzkov sú pravdivé a úplné,
pričom si je vedomý trestno-právnych následkov prípade úmyselného uvedenia nepravdivých alebo
neúplných údajov, má za to, že ku dňu XX.XX.XXXX neexistoval žiadny relutárny záväzok pána H. U.

na vrátenie pôžičky vo výške 100.000 Eur voči pánovi F. Q..

Svedok X. F. vo svojej výpovedi uviedol, že čestné prehlásenie nachádzajúce sa na č.l. 74 spísal po
rozhovore s pánom U. ktorý uviedol, že pán Q. žiada od pani C. Q. vrátenie finančných prostriedkov,
ktoré boli poskytnuté jemu. Uvedené čestné prehlásenie spísal asi 3 až 8 mesiacov predtým, ako došlo
k overeniu jeho podpisu na tomto čestnom prehlásení realizovaného dňa XX.XX.XXXX.

V septembri r. XXXX prišiel za ním pán U. s tým, aby išiel do zasadačky prepočítať peniaze. V zasadačke
bol prítomný pán Q., ktorý mu do ruky zo stola podal obálku. Zo strany pána U. mu bolo povedané, že
mala by tam byt' suma 100.000 Eur. Tieto peniaze prepočítal, avšak po zistení, že ide o sumu 98.500
Eur, upozomil na to pána U.. Po tomto upozornení pán Q. oznámil, že je to v poriadku, nakol'ko suma

1.500 Eur predstavuje pokutu za stiahnutie peňažných prostriedkov z burzy. Po prepočítaní peňažných
prostriedkov tieto odovzdal pánovi U., ktorý krátko na to s pánom Q. odišiel.

Po odchode pána Q. zostal v zasadačke telefonovat' a o chvíl'u si všimol, že do kancelárskych priestorov
opätovne vstupuje pán Q. s pani C. Q.. Táto sa ma opýtala či pán Q. odovzdal pánovi U. peniaze,

na čo odpovedal, že áno a že tam bola suma 98.500 Eur. Pán Q. za jeho neprítomnosti pani C. Q.
odovzdal ružový papierik, nevedel uviesť či išlo o príjmový alebo výdavkový pokladničný doklad, ktorý
však bol prázdny a požiadal ju o jeho vyplnenie s tým, že ide o morálnu zábezpeku. Pani C. Q. následne
do uvedeného dokladu vypísala svoje meno a tento podpísala. Nepamätal si presný deň odovzdania
uvedených peňažných prostriedkov zo strany pána Q. pánovi U., iba si pamätal, že to bolo niekedy v

doobedňajších hodinách.

Svedkyňa D. W. sa k okolnostiam týkajúcim sa odovzdania predmetu pôžičky vyjadriť nevedela.

Žalobca súdu v priebehu súdneho konania predložil listinné dôkazy z účtovnej evidencie spoločnosti

intervenienta preukazujúceho, že v čase mailovej komunikácie medzi žalovanou a intervenientom zo
dňa XX.X.XXXX spoločnosť intervenienta neevidovala žiadne nesplatené záväzky spoločnosti žalovanej
M. F. L. s.r.o., ale ani spoločnosti, v ktorej pôsobil jej manžel, čo podl'a názoru žalobcu preukazuje
nepravdivost' tvrdení žalovanej o obsahu uvedenej mailovej komunikácie v bode 6.

Žalovaná vo svojej výpovedi po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom zotrvala na tvrdení, že podpísala
prázdny výdavkový pokladničný doklad a súčasne poukázala na svoje nadštandardné vzťahy s
intervenientom. Preto neočakávala, že tento bude chcieť zlikvidovať jej rodinu a majetok. Pri prvom
stretnutí so žalobcom bola upozornená, aby bola rozumná, lebo môže prísť o celý svoj majetok. Vo
svojom živote zobrala 2 úvery, ktoré v plnom rozsahu splatila. Nikdy nepodpísala výdavkový pokladničný

doklad na 100.000 Eur, na ktorom nebola uvedená suma a účel. K pojmu morálna poistka uviedla, že s
intervenientom pracovala v rozhodnom období už viac ako 3 roky na rôznych projektoch v súvislosti s
realizáciou stavieb bez nároku na finančnú odmenu. V takomto prípade preto človeku, ktorý sa pasoval
do role priatel'a túto listinu podpísala. Predsa by si nepožičala finančné prostriedky a tieto následne
nevložiladoobchodnejspoločnosti,vktorejnemážiadnumajetkovúúčasť.Intervenienteštepredvýzvou

na splatenie pôžičky túto predal žalobcovi, ktorej konatel' je trestne stíhanou osobou. Ked'že mala
informáciu, že uvedená pohl'adávka bola predaná „výpalníkom”, začala mať obavy o seba aj svojich
blízkych. S predmetnou vecou ju začali kontaktovať v najzranitel'nejšom období, kedy sa pripravovala
na rolu matky, čo neskôr mal za následok zhoršenie jej zdravotného stavu. K času podpisu výdavkového
pokladničného dokladu uviedla, že pri tomto bol prítomný iba pán Q. a kolega pán F., ktorému oznámila,

čo podpisuje s tým, že presný časový údaj uviesť nevie. Môže iba uviesť, že bolo to v čase pred jej
obedom.SvedokX.F.sakčasuodovzdaniafinančnýchprostriedkovtitulompôžičkyvyjadril,ženačasodovzdania
pôžičky si presne nepamätá, ale vie, že to bolo pred časom jeho fyzického obeda, ked'že následne
odchádzal domov. Nevie sa preto vyjadriť, či to bolo v doobedňajších, alebo poobedňajších hodinách.

SvedokH.U.uviedol,žeintervenientaopakovaneinformoval,žeakdôjdekpredajupozemkovpatriacich
spoločnosti M. F. L. s.r.o. bude jeho pôžička vrátená. Túto v záväzkoch v rámci svojho konkurzného
konania neuviedol z dôvodu, že nedisponoval právnym titulom, na rozdiel od pôžičky poskytnutej pánom
P. P.. s tým, že malo dôjsť k podpisu písomnej zmluvy a súčasne bola pôžička realizovaná bankovým

prevodom. Uvedenými listinami už nedisponuje, nakoľko došlo k ich strate.

Súdu bolo predložené čestné vyhlásenie uvedeného svedka P.. P. P., ktorý uviedol, že pôžičku poskytol
H. U. bez písomnej zmluvy o pôžičke, lebo sa s ním dlhšie poznal a v čase poskytnutia pôžičky
spolupracovali na jednom projekte. Zároveň nedošlo k vzájomnému odovzdaniu žiadneho listinného
dôkazu v predmete poskytnutia pôžičky.

Intervenient zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že finančné prostriedky z pôžičky
odovzdal výlučne žalovanej a nikdy nerealizoval odovzdanie sumy 98.500 Eur H. U.. Pre neho
bola osoba H. U. neznáma, ked'že tohto poznal iba ako spolupracovníka žalovanej. Vo vzťahu k
predloženej mailovej komunikácii uviedol, že pri osobnom stretnutí mu žalovaná oznámila, že časť z

požičaných finančných prostriedkov odovzdala H. U. a preto tohto upozorňoval, že žiada žalovanú o
vrátenie poskytnutej pôžičky. Pri odchode na materskú dovolenku žalovaná ho požiadala, aby všetku
komunikáciu týkajúcu sa predmetnej pôžičky realizoval cez pána H. U.. Z uvedeného dôvodu, preto
od neho žiadal oznámenie údajov na vyplnenie zmenky, ktorými nedisponoval a neboli obsahom
predloženého pokladničného dokladu. Ked'že žalovaná v rozhodnom období s ním už odmietla

komunikovat' a blížil sa koniec premlčacej doby, požiadal o tieto údaje prostredníctvom pána H. U..“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 657, § 658 ako aj § 37 Občianskeho
zákonníka, pričom na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov považoval za preukázanú žalobu a
jej dôvodnosť vychádzajúc z výpovedí intervenienta na strane žalobcu ako aj účtovníčky intervenienta,

ktorá vypisovala údaje na výdavkovom pokladničnom doklade. Súd prvej inštancie nezistil rozpory v
dôkazoch produkovaných žalobcom na rozdiel od dôkazov, ktoré predkladala žalovaná, kedy pravdivosť
tvrdení svedkov U. a F. bola vyvrátená ohľadom času odovzdania pôžičky, ku ktorej malo dôjsť dňa
XX.XX.XXXX doobeda, no z dokladu o výbere peňažných prostriedkov z účtu intervenienta, ktoré mali
byť odovzdané ako predmet pôžičky vyplýva, že tento výber bol realizovaný o XX:XX v daný deň, a

preto nemohlo dôjsť k poskytnutiu pôžičky v sídle spoločnosti M. F. L. s.r.o. v doobedňajších hodinách.
Z uvedeného dôvodu ako aj zo záveru, že H. U., ktorý síce potvrdil, že prijal pôžičku od intervenienta,
pričom toto potvrdil aj v čestnom vyhlásení z XX.XX.XXXX, čo však nekorešponduje s obsahom
konkurzného spisu, kedy H. U. podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoju osobu, no v zozname
peňažných záväzkov neuvádzal svoj záväzok z tvrdenej pôžičky. Tieto rozpory v dôkazoch predložených

žalovanou viedli súd prvej inštancie k záveru, že k uzavretiu záväzkovo-právneho vzťahu došlo medzi
intervenientom a žalovanou a následne táto pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Z vyššie uvedených
dôvodov preto súd nemal za preukázané tvrdenie žalovanej, že táto len sprostredkovala uzavretie
zmluvy o pôžičke medzi H. U. a intervenientom, kedy ona z dôvodu dlhodobých priateľských vzťahov
medzi ňou a intervenientom bola len „garantom“ vrátenia finančných prostriedkov. Zároveň súd prvej

inštancie poukázal aj na to, že žalovaná ako osoba dlhodobo podnikajúca na trhu s realitami si
musela byť vedomá následkov podpisu na pokladničnom doklade a následne poukázal aj na mailovú
komunikáciu v následnom období, kedy tvrdila, že sa bude angažovať len o vrátenie finančných
prostriedkov intervenientovi, ktoré má zaplatiť firma, v ktorej pôsobí jej manžel, pričom tieto skutočnosti
nakoniec neboli preukázané.

4. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe s výnimkou priznania úrokov pre ich neurčitosť.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu, nakoľko bol však žalobca
čiastočne neúspešný, bola mu priznaná pomerná časť náhrady trov konania v rozsahu 92%.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovanou, a to proti výroku I. a III.
rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Žalovaná
poukázala na závery pôvodného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok vo veci samejs tým, že je potrebné opätovne preveriť vierohodnosť svedeckých tvrdení, čestných prehlásení ako
aj dôvody podpisu pokladničného dokladu žalovanou. V tomto smere bolo vykonané dokazovanie na
nasledujúcich pojednávaniach, kedy svedok U. uviedol, že k vráteniu finančných prostriedkov z jeho

strany malo dôjsť po realizácií predaja pozemkov, pričom týmto spôsobom aj mailovo komunikoval pán
U. s intervenientom a v tomto smere vypovedal už na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. Rovnako tak
svedok U. vo vzťahu k neuvedeniu tejto pôžičky v konkurznom konaní uviedol, že na rozdiel od pôžičky
poskytnutej pánom P., kedy v tomto prípade boli finančné prostriedky zasielané z účtu na účet vo vzťahu
k pôžičke od intervenienta nemal žiaden právny titul. Rovnako tak svedok vysvetlil prečo táto pôžička

od intervenienta nebola zahrnutá v návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko ak by došlo k záveru, že
jedná sa o fiktívnu pohľadávku, bol by tento návrh zamietnutý. Vo vzťahu k výsluchu svedka F. je zrejmé,
že tento uviedol, že bol pri odovzdaní finančných prostriedkov od intervenienta pánovi U., čo bolo pred
jeho fyzickým obedom, teda nie je zrejmé či išlo o dopoludňajšie alebo popoludňajšie hodiny. Výsluchom
týchto svedkov nedošlo k zmene skutkového stavu, pričom žalobca po zrušení rozhodnutia súdom prvej
inštancie nijakým spôsobom neposilnil svoju dôkaznú situáciu. Aj z doplneného dokazovania vyplýva, že

pôžičkabolaposkytnutápánoviU.intervenientomzaprítomnostipánaF.anáslednelencestoužalovanej
sa intervenient domáhal vrátenia finančných prostriedkov od pána U.. Samotný intervenient označil vo
svojich výpovediach žalovanú za garanta vrátenia finančných prostriedkov, preto je nepochybné, že
súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil závery vyplývajúce zo správne zisteného skutkového
stavu. Z výpovedí svedkov je nepochybne preukázané, kto a za akých podmienok uzatvoril zmluvu o

pôžičke a komu boli finančné prostriedky odovzdané a ako s týmito bolo naložené. Súd prvej inštancie
nedal odpoveď na otázku prečo nevzal do úvahy výpovede svedkov, naopak vychádzal len z tvrdenia
žalobcu, respektíve intervenienta a týmto svojim konaním rezignoval na spravodlivosť. Nesprávne súd
prvej inštancie vychádzal z menej podstatného časového aspektu veci, teda či došlo k odovzdaniu
pôžičky pred obedom alebo po obede neberúc do úvahy zhodné výsluchy svedkov. Je nepochybné, že

intervenient požičal finančnú sumu 98.500,- Eur pánu U. za prítomnosti pána F. a z tohto vyplýva, že
žalobca si nárok uplatnil voči osobe odlišnej od osoby dlžníka. To, že súd prvej inštancie oprel svoj záver
o výsluch účtovníčky intervenienta je nesprávne, nakoľko táto len potvrdila, že bola osobne pri výbere
finančných prostriedkov z bankového účtu intervenienta a išla s ním pred sídlo spoločnosti M. F. L. s.r.o..
V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností. Z ostatných

dôkazov, a to prísľubov pána U., ktorý informoval intervenienta, že k vráteniu finančných prostriedkov
dôjde po predaji pozemkov v N. ako aj z toho, že následne pán U. sumu 88.500,- Eur poukázal na účet
obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom a konateľom preukazujú to, že žalovaná, ktorá nebola
vlastníčkou obchodného podielu ani členkou štatutárneho orgánu spoločnosti M. F. L. s.r.o. neobdržala
finančné prostriedky od intervenienta. Žalovaná poukázala na to, že pokladničný doklad podpísala na

požiadanie a prosbu intervenienta z dôvodu garancie vrátenia peňazí pánom U., pričom z jej strany
k prevzatiu žiadnych finančných prostriedkov nedošlo. Emailová komunikácia, na ktorú poukazoval
žalobca s jej osobou sa týkala inej veci a iných subjektov. Je teda nepochybné, že nebola účastníčkou
zmluvného záväzkového vzťahu, ktorej predmetom mala byť pôžička od intervenienta. Z týchto dôvodov
navrhla napadnutý rozsudok vo výroku I. zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná náhradu trov

konania.

7. Intervenient na strane žalobcu k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo vydané zákonným postupom a odvolanie žalovanej predstavuje len vágnu a irelevantnú
snahu presvedčiť konajúci súd, že nie je pasívne legitimovanou v tomto konaní, ale touto osobou je

svedok U.. Žalovaná sa snaží bagatelizovať názor odvolacieho súdu, ale aj to, že po zrušení veci došlo
k strate vierohodnosti výpovedí svedkov F. a U., pričom v súvislosti s časovým okamihom podpísania
pokladničného dokladu sú jej neskoršie výpovede presnejšie ako výpovede skoršie, čo je nepochybné
v súvislosti so snahou prispôsobiť svoju výpoveď právnemu názoru odvolacieho súdu pri hodnotení
jej výpovede. Rovnako tak svedok F. až následne zmenil svoju výpoveď ohľadom časového okamihu

prevzatia pôžičky, kedy upravoval tento čas v závislosti od svojho fyzického obedu, pričom predtým
tvrdil, že sa jednalo o doobedňajší čas, nakoľko poobede odchádzal skôr. Aj v tejto výpovedi vidno snahu
o prispôsobenie jeho záverov v súvislosti s ustálením časového okamihu odovzdania pôžičky. Svedok
U. sa zase nevyjadril k záverom odvolacieho súdu v súvislosti s časom fyzického odovzdania pôžičky,
preto je zrejmé, že časový aspekt je špecifikovaný ako doobedie. Je teda v rozpore s týmto záverom to,

že finančné prostriedky nepochybne boli vybraté z banky o XX:XX. Jediným preukázaným faktom je to,
že suma 100.000,- Eur bola dňa XX.XX.XXXX o XX:XX na bankovom účte intervenienta, nakoľko tento
ju vybral až o XX:XX, a preto nie je možné, aby žalovaná podpísala o XX:XX pokladničný doklad po
údajnom požičaní peňazí pre pána U. od intervenienta. Rovnako ďalší časový údaj uvedený žalovanou,tedaXX:XXjenereálny,nakoľkoneboloobjektívnemožné,abysiza14minútintervenientmoholprevziať
peniaze z banky, odísť za pánom U. a následne sa stretnúť po rozhovore so žalovanou, aby táto
podpisovala „čistý“ pokladničný doklad. Tento záver by vyplynul z výpovede žalovanej zo XX.XX.XXXX.

Je teda nepochybné, že v čase ako to tvrdia svedkovia U. a F., kedy mal prevziať svedok U. peniaze
od intervenienta, tieto finančné prostriedky boli ešte na jeho bankovom účte. Svedok U. až v roku XXXX
vyhlásil pred súdom, že on je dlžníkom, teda až po tom čo uplynula premlčacia doba vo vzťahu k nemu
a napriek tomu však tieto skutočnosti neuviedol vo vlastnom návrhu na vyhlásenie konkurzu. Aj v tomto
konaní mohol predložiť svoje čestné vyhlásenie ako aj svedka F. o tom, že existoval takýto jeho záväzok

voči intervenientovi. Žalovaná žiadnym spôsobom nevyvrátila explicitne vyslovené pochybnosti o tom,
že pokladničný doklad podpisovala ako morálnu záruku za tretiu osobu a nijakým spôsobom nevysvetlila
pojem morálnej poistky, ktorý sama vytvorila. S poukazom na závery uznesenia Krajského súdu zo dňa
30.11.2016 je teda zrejmé, že procesná obrana žalovanej je nedôvodná a napriek novým dôkazom
predloženým žalovanou, ktoré však sú novotami v odvolacom konaní, nie sú ani tieto spôsobilé privodiť
zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Tvrdenia svedka U., že keďže nemal zmluvu o pôžičke, nemohol

tento svoj záväzok prihlásiť do konkurzného konania, je nedôvodné. Nevierohodné sú výpovede svedka
F. ako aj U., ktorý síce potvrdil, že prijal pôžičku vo výške 98.500,- Eur, no tento svoj záväzok neuvádza
v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Rovnako ako v prípade záväzku voči P. P. ani v tomto prípade medzi
nimi nebola uzavretá písomná zmluva o pôžičke či vystavený akýkoľvek doklad.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie bol viazaný otázkou
preverenia vierohodnosti svedeckých výpovedí ohľadom prevzatia sumy 100.000,- Eur, pričom podľa
názoru žalobcu je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Právne preto vykonal
súd prvej inštancie opätovne výsluch svedkov a svedkovia neodpovedali vyčerpávajúco na otázky
týkajúce sa časového obdobia fyzického odovzdania peňazí z pôžičky. Pred zrušujúcim rozhodnutím

obaja svedkovia zhodne tvrdili, že k odovzdaniu peňazí z pôžičky malo prísť dopoludnia, no následne už
svedkovia tendenčne zosúladili svoje výpovede a prispôsobili čas preukázanej dobe výberu finančných
prostriedkov z banky. Pokiaľ svedkovia v predošlých výpovediach tvrdili, že finančné prostriedky prevzali
dopoludnia, ťažko stanoviť pojem „fyzicky obed“, nakoľko niektorí ľudia majú obed aj o 17 hodine, či
neskôr, no vo všeobecnosti vzhľadom na ustálenú dobu výberu finančných prostriedkov by intervenient

sa reálne mohol so svedkami stretnúť až niekedy okolo XX:XX, čo je už nepochybne poobedný čas.
Správne teda súd vychádzal zo zásad pri hodnotení dôveryhodnosti svedkov. Do rovnakej úrovni
postavil výpoveď svedkyne ekonómky intervenienta ako aj výpoveď pána U. či F., ktorí spolupracovali
so žalovanou. Správne teda postupoval súd prvej inštancie pokiaľ sa spoľahol na listinné dôkazy, ktoré
sú v danom prípade najspoľahlivejšie, nakoľko výpovede svedkov jednej aj druhej strany sú rozporné.

Najspoľahlivejší je listinný dôkaz, a to výdavkový pokladničný doklad, ktorý preukazuje, že intervenient
vyplatil žalovanej sumu 100.000,- Eur. Žalovaná najprv tento listinný doklad spochybňovala vo forme
spochybnenia svojho podpisu, následne spochybňovala obsah tohto dokladu. Takéto jej konanie je
paradoxné vo vzťahu k jej prezentácii ako úspešnej podnikateľky. Obrana žalovanej, že podpisovala
pokladničný doklad ako morálnu garanciu vrátenia peňazí vzhľadom na jej dlhoročné priateľstvo s

intervenientom sú irelevantné, nakoľko je zrejmé, že intervenient bol tým subjektom, ktorý vyplatil
peniaze a nešlo o doklad príjmový, ale výdavkový, teda pokiaľ intervenient vydal žalovanej finančné
prostriedky, mala mu ich vrátiť, čo sa však nestalo. Aj z mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaná
priznala pozdĺžnosti voči intervenientovi, pričom intervenient v tom čase nemal neuhradené splatné
pohľadávky voči spoločnosti, v ktorej pracoval manžel žalovanej ako sa to snažila prezentovať. Pokiaľ

aj žalovaná spochybňovala výber finančných prostriedkov dňa XX.XX.XXXX o XX:XX je zrejmé, že
takúto vysokú finančnú čiastku nemal intervenient bežne pri sebe, aby mohol takéto peniaze požičiavať.
Pokiaľ sa týka emailu svedka U., ktorý uvádza, že vyrovná finančné prostriedky po predaji pozemkov,
aj z tohto vyplýva záver, že odpoveď sa píše v množnom čísle, teda ani z tohto nevyplýva, že pán U.
by mal pôžičku prevziať výhradne sám. Aj následný časovo datovaný email od žalovanej prezentuje

jej výlučný dlh voči intervenientovi. Rovnako to, že táto pôžička zo strany pána U. nebola uvedená v
návrhu na vyhlásenie konkurzu len potvrdzuje situáciu, že až následne sa pán U. snažil zakryť fakt,
že v čase návrhu takýto dlh z jeho strany neexistoval. Je teda zrejmé, že pán U. neprevzal peniaze z
predmetnej pôžičky a len následne bez obáv z vlastnej osobnej zodpovednosti sa snažil prezentovať
skutkový stav tak, že príjemcom peňazí bol on z dôvodu premlčanosti takéhoto nároku voči jeho osobe.

Rovnako tak tvrdeniam svedka U. nezodpovedá ani to, že pán U. mal vložiť časť tejto pôžičky na účet
v S. banke a následne previesť v prospech obchodnej spoločnosti. Je nelogické, aby intervenient ako
skúsený podnikateľ požičiaval sumu vo výške 100.000,- Eur pánovi U. ako fyzickej osobe a doklad s
potvrdením tejto skutočnosti by si nechal podpísať inou fyzickou osobou. Rovnako tak nie sú dôvodnénámietky žalovanej o tom, že zmluva má spotrebiteľský charakter, nakoľko sa jedná o zmluvu medzi
dvoma fyzickými osobami. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podaniu intervenienta uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v
odvolaní, pričom poukázala na to, že je nesprávna interpretácia zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu, nakoľko ak by boli závery odvolacieho súdu také ako interpretuje intervenient, potom by odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok bez toho, aby došlo k jeho zrušeniu. Rovnako tak po podaní odvolania
neboli predložené žiadne nové dôkazy, nakoľko všetky dôkazy boli prezentované už na konaní pred

súdom prvej inštancie. So žalobcom, respektíve intervenientom žalovaná nebola v žiadnom záväzkovo-
právnom vzťahu a touto osobou bol H. U., respektíve jeho spoločnosť, ktorý prevzal finančné prostriedky
od intervenienta a následne časť poukázal na účet obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom a
konateľom. Toto preukázal pán U. už na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, kedy predložil výpis z jeho
bankového účtu v S. banke a z neho vyplýva, že dňa XX.XX. vložil na svoj účet zo sumy odovzdanej od
intervenienta sumu 88.250,- Eur a túto následne poukázal obchodnej spoločnosti M. F. L. s.r.o.. Tieto

peniaze následne boli použité na úhradu časti úveru pre F. banku a.s. tak ako to správne zistil súd prvej
inštancie už v pôvodnom rozsudku.

10.ŽalovanávosvojomvyjadreníkvyjadreniužalobcuzodňaXX.XX.XXXXuviedla,žetrvánadôvodoch
podaného odvolania, pričom uviedla, že nemožno rovnakým spôsobom hodnotiť výpovede svedkov,

ktorí boli prítomní osobne pri odovzdávaní peňazí a osoby, ktorá čakala pred budovou a následne len
sprostredkovane od intervenienta prezentovala informácie takto získané. Pokiaľ sa týka jej podpisu
na pokladničnom doklade, tento nespochybňovala počas celého konania, pričom tým navrhovaným
znaleckýmdokazovanímchcelalenpreukázaťto,ževčasekeďpodpisovalatentodokladbolnevypísaný
a prázdny. Až následne zrejme boli neznámou osobou dopísané ďalšie údaje. Rovnako tak nebolo

preukázané, prečo intervenient jej predložil na podpis výdavkový pokladničný doklad, ktorým sa účtuje
stav účtovnej jednotky v hotovosti, preto je nesprávny záver, podľa ktorého by bol príjmový doklad
vystavený žalovanej pri vrátení peňazí. Je otázne, prečo zo strany intervenienta nebola predložená
riadna zmluva. Teda, ak by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke prečo nedošlo k podpisu zmluvy jednou aj
druhou stranou, pričom samotné pochybenie žalovanej v tom, že podpísala prázdny pokladničný doklad

nemôže za takto zisteného skutkového stavu byť dôvodom pre vyhovenie žaloby. Z namietanej mailovej
komunikácie nevyplýva to, že by príjemcom pôžičky nebol pán U.. V ďalšom žalovaná poukázala
na obsah dôkazov v súdnom spise, pričom trvala na dôvodoch odvolania a uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému stanovisku intervenienta uviedol, že sa s týmto plne
stotožňuje a poukazuje na meniace sa výpovede svedkov U. a F.. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení k podaniu žalovanej uviedol, že z vyjadrenia žalovanej vyplýva
nedostatok jej vlastných argumentov a poukázal na závery z výsluchu svedkyne W., ktorá vypisovala

pokladničný doklad pred fyzickým odovzdaním peňazí ako aj bola svedkom rozhovoru medzi
intervenientom a žalovanou, ktorá nepopierala vrátenie finančných prostriedkov. Práve táto výpoveď je
rozhodujúcou pre priznanie nároku žalobcu. Na druhej strane správne súd prvej inštancie vyhodnotil
konanie svedka U., ktorý nepoctivým spôsobom sa snaží pomôcť žalovanej a rovnako sú nesprávne
tvrdenia žalovanej o tom, že nenapádala pravosť pokladničného dokladu, ktorý podpísala. Aj z týchto jej

výpovedí vidno, že aj žalovaná mení svoju výpoveď ohľadom pravdivosti pokladničného dokladu tak, že
jej právny zástupca, ktorý ju v tom čase zastupoval nesprávne prezentoval ňou predložené skutočnosti.
Pokiaľ sa týka argumentov žalovanej ohľadom toho, akú formu zvolil intervenient pri uzavretí pôžičky,
tak aj v tomto prípade sa jedná o účelovú snahu žalovanej spochybniť pokladničný doklad akýmkoľvek
spôsobom. V ostatných dôkazoch žalovaná len vytrháva z kontextu tie časti, ktoré svedčia v jej prospech

bez zohľadnenie celkových súvislostí prípadu. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

13. Intervenient vo svojom vyjadrení k podaniu žalovanej uviedol, že je právne zastúpený, pričom tento
záver vyplýva z obsahu súdneho spisu a vo veci samej uviedol, že žalovaná bez toho, aby riešila
vecnú argumentáciu veci predkladá ako svoju osobnú stratégiu očierňovanie ostatných strán sporu. Je

nedôvodná jej interpretácia záverov Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2016. Žalovaná nevyvrátila
tvrdenia intervenienta, ktorý poukázal na rozpad vierohodnosti jej procesnej obrany ako to už predtým
uviedol.14. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX intervenient vo svojom vyjadrení k podaniu žalovanej uviedol, že
žalovaná len opakuje svoje argumenty, ktoré však sú mimo vecnej argumentácie a v rozpore s realitou
sa snaží nastoliť otázky, ktoré nesúvisia s konaním, pričom hlavne vo vzťahu k údajnému podpisu

prázdneho pokladničného dokladu následne mení svoje návrhy na prípadné vykonanie znaleckého
dokazovania. Ako prázdne vyznievajú tvrdenia žalovanej, že si neuvedomila podpis nevyplneného
pokladničného dokladu, pričom ako zdôraznil odvolací súd práve dlžník v takomto prípade je v dôkaznej
núdzi pri predložení listiny s jeho podpisom.

15. Intervenient vo svojom podaní z XX.XX.XXXX vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu uvádza, že toto
správne poukázalo na nedôvodnosť odvolania žalovanej, kedy bolo správne poukázané na viazanosť
súdu prvej inštancie právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, čo je vyjadrením ústavného
princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Opätovne poukázal na „vývoj svedeckých
výpovedí“ svedkov navrhovaných žalovanou, pričom zdôraznil časový horizont, ktorý vyplýva z výpovedí
svedkov. Z tohto vyplýva správny právny záver súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý

rozsudok potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.

16. Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom spisová značka 13 Co 39/2021 zo dňa 28.10.2021, a to
tak, že zmenil rozsudok vo výroku I. a žalobu zamietol.

17.NazákladepodanéhodovolaniaNajvyššísúdSlovenskejrepublikysvojímrozhodnutímpodspisovou
značkou 2 Cdo 197/2022 z 26.10.2023 zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil vec na ďalšie
konanie. Dovolací súd nesprávnosť postupu odvolacieho súdu videl v skutočnosti, že odvolací súd
konštatoval riadne zistenie skutkového stavu, no poukázal na nesprávne právne posúdenie pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej, ku ktorej dospel na základe odlišného vyhodnotenia vykonaných dôkazov,

ktoré nerealizoval na pojednávaní. Uviedol tiež, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné,
vnútorne rozporné, aj nelogické s poukazom na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu
z 30.11.2016.

18. Následne odvolací súd konal opätovne v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

19. Odvolací súd nariadil za účelom zopakovania dokazovania pojednávanie dňa 27.03.2024, kedy
zopakoval dokazovanie vykonané na súde prvej inštancie a dospel k záveru, že je dôvodné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, po pojednávaní vo veci dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený

a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. V danej veci bol predmetom odvolacieho
prieskumu výrok I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

23. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a prijal aj nesprávny právny záver. Odvolací súd
rozhodnutie prvej inštancie z uvedeného dôvodu zmenil (§ 388 CSP) .24. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods.1 písm. b CSP/ odvolací súd
uvádza, že táto námietky nebola zo spisu zistená.

25. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý

proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že všeobecne namietané konanie súdu
porušujúce práva odvolateľky na spravodlivý proces nebolo zistené.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

27. V danom prípade odvolací súd po nariadení pojednávania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav veci.

28. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka bola naplnená.

29. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k odlišnému skutkovému záveru, oproti záveru
súdu prvej inštancie. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad voľného hodnotenia dôkazov
a s poukazom na charakter sporu strán odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pri zmluve o pôžičke, a to preukázanie reálneho

odovzdania finančných prostriedkov zo strany intervenienta žalovanej. V tomto smere boli rozporné
výpovede priamych aktérov zmluvy o pôžičke, ku ktorej žalovaná podpísala Q., a to otázke prevzatia
peňazí od intervenienta. Žalovaná poprela prevzatie finančných prostriedkov s tým, že tieto finančné
prostriedky prevzal jej známy pán U. a tomuto jej tvrdeniu svedčia výpovede svedka U., ktorý potvrdilprevzatie finančných prostriedkov. Tento záver vyplýva aj z výpovede svedka F.. Zároveň z ďalších
dôkazov, a to listín vyplýva, že pán U. vložil na svoj účet sumu 88.250 eur (č .l. 121 spisu) a tieto previedol
obchodnej spoločnosti, a to v deň, kedy mala byť táto pôžička poskytnutá. Zároveň bolo preukázané,

že intervenient sa mailom obrátil na pána U. a žiadal splatiť pôžičku vo výške 100.000 eur. Tento dôkaz,
a to mailové výzvy intervenienta zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX podľa názoru odvolacieho súdu
sú rozhodujúce pre posúdenie skutočnosti, komu finančné prostriedky intervenient skutočne vyplatil. V
konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by rozumným spôsobom vyvrátil záver, že pokiaľ by pán U.
neprevzal finančné prostriedky prečo by mal byť vyzvaný zo strany intervenienta na ich vrátenie. Táto

mailová komunikácia jednoznačne potvrdzuje výpovede svedka U. o tom, že finančné prostriedky boli
poskytnuté jemu a následne ich vložil v zníženej výške na svoj bankový účet.

30. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, teda môže byť uzavretá

ústnekonkludentne,nomusíspĺňaťzákladnépojmovéznaky,atoprenechanievecinavoľnénakladanie,
ktoré sú druhovo určené na dočasné užívanie s povinnosťou ich vrátenia a s obvykle dohodnutou dobou
vrátenia. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, kedy je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán
došlo k reálnemu úkonu, a to odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie veci
sa môže uskutočniť priamo a okamžite, alebo aj prostredníctvom tretej osoby. V civilnom sporovom

konaní je dôkazné bremeno preukázania skutočností tvrdených žalobou na žalobcovi pod následkom
rizika zamietnutia jeho žaloby, pričom v zmysle konštantnej judikatúry okrem iného v spore o vrátenie
požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o
pôžičke a že mu poskytol finančné prostriedky ako aj to, že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. (NS
SR 4Cdo 403/2014, NS ČR sp.zn. 33Cdo 472/2007, NS SR 3Cdo 325/2009)

31. Pokiaľ nie je preukázané reálne odovzdanie finančných prostriedkov, nie je možné skonštatovať, že
medzi stranami vznikol právny vzťah z pôžičky.

32. Odvolací súd poukazuje na rozpory vo výpovedi intervenienta, ktoré sa týkajú otázky preukázania

skutočnosti komu boli z jeho strany vyplatené finančné prostriedky, teda či žalovanej alebo pánovi U..
Intervenient vysvetľoval skutočnosť, že mailovou komunikáciou vyzýval pána U. na vrátenie finančných
prostriedkov z dôvodu, že sa mal dotazovať na vrátenie peňazí pána U. po odchode žalovanej na
materskú dovolenku (č. l. 84 spisu). Rovnaký záver vyplýva aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX (č. l. 409), kde uviedol, že pri odchode na materskú dovolenku žalovaná ho odkázala na

pánaU.,ktorýajodpovedalnakomunikáciu.PodľasprávyÚraduprácesociálnychvecíarodinymaloleté
dieťa sa žalovanej sa narodilo XX.XX.XXXX (č. l. 51 spisu). Z uvedeného vyplýva, že skutočnosti,
na ktoré poukazoval intervenient, sú v rozpore s písomnými dokladmi, nakoľko mailové výzvy pre
pána U. boli z XX. februára XXXX, ako aj z XX. januára XXXX (č. l. 122, 123 spisu), teda v čase,
keď žalovaná vzhľadom na dátum narodenia jej dieťaťa nemohla byť na materskej dovolenke. Tento

rozpor odvolací súd vyhodnotil ako potvrdenie skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázania skutočnosti reálneho odovzdania finančných prostriedkov žalovanej a nie tretej osobe.
Logickymožnodospieťkzáveru,žepokiaľintervenientneodovzdalfinančnéprostriedkypánoviU.,nebol
bydôvod,abyhovyzývalnavráteniesumy100.000eurspríslušenstvomtak,akotonepochybnevyplýva
z jeho mailov. Táto skutočnosť vyznieva v prospech verzie žalovanej, no rozhodujúcou skutočnosťou je

otázka posúdenia unesenia dôkazného bremena.

33. Tieto okolnosti podľa názoru súdu pri ich hodnotení v celkovej situácii do takej miery narušili silu
dôkazného prostriedku, ktorý predložil intervenient, a to príjmový doklad podpísaný žalovanou, že
odvolací súd dospel k záveru, že tieto finančné prostriedky neboli odovzdané žalovanej, ale tretej osobe.

Existencia samotnej listiny, ktorú žalovaná podpísala bez preukázania reálneho odovzdania finančných
prostriedkov sama osebe nepostačuje pre unesenie dôkazného bremena ohľadom poskytnutia pôžičky.
V tejto súvislosti odvolací súd považoval za prijateľnú argumentáciu žalovanej, že túto listinu podpísala
po tom, čo bola vyplnená zo strany intervenienta ako morálnu poistku ako jej to prezentoval intervenient.
Uviedla, že v tom čase mala s intervenientom veľmi dobré obchodné a osobné vzťahy a vedela o tom,

že finančné prostriedky boli odovzdané pánovi U.. Ani obsah komunikácie, ktorú predložil intervenient
zo strany žalovanej, v ktorom uviedla všeobecne, že mu uhradí svoje dlhy nepovažoval odvolací súd
za dostatočne špecifický dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že jednalo sa o komunikáciu, ktorá
by sa týkala práve poskytnutia finančnej pôžičky vo výške 100.000 eur. Rovnako tak skutočnosť, naktorú poukazoval žalobca, ako aj intervenient, a to že, pán U. na majetok, ktorého bol vyhlásený konkurz
neuviedol túto pôžičku ako svoj dlh, podľa názoru súdu nemôže zmeniť záver o neunesení dôkazného
bremena. Jedná sa len o vedľajší dôkaz, kedy by neúplné a nesprávne informácie podané pánom U.

v konaní o konkurz neboli spôsobilé preukázať tvrdenia intervenienta a žalobcu o tom, že finančné
prostriedky neboli odovzdané jemu, ale žalovanej.

34. Odvolací súd sa nestotožňuje s tým, že výpoveď svedkov U. a F. a nie je dôveryhodná vzhľadom na
časové diskrepancie v ich výpovediach, kedy je nepochybné, že finančné prostriedky boli intervenientom

vybraté z bankového účtu o XX:XX a títo svedkovia uviedli, že finančné prostriedky sa preberali v
dopoludňajších hodinách. Samotný svedok vo svojej výpovedi poukázal, že bolo to v čase, keď ešte
on fyzicky neobedoval, pričom si nepamätal presný čas. Vzhľadom na okolnosť, že sa jednalo o
časový okamih uprostred dňa možno uveriť takémuto tvrdeniu svedka, ktorý následne uviedol, že
fyzicky obed mal až neskôr po odovzdaní finančných prostriedkov, čo vzhľadom na túto hodinu nie je
vylúčené. Táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť rozhodujúcou pre posúdenie

vierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedkov. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že zo strany
žalobcu či intervenienta nebol predložený dôkaz výsluchom priameho svedka, ktorý by bol prítomný pri
odovzdávaní finančných prostriedkov. Túto verziu potvrdzuje zamestnanec intervenienta, aj to len z jeho
ústneho podania, resp. len nepriamo s tým, že predmetný svedok nebol priamo pri odovzdávaní peňazí.

35. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam pre prax aj v nachádzajúcom súdnom konaní, kde sa
od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu
veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí
veriteľom dlžníkovi. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 472/2007 v spore o vrátenie
požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu

o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Ak sú tieto
skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 25 Cdo 98/2000, ZSR ČR C 946/13). Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti,
ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka.
Z hľadiska preukázania odovzdania vecí (peňazí) niektoré všeobecné súdy stanovili, že vyhlásenie

dlžníka v písomnej zmluve o pôžičke, podľa ktorého veci (peniaze) prebral, nie je postačujúce (rozsudok
Krajského súdu v Nitre, č. k. 25Co 289/2012-127, ústavná sťažnosť bola odmietnutá - uznesenie
Ústavného súdu SR, IV. ÚS 37/2013-9).

36. Najvyšší súd SR, sp. zn. 3Cdo 325/2009: Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými

stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane
náležitosti vôle), boli dané.

37. Pri posudzovaní tejto otázky vzhľadom na rozpory vo výpovediach strán sporu odvolací súd prikladá
väčšiu váhu listinným dôkazom, ktoré sú v spise založené a z týchto nepochybne vyplýva, že ešte

pred obdobím, kedy bola žalovaná na materskej dovolenke, vyzýval intervenient na vrátenie finančných
prostriedkov pána U.. Logickým záverom týchto dôkazov je to, že finančné prostriedky neboli odovzdané
žalovanej, ale tretej osobe.

38. Z obsahu spisu vyplýva, že H. U. podpísal čestné prehlásenie o prevzatí finančných prostriedkov od

intervenienta dňa XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z osvedčeného podpisu v Osvedčovacej knihe mesta
F. (č. l. 73 spisu). Vo svojej vedeckej svedeckej výpovedi to potvrdil pred súdom na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX. To, že zoznam záväzkov v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči svojej osobe zo dňa
XX.XX.XXXX tento záväzok neobsahuje, môže byť relevantnou skutočnosťou v konaní o vyhlásení
konkurzu, no v súvislosti s hodnotením dôkazov odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri spôsobe

hodnotenia dôkazov boli prvoradé listinné dôkazy, ktoré boli založené v spise a nie dôkazy založené na
subjektívnych výpovediach, resp. písomných podaniach strán sporu.

39. Je pravdou, že žalovaná predložila čestné vyhlásenie pána U. už v období, kedy tento vzhľadom na
premlčanievedel,ževočinemusanemôžesúspechomintervenientdomáhaťvráteniatýchtofinančných

prostriedkov, no táto skutočnosť sama osebe nemôže znamenať záver, že táto verzia nie je pravdivá.40. Napriek tomu, že pán U. v návrhu na začatie konkurzného konania neoznačil aj svoj záväzok
voči intervenientovi, vzhľadom na jeho logickú obranu, nemožno dospieť k záveru, že táto skutočnosť
preukazuje záväzok žalovanej voči žalobcovi.

41. Obdobný záver vyplýva aj pre hodnotenie svedeckej výpovede účtovníčky intervenienta, ktorá
potvrdila, že žalovaná na výzvu intervenienta priznala existenciu dlhu. Tento však nebol v rozhovore
medzi intervenientom a žalovanou konkrétne identifikovaný, pričom odvolací súd túto skutočnosť
hodnotí v kontexte vykonaných dôkazov, že nepochybne samotná žalovaná bola zapojená do procesu

poskytnutia predmetnej pôžičky. Nepochybne podpísala listinu, ktorou "mala morálne garantovať
vrátenie peňazí“. Samotná táto skutočnosť však bez preukázania základnej náležitosti reálneho
kontraktu, a to odovzdania finančných prostriedkov nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie nároku v
merite veci.

42. Na rozdiel od súdu prvej inštancie nemožno vychádzať len z časových nezrovnalostí vo výpovedí

svedkov U. a F., ktorí tvrdili, že finančné prostriedky od intervenienta prevzali v dopoludňajších hodinách.
Je nepochybné, že tento vyberal finančné prostriedky z banky o XX:XX, no vzhľadom na niekoľko ročný
odstup od týchto udalostí po súdne konanie však závery týchto ich výpovedí nemožno prezentovať
týmto spôsobom, hlavne vo vzťahu k ostatným listinným dôkazom, ktoré preukazujú, že v rovnaký
deň svedok U. vložil finančné prostriedky na svoj osobný účet a následne ich previedol na účet svojej

obchodnej spoločnosti. Rovnako tomuto záveru nasvedčuje aj to, že v mailovej komunikácií je vyzývaný
intervenient, aby poskytol časový priestor svedkovi U. na vrátenie finančných prostriedkov po tom, čo
vykoná určité obchodné aktivity. Je nepochybné, že žalovaná určitým spôsobom hrala aktívnu úlohu pri
dohadovanístretnutiamedziintervenientomasvedkomU.,nožiadenpriamydôkaz(okrempodpísaného
Q.) nepodporil tvrdenia žalobcu o reálnom odovzdaní finančných prostriedkov z jeho strany žalovanej.

Samotné podpísanie pokladničného dokladu a len na základe tohto dôkazu, bez toho, aby súd bral do
úvahy ostatné skutočnosti, nemožno vyhovieť žalobe. Je pravdou, že pokiaľ by tu neboli iné dôkazy
vo forme výpovedí svedkov, mailovej komunikácie, nepochybne by podpísaný pokladničný doklad bol
dôkazom, ktorý by mohol zabezpečiť unesenie dôkazného bremena pre žalobcu v spore o vrátenie dlhu
zpôžičky,novtomtoindividuálnomprípadepozhodnotenívšetkýchvykonanýchdôkazovvšaknemožno

dospieť k záveru, že žalobca úspešné uniesol svoje dôkazné bremeno.

43. Nepochybne, ako bolo uvádzané vo vyjadreniach v odvolacom konaní, možno vidieť časovú
diskrepanciu vo výpovediach svedkov v neprospech žalovanej, no len samotná konštatácia, že ich
tvrdenia nie sú pravdivé z dôvodu toho, že uvádzali čas doobeda a nie poobede, je však podľa názoru

odvolacieho súdu nedostatočné založiť nepravdivosť tvrdení svedkov na takomto časovom rozdiele.
Svedkovia F. a U. prezentovali skutočnosti, ktoré vnímali bezprostredne a priamo. Títo nie sú v žiadnom
oficiálnom vzťahu k stranám sporu, pokiaľ sa týka pracovnej podriadenosti alebo príbuzenských väzieb.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu v takejto zložitej situácii ohľadom hodnotenia dôkazov je nutné

vychádzať z hodnoverných listín, ktoré sú opatrené dátumom, a ktoré sa nezakladajú na výpovediach
či už strán sporu alebo svedkov, ktorí boli v určitom stupni pracovnej podradenosti k stranám sporu či
intervenientovi.

45. Odvolací súd pri rozhodovaní o tomto nároku vychádzal z teórie unesenia dôkazného bremena, ktoré

je nepochybne jedným z kľúčových inštitútov civilného procesného práva. Procesualistická literatúra
označuje tento inštitút ako "chrbtovú kosť civilného procesu". Samotný výraz dôkazného bremena v
skutočnosti zahrňuje rôzne formy, v ktorých sa dôkazné bremeno vyskytuje, a to normy upravujúce
dôkazné bremeno objektívne a subjektívne. Procesným bremenom v pravom slova zmysle je iba
subjektívne dôkazné bremeno, nie objektívne, no ani v tejto otázke nie je zhoda medzi autormi. Zväčša

je objektívne dôkazné bremeno označované ako dôkazné bremeno materiálne, resp. bremeno zistenia a
predstavuje pravidlo uplatňujúce sa v situácii, kedy v konaní nastane stav označovaný ako non liquet ,t.j.
situáciu, kedy sa po vykonanom dokazovaní nepodarilo preukázať ani pravdivosť, ani nepravdivosť
konkrétneho skutkového prednesu. Objektívne dôkazné bremeno dáva odpoveď na otázku, v prospech
ktorej procesnej strany má súd rozhodnúť v prípade, že dokazovaním neboli objasnené niektoré

z rozhodných skutkových okolností. Vzhľadom k tomu, že stav objektívnej neistoty o podstatných
skutkových okolnostiach môže nastať v akomkoľvek konaní, uplatňuje sa objektívne dôkazné bremeno
nielenvsporoch,kdesauplatňujezásadakontradiktórnosti,aleajvinýchkonaniachnapríkladsprávnom
či daňovom. Toto pravidlo umožňuje orgánu, ktorý rozhoduje vo veci preklenúť stav neistoty a vydaťmeritórne rozhodnutie. Subjektívne dôkazné bremeno, ktoré je tiež označované ako formálne dôkazné
bremenojezásada,podľaktorejprocesnástranamápreukazovaťurčitéskutočnosti,abyvsporeuspela.
Toto sa uplatňuje len v konaniach, ktoré sú ovládané prejednacou zásadou. Procesná strana, ktorá je

zaťažená týmto bremenom a toto neunesie je v konaní neúspešná.

46. V súlade s touto teóriou je na žalobcovi, aby preukázal skutočnosti týkajúce sa skutkových znakov
právnej normy, ktorá zakladá jeho právo, ak sa mu táto skutočnosť nepodarí, súd žalobu zamietne. V
prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočnosti reálneho odovzdania

finančných prostriedkov žalovanej, čo je základným predpokladom úspechu žaloby o vrátenie pôžičky.

47. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou konajúceho súdu nie je zistiť absolútnu pravdu,
ale posúdiť sporné skutočnosti na základe zásad, ktorými sú civilné sporové konanie ovládané a touto
zásadou nepochybne je zásada dôkazného bremena, ktoré je na strane žalobcu. Úlohou odvolacieho
súdu nie je reagovať na hypotetické úvahy prednesené právnymi zástupcami žalobcu či intervenient a

prečo by nekonalo tak alebo inak. Úlohou súdu je posúdiť vec z hľadiska zásad civilného sporového
procesu, pričom základnou zásadou je zásada unesenia dôkazného bremena, pričom v tejto oblasti
odvolací súd vzhľadom na vyššie prezentované skutočnosti nemal preukázané unesením dôkazného
bremena žalobcom.

48. Pokiaľ sa týka záveru v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2016, v ktorom
odvolací súd vyslovil pochybnosti o tvrdení žalovanej, že podpisovala Q. ako určitú morálnu zábezpeku
dlhu tretej osoby a v tej súvislosti otázkou prečo tento doklad nebol podpísaný priamo dlžníkom uviedol
odvolací senát, že dlžník „ťahá za kratší koniec“ s tým, že súd nebral do úvahy závažnosť listinných
dôkazov predkladaných žalobcom o dobe výberu hotovosti, potvrdeniu o vyplatení tejto sumy. K tomuto

možno uviesť, že v zmysle nižšie uvedenej judikatúry odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými
predpismi a ak svoj predchádzajúci vyslovený právny názor zmení. Odvolací súd nie je viazaný vlastným
právnym názorom, pričom v predchádzajúcom rozhodnutí konal iný senát odvolacieho súdu. Konajúci
senát nebol viazaný závermi v zrušujúcom uznesení iného senátu odvolacieho súdu. V inštrukciách
odvolacieho súdu je uvedené, že je nutné opätovne preveriť vierohodnosť svedeckých výpovedí,

možnostiprevzatiatvrdenejpôžičkytreťouosoboualebožalovanou,akoajdôvodypodpisuQ.žalovanou
ako morálneho záväzku. Dokazovanie v tomto rozsahu bolo vykonané a ako odvolací súd uviedol vyššie
z týchto dôkazov dospel k odlišnému skutkovému záveru. Samotnú časovú diskrepanciu, ktorá mala
naštrbiť vierohodnosť svedeckých výpovedí, súd prvej inštancie doplnením dokazovania výsluchom
svedkov objasnil. Rovnako tak z vykonaného dokazovania vyplynula fyzická možnosť prevzatia tejto

pôžičky treťou osobou a rovnako boli objasnené dôvody podpisu Q. žalovanou. Z týchto dôvodov
odvolací súd má za to, že predmetný záver, ku ktorému dospel nie je v rozpore s predchádzajúcim
zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu. Naopak po doplnení dokazovania boli sporné skutočnosti
odstránené a skutkový stav bol objasnený dostatočne pre rozhodnutie vo veci samej.

49. Tieto závery o tom, že odvolací súd nie je viazaný svojim rozhodnutím vyplývajú aj z rozhodnutí
vyšších súdnych autorít. Ústavný súd SR, III. ÚS 46/2013: Pre odvolací súd nevyplýva z § 226 OSP jeho
viazanosť vlastným právnym názorom. Teda odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže (napr.
aj pod vplyvom záväzného právneho názoru ústavného súdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods.
1 ústavy) zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore

s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval.
Aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je v
zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny
princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom. Opodstatneným dôvodom

odlišného právneho názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov judikatúrou
najvyššieho súdu alebo ústavného súdu.
R 68/1971, s. 237: Občiansky súdny poriadok nemá ustanovenie, ktoré by vyslovovalo viazanosť súdu,
ktorý pôvodný právny názor vyslovil, ak sa vec v dôsledku opravného prostriedku podaného proti
ďalšiemu rozhodnutiu znova stane predmetom opravného konania.

50. Odvolací súd postupom podľa § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu
na nariadenom pojednávaní. Návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom intervenienta, žalovanej,
žalobcu, ako aj svedkov, ako aj ich konfrontácii boli zamietnuté, nakoľko tieto návrhy sú v rozpore sustanovením § 384 ods. 3 CSP. Novoty v odvolacom konaní nie sú prípustné s výnimkou dôvodov
uvedených v § 366 CSP, pričom ani jeden z týchto dôvodov nebol v konaní preukázaný. Odvolateľom
nebol navrhnutý takýto dôkaz, čím je zrejmé, že pripustenie takéhoto dokazovania by bolo v rozpore s

ustanoveniami Civilného sporového poriadku ohľadom odvolacieho konania.

51. Odvolací súd s poukazom na zásadu neunesenia dôkazného bremena žalobcom preto zmenil
napadnutý rozsudok vo výroku I. a žalobu zamietol postupom podľa § 388 CSP.

52. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie. ( § 396 ods. 1 CSP)
53. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (§
396 ods. 1 CSP )
54. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania. (§

453 ods. 3 CSP)
55. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie
konanie. (§ 453 ods. 1 CSP)
56. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
57. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa (§ 257

CSP).
58. Odvolací súd rozhodoval o trovách konania pred súdom prvej inštancie, odvolacím súdom, ako aj
v dovolacom konaní.
59. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný
úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
60. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť

súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.

Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov,
v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto

prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na
postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.
ÚS/563/2011).

61. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v
prípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa§255CSP,
súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie
javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra
konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti

nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri
uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).62. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade
okolnosti prejednávanej veci odôvodňujú aplikáciu § 257 Csp, pre nepriznanie náhrady trov konania

(prvoinštančného ako aj odvolacieho) v konaní úspešnej žalovanej. Tento záver vyplýva zo skutočnosti,
žetátopodpísalapokladničnýdoklad,čímnepochybnespôsobilaskutočnosťževočinejiniciovalžalobca
súdne konanie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na takéto jej konanie
je dôvodné, aby jej nebola priznaná náhrada trov konania, napriek jej úspechu vo veci samej.

63. Podľa § 453 ods. 3 CSP odvolací súd rozhodoval aj o trovách dovolacieho konania. V dovolacom
konaní sa primerane použijú ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie ( § 453 ods. 1
CSP ). V konaní úspešnej žalovanej však odvolací súd nepriznal náhradu trov konania , čo platí aj pre
trovy dovolacieho konania , a žalobcovi ako celkovo v konaní neúspešnému nemohli byť priznané trovy.

64. Pri zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie

konanie rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konania končí, opäť o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania, a to vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konania. Tento nárok bude
tvoriť jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom („žalobca
má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu“).
(MESIARKINOVÁ, Soňa. § 453 [Trovy dovolacieho konania]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,

BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný
sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1641, marg. č. 3.)

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).