Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/96/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202912
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1222202912.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: A.. W.. B. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XXA, I. a otca: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. L. XX,
XXXXX A., J. X., štátny občan J., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého: B. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je oprávnená matka.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 250 € mesačne od 01.09.2022, ktorú je otec
povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
IV. Zročné výživné nie je žiadne.
V. Styk otca s maloletým súd neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 30.05.2022 a doplneným podaním
doručeným súdu dňa 25.08.2022, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému synovi. Maloletého syna navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že len

ona bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bude povinný prispievať na výživu
maloletého syna sumou vo výške 350,- eur mesačne, vždy do 15 - teho dňa toho - ktorého mesiaca
vopred k rukám matky počnúc od podania návrhu a styk otca s maloletým nebude súdom upravený.

2. Matka odôvodnila svoj návrh tým, že otec maloletého sa už dlhšiu dobu neozýva a nezaujíma sa
o maloletého syna, neprispieva pravidelne na synove výdavky a výchovu. S otcom maloletého bola v
partnerskom vzťahu štyri roky, kým sa nenarodil ich syn. Maloletý sa narodil na Slovensku, otec podpísal

zápisnicu o určení otcovstva. Po narodení syna všetci žili v spoločnej domácnosti 18 mesiacov v A..
V roku 2015 po spoločnej dohode sa matka so synom vrátila žiť na Slovensko, kde žijú doteraz, majú
tu trvalý pobyt a maloletý syn tu chodil do materskej školy a teraz tu navštevuje základnú školu. Na
Slovensko sa vrátila z viacerých dôvodov: otec netrávil čas spoločne s nimi, prestal platiť nájom, kde
bývali spoločne, pracoval na matkinu živnosť a prestal odvádzať sociálne dávky. Nájom bol tak isto na
matkine meno. Prakticky ju začal zadlžovať. Zo začiatku o tom matka nevedela, neinformoval ju a neskôr
komunikácia s ním viazla, nakoľko nebol schopný konfrontovať sa s matkou a zdržiaval sa radšej mimo

domácnosti. Po odchode na Slovensko sa otec o syna zaujímal, až pokým si nenašiel novú partnerku,
čo im oznámil v máji 2021. Od začiatku pandémie mal otec finančné ťažkosti, ale matka to akceptovala,
nakoľko dovtedy im finančne pomáhal. Má na nich kontakt a syn má aj svoj telefón, ale otec sa neozýva
a nezaujíma sa viac o syna. Matka sa snaží vyzývať otca, aby sa maloletému synovi ozval, ale jehoodpoveď bola, že sa má syn ak chce, ozývať jemu. Maloletý tým samozrejme dosť trpí. Od septembra
2021 prispel otec maloletému doteraz (8 mesiacov) 250 € spolu. Každý mesiac ho matka písomne
kontaktuje, ale on nereaguje. Matka učí na strednej škole a je prakticky samo živiteľkou. Potrebovala by,

aby otec prispieval na maloletého ideálne 350 € mesačne, čo by uhradilo niektoré náklady ako bývanie,
strava, škola a krúžky. Výdaje na byt a energie súd 250 €, synove výdaje v škole sú: stravné 39 €,
družina 18 €, jeho krúžky: basketbal 60 € mesačne, hrá na hudobný nástroj 40 €, samozrejme ešte
strava a iné. Syn rastie, ako každé dieťa a potrebuje novú obuv a oblečenie skoro každého pol roka.
MatkasaobrátilaajnaCentrumpremedzinárodnoprávnuochranudetíamládeže,zaúčelomvymáhania

výživného zo zahraničia. Na to, aby ju mohli zastupovať, potrebuje mať určenú výšku výživného súdom,
a tak isto oficiálne potvrdenie súdom, že dieťa vychováva a teda, že je dieťa zverené do jej opatery.
Otec maloletého dlhodobo neprejavuje záujem o svojho syna a odmieta akékoľvek naviazanie kontaktu
s ním, celá starostlivosť je len na matke. Nepodieľa sa na jeho výchove, jeho osobná starostlivosť je len
veľmi zriedkavá, finančná pomoc je rovnako veľmi sporadická. Otec maloletého je občanom J. republiky,
kde sa aj dlhodobo zdržiava, vedie svoj vlastný život a nemá záujem o návrat.

3. Otec maloletého sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, súdneho pojednávania sa nezúčastnil.
Nakoľko návrh a ostatné písomnosti, zasielané otcovi na adresu pobytu v J., sa vrátili ako neprevzaté
a otcovi sa ich nepodarilo doručiť ani cestou dožiadaného súdu v J., na ktorý tunajší súd adresoval
žiadosť o doručenie písomností v zmysle Nariadenia (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní

súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch
(doručovanie písomností), všetky písomnosti mu boli následne doručované postupom podľa § 116
Civilného sporového poriadku zverejnením oznámenia na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
Súd preto vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti otca maloletého.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil
sa s rodným listom maloletého, Zápisnicou o určení otcovstva k ešte nenarodenému počatému dieťaťu
spísanou súhlasným vyhlásením rodičov dňa 04.07.2013 pred Matričným úradom A. Č. I. - S. A.,
potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o príjmoch matky, výpismi z bankového účtu matky a
výdavkovými dokladmi, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný

stav veci.

5. Maloletý B. sa narodil z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Aktuálne je žiakom X. ročníka
Y. školy. Je zdravý, nemá žiadne zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom. Medzi pravidelné
mesačné výdavky na maloletého syna matka zahrnula: pomerné náklady na bývanie 110,- Eur, stravné

v škole 16,- Eur, krúžky - angličtina 160,- Eur, muzikálová akadémia 60,- Eur, umelecká škola P. 35,- Eur,
Parkour 38,- Eur, Microsoft 15,- Eur, Netflix 12,- Eur, splátka telefónu, internet na doma a dáta 60,- Eur,
školské potreby 20,- Eur, kino a kultúra 25,- Eur, Vlčia svorka výpravy 30,- Eur, oblečenie a obuv 60,- Eur,
náklady na jedlo 250,- Eur. Otec aktuálne prispieva na výživu maloletého sumou 250,- Eur mesačne.

6. Matka maloletého pracuje ako Q. na S. Š., v období od 9/2022 do 2/2024 dosahovala priemerný
mesačný príjem vo výške 1388,- Eur netto. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej
hodnoty. Spolu s maloletým synom býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky, platí len náklady
za služby a energie spojené s bývaním. Mesačné náklady na byt zahŕňajú: poplatky správcovskej
spoločnosti 198,78 Eur, plyn a elektrina 23,- Eur. Na maloletého syna aktuálne dostáva prídavok na dieťa

vo výške 60,- eur mesačne a uplatňuje si na neho daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

7. Otec maloletého žije v J., jeho aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery sa súdu nepodarilo
zistiť. S matkou ani maloletým synom sa sám nekontaktuje.

8. Matka maloletého vo svojej výpovedi pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu.
Už aj z toho dôvodu, že pri vybavovaní rôznych administratívnych záležitostí to má náročné, keďže
maloletý B. má iné meno ako ona, žiadala, aby bol syn zverený do jej osobnej starostlivosti. Čo sa
týka výživného, súhlasí s výškou 250 € mesačne. Od septembra 2022 otec prispieva na výživu sumou
250 € mesačne, matka nežiada doplatiť výživné za mesiace jún, júl, august. Súhlasí s tým, aby bola

vyživovacia povinnosť určená od septembra 2022 s tým, že zročné výživné nie je žiadne. Žiada, aby
ona bola oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Syn navštevuje X. ročník Y. na
D.Š. ulici, majú integrované triedy. Syn má ADHD, má dyslekciu a disortografiu, jeho výdavky vyčíslila.Syn sa stretol s otcom naposledy v novembri 2023. Matka poberá prídavok na syna vo výške 60 € a
uplatňuje si daňový bonus.

9. Kolízny opatrovník maloletého súhlasil s návrhom matky.

10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)

zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť

rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu
dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia.18. V časti zverenia maloletého súd rozhodol tak, že zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
matky, nakoľko matka sa dlhodobo o maloletého stará. Otec sa s maloletým stretáva zriedkavo a
zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti sa nedomáhal. So zverením maloletého do

osobnej starostlivosti matky súhlasil aj kolízny opatrovník. Právo zastupovať maloletého a spravovať
jehomajetoksúdpriznalmatke,nakoľkootecžijevzahraničí,kontaktsnímniejejednoduchýaprematku
by bolo komplikované a náročné získavať od otca súhlas pri zastupovaní maloletého a spravovaní jeho
majetku. Z tých istých dôvodov súd neupravoval styk otca s maloletým a ponechal ho na dohodu rodičov.
Pri svojom rozhodnutí súd prihliadal aj na názor kolízneho opatrovníka, ktorý s takouto úpravou súhlasil.

19. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.

Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým

dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch

svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou
na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne
dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,

zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča
ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

20. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj
z možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné

slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Po
vyhodnotení jednotlivých výdavkov sa súd ustálil na nákladoch maloletého vo výške cca 600,- až 650,-
eur mesačne. Súd prihliadal aj na sociálne dávky, ktoré sú matke vyplácané a to 60,- eur mesačne
prídavok na dieťa a daňový bonus vo výške 140,- eur mesačne. Otec sa s maloletým stretáva zriedkavo,
nemá teda výdavky nad rámec určeného výživného, bremeno osobnej starostlivosti o maloletého je

tak len na matke. Aktuálnu výšku otca sa súdu napriek maximálnemu úsiliu nepodarilo zistiť, súd preto
vychádzal z možností otca. Výživné určené v tomto rozhodnutí považuje za primerané odôvodneným
výdavkom maloletého ako aj možnostiam otca, berúc do úvahy možnosti krajiny, v ktorej otec žije ako
aj tú skutočnosť, že doposiaľ prispieval na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne. Výživné súd
určil od 1.9.2022 tak ako žiadala matka. Nakoľko si otec riadne plnil vyživovaciu podania od 1.9.2022,

nevzniklo zročné výživné.

21. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to
do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Matka a kolízny opatrovník maloletého, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení
rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.