Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/94/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202843
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3518202843.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej,
v právnej veci navrhovateľa ARS TECHNOLOGY s. r. o., so sídlom Pribišova 19/A, 841 05 Bratislava,
IČO: 44 251 009, právne zastúpeného Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom
Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti odporcovi A. A., B. C. XXXX/XXX, XXX XX

D. – E. A., právne zastúpenému Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83,
831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí vnesených do
predmetu nájmu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp.zn. 8Cb/50/2018-101 zo dňa 12. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 8Cb/50/2018-101 zo dňa 12. decembra
2022 v napadnutej časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že p o v e r u j e súdneho exekútora JUDr.

Martina Hermanovského, so sídlom exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava spísaním
súpisu hnuteľných vecí odporcu nachádzajúcich sa v predmete nájmu – stavbe „Holubyho chata“ so
súpisným číslom XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc.reg.“C“ č. 11562/24 o výmere 595 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nové
Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, okres Nové Mesto nad Váhom, obec: F., katastrálne územie F..

II. Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 8Cb/50/2018-101 zo dňa 12. decembra
2022 v časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že navrhovateľ má proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

III. Navrhovateľ má proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou návrh na vykonanie súpisu
hnuteľných vecí vnesených do predmetu nájmu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd nariadil súpis
hnuteľných vecí žalovaného nachádzajúcich sa v predmete nájmu, popísaného v návrhu a aby

poveril vykonaním súpisu hnuteľných vecí súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlo
exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe
nájomného vzťahu medzi ním a žalovaným bol žalovaný užívateľom nehnuteľností, ktorých výlučným
vlastníkom je žalobca a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nové Mesto
nad Váhom, katastrálnym odborom, okres: Nové Mesto nad Váhom, obec: F., k.ú. F., a to stavby -
„Holubyho chata“ so súpisným číslom XXXX, druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia, postavená

na pozemku parc. registra „C“ č. 11562/24, o výmere 595 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria a pozemkov parc. registra „C“ č. 11562/3 o výmere 2920 m2, druh pozemku: trvalý trávny porasta parc. registra „C“ č. 1562/25 o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len
„nehnuteľnosti“, resp. nehnuteľnosť“). Odplata za užívanie predmetu nájmu bola účastníkmi nájomného
vzťahu dohodnutá vo výške 1.200,-- Eur mesačne vrátane DPH. Žalovanému boli z titulu nájomného

vzťahu vystavené faktúry na úhradu nájomného v celkovej sume 9.600,-- Eur (bližšie špecifikované
v návrhu a v ods. 1 odôvodnenia napadnutého uznesenia), v ktorých žalovaný svojim podpisom výslovne
uznal výšku nájomného a právny dôvod jeho vzniku. Nájomné v celkovej sume 9 600,- Eur žalovaný
neuhradil riadne a včas, a to ani po upomenutí zo strany žalobcu prostredníctvom e-mailovej správy zo
dňa 01.06.2018 a následnom prísľube žalovaného, že všetko do konca júna uhradí. Žalobca v žalobe

uviedol, že v predmete nájmu sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré tam boli žalovaným vnesené a ktoré sú
v jeho vlastníctve. Časť hnuteľných vecí žalovaného bola z predmetu nájmu žalovaným už odstránená.
Vzhľadom k tomu, že nájomné za užívanie predmetu nájmu v celkovej sume 9.600 Eur, vrátane jeho
príslušenstva nebolo žalovaným zaplatené včas a nebolo ani inak zabezpečené, žalobca uplatnil právo
v zmysle § 672 Občianskeho zákonníka, a to tak, že dňa 27.08.2018 zadržal hnuteľné veci vo vlastníctve
žalovaného, ktoré v predmete nájmu zostali a predmet nájmu uzamkol.

3. Súd prvej inštancie mal z povahy predmetného konania za zrejmé, že je potrebné aplikovať postup
umožňujúci urýchlené rozhodnutie vo veci, preto v súlade právnym záverom Krajského súdu v Trenčíne
vysloveným v zrušujúcom uznesení č.k. 8Cob/41/2020-94 zo dňa 28.10.2020 uviedol, že aplikácia
inštitútu kontradiktórneho konania neprichádza do úvahy. Na konanie preto považoval za potrebné

aplikovať ustanovenia o neodkladnom opatrení. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) neobsahuje komplexnú úpravu neodkladných opatrení, bolo
potrebné s poukazom na § 2 ods. 1 CMP aplikovať ustanovenia CMP (pozn. odv. súdu: správne mal byť
zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/) o neodkladných opatreniach.

4. Súd prvej inštancie preskúmal návrh na vydanie poverenia na výkon súpisu zadržaných hnuteľných
vecí osobou poverenou súdom podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka za účelom zistenia zákonom
stanovených podmienok potrebných pre vydanie navrhovaného rozhodnutia.

5. Zistil, že navrhovateľ k návrhu predložil faktúry za nájom a „Oznámenie o uplatnení práva v zmysle

§ 672 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník“ zo dňa 27.08.2018, na ktorom sa nachádza záznam
o prevzatí uvedenej listiny odporcom.

6. Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie za zrejmé, že navrhovateľ k návrhu na nariadenie súpisu
hnuteľných vecí žalovaného nachádzajúcich sa v prenajatej nehnuteľnosti a na poverenie na vykonanie

súpisu hnuteľných vecí súdneho exekútora pripojil faktúry s vyúčtovaním nájomného obsahujúce okrem
iného aj podpis odporcu ako nájomcu a jeho súhlasný prejav s predmetom a výškou fakturovanej sumy,
ako aj mail odporcu adresovaný konateľovi navrhovateľa, z ktorého vyplýva vôľa odporcu zaplatiť všetky
dlžné sumy navrhovateľovi. Navrhovateľom tak v konaní bola osvedčená existencia nájomného vzťahu
medzi prenajímateľom a nájomcom, ako aj existencia peňažnej a splatnej pohľadávky prenajímateľa

(navrhovateľa) voči nájomcovi (odporcovi) titulom nezaplateného nájomné.

7. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že zo strany navrhovateľa nebola osvedčená podmienka, že
odporca ako nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje veci napriek tomu, že nájomné nezaplatil.

8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ v konaní uviedol, že súd prvej inštancie mal
postupovať podľa ustanovení CMP, pričom v zmysle ust. § 35 CMP a ust. § 36 CMP sa súd nemôže
spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje vyšetrovací, resp. vyhľadávací
princíp civilného procesu. Preto ak súd považoval za potrebné na zistenie skutočného stavu veci
vykonať aj iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhol navrhovateľ, mal tak urobiť z vlastnej iniciatívy, resp. mal

navrhovateľa vyzvať na predloženie ďalších dôkazov.

9. Súd prvej inštancie k tomuto uviedol, že návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí bol spísaný
právnym zástupcom navrhovateľa, a teda osobou s právnym vzdelaním, ktorá si musí byť vedomá, že
v návrhu je nevyhnutné opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich osvedčenie a pripojiť

listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Tiež je treba odlíšiť neúplný návrh od návrhu, ktorý síce obsahuje
skutkové tvrdenia navrhovateľa, ku ktorému sú aj pripojené dôkazy navrhované navrhovateľom, avšak
z týchto skutkových tvrdení a z pripojených dôkazov nevyplýva, že by svoje tvrdenia aj osvedčil.
Osvedčenie tvrdených skutočností je vyjadrením stavu, že to čo navrhovateľ tvrdí, môže súd považovaťza dostatočne pravdepodobné a zároveň, že z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že sú splnené zákonom
vyžadované podmienky pre priznanie nároku navrhovateľovi. Vzhľadom na návrh na vykonanie súpisu
hnuteľných vecí tak navrhovateľ uviedol skutkové tvrdenia a k týmto skutkovým tvrdeniam nebol súd

povinný ho vyzývať, aby doplnil ďalšie nové skutkové tvrdenia, prípadne dôkazy na osvedčenie tvrdení.
V danom prípade, keďže ide o konanie analogické návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo
povinnosťou navrhovateľa uviesť dôvody, pre ktoré sa domáha, aby mu súd priznal nárok na vykonanie
súpisu hnuteľných vecí a rovnako tieto dôvody osvedčiť už priamo v návrhu, pretože súd prvej inštancie
rozhoduje výlučne na základe informácií uvedených v návrhu (Uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 43Cob/37/2020 zo dňa 20.08.2020).

10. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že skutočnosť, že odporcovi bol doručený návrh navrhovateľa
na vyjadrenie spolu s poučením o jeho procesných právach, avšak odporca sa k veci nevyjadril, nemá
v predmetnej veci vplyv na rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh
navrhovateľa na vykonanie súpisu hnuteľných vecí vnesených do predmetu nájmu zamietol.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade bol
odporca v konaní plne úspešný, žiadne trovy mu však doposiaľ nevznikli, preto mu súd prvej inštancie
náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodoval aj o náhrade
trov odvolacieho konania.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti prvej výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že záver súdu prvej inštancie v bode 14., 16., 18. a 19. napadnutého uznesenia je
jednak v rozpore so záväzným uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Cob/41/2020-94 zo

dňa 28.10.2020, ako aj v rozpore s ustanoveniami CSP a jeho základnými princípmi. Poukázal na
to, že odvolací súd v uznesení jasne uviedol, že prvostupňový súd pochybil, keď na skutkový stav
striktne aplikoval len ustanovenia CSP a napriek predloženým listinným dôkazom a pasivite odporcu
vyvodil záver, že navrhovateľ nepreukázal odstraňovanie hnuteľných vecí zo strany odporcu. Súd prvej
inštancie bol povinný rešpektovať názor odvolacieho súdu, ktorý mal z predložených listinných dôkazov

v spojení s pasivitou odporcu za preukázané odstraňovanie hnuteľných veci zo strany odporcu. Súd
prvej inštancie uvedený názor odvolacieho súdu vôbec nerešpektoval, nakoľko v napadnutom uznesení
uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že odporca odstraňuje hnuteľné veci.
Mal za to, že tento názor súdu prvej inštancie je nielenže v rozpore s názorom odvolacieho súdu, ale
súd prvej inštancie ho ani žiadnym preskúmateľným spôsobom neodôvodnil. Napadnuté uznesenie

totiž neobsahuje žiadne preskúmateľné právne úvahy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom
súd prvej inštancie vyhodnotil listinné dôkazy, a to najmä „Oznámenie o uplatnení práva v zmysle
§ 672 Občianskeho zákonníka v spojení s pasivitou odporcu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
v napadnutom uznesení nerešpektoval ani záväzný pokyn odvolacieho súdu, aby na prejednávanú
vec aplikoval aj ustanovenia CMP a poukázal na znenie ustanovení § 36 a § 37 CMP. Uviedol, že

zo samotnej pasivity odporcu, ktorý bol viackrát oboznámený s jeho návrhom na vykonanie súpisu
hnuteľných vecí z dôvodu ich odstraňovania z objektu je zrejmé, že odporca túto skutočnosť nijakým
spôsobom nespochybnil ani nepoprel. Preto mal za to, že v spojení s ním predloženými dôkazmi možno
tvrdenie o odstraňovaní hnuteľných vecí odporcom nepochybne považovať za zhodné medzi účastníkmi
konania. Pokiaľ si súd prvej inštancie uvedené zhodné tvrdenie neosvojil, resp. by mal o jeho pravdivosti

pochybnosti mal za to, že bol povinný v zmysle § 36 CMP ho vyzvať na predloženie ďalších potrebných
dôkazov. Uviedol, že súd prvej inštancie si v rozpore s CMP uvedené tvrdenie účastníkov konania
ani neosvojil a vo veci ani nevykonal iné dôkazy, resp. nevyzval ho na predloženie ďalších dôkazov
potrebných na zistenie skutočného stavu veci. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení len stroho
skonštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Vyslovil názor, že tento postup súdu prvej

inštancie je nielenže v rozpore so záväzným pokynom odvolacieho súdu, ale aj s ustálenou judikatúrou.
Na záver odvolania navrhovateľ z právnej opatrnosti a v súlade s § 63 CMP, ako aj s § 217 ods. 1
CSP predložil súdu ďalší dôkaz preukazujúci, že odporca v rozhodnom čase odstraňoval z predmetu
nájmu hnuteľné veci, súpis ktorých žiada, a to písomnú výzvu na vrátenie veci o dňa 17.09.2018,ktorá bola odporcovi doručená dňa 18.09.2019 a v ktorej vyzval odporcu na vrátenie kotla, ktorý
odporca bez jeho súhlasu odstránil z predmetu nájmu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, IČO:

31 813 933, so sídlom exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava spísaním hnuteľných vecí
odporcu nachádzajúcich sa v predmete nájmu – stavbe „Holubyho chata“ so súpisným číslom XXXX,
nachádzajúcej sa na pozemku parc.reg.“C“ č. 11562/24 o výmere 595 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom,
katastrálny odbor, okres Nové Mesto nad Váhom, obec: F., katastrálne územie F. a priznal mu nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. K odvolaniu navrhovateľa vyjadrenie podané nebolo.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie navrhovateľa
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380

CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto podľa § 388 CSP napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom proti odporcovi domáhal, aby súd
nariadil spísanie súpisu hnuteľných vecí odporcu nachádzajúcich sa v predmete nájmu a žiadal, aby

vykonaním súpisu hnuteľných vecí poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom
exekútorského úradu Moskovská 18, Bratislava, IČO: 31 813 933. Návrh na vykonanie spísania súpisu
hnuteľných vecí odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
vedeným Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom, okres Nové Mesto nad
Váhom, obec F., katastrálnym úradom Lubina bližšie špecifikovaných v návrhu. Uviedol, že medzi ním

aodporcomboladohodnutáodplatazaužívaniepredmetunájmuvovýške1.200,--Eurmesačnevrátane
DPH. Odporca výšku nájomného a právny dôvod jeho vzniku uznal svojim podpisom. Navrhovateľ
poukázal na to, že odporca nájomné ním špecifikované vo faktúrach (v počte 6) v celkovej výške
9.600,-- Eur neuhradil riadne a včas, a to ani na základe jeho upomenutia prostredníctvom e-
mailovej správy zo dňa 01.06.2018 a následnom prísľube odporcu, že všetko do konca júna uhradí.

Uviedol, že v predmete nájmu sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré tam boli odporcom vnesené, a ktoré sú
v jeho vlastníctve a že časť hnuteľných vecí odporcu bola z predmetu nájmu odporcom už odstránená.
Vzhľadom na to, že odporca nájomné za užívanie predmetu nájmu nezaplatil včas a nebolo ani inak
zabezpečené, navrhovateľ si uplatnil právo podľa § 672 Občianskeho zákonníka a dňa 27.08.2018
zadržal hnuteľné veci vo vlastníctve odporcu, ktoré ostali v predmete nájmu.

16. Navrhovateľ súčasne s odvolaním proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie predložil výzvu
navrátenievecízodňa17.09.2018,ktorounavrhovateľvyzvalodporcunabezodkladnévráteniekotlazn.
DEFRO, ktorý odporca bez jeho súhlasu presťahoval do svojej nehnuteľnosti. Uvedenú výzvu odporca
prevzal dňa 18.09.2018

17. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

18. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr,
než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ
ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú
veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci
na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo

musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

19. Podľa § 2 ods. 2 Exekučného poriadku, ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj
ďalšiu činnosť.

20. Podľa § 193 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony,
na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.

21. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.22. Podľa článku 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

23. Podľa článku 3 ods. 2 CMP, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné

usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

24. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval
názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí.

25. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Cob/41/2020-94 zo dňa 28.10.2020, ktorým odvolací
súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol o návrhu
navrhovateľa na vykonanie súpisu hnuteľných vecí v predmetnej veci vyplýva, že odvolací súd v tomto
rozhodnutí vyslovil názor, že v danom prípade ide o nesporové konanie a nie o spor medzi stranami.
Zároveň vyslovil názor, že v tomto konaní, ktorého predmetom je poverenie súdneho exekútora na

vykonanie jednotlivého úkonu a nie o rozhodovanie o spore procesných strán, z ktorého dôvodu sa
s poukazom na ustanovenie § 34 CMP ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, procesnej
obrany a koncentrácie konania nepoužijú. Zároveň poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej
republiky, z ktorej vyplýva, že sa v otázke procesného postupu pri rozhodovaní s poukazom na § 2 ods.
1 CMP súdy priklonili k primeranej aplikácii CSP o neodkladných opatreniach.

26. Odvolací súd mal z napadnutého uznesenia preukázané, že súd prvej inštancie v súlade
so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu na predmetné konanie aplikoval ustanovenia CSP
o neodkladnom opatrení, nakoľko CMP neobsahuje komplexnú úpravu neodkladných opatrení
a v súlade s ustanovením § 672 Občianskeho zákonníka skúmal, či sú splnené zákonom

stanovené podmienky potrebné pre vydanie navrhovaného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu námietku
navrhovateľa, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom
rozhodnutí považoval za nedôvodnú.

27. Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom

konaní bola osvedčená existencia nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, ako aj
existencia peňažnej a splatnej pohľadávky prenajímateľa – navrhovateľa voči nájomcovi – odporcovi
z titulu nezaplateného nájomného. Navrhovateľ však súčasne s odvolaním predložil výzvu zo dňa
17.09.2018, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie 1. kusu kotla, ktorý odporca
bez jeho súhlasu presťahoval do svojej nehnuteľnosti. Odvolací súd na tento dôkaz odporcu predložený

v odvolacom konaní prihliadol s poukazom na to, že konanie o vykonanie spísania súpisu vecí osobou
poverou súdom podľa § 672 Občianskeho zákonníka má charakter nesporového konania, pri ktorom
na nerozhoduje o spore procesných strán. Preto v tomto konaní sa s poukazom na ustanovenie §
34 CMP nepoužijú prostriedky procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácii konania. Zároveň
z ustanovenia § 63 CMP vyplýva, že v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia

a predkladať nové dôkazné návrhy. Z uvedeného dôvodu odvolací súd k tomuto predloženému dôkazu
prihliadol a na základe neho mal za osvedčené, že odporca sťahuje, resp. odstraňuje veci z predmetu
nájmu napriek tomu, že nájomné nezaplatil.

28. S poukazom na uvedené dôvody odvolací dospel k záveru, že v danom prípade bola zo

strany navrhovateľa osvedčená existencia všetkých podmienok na vyhovenie návrhu navrhovateľa na
vykonanie súpisu hnuteľných vecí vnesených do predmetu nájmu odporcom, a to existencia nájomného
vzťahu, existencia peňažnej a splatnej pohľadávky navrhovateľa z titulu nájomného a že odporca
sťahuje, resp. odstraňuje veci z predmetu nájmu.

29. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na vykonanie súpisu hnuteľných
vecí v predmete nájmu odporcom je dôvodný a z tohto dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v prvej výrokovej vete zmenil, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancieaj v závislom výroku, v časti druhej výrokovej vety, ktorým súd prvej inštancie odporcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal, pričom rozhodol týmto výrokom o trovách prvoinštančného konania, ako
aj odvolacieho konania pred Krajským súdom v Trenčíne. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ mal

v predmetnom konaní úspech v plnom rozsahu, a preto v súlade s § 255 ods. 1 CSP zmenil napadnuté
uznesenie v druhej výrokovej vete tak, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania proti odporcovi,
ktorý v konaní úspech nemal v rozsahu 100 %.

30. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §

388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na
§ 251 CSP súd prvej inštancie.

32. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).