Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Melicher

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce podanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/111/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116209679
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4116209679.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E.. Ľ. E., narodeného XX. N. XXXX, P., O.H. XX,
zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Bratislava, Vajnorská 20, proti žalovanému
D.. Š. S., narodenému XX. I. XXXX, P., U. XX, zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Matejovovou,
Nitra, Hollého 12, o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 17C/184/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. októbra 2021 č. k.

12Co/135/2020-234, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na úplnú náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal

plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 420 ods. 1,
§ 438 ods. 1, § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 7c ods. 1, 2, 4, 9 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctvebytovanebytovýchpriestorov(ďalejlen„zákonč.182/1993Z.z.“).Vodôvodnenírozhodnutia
súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
vo výške 200 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že mesačnú splátku nákladov spojených s

užívaním 3-izbového bytu na U. ul. XX v P. pre obdobie 1/2015 neoprávnene nepreúčtoval novému
správcovi OSBD Nitra, a to i napriek tomu, že ju on uhradil vo forme zálohovej platby mesiac vopred a
SVB ju prijal na svoj účet dňa 19. decembra 2014. Ako vlastník bytu uskutočňoval úhrady za plnenia a
úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv v dome v prospech SVB bezhotovostne vždy mesiac vopred
k 15. dňu mesiaca. Na základe predloženej sumarizácie analýzy platieb za rok 2014 a sumárnej analýzy
platieb za rok 2015 sa dozvedel, že má voči OSBD za 4 mesiace dlžobu 489,50 eura. Z následnej

písomnej komunikácie so žalovaným zistil, že uskutočňované platby v danom období boli realizované
na účet už zrušeného SVB. Časť ním zaplatených súm bola žalovaným preúčtovaná na novozriadený
účet v OSBD a časť mu vrátila banka späť na jeho účet. Všetky svoje záväzky voči novému správcovi
vysporiadalajvrátanetoho,ženovémusprávcoviOSBDmuselzaplatiťopakovanepreddavokzamesiac
január 2015, ktorý pôvodne zaplatil ešte v decembri 2014 na účet SVB.
1.1. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobca predmetnú platbu uhradil dňa 15. decembra 2014 a SVB ju

zaúčtovalo ku dňu 16. decembra 2014. Teda táto platba bola zarátaná ako platba v rámci zálohových
platieb v roku 2014. Dodatkom č. 3, ktorý bol schválený na schôdzi dňa 8. júla 2010, bolo rozhodnuté,
že platby budú uhrádzané v ten - ktorý kalendárny mesiac. Dňa 11. decembra 2014 sa konala schôdza
vlastníkov bytov pod záštitou OSBD a na tejto schôdzi už boli vlastníci informovaní, že platby na
rok 2015 je potrebné uhrádzať už na účet OSBD. Žalovaný trval na tom, že nie je pasívne vecne
legitimovaný, pretože správne by mohol byť žalovaným jedine SVB, resp. jeho nástupca OSBD, čo

vyplýva zo skutočnosti, že pred likvidáciou spoločenstva vlastníkov bytov bola vyhotovená konečnáspráva o priebehu likvidácie, v ktorej boli uvedené zostatky na účtoch spoločenstva s tým, že tieto boli
prevedené na nového správcu. Zo žiadnych listín nevyplýva, že by spornú sumu on prevzal.
1.2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie prijal záver, že keďže ide o uplatnenie nároku

na náhradu škody podľa zákona č. 182/1993 Z. z., kde podľa § 7c ods. 4 predseda zodpovedá
za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím
osobámporušenímsvojichpovinnostíaleboprekročenímsvojichprávomocí,žalovanýbolvpredmetnom
spore pasívne legitimovaný. Pri posudzovaní zodpovednosti predsedu spoločenstva sa uplatnia všetky
základné predpoklady vzniku škody v zmysle všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa

Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný neporušil žiadnu
svoju povinnosť a ani neprekročil svoje právomoci ako predseda spoločenstva, a teda neboli preukázané
predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu zálohových
platieb vyplynulo, že žalobcovi pri úhrade platieb do fondu opráv nevznikol žiadny nedoplatok alebo
preplatok, čiže ním vykonávané platby za daný mesiac boli aj riadne zaúčtované za bežný mesiac, v
ktorom platby vykonal. Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by vykonával platby mesiac

vopred, v dôsledku, čoho by mu mal vzniknúť preplatok, ktorý zo strany žalovaného nebol správne
preúčtovaný a čím by mu žalovaný spôsobil škodu. O povinnosti platiť mesačné úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu bol žalobca oboznámený Výmerom mesačných úhrad za plnenia spojené s
užívaním bytu pre rok 2014 zo dňa 28. novembra 2013, ktorý obsahuje presný rozpis mesačnej úhrady,
ako aj uvedenie, že určenú výšku mesačnej úhrady je potrebné poukázať najneskôr do 15. dňa každého

mesiaca na účet spoločenstva. Úhrady za plnenia boli vlastníci bytov v zmysle Dodatku číslo 3 Zmluvy
o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov povinní uhrádzať mesačne vopred, avšak
preddavkové platby boli povinní uhrádzať mesačne za bežný mesiac do 15. dňa každého mesiaca do
fondu prevádzky údržby a opráv a z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise žiadnym spôsobom
nevyplynulo, že žalovaný platby uhrádzané žalobcom do fondu opráv zaúčtovával v rozpore s Dodatkom

č. 3 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 19. júla 2010. Nebolo
preukázané, že žalovaný platby uhrádzané žalobcom na základe výmeru mesačných úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu zo dňa 28. novembra 2013 riadne nevyúčtoval, že by sporná platba niekde
absentovala alebo vystávala a že by žalovaný platby poukázané za daný mesiac nepoužil ako úhradu
za plnenia spojené s užívaním bytu. To nevyplynulo ani z predloženého prehľadu platieb žalobcu za rok

2014. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a úspešnému žalovanému v zmysle
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) priznal plnú náhradu trov konania.
2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú

náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
2.1. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti procesného postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odvolacie námietky vznesené žalobcom. Odvolací súd preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok a obsah celého spisového materiálu, ale vady vytýkané odvolateľom
nezistil. Podľa krajského súdu súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe

vykonaného dokazovania a vec správne právne posúdil s odkazom na relevantné zákonné ustanovenia.
Zodpovednosť žalovaného pri výkone funkcie predsedu spoločenstva súd prvej inštancie správne
posudzoval v zmysle ustanovení osobitného predpisu - zákona č. 182/1993 Z. z. - a aj v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
2.2. Krajský súd uviedol, že pri zodpovednosti založenej zákonom č. 182/1993 Z. z. sa uplatňujú

základné predpoklady vzniku za škody v zmysle všeobecnej právnej úpravy podľa Občianskeho
zákonníka. Zákon vyžaduje splnenie troch predpokladov v občianskoprávnom zodpovednostnom
vzťahu, a to existencia protiprávneho úkonu, t. j. porušenie právnej povinnosti, existencia škody a
kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (porušením povinnosti) a vznikom
škody. V predmetnej veci sa za porušenie právnej povinnosti považuje porušenie povinností predsedu

spoločenstva alebo prekročenie jeho právomoci, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 182/1993 Z. z.
alebo aj z iných právnych predpisov vzťahujúcich sa na správu domu, resp. zmluvu o spoločenstve
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovalebostanovyspoločenstva.Medziďalšiejehopovinnostípatria
vykonávanie správy majetku vlastníkov, sledovanie úhrad za plnenia, vykonávanie bankových operácií,
zabezpečenie údržby a opráv spoločných častí a zariadení v dome, zabezpečenia revíznych správ atď.

2.3. V predmetnej veci krajský súd dospel k záveru, že bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý
ustálil, že nemožno vyhovieť danej žalobe s ohľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom
v časti preukázania nesprávneho zaúčtovania preddavkovej platby z decembra 2014. Dôsledkom
neuneseniadôkaznéhobremenajenepriaznivérozhodnutieprežalobcu,t.j.zamietnutiepodanejžaloby.Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie náhrady
škody vo výške 200 eur, ktorú mal podľa žalobcu spôsobiť žalovaný ako vtedajší predseda SVB v zmysle
§ 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí

tým, že žalobca poukázal na účet SVB preddavkovú platbu dňa 15. decembra 2014, ktorá nebola ako
zálohová platba za mesiac január 2015 preúčtovaná žalovaným na nové spoločenstvo OSBD, čo malo
za následok, že uhradenú platbu ako preddavok na mesiac január 2015 musel ešte raz uhradiť a to už
na nové spoločenstvo OSBD, čím vlastne za mesiac január 2015 vykonal dve úhrady. Keďže žalovaný
preddavkovú platbu ním uhradenú dňa 15. decembra 2014 nepreviedol na účet nového správcu vznikla

žalobcoviškoda,ktorejsažaloboudomáhal,lebopodľanehopredmetnáplatbanebolanikdezaúčtovaná
zavinením žalovaného a ten teda zodpovedá za takto jemu vzniknutú škodu.
2.4. V predmetnom konaní žalobca pred súdom prvej inštancie nárok uplatnený podanou žalobou
založil na tom právnom základe, že žalovaný porušil svoju povinnosť preúčtovať preddavkovú platbu
uhradenú v decembri 2014 za január 2015 na účet novozniknutého správcu OSBD, čím žalobcovi
vznikla škoda vo výške 200 eur z toho dôvodu, že túto preddavkovú platbu za január 2015 musel

duplicitne uhradiť novému OSBD, pričom mal za to, že túto platbu riadne uhradil ako preddavkovú platbu
v mesiaci december 2014 na účet SVB. Žalobca súčasne tvrdil, že všetky preddavkové platby, a to
úhrady za plnenia i úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv v dome uskutočňoval v prospech SVB
bezhotovostne na základe bankového príkazu vždy vopred k 15. dňu mesiaca. Duplicitne teda zaplatil
preddavkovú platbu za január 2015, preto žiadal od žalovaného náhradu škody, ktorú mu spôsobil

nepreúčtovaním predmetnej platby.
2.5. Pri takýchto skutkových tvrdeniach však bolo povinnosťou žalobcu pred súdom prvej inštancie
označiť a predložiť relevantné listinné dôkazy na preukázanie jednak jeho vzťahu ako vlastníka bytu ku
SVB a OSBD, preukázanie uhradenia preddavkovej platby v decembri 2014 za január 2015 na účet SVB,
preukázanievznikuškodyvovýške200eurduplicitnýmuhradenímpreddavkovejplatbyzajanuár2015a

preukázanie porušenia povinnosti žalovaným ako predsedom spoločenstva spočívajúcej v nesprávnom
zaúčtovaní spornej platby, čoho dôsledkom mal byť vznik škody vo výške 200 eur (kauzálny nexus medzi
vznikom škody vo výške 200 eur a porušením povinnosti žalovaným preúčtovať platbu z decembra 2014
na účet OSBD ako platby za január 2015). Žalobca bol povinný uvedené skutočnosti dokázať tak, aby
súd mohol detailne preskúmať ich pravdivosť. Problematickým v spore bolo preukázanie skutočnosti,

že preddavková platba uhradená v decembri 2014 bola preddavkovou platbou za január 2015. Na
preukázanie tejto skutočnosti žalobca predložil výpis z bankového účtu za mesiac december 2014,
avšak ten nemožno bez ďalších dôkazov považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci, že preddavková
platba uhradená v decembri 2014 bola preddavkovou platbou za január 2015. Výpis z bankového
účtu preukazuje len uhradenie sumy 200 eur na účet bývalého SVB, avšak nie to, o ktorý mesačný

preddavok v skutočnosti šlo. Na podporenie preukázania skutočnosti, že platba uhradená v decembri
2014 bola preddavkovou platbou na január 2015 žalobca tvrdil, že všetky preddavkové platby za byt
uhrádzal s predstihom mesačne vopred. Uvedené malo podporiť i preukázanie porušenia povinnosti
žalovaného previesť preddavkovú platbu z decembra 2014 na január 2015 na účet OSBD. Dôkazné
bremeno preukázania týchto skutočností spočívalo na žalobcovi. Odvolací súd zhodne so súdom prvej

inštancie dospel k tomu, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože na základe ním
predložených dôkazov nebolo možné zistiť, či žalobca skutočne uhrádzal preddavkové platby mesiac
vopred, a teda i platba za január 2015 bola uhradená mesačne vopred, alebo sa len domnieval, že ich
mesiac vopred uhrádza, no v skutočnosti preddavkové platby uhrádzal v tom - ktorom mesiaci, v rámci
ktorého boli aj zaúčtované.

2.6. Podľa krajského súdu nepostačovalo totiž len tvrdiť, že od momentu kúpy bytu na U. ulici v P. v roku
1997 uhrádzal preddavkové platby mesačne vopred na účet SVB až do roku 2015, ale toto tvrdenie bolo
potrebné príslušnými listinnými dôkazmi hodnoverne preukázať. Prehlásenie M.. J. Y., ktoré k odvolaniu
pripojil žalobca, preukazuje len skutočnosť, že od roku 1997 vlastníci bytov na U. ulici v P. platili mesačné
preddavky vopred, no nešpecifikuje to, ako vlastníci bytov hradili preddavkové platby po prijatí Dodatku

č. 3.
2.7. Hoci žalobca poukazoval na skutočnosť, že v júli 2010 došlo k prijatiu Dodatku č. 3, v ktorom
sa vlastníci bytov dohodli, že úhrady za plnenia budú uhrádzať mesačne vopred a úhrady do fondu
prevádzky, údržby a opráv v tom - ktorom mesiaci do 15. dňa (teda nie s mesačným predstihom), ale on
ako vlastník pokračoval v uhrádzaní preddavkových platieb (aj za plnenia aj do fondu) mesačne vopred,

uvedené tvrdenie vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne preukázané.
2.8. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania uhrádzania preddavkových platieb
v mesačnom predstihu, nemohlo ani dôjsť k preklopeniu dôkazného bremena na žalovaného v častipreukázania, v ktorý mesiac žalobca neuskutočnil preddavkovú platbu tak, aby došlo k dorovnaniu
platieb po zmene Dodatkom č. 3.
2.9. Podľa krajského súdu žalobca by neuniesol dôkazné bremeno ani v prípade, ak by súd pripojil ako

dôkaz spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/2/2005, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal preukazovať, že
vykonával úhrady od vzniku SVB mesačne vopred. Je to tak z dôvodu, že došlo k podpisu novej Zmluvy
o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 5. júna 2008 a súčasne aj k prijatiu
Dodatku č. 3 k tejto zmluve zo dňa 19. júla 2010, ktoré menili spôsob a termín platenia preddavkových
platieb (úhrad) za plnenie a do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný nepopieral, že do prijatia

Dodatku č. 3 zo dňa 19. júla 2010 žalobca uhrádzal preddavkové platby mesačne vopred, čo znamená,
že táto skutočnosť bola v konaní nesporná. Vykonanie dôkazu pripojením spisu sp. zn. 19C/2/2005 bolo
preto v danej veci bezpredmetné a nadbytočné, a tak súd prvej inštancie správne tento dôkaz nevykonal.
Odvolací súd sa nestotožnil s argumentom žalobcu prezentovaným v odvolaní, že kontinuálne platil
mesačné preddavky bez prerušenia, a až do času ukončenia funkcie žalovaného vykonával platby
mesačne vopred. Nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by to potvrdil a ani z ním predložených Účtovných

dokladov zálohových platieb vlastníka za roky 2008 až 2014 kontinuálne platenie preddavkových platieb
bez prerušenia nevyplýva. Z doložených dokladov nie je zrejmé, či dátumy uvedené pri jednotlivých
mesačnýchplatbáchsúdátumyichuhradeniažalobcomalebodátumy,kuktorýmbolizaúčtované,ateda
nemožno na ich základe konštatovať, že preddavkové platby boli skutočne uhrádzané bez prerušenia
mesačne vopred.

2.10.Podľakrajskéhosúdutaksúdprvejinštancietedaurobilsprávnyzáver,ženiejerelevantnétvrdenie
žalobcu o úhrade platby za mesiac január 2015 prevodom vykonaným v decembri 2014, a teda, že
došlo k duplicitnému uhradeniu preddavkovej platby za január 2015. Pri neunesení dôkazného bremena
žalobcom v časti preukázania uhrádzania preddavkových platieb mesačne vopred a preukázania
uhradenia preddavkovej platby v decembri 2014 na január 2015, nebolo možné konštatovať porušenie

povinnosti žalovaného spočívajúcej v nesprávnom zaúčtovaní uvedenej preddavkovej platby. Navyše
z dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že za rok 2014 žalobca uhradil 12 mesačných platieb
vo výške 200 eur, pričom týchto 12 platieb bolo i v tom istom roku 2014 žalovaným zaúčtovaných.
Žalobca tiež nepreukázal, že niektorá platba nefigurovala vo vyúčtovaniach nákladov za roky 2010
až 2014. Neuniesol tak dôkazné bremeno ani v časti preukázania porušenia zákonnej povinnosti

žalovaného previesť platbu z decembra 2014 na účet OSBD ako preddavkovú platbu za január
2015. Aj keď žalobca poukazoval na niekoľko porušení povinností žalovaným ako predsedom SVB,
v tomto konaní to bolo irelevantné, pretože rozhodnutie o žalobe mohlo byť opreté len na dôkazoch
spočívajúcich v zlom zaúčtovaní preddavkovej platby uhradenej v decembri 2014, pretože od tejto
povinnosti žalovaného žalobca odvodzoval vznik škody vo výške 200 eur. Iné porušenia povinností

žalovaným, na ktoré poukazoval žalobca, boli v konaní právne bezvýznamné; absentovala by príčinná
súvislosť medzi vznikom škody vo výške 200 eur a porušením povinnosti žalovaným, ktorá je jedným
z predpokladov zodpovednosti za škodu. Z tohto dôvodu žalobcom v odvolaní namietané porušenie
povinnosti žalovaným spočívajúce v tom, že predseda SVB mal k 31. decembru 2014 previesť zostatky
majetku vlastníkov na účtoch v banke na nový účet zriadený novým správcom, čo v tomto termíne

neurobil, či porušenie povinnosti pri schvaľovaní výšky mesačných úhrad za plnenia za správu a
príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, či zhotovenie konečnej správy o priebehu likvidácie
dňa 23. novembra 2015, súd neskúmal, pretože tieto údajné porušenia povinností žalovaným neboli
predmetom tohto sporu a nesúviseli s ním.
2.11. Odvolací súd poznamenal, že zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť

súčasne (kumulatívne) naplnené, pričom nedostatok čo i len jedného z nich spôsobuje nedôvodnosť
uplatneného nároku. Tieto predpoklady musia byť pred súdom riadne preukázané a dôkazné bremeno
spočíva na žalobcovi, ktorý uvedené skutočnosti ohľadne porušenia právnej povinnosti, existencie
škody a ich príčinnej súvislosti pred súdom tvrdí. Žalobca v tomto spore uvedené podmienky vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu nepreukázal, preto súd prvej inštancie správne jeho žalobu ako

nedôvodnú zamietol.
2.12. S ohľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie. V odvolacom konaní bol
úspešný žalovaný, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov vynaložených

v tomto štádiu konania v celom rozsahu.

3. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie. Ako dovolacie dôvody
označil dovolacie dôvody s poukazom na § 420 písm. f) CSP. Namietal, že prvostupňový a ani odvolacísúdnevykonalinímnavrhnutýdôkazatopripojeniespisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.19C/5/2005,ktorý
oba súdy nehodnotili, čo malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Navrhol rozhodnutia
oboch súdov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov dovolacieho konania.

4. K uvedenému dovolaniu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedol,
že žalobca v kalendárnom roku 2014, v ktorom malo dôjsť ku škode zaplatil 12 platieb po 200 eur, t. j.
2.400 eur, ktoré boli predmetom ročného zúčtovania preddavkov. Žalobca v žiadnych rokoch od prijatia
dodatku č. 3 k zmluve o SVB zo dňa 19. júla 2010 neuhradil v žiadnom z týchto rokov preddavkovú

platbu 13x, v tom - ktorom kalendárnom roku. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom vzniku škody, nakoľko v konaní nepredložil žiaden dôkaz, že by zaplatil duplicitne preddavkovú
platbu. Navrhol dovolanie zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie
bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 CSP), zastúpenou v súlade § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario)
najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť
z nasl. dôvodov:
5.1. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z

ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa
dovolacísúdmoholzaoberaťvecnýmprejednanímdovolania,musiabyťsplnenépodmienkyprípustnosti
dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.
j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie
dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP.

Pritom podľa § 440 CSP je dovolací súd dovolacími dôvodmi viazaný.
5.2. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
5.3. Dovolateľ v prejednávanej veci uplatňoval dovolacie dôvody s poukazom na § 420 písm. f) CSP.
5.4. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je teda nevyhnutné kumulatívne
splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1) nesprávny procesný postup súdu, 2) tento nesprávny
procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3) intenzita

tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
5.5. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní,
ktorý je v rozpore so zákonom. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojím nesprávnym
procesným postup znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva
zákon. Medzi tieto procesné práva v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

aj „NS SR“) patrí napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo
nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným
dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom v materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok strane doručený do vlastných
rúk a iné.

5.6. Pre prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP musí intenzita zásahu do procesných
práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva
na spravodlivý proces. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania
len v tom prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného
postupusúdu,nadobudlaznačnú,výraznú,resp.relevantnúintenzituporušeniaprávasporovejstranyna

spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie
nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných
ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktorý tak
zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
5.7. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo

strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným
nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces.
(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 204/04).
5.8. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp.
zn. I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s
procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Ústavný súd v zmysle svojej
judikatúry považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné
od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti
(napr. sp. zn. IV. ÚS 150/03, sp. zn. I. ÚS 301/06).
5.9. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra
síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303
- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).

6. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových

tvrdení strán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku ako aj nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na
spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity
zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku.
6.1. V rámci dovolacieho dôvodu dovolateľ podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že prvostupňový a ani

odvolací súd nevykonal navrhnutý dôkaz pripojením spisu sp. zn. 19C/2/2005 vedenom na Okresnom
súde Nitra.
6.2. Z dôvodu dovolacej námietky žalobcu v zmysle § 420 písm. f) CSP, a to nevykonania navrhnutého
dôkazu a z toho prameniaceho nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd
podrobil rozhodnutie odvolacieho súdu prieskumu, pričom nezistil, že by rozsudok odvolacieho súdu

trpel nedostatkom jeho odôvodnenia. Z rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej
inštancie je v úplnosti zrejmé, prečo a z akých dôvodov nebolo žalobe žalobcu vyhovené a prečo
nebol pripojený spis sp. zn. 19C/2/2005 vedenom na Okresnom súde Nitra. Z bodu 26. rozsudku
odvolacieho súdu vyplynulo, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej
inštancie, v ďalšom na ne poukázal, pričom sa vyjadril k odvolacím námietkam odvolateľa. Podľa

názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd dostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami
uvedenými v podanom odvolaní a odôvodnenie jeho rozhodnutia malo náležitosti v zmysle § 393 CSP.
Odvolací súd podal odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa skutkového a právneho posúdenia
veci, pričom jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posudzoval žalobcom uplatnený nárok.
6.3. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého

je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 200 eur
spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že mesačnú splátku nákladov spojených s užívaním 3-izbového
bytu na U. ul. XX v P. pre obdobie 1/2015 neoprávnene nepreúčtoval novému správcovi OSBD Nitra, a
to i napriek tomu, že ju on uhradil vo forme zálohovej platby mesiac vopred a SVB ju prijal na svoj účet
dňa 19. decembra 2014. Ako vlastník bytu uskutočňoval úhrady za plnenia a úhrady do fondu prevádzky,

údržby a opráv v dome v prospech SVB bezhotovostne vždy mesiac vopred k 15. dňu mesiaca. Sám
žalobca však neuniesol dôkazné bremeno o tom, že skutočné po prijatí dodatku č. 3 platil preddavkovo
platby nákladov spojených s užívaním bytu.
6.4. Z uvedeného je jednoznačne podľa dovolacieho súdu zrejmé, o akých nárokoch žalobcu súd
prvej inštancie a aj odvolací súd rozhodovali. Ďalšie podrobné zdôvodnenie rozsudku odvolacieho

súdu sa nachádza v jeho odôvodnení v bodoch 21. až 26. rozsudku. Podľa tohto odôvodnenia
žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnenej škody, ktoré mu mali v súvislosti s nesprávnym zaúčtovaním
preddavkovvzniknúťajehovšeobecnétvrdeniavtomtosmeretakzostalivkonanídôkaznenepodložené
s odkazom na už vyššie podrobné zdôvodnenie odvolacieho súdu.6.5. Podľa dovolacieho súdu sa odvolací súd dôsledne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami
žalobcu.

7. K prípadnej dovolateľovej nespokojnosti s tým, ako súdy postupovali v procese obstarávania
skutkových podkladov pre rozhodnutie a tiež ako vyhodnotili niektoré dôkazy alebo nevykonali
niektorý dôkaz, vec prejednávajúci senát dovolacieho súdu pripomína, že už podľa predchádzajúcej
právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania
(a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nedostatočné zistenie skutkových okolností, nevykonanie

všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého z dôkazov (R 37/1993, R
125/1999, R 42/1993 a 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011,
5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Súčasná právna úprava na takomto názore zotrvala
(v súvislosti s tým pozri 2Cdo/159/2017, 3Cdo/59/2017, 5Cdo/47/2017, 7Cdo/42/2017, 9Cdo/86/2020,
9Cdo/170/2020).

8. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol ako neprípustné postupom podľa §
447 písm. c) a f) CSP.

9. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd postupom podľa § 451 ods.
3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.