Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223010577
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223010577.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX vo C., trvalé bydlisko D. E. XX, F., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní prokurátora voči rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo 16.10.2023, č. k. 0T/102/2023-88, na verejnom zasadnutí konanom 16.04.2024

v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd), rozsudkom zo 16.10.2023, č. k.
0T/102/2023-88, uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
30.07.2023 v čase okolo 16:37 hod. v obci Blatná na Ostrove, pred tabuľou značiacou koniec obce,
v smere na cestu I. triedy č. 63 v okrese Dunajská Streda, po predchádzajúcom požití nezisteného
množstva alkoholu, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4 Avant evidenčného čísla: C.,
pri čom bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šamorín a prostredníctvom
elektronického meracieho prístroja AlcoQuant 6020 Plus, sériového čísla A409666, číslo merania 602

mu bola v čase o 16:37 hod. nameraná hodnota 1,15 mg/l alkoholu v dychu (2,40 ‰ alkoholu).
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm.
l), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, výkon ktorého mu podľa
§ 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu
určil skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm.

b) Tr. zák. obžalovanému uložil primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov. Súčasne mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný
vzdal práva podať odvolanie, aj za osoby oprávnené ho v jeho mene podať, avšak prokurátor zahlásil
odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

4. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu
06.12.2023.
5. V odvolaní prokurátor uviedol, že páchateľ trestného činu má trest pociťovať ako ujmu a nie
len ako formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktoré znaky sú
uvedené v osobitnej časti Trestného zákona. Uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje za
neprimerane mierny, nakoľko nezohľadňuje spôsob spáchania činu a potenciálne škodlivý následok,

ktorý v sebe ohrozovací trestný čin nesie. V danom prípade podľa názoru prokurátora uloženiepodmienečného trestu, hoci s dlhšou skúšobnou dobou a probačným dohľadom nespĺňa ani kritérium
primeranosti.
6. Ďalej prokurátor v odvolaní argumentoval tým, že uloženie nepodmienečného trestu, vzhľadom

na vykonaným dokazovaním zistený a preukázaný nezvyčajne vysoký pomer alkoholu v dychu
obžalovaného (2,4 ‰), by bolo spôsobilé naplniť zámer zákonodarcu. A to nielen v oblasti prevencie
individuálnej, ale i generálnej.
7. Prokurátor zastával názor, že jazda pod vplyvom alkoholu je v našej spoločnosti mimoriadne
nebezpečný fenomén, pričom v prípadoch ako je aj nastolená trestná vec, keď páchateľovi bolo zistené

množstvo alkoholu v dychu až nad 2 ‰, navyše za takej okolnosti, že vo vozidle, ktoré v takom stave
viedol, prevážal na sedadle spolujazdca bez použitia detskej sedačky či bezpečnostného pásu dieťa vo
vývojom štádiu batoľaťa, jedine nepodmienečný trest, hoci aj kratšieho trvania, spolu s uložením trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na primeranú (dlhšiu) dobu, má potenciál
pôsobiť odstrašujúco a prevýchovne tak na páchateľa, ako aj na celú spoločnosť.
8. Z prezentovaných dôvodov prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby Krajský súd v Trnave zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.)
sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanému za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní najmenej 30 mesiacov, uloží nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní najmenej 1 mesiaca so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

9. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora nevyjadril.
10. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní prokurátora 04.01.2024.
11. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 16.04.2024,
ktorého sa zúčastnil prokurátor a obžalovaný. Po oboznámení správy o stave veci sa pristúpilo ku

konečným návrhom, keďže krajský súd dokazovanie nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy
neboli. V rámci konečných návrhov prítomný prokurátor navrhol odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť
a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia primeraného trestu
zákazu činnosti. Obžalovaný v rámci konečného návrhu žiadal, aby krajský súd nevyhovel odvolaniu
prokurátora.

12. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
13. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote a proti výroku,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr.
por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo
14. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto

smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať,
že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste procesne správne
a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.K trestu všeobecne
15. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o
druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov

uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

16. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom

spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
17. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
18. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
19. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosti jeho nápravy.
20. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

21. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a

preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného.
K trestu konkrétne
22. Pokiaľ ide o povahu spáchaného prečinu, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací trestný čin. Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana života,zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú
závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide

nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam
poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú
činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav vylučujúci spôsobilosť, kedy hladina

alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1 promile), nakoľko podľa poznatkov
lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, schopný
bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v jeho krvi. Páchateľom tohto trestného
činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
23. Krajský súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že pokiaľ páchateľ viedol motorové vozidlo
v cestnej premávke pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť, tak nie je v zásade jedno,

v akom stupni opitosti sa nachádzal, resp. o akú hodnotu páchateľ prekročil kľúčovú hranicu jedného
promile alkoholu v krvi. Krajský súd zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť
k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych
a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je
dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla

alkoholu,došlo.Zlogikyveciplatí,žečímvyššiajehladinaalkoholuvkrvipáchateľatohtočinu,t.j.stupeň
jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je
jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia)
a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Tr. zák. vyššie. Na základe uvedeného
je preto krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci

skúmaniazávažnostispáchanéhoprečinuamalbybyťzohľadnenýajpriindividualizáciitrestnejsankcie,
na ktorú skutočnosť prokurátor dôvodne v odvolaní poukazuje.
24. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné
motorovévozidlopodvplyvomalkoholusnameranouhodnotou1,15mgalkoholunalitervydychovaného
vzduchu, čo v prepočte činí 2,40 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje

už za ťažkú opitosť, v rámci tohto stavu osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú
reč, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita), zvracanie a pod.
Závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov tak aj podľa
názoru krajského súdu bola vysoká, tu aj s poukazom na miesto, kadiaľ vozidlo viedol (cesta v meste),
v rámci dopravnej špičky (16.37 hod.).

25. Na strane druhej krajský súd nezdieľa názor prokurátora, že páchateľa prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., u ktorého bola zistená ťažká opitosť (2,0 až 2,99
promile alkoholu v krvi), nemožno potrestať podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, ak sú na
to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na
závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu.

A práve táto ostatná zákonná podmienka v prípade obžalovaného podľa názoru krajského súdu stále
splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody v zmysle
návrhu prokurátora.
26. Ide totiž o to, že obžalovaný má v odpise registra trestov jeden záznam z roku 2007 (na páchateľa
sa hľadí akoby nebol odsúdený), keď sa ako mladistvý dopustil majetkovej trestnej činnosti a bolo mu

upustené od potrestania.
27. U takéhoto páchateľa trestnej činnosti je podľa názoru krajského súdu možné racionálne očakávať,
že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného
nariadenia probačného dohľadu so zákazom požívania alkoholických nápojov spolu s trestom zákazu
činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák., tu najmä z hľadiska individuálnej

prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania.
28. Inak vyjadrené, pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd z dôvodov rozvedených vyššie v texte
postupoval správne a zákonne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe. Ani krajský súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto postup si nevyžaduje ani účinná ochrana spoločnosti
a ani náprava tohto konkrétneho páchateľa.
29. Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd konštatuje, že okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne u neho nezistiac žiadnu priťažujúcuokolnosť zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa k spáchaniu trestného činu
priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, v dôsledku čoho správne pri prevahe poľahčujúcich okolností
aplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., ktorým znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z

12 mesiacov o jednu tretinu, t. j. na 8 mesiacov.
30. Okresným súdom vymeraný trest odňatia slobody 5 mesiacov vzhľadom na osobu obžalovaného
a okolnosti prípadu možno považovať za primeraný a spravodlivý.
31. Pri podmienečnom odklade výkonu trestu s probačným dohľadom je okresný súd povinný v zmysle
ust. § 51 ods. 2 Tr. zák. určiť skúšobnú dobu od jedného do piatich rokov. Okresným súdom určená

skúšobná doba na úrovni 2 rokov je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života
preukázal polepšenie, keď mu navyše bolo uložené primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov.
32. Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, správne
mu okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke
podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje

účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto
druhu trestnej činnosti. Pokiaľ ide 30 mesačnú výmeru tohto trestu, krajský súd ju považuje za primeranú
nielen okolnostiam prípadu, ale aj osobe obžalovaného, najmä s poukazom na jeho priestupkovú
minulosť v doprave.
Záverečné zhrnutie

33. Okresným súdom vymerané tresty vo svojom súhrnne považoval krajský súd za zákonné, primerané
a spravodlivé, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a
zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného.
34.Nazákladeprezentovanýchúvahkrajskýsúdvyhodnotilodvolanieprokurátoraakonedôvodné,preto
ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí zamietol.

35. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.