Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230988
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112230988.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobkyne: S. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. E. 21XX/XX, XXX XX G., zastúpenej: Mgr. Silviou Podúšelovou, rod. S., advokátkou, so sídlom
Y. XX, XXX XX G., proti žalovanej: Q. P., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. XXX/XX, XXX XX G.,
o zaplatenie sumy 1.989,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č. k. 2C/341/2012-156 zo dňa 19.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/341/2012-156 zo dňa 19. 10. 2015 potvrdzuje.

Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej (označenej ako odporkyňa) povinnosť zaplatiť
žalobkyni (označenej ako navrhovateľka) istinu vo výške 1.989,00 Eur a súdny poplatok vo výške
119,00 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne uložil žalovanej nahradiť žalobkyni trovy

právneho zastúpenia advokátskej kancelárii Mgr. Silvie Podúšelovej vo výške 473,72 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou ( označenej ako návrh)
domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.989,00 Eur a trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že
na základe kúpnej zmluvy sa žalovaná ako predávajúca zaviazala previesť na žalobkyňu vlastnícke
právo k bytu na ul. X. E. (v G. - poznámka odvolacieho súdu) vrátane spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a zariadeniach domu. Na základe kúpnej zmluvy sa žalovaná zaviazala najneskôr
do 31.10.2009 zabezpečiť, že na predmete kúpy nebudú viaznuť žiadne ťarchy, vecné bremená ani
práva tretích osôb, ktoré by bránili nadobudnutiu vlastníckeho práva. Žalovaná sa ďalej zaviazala,
že v prípade, že si túto svoju povinnosť nesplní v stanovenej lehote, je povinná zaplatiť žalobkyni ako
kupujúcej zmluvnú pokutu 17,00 Eur za každý začatý kalendárny deň omeškania so splnením tejto
povinnosti. Žalovaná si svoju povinnosť riadne a včas nesplnila, nezabezpečila výmaz záložného práva
k predmetu kúpy. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala, aby bola žalovaná zaviazaná súdom na

úhradu zmluvnej pokuty.
3. V rámci vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 17.08.2009 č. V 1598/2010 sa žalovaná ako predávajúca zaviazala previesť na žalobkyňu,
ako kupujúcu vlastnícke právo k bytu č. 35 na 2. poschodí vo vchode č. 38, obytného domu súp. č.
XXXX, postavenom na pozemku KN C parc. č. 6675 - zastavané plochy a nádvoria na ulici X.
E.. XXXX/XX v G., zapísanom na LV č. XXXX pre kat. územie G., vrátane spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku
KN C parc. č. 6675 - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 789/47732. Podľa čl. IX. bod. 2.
predmetnej kúpnej zmluvy sa žalovaná zaviazala najneskôr do 31.10.2009 zabezpečiť, že na predmetekúpy nebudú viaznuť žiadne ťarchy, vecné bremená ani práva tretích osôb, ktoré by bránili nadobudnutiu
vlastníckeho práva v prospech kupujúcej, alebo jej bránili, alebo ju obmedzovali v užívaní predmetu
kúpy, okrem zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. a zákona 151/1995

Z. z. v znení neskorších predpisov na zabezpečenie pohľadávok a vecného bremena pre SR
v zastúpení OÚ Žilina - povinnosť vlastníkov strpieť v obytnom dome stály kryt CO. Z predmetnej kúpnej
zmluvy vyplývalo, že kúpna cena za predmet kúpy bola 72.000,00 Eur a žalobkyňa túto sumu uhradila
žalovanej riadne a včas v troch splátkach: konkrétne sumu 2.300,00 Eur v hotovosti dňa 03.08.2009,
následne poukázala na účet vedený v ČSOB, a.s. dňa 24.08.2009 sumu 48.131,18 Eur a napokon dňa

08.10.2009 sumu 21.568,82 Eur. Odporkyňa ako predávajúca byt nadobudla na základe dedenia. Na
byt, ktorý bol predmetom kúpy, však bolo zriadené vecné bremeno, a to bankou ČSOB, a.s. Uvedené
záložné právo spočívalo v tom, že žalovaná spoločne s manželom si zobrali úver z bankovej inštitúcie
vo výške 19.916,35 Eur ešte v roku 2006. Finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa zaplatila žalovanej v
troch splátkach, mali slúžiť aj na zaplatenie predmetného úveru, čím by došlo k odblokovaniu záložného
práva na prevádzaný byt. Žalovaná však predmetné finančné prostriedky použila na iný účel

- rekonštrukciu domu v Budatíne. Žalobkyňa si za účelom odblokovania uvedeného záložného práva
musela sama zobrať pôžičku, ktorú poskytla žalovanej, aby táto vyplatila z predmetnej pôžičky úver,
ktorý jej bol poskytnutý ČSOB, a.s. ešte v roku 2006 a až na základe tejto skutočnosti došlo následne
k odblokovaniu záložného práva viaznuceho na prevádzanom byte.
4. Žalovaná v priebehu konania namietala výšku zmluvnej pokuty, ako aj skutočnosť, že takáto vysoká

pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd zdôraznil, že účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v §
544 a § 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu.
Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná). Okrem

toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane
veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná
pokuta v sebe zahŕňa i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest pre toho, kto povinnosť porušil (napr.
rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/172/2007 zo dňa 30.09.2008). Dôležité je tiež zohľadnenie rizika, ktoré
veriteľ na seba berie. Čím je riziko vyššie, tým je väčšia odôvodnenosť dojednať vyššiu zmluvnú pokutu,

ako prostriedok zabezpečenia. Aj z rozsudku NS ČR sp. zn. 32 Odo/ 1047/2003 zo dňa
20.04.2004 vyplýva, že pokiaľ uzatvára veriteľ zmluvu s dlžníkom, u ktorého nemožno odhadnúť mieru
zmluvnej spoľahlivosti, ide z ekonomického hľadiska o väčšie riziko a nemožno považovať za rozpor s
dobrými mravmi, keď je záväzok zabezpečený dôraznejšími sankciami pre prípad neplnenia.
5. V prejednávanej veci žalobkyňa riadne a včas podľa kúpnej zmluvy uhradila žalovanej kúpnu cenu

predmetnéhobytuvovýške72.000,00Eurvdobrejviere,žežalovanásisplnísvojepovinnosti,kuktorým
sa v zmluve zaviazala tak, aby žalobkyňa mohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu
v zmysle kúpnej zmluvy. Žalovaná však porušila svoju povinnosť podľa čl. IX. bodu 2. kúpnej zmluvy
zo 17.08.2009. Vedome nezabezpečila zrušenie ťarchy na predmetnom byte a finančné
prostriedky, ktoré obdržala od žalobkyne ako kúpnu cenu za byt, použila na nadobudnutie nových

nehnuteľností, a nie na vyplatenie existujúceho úveru zabezpečeného záložným právom v prospech
ČSOB a.s. Žalobkyňa tak bola vystavená reálnemu riziku, že príde o všetky svoje úspory, ktoré vyplatila
ako kúpnu cenu za byt, ktorý však v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej
do svojho vlastníctva nenadobudla a zároveň čelila obave, že veriteľ - ČSOB a.s. pristúpi k realizácii
svojho záložného práva, čím bude navždy zmarená jej možnosť nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy

vlastnícke právo k tomuto bytu. Z hľadiska celkového posúdenia primeranosti zmluvnej
pokuty v súdenej veci okresný súd uviedol, že aj samotná žalovaná ako predávajúca, si v kúpnej zmluve
zabezpečila povinnosť zaplatiť kúpnu cenu zmluvnou pokutou v rovnakej výške 17,00 Eur za každý deň
omeškania až do zaplatenia omeškanej platby (čl. V. bod 5 kúpnej zmluvy). Z uvedených dôvodov súd
zmluvnú pokutu dojednanú v prospech žalobkyne v rovnakej výške nepovažoval za neúmerne vysokú

a v rozpore s dobrými mravmi.
6. Pokiaľ sa žalovaná bránila aj tým, že nesplnenie jej povinnosti nebolo zavinené z jej strany, toto
konštatovanie je bez právneho významu k predmetnému sporu. Občiansky zákonník vychádza z
prezumovaného zavinenia. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia bolo na žalovanej,
ktorá v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že porušenie svojej povinnosti nezavinila. K naplneniu

podmienky zavinenia stačí nevedomá nedbanlivosť, t.j. že povinný subjekt nechcel, a ani nevedel, že
svojím konaním porušuje zabezpečenú povinnosť, hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery
vedieť mal. Žalovaná po obdržaní kúpnej ceny od žalobkyne úmyselne nezabezpečila zrušenie
ťarchy záložného práva zriadeného v prospech ČSOB a.s., tým, že neuhradila tomuto peňažnémuústavu zostatok úveru. Tvrdenia žalovanej, že bola nútená a tlačená k podpisu kúpno-predajnej
zmluvy, sú v rozpore s obsahom jej písomného vyhotovenia, práve naopak žalovaná ako predávajúca
v tej dobe hľadala kupca s hotovosťou, ktorý jej v relatívne krátkej dobe poskytne kúpnu cenu. Bola to

práve žalobkyňa, ktorá uzatvorila zmluvu a vyplatila kúpnu cenu za podmienok pre ňu menej výhodných
v porovnaní s podmienkami predávajúcej, t.j. žalovanej. Keďže kúpna zmluva obsahovala sankcie aj
pre prípad porušenia povinnosti žalobkyňou, nemohlo sa jednať o nápadne nevýhodné podmienky pri
uzatváraní zmluvy. Navyše ust. § 49 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uzatvorením zmluvy v tiesni a
za nápadne nevýhodných podmienok umožňuje účastníkovi zmluvy odstúpiť od takejto zmluvy, čo však

žalovaná neučinila. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. Pokiaľ žalovaná žiadala vykonať dôkaz o tom, kedy zaniklo záložné právo, tento dôkaz okresný súd
nevykonal a jeho vykonanie zamietol, keďže v konaní bolo nepochybné, že záložné právo skutočne
zaniklopozaplatenípôžičkystým,žekudňupodaniažalobypredstavujezmluvnápokutavýšku1.989,00
Eur. Žalovaná bola v omeškaní od 01.11.2009 - povinnosť zrušenia záložného práva bola do 31.10.2009
až do 25.02.2010, kedy došlo k výmazu záložného práva (t. j. 111 dní x 17,00 Eur = 1.989,00 Eur).

8. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni,
ktorá mala vo veci plný úspech právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie jej práva
proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. Ich výška a presná špecifikácia je uvedená v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

9.Protitomutorozsudkupodalažalovanávzákonomstanovenejlehoteodvolanie,vktoromsadomáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie; alternatívne navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu nahradiť
žalovanej trovy, ktoré jej v súvislosti s týmto konaním vznikli.
10. Uviedla, že napadnutý rozsudok trpí vadou nesprávnych skutkových zistení, ako aj vadou

nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru ustanovenie dohody o zmluvnej pokuty
(článok IX. bod 2. kúpnej zmluvy) je neplatné, a preto nemožno z neho vyvodzovať žiadne práva a
povinnosti. Výška dojednanej zmluvnej pokuty je neúmerne vysoká, v prepočte za rok predstavuje sumu
6.205,00 Eur a je v rozpore s dobrými mravmi. Navyše samotná žalobkyňa nevedela na pojednávaní
relevantne uviesť aká majetková škoda alebo ujma jej mala reálne vzniknúť. Účelom zmluvnej pokuty

je pritom najmä funkcia reparačná. V tomto smere odvolateľka poukázala na ust. § 3 ods. 1, § 39
a § 545a Občianskeho zákonníka. Zdôraznila pritom, že ona neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť.
V konaní nebolo žalobkyňou preukázané, kedy došlo k zániku záložného práva. Záložné právo ako
akcesorický právny vzťah ex lege (§ 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka) zaniká
zánikom zabezpečovanej pohľadávky. Je preto nerozhodné kedy následne správa katastra zaniknuté

záložné právo vymaže z katastra, resp. kedy veriteľ oznámi správe katastra splnenie zabezpečovanej
pohľadávky a kedy vystaví kvitanciu. Okresný súd tieto rozhodné skutočnosti opomenul skúmať,
dokonca nemal znalosť o obsahu listín a o obsahu spornej zmluvy, ktorá bola súčasťou spisu. V článku
IX. bod 2. kúpnej zmluvy sa totiž žalovaná zaviazala zabezpečiť, že na predmete kúpy nebudú žiadne
ťarchy a práva tretích osôb, ktoré by bránili nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkyňou. Záložné právo

však nebráni prevodu vlastníckeho práva k zálohu. V tomto smere odvolateľka poukázala na ust. § 151h
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho z ust. § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že ak
z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti
nezavinil. Odvolateľka zotrvala na tvrdení, že je zrejmé, že v konaní nebolo žalobkyňou preukázané jej
zavinenie.

11. Odvolateľka tiež namietala, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho je nepresvedčivý. Namietala preto porušenie práva na spravodlivý
proces zo strany okresného súdu s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010.
Uviedla tiež, že s poukazom na článok 1 Ústavy SR princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky
subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa

platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.
12. Okrem toho odvolateľka vytýkala prvoinštančnému súdu, že si vôbec nesplnil povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 118 ods. 2 O.s.p. Predmetná povinnosť súdu je zakotvením práva účastníka na zabezpečenie
predvídateľnosti rozhodovania súdu v civilnom sporovom konaní, nakoľko súd môže hodnotiť dôkazy
inak, než ich vníma sám účastník a umožňuje tak účastníkovi efektívne reagovať na oznámené

posúdenie skutkových tvrdení súdom produkovaním ďalších dôkazov. Okresný súd však v súlade s
vyššie uvedeným procesným ustanovením vôbec neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné.13. Žalobkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

15. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového

procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

16. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu i jeho
návrhu na prerušenie konania, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia

rozsudku predmetom úpravy § 220 až § 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v
odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovanej uvedenej v jej
opravnom prostriedku nie sú dôvodné.

18. Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom jednoznačne vyplýva, že dňa 17.08.2009
žalobkyňa ako kupujúca odkúpila od žalovanej ako predávajúcej do svojho vlastníctva byt č. 35 na

druhom poschodí vo vchode č. 38, obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na KN C parc. č. 6675 -
zastavané plochy a nádvoria na Ul. X. E. XXXX/XX v G., zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. G., vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadenia domu a spoluvlastníckeho
podielu na pozemku KN C parc. č. 6675 - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 789/47732 za
kúpnu cenu 72.000,00 Eur. Žalobkyňa uhradila žalovanej riadne a včas kúpnu cenu v troch splátkach v

zmysle zmluvy, konkrétne sumu 2.300,00 Eur v hotovosti dňa 03.08.2009 a následne poukázala na účet
vedený v ČSOB, a.s. dňa 24.08.2009 sumu 48.131,18 Eur a napokon dňa 08.10.2009 sumu 21.568,82
Eur v prospech predávajúcej. Na predmetnom byte viazlo vecné bremeno z titulu záložného práva
zriadeného bankou ČSOB, a.s. Žalovaná spoločne s manželom si totiž zobrala úver z uvedenej bankovej
inštitúcie vo výške 19.916,35 Eur v roku 2006, ktorý však ďalej riadne nesplácala. Podľa čl. IX bod 2.

predmetnej kúpnej zmluvy sa žalovaná zaviazala najneskôr do 31.10.2009 zabezpečiť,
že na predmete kúpy nebudú viaznuť žiadne ťarchy, vecné bremená, ani práva tretích osôb, ktoré by
bránili nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech kupujúcej alebo jej bránili, alebo ju obmedzovali
v užívaní predmetu kúpy, okrem zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.
z. a zákona č. 151/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov na zabezpečenie pohľadávok a vecného

bremena pre SR v zastúpení OÚ Žilina - povinnosť vlastníkov strpieť v obytnom dome č. XXXX na
parc. č. 6675 stály kryt CO E.c.11130088, zabezpečiť právo prístupu a manipulácie v objekte podľa č. V
2067/94-892/94-3355/96. V prípade, že predávajúca túto povinnosť nesplní v stanovej lehote, zaviazala
sa povinnosťou zaplatiť kupujúcej zmluvnú pokutu vo výške 17,00 Eur za každý začatý kalendárny
deň omeškania so splnením tejto povinnosti s tým, že kupujúca je z dôvodu omeškania predávajúcej

oprávnená od zmluvy odstúpiť. Vklad tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Žilina dňa 01.03.2010
pod č. V 1598/10. Žalovaná svoju povinnosť v zmysle dojednania v čl. IX bod 2. predmetnej kúpnej
zmluvy včas nesplnila, v dôsledku čoho Československá obchodná banka, a.s. podala návrh na výmaz
záložného práva z katastra nehnuteľností, ktorého vklad bol povolený dňa 14.06.2006 pod č. V 3247/06
na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 16.05.2006 na zabezpečenie

pohľadávky banky zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 16.05.2006 vo výške 600.000,00 Sk (19.916,35
Eur) až dňa 25.02.2010 a tento doručila príslušnej Správe katastra Žilina dňa 26.02.2010. V dôsledku
toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu za 117 dní omeškania so splnením tejto
povinnosti, t.j. od 01.11.2009 do 25.02.2010 (17,00 Eur x 117 dní = 1.989,00 Eur).19. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k nároku uplatnenému žalobou uvádza, že účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta

tedapredovšetkýmpredstavujehrozbudlžníkovi,žepokiaľnesplnísvojuzmluvnúpovinnosť,vzniknemu
povinnosť poskytnúť pre tento prípad zaplatiť dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta
má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená
povinnosť splnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má
funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu

vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať
aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta
je nezávislou od vzniku škody (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 172/2007 zo
dňa 30. 09. 2008).
20. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktoré sú súhrnne
upravené v § 544 až 558 Občianskeho zákonníka, a ktorých zmyslom a účelom je zabezpečenie

povinností, ktoré sú obsahom záväzkov. Zmluvnou pokutou teda možno zabezpečiť splnenie iba
tých povinností, ktoré vyplývajú zo záväzkových právnych vzťahov založených zmluvou (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 25 Cdo 182/2001 zo dňa 25.06.2002). Z uvedeného rozhodnutia tiež
vyplýva, že okruh povinností, ktoré možno zmluvnou pokutou zabezpečiť, nie je obmedzený, pretože
každá platne dohodnutá povinnosť môže byť týmto spôsobom zabezpečená. Všeobecne tak môže ísť o

povinnosť poskytnúť plnenie vo veciach, v činnostiach alebo v peniazoch, o povinnosť zdržať sa nejakej
činnosti; zabezpečená môže byť aj povinnosť poskytnúť plnenie v dohodnutom mieste, v dohodnutom
čase, v potrebnej kvalite, zabezpečiť možno aj porušenie plniť bez právnych vád a pokuta sa môže
vzťahovať aj k plneniu nekompletnému. Akcesorická povaha zmluvnej pokuty je pritom daná tým, že
nemôže vzniknúť bez existencie zabezpečovaného (hlavného) záväzku a nemôže bez neho existovať,

jej platnosť je závislá od platnosti záväzku hlavného.
21. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká hneď vtedy, keď sú splnené dohodnuté predpoklady pre
vznik práva na pokutu. Je teda vecou autonómie vôle zmluvných strán dojednania o povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej alebo zákonnej povinnosti.

22. Zmluvná voľnosť neznamená, že pre obsah právnych úkonov nie sú stanovené obmedzenia a
korektívy, ktorými sú dobré mravy. Práva a povinnosti zmluvných strán dohodnuté v zmluve však nie
sú nevyvážené v neprospech žalovanej, pretože i samotná žalobkyňa ako kupujúca mala pre prípad
porušeniasvojichpovinnostídojednanúzmluvnúpokutuvrovnakejvýške.Nauvedenúokolnosťsprávne
poukázal aj prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí. Rovnako nemožno prehliadnuť ani fakt, že

žalobkyňa svoje povinnosti z kúpnej zmluvy voči žalovanej splnila riadne a včas, pričom sa nejednalo
o zanedbateľnú sumu, keď kúpna cena za predmet kúpy predstavovala čiastku
72.000,00 Eur. Za danej okolnosti nemožno považovať dohodnutú zmluvnú pokutu za neprimerane
vysokú. V tomto smere odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu
ČR vyslovený v rozhodnutí 32Odo 1299/2006, z ktorého vyplýva, že neprimeranosť zmluvnej pokuty

nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným
navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu" zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, pretože
by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac
by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty). Obdobný názor
vyslovil aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 33 Odo 588/2003 zo dňa 23.06.2004. Z ustálenej

rozhodovacejpraxeNajvyššiehosúduSRpritomvyplýva,žepriskúmaníplatnostidojednaniaozmluvnej
pokute z hľadiska dobrých mravov, je nutné zvážiť funkciu zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu
a sankčnú). Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty súd prihliada najmä na jeho účel, na okolnosti,
za ktorých sa dojednala, k charakteru, prípadne hodnote zabezpečeného záväzku, ku vzájomnému
pomeru hodnoty hlavného záväzku a zmluvnej pokuty a podobne. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty

je potrebné posudzovať z pohľadu zabezpečenej povinnosti (k tomu porovnaj s poukazom na rovnakú
relevantnú právnu úpravu v SR a ČR v čase ich vydania rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33
Odo 890/2002 z 27.11.2003, sp. zn. 33 Odo 875/2005 z 11.08.2005, sp. zn. 28 Cdo 3714/2007 zo dňa
16.07.2008, sp. zn. 33 Cdo 4986/2009 z 28.04.2011 a sp. zn. 33 Cdo 4932/2010 zo dňa 30.01.2012).
Ostatne aj z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva záver, že napr. i zmluvná pokuta

dohodnutá vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania je s ohľadom na všetky okolnosti
prípadu primeraná a dojednanie o nej nie je preto neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi. Okresný súd preto správne uzavrel, že výška zmluvnej pokuty v prejednávanejveci neodporuje dobrým mravom a bola dojednaná platne. Za danej okolnosti preto nebol dôvod na jej
zníženie v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka.

23. Ani obrana žalovanej, že neporušila zmluvnú povinnosť neobstojí. Rovnako nie je pravdivým
jej tvrdenie, že žalobkyňa nepreukázala, kedy záložné právo zaniklo. Žalovaná tvrdenia žalobkyne v
konaní žiadnym spôsobom nevyvrátila. Naopak, v konaní pred okresným súdom bol preukázaný zánik
zabezpečenej pohľadávky ku dňu 25.02.2010, čo vyplýva z návrhu ČSOB, a.s. na výmaz záložného
práva (č.l. 7 spisu). Žalobkyňa pritom predložila súdu do spisu potvrdenie o výške pohľadávky X. P.,

ktorá ku dňu 22.02.2010 predstavovala sumu 20.180,00 Eur vrátane príslušenstva, sankciu 759,76
Eur a blanko poistenie vo výške 161.073,00 Eur. Práve na úhradu tejto pohľadávky si X. P. so svojou
manželkou Q. P., rod. S., zobrali pôžičku od dcéry žalobkyne Mgr. G. O., nar. XX.XX.XXXX., bytom ako
žalobkyňa. Odvolací súd nespochybňuje, že záložné právo nebránilo nadobudnutiu vlastníckeho práva
žalobkyňou. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že z článku IX. bod 2. kúpnej zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu vyplýva, že predávajúca sa zaviazala najneskôr ku dňu podania návrhu na vklad

vlastníckeho práva predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. najneskôr do 31.10.2009 zabezpečiť, že na predmete
kúpy nebudú viaznuť žiadne ťarchy, vecné bremená ani práva tretích osôb, ktoré by bránili nadobudnutiu
vlastníckehoprávavprospechkupujúcej,alebobyjejbránili,alebobyjuobmedzovalivužívanípredmetu
kúpy, okrem zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. a zákona č. 151/1995
Z. z. v znení neskorších predpisov na zabezpečenie pohľadávok a vecného bremena pre SR v zastúpení

OÚ Žilina - povinnosť vlastníkov strpieť v obytnom dome č. XXXX na parc. č. 6675 stály kryt CO,
zabezpečiť právo prístupu a manipulácie v objekte podľa príslušnej zmluvy.

24. Záložné právo je vecné akcesorické právo, vyznačujúce sa zásadou subsidiarity, ktorého
hospodárskym poslaním je uspokojenie pohľadávky veriteľa z vopred určenej individuálnej veci alebo

práva, čím plní zabezpečovaciu funkciu. Vecnoprávny charakter tohto práva sa prejavuje v jeho
pôsobení voči každému (§151a Občianskeho zákonníka). Spätosť záložného práva s pohľadávkou má
ten dôsledok, že aj vtedy, ak bola uzavretá záložná zmluva, avšak pohľadávka neexistuje má to za
následok, že záložné právo nevznikne, a to ani vtedy, ak došlo k jeho registrácii (vkladu) záložného
práva predpísaným spôsobom. Je zrejmé, že žalobkyňa nemala záujem, aby na predmete kúpy naďalej

viazla ťarcha (záložné právo) ČSOB, a.s., ktoré bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 16.05.2006 na zabezpečenie pohľadávky ČSOB zo zmluvy o poskytnutí úveru
dňa 16.05.2006 vo výške 600.000,00 Sk (teda nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy).
Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaná si spoločne so svojím
manželom neplnila povinnosti z titulu úverovej zmluvy č. 8314/288589/2006 MSÚ 70 zo dňa 16.05.2006,

ktorú riadne nesplácala a v katastri nehnuteľností bola preto zapísaná informatívna
poznámka o začatí výkonu záložného práva zo strany ČSOB, a.s. Žalobkyňa sa tak ocitla v situácii,
keď na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy žalovanej ako predávajúcej zaplatila riadne a včas
kúpnu cenu, no žalovaná svoju povinnosť zabezpečiť výmaz záložného práva (samozrejme v súvislosti
so zánikom zabezpečenej pohľadávky) nesplnila, naopak finančné prostriedky zaplatené žalobkyňou z

titulu kúpnej ceny použila na rekonštrukciu rodinného domu v Žiline - Budatíne, pričom žalobkyňa bola
v užívaní predmetu kúpy (bytu) reálne ohrozená výkonom záložného práva zo strany banky. Pokiaľ by
bola žalovaná plnila svoju povinnosť voči ČSOB, a.s. a riadne a včas uhradila z prostriedkov získaných
vyplatením kúpnej ceny žalobkyňou poskytnutý úver, včas, t.j. do 31.10.2009, bol by odpadol aj právny
dôvod na zaplatenie zmluvnej pokuty, k čomu však nedošlo. Naopak žalovaná spoločne so svojím

manželom si následne v mesiaci 2/2010 zobrali pôžičku od dcéry žalobkyne Mgr. G. O., z ktorej dňa
25.02.2010 uhradili pohľadávku ČSOB, a.s., zabezpečenú záložným právom na predmete kúpy.

25. Rovnako nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že porušenie povinnosti nezavinila, v
dôsledku čoho nie je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu (§ 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Tak ako

správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, v danom prípade postačí jej nevedomá
nedbanlivosť. Okrem toho odvolací súd dodáva, že zmluvnou pokutou možno zabezpečiť akúkoľvek
právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Strany
zmluvy teda môžu v rámci autonómie svojej vôle dohodnúť aj povinnosť spočívajúcu v zabezpečení
toho, že na predmete kúpy nebudú viaznuť žiadne ťarchy, vecné bremená ani práva tretích osôb, ktoré

by bránili jednak nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech kupujúcej alebo by jej bránili, alebo ju
obmedzovali v užívaní predmetu kúpy tak ako to bolo dojednané v článku IX. bod 2. kúpnej zmluvy.
Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že takéto dojednanie predpokladá aj spolupôsobenie
iného subjektu ako zmluvných strán. Samotná okolnosť, že zmluvné strany dohody spája plnenie dlžníkaso súčinnosťou inej osoby, nie je dôvodom počiatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 25Cdo 2893/1999 zo
dňa 25.01.2000). V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd konštatoval, že zmluvnú povinnosť v podobe

predloženia výpisu z katastra nehnuteľností so záznamom sudcovského záložného práva nie
je v rozpore so záväznými ustanoveniami zákona. Takéto rozhodnutie je plne aplikovateľné aj na prípad
dojednania zmluvných strán v čl. IX. bodu 2. kúpnej zmluvy. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 33 Odo 96/2001 zo dňa 30.04.2002.

26. Vo vzťahu k námietke odvolateľky, že okresný súd nevykonal svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva
z ust. § 118 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uvádza, že nerešpektovanie § 118 ods. 2 O.s.p. nezakladá
procesnú vadu, ktorou by strane sporu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 1376/2015, z ktorého vyplýva,
že „ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania (teraz
strany sporu) na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností

ako aj s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať, a ktoré
vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil
súd, prispôsobili ich ďalších procesný postup v konaní. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2
O.s.p. zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
možno považovať za zhodné, a ktoré zostali sporné) má za následok tzv. inú vadu konania. Ak totiž

predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na
možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva. Porušenie tohto ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka, napr. v práve
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v
práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod. Uvedené pochybenie zo strany súdu nie je

procesnou vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p."

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 120 ods.

1 O.s.p., teraz § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, prečo tvrdenia žalovanej nepovažoval za pravdivé v kontexte všetkých ostatných vykonaných
dôkazov. Na strane druhej bola tak v konaní preukázaná pravdivosť tvrdení žalobkyne.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva neunesenie dôkazného bremena žalovanej v tomto súdnom
konaní. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany

prvoinštančného súdu pre úplnosť dodáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno
žalobcavsúvislostistýmitvrdeniami,ktoréumožňujúžalobevyhovieť,akbudútietotvrdeniapreukázané
a na strane druhej i žalovaný nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu
proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi stranami sporná a pre
rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok tú stranu, ktorá mala v súvislosti s ňou dôkaznú

povinnosť. V danom prípade išlo o žalovanú a jej skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní.
Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia strany o určitej
skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť
nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade na strane žalovanej,
sa premietol do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

28. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. účinného v tom čase, súčasne spôsobom plne
zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných

práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho
vyhlásenia a písomného vyhotovenia, aj správne a presvedčivo odôvodnil.29. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny p o t v r d i l .

30. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania, ktoré plne zodpovedá
úspechu žalobkyne v konaní v zmysle špecifikácii a vyčíslení v napadnutom rozsudku i právnym
predpisom v ňom citovaným.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane
nárok na ich náhradu v rozsahu 100% proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady
trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)