Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. marec 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/141/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109011602
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3109011602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.03.2013 v Trenčíne samosudkyňou

JUDr. I. S. takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v Trenčianskych
Tepliciach, trvale bytom Trenčianska Teplá, Dubovecká 732/27,
o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre pokračovací trestný čin podvodu z časti v štádiu pokusu podľa § 250 ods. 1, 4 písm.
b) Trestného zákona k § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ktorého sa mal dopustiť
tak, že

vystupujúci ako kapitán Michal A., jednajúci ako jediný spoločník spoločnosti Miconnan Ltd., so sídlom
Koningin Julianastraat 63, 2841 VN Moordrecht, Holandsko, v úmysle získať finančný prospech v presne
nezistenom čase v mesiaci október 2003, na presne nezistenom mieste v Dubnici nad Váhom uviedol

do omylu U. M. tak, že jej predložil marketingový plán s ponukou 50% podielov vo výške 58.500,-€, vo
veci spoločného podieľania sa na výstavbe 10,4 metra dlhého kabínového člna a jeho využívaní pre
účely cestovného ruchu na území Chorvátska, s predpokladanou hodnotou po dokončení výstavby cca
150.000,-€, pričom vzhľadom a zariadenie predmetu výstavby deklaroval fotografiami, a následne dňa
23.12.2003 na presne nezistenom mieste podpísal s Ivetou M. zmluvu o začatí spoločnej obchodnej
aktivity, uzatvorenú v zmysle ustanovenia § 673 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, v ktorej uviedol
čiastku potrebnú na výrobu a vybavenie jachty v sume 101.000,-€ a deklaroval svoj vklad vo výške
118.867,42,-€ (3.581.000,-Sk), pričom Iveta M. mu v zmysle predmetnej zmluvy postupne odovzdala

18.588,59,-€ (560.000,-Sk), ako svoj obchodný podiel vo výške 13,5% a v ďalšom období do 15.05.2004
mu Iveta M. postupne odovzdala sumu 6.306,84,-€ (190.000,-Sk), čím zvýšila svoj obchodný podiel na
celkovú sumu 24.895,44,-€ (750.000,-Sk) v období po 15.05.2004 A. A. žiadal od U. M., aby zvýšila
jej obchodný podiel o ďalších 19.916,35,-€ (600.000,-Sk), pričom finančné prostriedky mali slúžiť na
dokončenie predmetu spoločnej obchodnej aktivity, avšak U. M. toto zvýšenie obchodného podielu
nevykonala, nakoľko zistila, že A. A. obchodnú aktivitu v zmysle zmluvy nerealizuje a napriek jeho
sústavnému utvrdzovaniu, že hodnota jachty je minimálne 79.665,41,-€ (2.400.000,-Sk), je táto hodnota

neprimeranenižšia,čímpoškodenejU.X.,rod.M.,vzniklaškodavovýškefinančnéhovkladu24.895,44,-
€ (750.000,-Sk),
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa§288ods.3Tr.poriadkusapoškodenáIvetaX.,rod.M.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomBratislava
II, ul. Trenčianska 58 odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní nezistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní v celom rozsahu poprel
spáchanie skutku. Uviedol, že záležitosť so stavbou lode a jej prevádzkovaním v Chorvátsku bola
plánovaná ako dlhodobejší zámer. S poškodenou, pani M., uzavreli dohodu o spoločnom podnikaní.
Jej znenie bolo vypracované spoločne, doma u poškodenej, na jej počítači a pred jej uzavretím jej
bolo všetko riadne vysvetlené. Taktiež v priebehu samotného podnikania bola informovaná o každom

podstatnom kroku. Je pravda, že poškodená do podnikania vložila svoje peniaze, pričom táto suma
môže dosahovať ňou uvádzanú výšku. Samotné teleso lode zakúpil na základe inzerátu, ktorý našiel na
interneteodpánaChudíka,pričomkúpnucenuuhradilapoškodenáanáslednezačalizámerrealizovať,a
to tak že čln bol premiestnený do areálu ZŤS Dubnica nad Váhom, kde sa uskutočnili určité úpravy, ktoré
taktiež hradila poškodená. Keď po určitom čase poškodená potrebovala sumu 150.000,- Sk nemohol jej

ich dať, nakoľko v tom čase takým obnosom nedisponoval, spoločne sa preto dohodli, že dajú inzerát,
v ktorom budú hľadať investora, po vstupe ktorého poškodená zo spoločného podnikania vystúpi. O
každom záujemcovi, ktorý sa na inzerát ozval ju informoval. Celkovo sa ozvali sa traja ľudia, všetko však
boli ľudia nastrčení poškodenou. Je pravda, že budúci vzhľad lode deklaroval predloženými fotografiami,
mal s prerábaním lodí skúsenosti zo svojho pôsobenia v Holandsku a vedel že najefektívnejšie bude

úprava robená podľa tohto vzoru. Keď sa spoločne rozhodovali pod akou vlajkou sa bude loď plaviť, v
akej spoločnosti bude zaregistrovaná, rozhodli sa pre variantu, že to bude slovenská firma a následne
odkúpili spoločnosť Slovenská námorná plavba so sídlom v Žiline od pána Holáka. Pri podpisovaní
zmlúv o prevode obchodného podielu poškodená nebola osobne prítomná, ale bola o tomto kroku
informovaná. Čo sa týka ich vzájomného sporu, tento inou formou neriešili. Keď poškodená od neho

žiadala peniaze, navrhol jej nech si tú jachtu zoberie a predá ju, ale to odmietla. Jedeného dňa sa na jej
výzvu stretli a spoločne sa zhodli na tom koľko do spoločného podnikania vložila. Následne podpísal na
túto sumu uznanie dlhu a potom to ich vzájomná komunikácia skončila. V zmluve nebola určená lehota
doktorejjepovinnýdielozrealizovať.Zaoptimálnychpodmienoksatodalozrealizovaťdo6-7mesiacov.
Momentálne sa loď nachádza zaplachtovaná na záhrade jeho susedy, ktorej za jej uskladnenie musí

hradiť nájom. Nedá sa presne určiť, akú hodnotu bude mať plavidlo po dokončení, to závisí od použitých
materiálov a technológií. V súčasnosti by si na úplné dokončenie vyžadovala investíciu približne 50.000,-
Eur. Pred dvoma rokmi ho oslovila firma z Bratislavy, ktorá o ňu mala záujem, ale nechce ju scudziť, kým
nie je táto trestnoprávna záležitosť vybavená. Od začiatku nemal v úmysle poškodenú podviesť, peniaze
ktoré ona do podnikania vložila, boli použité len na dohodnuté účely. Ak by mal uviesť na čo presne

vložil peniaze poškodenej tak 170.000,- Sk sa zaplatilo ako časť kúpnej ceny pre p. Chudíka, 50.000,-
na opravu zrealizovanú v ZŤS, 30.000,- Sk na kúpu generátora, 50.000,-Sk nádrže, +50.000,- Sk nádrže
hliníkové, 100.000,- Sk paluba 90.000,- Sk riadenie, nazbieralo sa to približne do výšky 600.000,- Sk.
Jeho vklad spočíval vo vykonaných prácach : základný lak, zváračské práce, montáž nádrží, paluba,
nová elektrika. Kúpil jednotlivé komponenty určené na prerábku lode kúpil od pána Chudíka ktorý okrem

hotovosti 300.000 - 350.000, Sk, dostal aj prívesný vozík a jeden čln. Taktiež hradil transport lode do
Dubnice. Výšku jeho vkladu by približne vyčíslil na 400.000,- Sk. V obchodnom jednaní s poškodenou
vystupoval ako Melicher, nepoužíval hodnosť kapitána povedal len, že „kočíroval lode“ v Holandsku, je
pravdou, že uviedol to, že je majiteľom obchodnej spoločnosti v Holandsku.

Poškodená U. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s obžalovaným zoznámila niekedy v septembri
- októbri 2003. Predstavil sa jej ako kapitán Michal A. a predložil jej marketingový plán, ktorý mal
byť dobrou investíciou. Malo sa jednať o 10 - 12 metrovú jachtu, ktorá mala po dokončení zarábať v
turistickom ruchu v Chorvátsku. Nepamätá si v akých intervaloch a akých čiastkach mu následne dávala
peniaze, ale dohromady to bolo 750.000, Sk, túto sumu obžalovaný potvrdil podpisom pri uznaní dlhu.

V apríli 2004 videla jachtu naposledy, vtedy bola u obžalovaného na dvore a videla že je len natretá na
bielo a taktiež tam bolo urobené zábradlie. V lodiach sa síce nevyzná, ale začala pochybovať o tom,
kde je tých 750.000,- Sk, ktoré obžalovanému postupne dala. Vychádzala pri tom z toho, že obžalovaný
jej na začiatku tvrdil, že potrebuje 600 - 700.000 Sk, aby mohla loď zarábať. Ona pritom investovala
750.000,- Sk a loď nebola ani zďaleka hotová. Čo sa týka ich vzájomnej zmluvy, jej predmetom bola

jachta, jej hodnota, ich podiely. Nebolo dohodnuté, že by aj obžalovaný vkladal nejaké peniaze. Čo satýka času, dokedy má obžalovaný projekt zrealizovať, boli dohodnutí, že loď bude zarábať od mája
2004, ale nevie presne či to bolo zachytené aj v zmluve. Potom ako v apríli 2004 uvidela v akom stave je
loď, rozhodla sa, že ďalšie prostriedky už investovať nebude a chce svoje peniaze späť. Obžalovaný ju

utvrdzoval, v tom, že na dokončenie potrebuje už len 600.000,- Sk. Zháňal potom nejakých investorov,
ktorí by do tohto projektu investovali, aby jej mohol vrátiť peniaze. Následne ho opakovane telefonicky
kontaktovala, a žiadala vrátenie peňazí, čo jej obžalovaný aj prisľúbil, podpísal aj uznanie dlhu, ale do
dnešného dňa jej ich nevrátil. Zmluvu písomne nevypovedala, vypovedala ju len ústne, takže má za to,
že t.č. už neplatí. Je si vedomá skutočnosti, že podľa ich zmluvy je spolumajiteľkou tých vecí, ale nemá

záujem si tieto veci od obžalovaného zobrať a predať ich, pretože by bola najradšej, keby jej obžalovaný
vrátil predmetnú sumu v hotovosti.

Z výpovede svedka Ing. S. G., PhDr., vyplynulo, že ho obžalovaný v minulosti oslovil či nemá záujem
o podnikanie v oblasti lodnej dopravy, v staviteľstva lodí, on však vstup do jeho podnikania odmietol.
Následne obžalovaný prejavil záujem odkúpiť od neho spoločnosť Slovenská námorná plavba s.r.o.,

umožnil mu preto nahliadnuť do jej účtovných dokladov. K predaju spoločnosti však nedošlo, nakoľko sa
mu nepodarilo skontaktovať sa s obžalovaným. Svedok poprel, že by bola dňa 17.06.2003 podpísaná
nejakázmluvaoprevodeobchodnéhopodieluajtožebyboliodovzdanéakékoľvekpeniaze. Predmetnú
spoločnosť dal neskôr do likvidácie a bola zlikvidovaná.

Svedkyňa K. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v minulosti pracovala v rokoch 2001-2002
ako zamestnankyňa v spoločnosti obžalovaného MIM, s.r.o. na pozícii účtovníčka. Po ukončení ich
spolupráce boli v kontakte iba raz, keď obžalovaný odkupoval firmu pán Holáka zo Žiliny. Mala možnosť
nazrieť do účtovných dokladov tejto spoločnosti, kde zistila, že má veľmi vysoké záväzky, ktoré nebude
možnévkrátkejdobevysporiadať,pretokúputejtofirmyobžalovanémuneodporučila.Kuskutočnostiam,

či obžalovaný podnikal v oblasti lodnej dopravy či rekonštrukcií člnov a podobne sa bližšie nevedela
vyjadriť.

Svedok O. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným boli v určitom časovom období
bližší priatelia. Spoznali sa tak, že obžalovaný sa prihlásil na inzerát a kúpil od neho loď. Išlo o bývalú

pohraničiarskumotorovúloďdlhúcca9-9,5m.Predaljuajspríslušenstvomza360.000,-Sk,nazáklade
písomnej zmluvy, ktorú už ale nemôže pre odstup času predložiť. Kúpna cena bola uhradená na dva
krát v oboch prípadoch v hotovosti, raz pánom Melicherom a druhý krát nejakou pani, ktorá prišla s
ním, je možné že to bola pani Grňáková. Následne došlo ešte k odpredaju príslušenstva a materiálu na
výstavbu a dokončenie lode, ale to už bola ich súkromná záležitosť. Vedel o tom, aké má obžalovaný s

loďou plány, že ju chce prerobiť a následne využívať na potápačskú školu niekde na Jadrane.

Na hlavnom pojednávaní bola so súhlasom všetkých strán prečítaná výpoveď svedkyne Ing. Zdenky
Kucharovičovej, ktorá ale priamo k veci nevedela uviesť nič konkrétne, o podnikateľských plánoch
obžalovaného ohľadom jachty mala len sprostredkované informácie od svedkyne Viery Bartošovej.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy:

Existenciu záväzkového vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným mal súd preukázanú Zmluvou o
začatí obchodnej aktivity uzatvorenou v zmysle § 673 a nasl. Obch. zákonníka dňa 22.12.2003 medzi

Ivetou Grňákovou ako „obchodným partnerom“ na jednej strane a spoločnosťou Miconnan Ltd., so
sídlom v Holandsku zastúpenou Miroslavom A. ako „spoločníkom“ na strane druhej. Predmetom tejto
zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností pri výstavbe a prevádzkovaní 10 metrovej jachty.
Zmluvne bolo okrem iného dohodnuté, že obchodný partner zloží spoločníkovi čiastku 560.000,- Sk,
ktorou sa bude podieľať na spoločnej činnosti a jej realizácii. Zároveň prehlásil, že je dostatočne

informovaný o skutočnostiach a plánoch podnikateľského zámeru ako aj s ekonomickou situáciou
spoločníka. Spoločník sa za to zaviazal poskytnúť obchodnému partnerovi podiel na hodnote jachty a
zisku dosiahnutom po jej dokončení. Ďalej bolo zmluvne ustanovené, že čiastka potrebná na výrobu a
vybavenie prestavuje sumu 101.000,- Eur. V zmluve nebola určená žiadna lehota ani termín, do ktorého
by mal byť podnikateľský zámer zrealizovaný.

Obžalovaný na svoju obranu, na preukázanie opodstatnenosti výdavkov, ktoré pri realizácii daného
podnikateľského zámeru vynaložil predložil súdu nasledovné doklady:Podľa troch kúpnych zmlúv uzavretých dňa 06.11.2003 medzi O. A., manželkou obžalovaného ako
kupujúcou a Júliusom T. ako predávajúcim, boli predmetom kúpy teleso plavidla, dva závesné lodné
motory a ostatný materiál, príslušenstvo a náhradné diely a stavebný materiál k lodnému plavidlu

a motorom v celkovej kúpnej cene 2.430.000,- Sk. S. O. T. túto skutočnosť opakovane v priebehu
prípravného konania aj konania pred súdom popieral a trval na to, že kúpna cena za všetky uvedené
veci dosiahla výšku 360.000,- Sk.
Pravosť podpisov svedka T. bola potvrdená znaleckým dokazovaním tak ako to vyplýva zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX z odboru písmoznalectvo vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline zo dňa 18.02.2008

Z faktúry vystavenej spoločnosťou Volumen s.r.o. mal súd preukázané, že náklady na prepravu lode
činili 2.186,- Sk, z faktúr vystavených spoločnosťou ZTS - Výskum a vývoj a.s., mal súd preukázané,
že náklady na opravu telesa lode, dosiahli celkovú výšku 69.219,90 Sk a taktiež mal súd faktúrou
preukázané, že od spoločnosti KOVOFINAL - ZTS a.s., obžalovaný nakúpil technický plyn CO2 za

643,80 Sk.
Zo zmluvy o prevode obchodného podielu vyplynulo, že dňa 17.06.2003 došlo k prevodu obchodného
podielu v spoločnosti Slovenská námorná plavba spol. s r.o., so sídlom v Žiline z prevádzajúceho Ing.
S. G. na nadobúdateľa Miconnan Ltd, zastúpenej konateľom Miroslavom Melicherom za odplatu vo
výške 250.000,- Sk, ktorá suma bola odovzdaná a prevzatá zmluvnými stranami pri podpise tejto zmluvy.

Následne bol podpísaný návrh na zápis zmien do obchodného registra adresovaný Okresnému súdu
Žilina. Obe listiny majú notársky overené podpisy pracovníkom notárskeho úradu JUDr. J. T. so sídlom
v Žiline. Dňa 14.10.2003 právna zástupkyňa spoločnosti Miconnan Ltd oznámila Ing. Stanislavovi G., že
jej klient odstupuje od vyššie uvedenej zmluvy, nakoľko protistrana mu pre podpisom zmluvy neuviedla
pravdivé údaje o finančnej situácii v spoločnosti a zároveň ho vyzvala na vrátenie odplaty vo výške

250.000,- Sk. Z úplného výpisu obchodnej spoločnosti Slovenská námorná plavba súd zistil, že zmena
týkajúca sa prevodu obchodného podielu nebola do obchodného registra zapísaná a t.č. je predmetná
spoločnosť po ukončení konkurzného konania vymazaná z obchodného registra.

Za účelom stanovenia hodnoty predmetného plavidla bolo postupne vypracované nasledovné znalecké

posudky.

Podľa znaleckého posudku č. 2/2007 vypracovaného dňa 24.02.2007 znalcom z odboru vodná doprava,
odvetvie technický stav a odhad hodnoty plavidiel Ing. Jánom O. všeobecná hodnota plavidla ku dňu
obhliadky t.j. ku dňu 18.01.2007 dosiahla výšku 613.375,- Sk.

Podľa znaleckého posudku č. 138/2008 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
pribratého na podanie znaleckého posudku ku dňu 09.02.2008 dosiahla všeobecná hodnota plavidla
výšku 600.982,50 Sk. Znalecký ústav rozdielne hodnoty všeobecnej hodnoty vypočítané znalcom U..
O. a V. súdneho inžinierstva odôvodnil metodikou uvedenou vo Vyhláške 492/2004 Z.z., kde koeficienty

- predpokladaná životnosť plavidla a zostatkové percento prevádzkyschopnosti plavidla nie sú číselne
vyjadrené a tiež tým, že Ústav súdneho inžinierstva pri stanovení všeobecnej hodnoty neuvažoval s tým,
že by na motoroch bola vykonaná generálne oprava. Na margo znaleckého posudku vypracovaného
znalcom Ing. Z. Z. č. 1/2007 ústav uviedol, že postup znalca pri výpočte bol v súlade s platnú metodikou
stanovenia všeobecnej hodnoty plavidla, napriek tomu je však podľa hodnotenia ústavu nesprávny,

nakoľko stanovená hodnota je vyššia, ako by zodpovedala skutočnému stavu plavidla.

Podľa znaleckého posudku č. 01/2007 vypracovaného dňa 27.06.2007 znalcom z odboru vodná
doprava, odvetvie technický stav a odhad hodnoty plavidiel Ing. Z. Z. dosahovala všeobecná hodnota
kompletného plavidla sumu 1.396.263,60 Sk. Na hlavnom pojednávaní bol menovaný znalec vypočutý

a uviedol, že znalecký posudok vypracoval na požiadanie manželky obžalovaného v zmysle vyhlášky
č. 492/2004 Z.z. Pri určení všeobecnej hodnoty plavidla vychádzal z odbornej literatúry, technických
podkladov, ohliadky lode a podkladov z internetu. Išlo o loď, ktorá bola tesne pred dokončením,
stačilo dať dohromady všetky komponenty, urobiť posledné nátery a loď sa mohla začať používať.
Za nekompletnosť znížil koeficient pre stanovenie hodnoty plavidla. Okrem navigácie mala všetku

technológiu ako hĺbkomer, rýchlomer a pod. ďalej všetky technické zariadenia ako nádrže a pod, mala
záchranné prostriedky ako záchranné vesty, kruhy, vzduchovú nádrž, ako aj kotvu, reťaze. Ak aj
zariadenie nebolo priamo na lodi umiestnené, nachádzalo sa v sklade pripravené na použitie. Nábytok
a vnútorné vybavenie sa na lodi nenachádzalo, nedá sa však zodpovedať otázka akú si loď z tohtodôvodu vyžadovala dodatočnú investíciu, nakoľko to už závisí od vkusu a vôle majiteľa, jeho finančných
možností a účelu na ktorý chce loď používať. Vnútorné vybavenie lode sa môže pohybovať v hodnote
od 20 - 35 % hodnoty lode, 80 - 65 % hodnoty lode tvoria technické veci. Ak by mal charakterizovať

kategóriu do akej by túto konkrétnu loď zaradil bolo by to niečo medzi štandardom a luxusom určite
bola viac ako štandardná ale ešte to nebolo to čo sa chápe ako luxus. Boli však na nej použité kvalitné,
drahšie materiály, napr. mala protibežné motory, ktoré je ťažko zohnať. Loď nebola ešte zaregistrovaná,
bolo potrebné ešte vybaviť doklady, túto skutočnosť však taktiež zohľadnil pri určení hodnoty plavidla.

Z prepisov telefonickej komunikácie zrealizovaných na základe odpočúvania a záznamu hovorov a SMS
správ z telefónneho čísla obžalovaného mal súd okrem iného preukázané, že medzi poškodenou a
obžalovaným dňa 13.12.2005 prebehol telefonický hovor, v ktorom obžalovaný upozornil poškodenú, že
loď zrejme nestihne do sezóny dorobiť. Ďalej sa jej opýtal či nepozná niekoho kto by bol ochotný vstúpiť
s nimi do spoločného podnikania, pretože potrebuje ešte niekoho kto má zhruba dva milióny korún, ktoré
by mohol vložiť do tohto podnikania. Poškodená toto zobrala na vedomie a spoločne rozmýšľali, kto by

z tohto hľadiska prichádzal do úvahy.

Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 4 - krát súdne trestaný, vo
všetkých prípadoch sa a páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Zo správ Obvodného úradu v Trenčíne,
odbor všeobecnej vnútornej správy a Mestského úradu v Trenčíne nevyplynuli k osobe obžalovaného

taktiež žiadne negatívne zistenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení všetkých dôkazov
získaných zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, mal za

preukázané, že stíhaný skutok tak ako je predmetom obžaloby sa nestal.

V konaní obžalovaného, podľa názoru súdu, neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu podvodu, nakoľko sa nepodarilo preukázať úmysel obžalovaného uviesť poškodenú do omylu či
využiť jej omyl, za účelom obohatenia sa na úkor jej majetku. Z vykonaného dokazovania nesporne

vyplynulo a žiadna zo strán ani nerozporovala v predmetnej veci podstatnú okolnosť a síce, že
medzi obžalovaným zastupujúcim obchodnú spoločnosť, a poškodenou došlo k uzavretiu písomnej
zmluvy, na podklade ktorej menovaní následne začali realizovať zmluvne dohodnutý podnikateľský
zámer. Obžalovaný skutočne zabezpečil teleso lode a v nasledujúcom období na ňom vykonával alebo
zabezpečoval rekonštrukčné práce použijúc finančné prostriedky, ktoré do podnikateľského zámeru

vložila v zmysle dohody poškodená. Zmluvný vzťah založený touto formou nebol zo strany poškodenej
k dnešnému dňu nijakým zákonným spôsobom ukončený a teda doposiaľ trvá. Predmetná zmluva
taktiež nezaväzovala obžalovaného predmet zmluvy realizovať v určitom konkrétnom termíne, či lehote.
Taktiež súd dospel okrem iného z prepisu telefonického hovoru medzi obžalovaným a poškodenou
k záveru, že táto bola informovaná o podstatných okolnostiach podnikateľskej aktivity, ako napr. o

skutočnosti, že loď zrejme nebude v pôvodne zamýšľanej dobe dokončená, že si vyžaduje ďalšie
investície aj to, že na ich dosiahnutie bude zrejme potrebné získanie ďalšieho „investora“ obchodného
partnera, ktorého vstup do podnikateľskej aktivity mal byť zodpovedajúcim spôsobom právne ošetrený.
Keďže v predmetnom trestnom konaní boli vyprodukované viaceré znalecké posudky, ktoré sa navzájom
odlišovali v otázke stanovenia všeobecnej hodnoty jachty, súd pristúpil k použitiu zásady "in dubio pro

reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., nakoľko
pochybnosti o vine obžalovaného, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu
skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie. Na základe znaleckého dokazovania a to predovšetkým znaleckým posudkom

Ing. Z. Z. mal súd preukázané, že loď v skutočnosti dosahovala hodnotu, ktorá odrážala výšku
peňažných prostriedkov vložených poškodenou. Tá mala napokon v prípade že dospela k názoru,
že obžalovaný porušuje povinnosti vyplývajúce mu zo vzájomného zmluvného vzťahu možnosť tento
ukončiť a zákonným spôsobom sa domáhať vyporiadania vzájomných nárokov, čo však neučinila.
Čo sa týka časti žalovaného skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v štádiu pokusu, keď od

poškodenej požadoval ďalších 600.000,- Sk na dokončenie jachty, tu taktiež súd nevzhliadol úmysel
obžalovaného uviesť poškodenú do omylu. Pokiaľ obžalovaného k tomuto kroku viedla snaha splniť
svoju povinnosť z dosiaľ platného záväzku, nie je možné takéto konanie posudzovať ako protiprávne.
Zároveň je potrebné poznamenať, že v prípade, že loď bolo potrebné za účelom úplného dokončeniadovybaviť nábytkom a iným vnútorným zariadením nie je možné jednoznačne ustáliť výšku nákladov,
ktoré by bolo potrebné vynaložiť, nakoľko ich výška by závisela od náročnosti, finančných možností
účastníkov zmluvy, použitých materiálov a technológií. Z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť záver, že by

sa obžalovaný deklarovaním predmetnej sumy pokúšal uviesť poškodenú do omylu, nakoľko táto suma
mohla byť za určitých okolností reálna.

Na účely preukázania viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov v predmetnej veci
tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu, reťaz navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom

celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže
byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania sa skutočne stal, je trestným činom a že tento spáchal obžalovaný. Podľa
názoru súdu k tomuto v prípade žalovaného skutku nedošlo.

Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností nezískal vnútorné presvedčenie o vine
obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora, následkom čoho ho spod
obžaloby oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S predmetným trestným konaním bolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, avšak

vzhľadom na výrok súdu o nevine obžalovaného v predmetnej trestnej veci bolo povinnosťou súdu
poškodenú U. Rakovskú s takýmto nárokom odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
oznámenia (vyhlásenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na

Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne
vzdal. Podané odvolanie má odkladný účinok.