Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423206706
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423206706.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v právnej veci navrhovateľov: X./. J. J., X.. XX.XX.XXXX,
V. L. L. XC, L., X./. Z. C., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. X, L., obaja zast. E.. J. D., C. R. R. O. XX, X., proti
povinnému: Š. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V. XXXXX/XXC, L., zast. H. O. R..K..S.., A.: XX XXX XXX,
G. XX, L., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľov 1./ a 2./ proti uzneseniu

Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06.11.2023, č. k. 53C/39/2023-114, takto

r o z h o d o l :

1. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

2. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, ktorým sa navrhovatelia 1./ a 2./ domáhali zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese L., obci K., katastrálnom území K., zapísaným na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, ako: pozemok parcela reg. "M." s parc. č. XXXX/
X o výmere 966 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela reg. "M." s parc. č.
XXXX/XX o výmere 501 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.

2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 343 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 151d ods. 1 zák. č. 40/1964 ZB. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) odôvodnil nesplnením základnej podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to, že nehnuteľnosti, ku ktorým má byť zriadené založené právo,
nie sú vo vlastníctve povinného ako dlžníka navrhovateľov. Z uvedeného dôvodu nepovažoval
za potrebné sa zaoberať ďalšími argumentami navrhovateľov a splnením ostatných zákonných

podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení poukázal na právnoteoretické
východiská zabezpečovacieho opatrenia zdôrazniac, že pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Uviedol, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Postihuje tak majetok patriaci dlžníkovi za účelom
zabezpečenia budúcej vymožiteľnosti pohľadávok, ktoré má navrhovateľ voči dlžníkovi. Z ust. § 343 ods.

1 CSP je zrejmé, že záložné právo možno zriadiť iba k veciam, právam či iným majetkovým hodnotám,
ktoré (v čase rozhodnutia) vlastnícky patria dlžníkovi, t. j. dlžník (žalovaný) musí byť v čase rozhodnutia
vlastníkom majetku, ktorý má slúžiť ako záloh. Podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenianavrhovatelia1./a2./žiadalizriadiťzáložnéprávo koznačenýmnehnuteľnostiamevidovaným
na LV č. XXXX v katastrálnom území K.. Nakoľko k návrhu nepripojili žiadny list vlastníctva (čo označil za
ichzákonnúpovinnosť),súdzlustrácievykonanejcezverejnedostupnýregister-katasterportal,zadaním

navrhovateľmi uvedeného čísla listu vlastníctva XXXX pre katastrálne územie K. zistil, že výsledok je
negatívny, a teda pod uvedeným číslom listu vlastníctva sa nenašli žiadne nehnuteľnosti. Z pripojenéhorozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.02.2023, č. k. 16C/152/201-226 vyplynulo správne
číslo listu vlastníctva XXXX, avšak aj z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie K. C. prvoinštančný
súd zistil, že predmetné pozemky nie sú vo vlastníctve povinného (dlžníka). Nakoľko navrhovatelia

1./ a 2./ ničím nepreukázali, že povinný je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, ku ktorým malo byť
podľa návrhu zriadené záložné právo, nebola splnená základná zákonná podmienka pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve povinného. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní
úspešnému povinnému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti uvedenému uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1./ a 2./,
ktorí z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP žiadali napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť v zmysle odvolacej
argumentácie. Namietali, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie povinného. Skutočnosť, že povinnému nesvedčí vlastnícke právo

podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. K., označili za nespornú. Uvedené však de iure neznamená, že
osoba zapísaná na liste vlastníctva je de iure vlastníkom nehnuteľností, a to s ohľadom na prezumovanie
hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností (materiálna publicita katastra nehnuteľností).
Z ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že samotný zákonodarca výslovne pripúšťa
možnosť existencie rozporu medzi stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom a

vyvrátenia hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností. List vlastníctva tak rozhodne nemožno vnímať
ako nespochybniteľný dôkaz existencie či neexistencie určitého práva k nehnuteľnosti. Podporne v tejto
súvislosti poukázali na R 86/2001, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/145/2021, nález
ÚS ČR zo dňa 16.09.1998, sp. zn. II. ÚS 91/1998, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/389/99, z ktorých
súhrnne vyplýva, že rozhodný stav pre určenie žalovaného, ako osoby pasívne vecne legitimovanej, je

skutočný stav a nie stav vyplývajúci z katastra nehnuteľností. Podmienkou toho je, aby navrhovatelia
svojouprocesnouaktivitouvyvrátilidomnienkupravdivostizápisuvkatastrinehnuteľností.Prvoinštančný
súd mal pritom otázku vlastníckeho práva posúdiť ako predbežnú s ohľadom na to, že o tejto otázke si
môže urobiť predbežný právny názor. K právnemu dôvodu vlastníckeho práva povinného k označeným
nehnuteľnostiam uviedli, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.02.2023, sp. zn.

16C/152/2019 bolo rozhodnuté o tom, že pozemky patria do dedičstva po poručiteľke, Z. J.. Povinný sa
staljednýmzdedičovposmrtiporučiteľky,ktorájekonštitutívnouobjektívnouskutočnosťou(obdobneviď
R 30/1993, rozhodnutie NS SR zo dňa 23.05.2012, sp. zn. 3Cdo/84/2012, rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 2Cdo/179/2015). Od momentu smrti poručiteľa dedičia ako vlastníci požívajú rovnako aj
právo na ochranu svojho majetku. Pre určenie, že povinný je vlastníkom nehnuteľností, je pritom podľa

nich irelevantný aj § 133 ods. 2 OZ. Nakoľko z uvedeného vyplýva, že vlastníckom nehnuteľností je
povinný,súdniejeviazanýzápisomvkatastrinehnuteľností.Kotázkeveľkostispoluvlastníckehopodielu
poukázali navrhovatelia 1./ a 2./ na to, že v čase od úmrtia poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sa
všetci dedičia považujú za vlastníkov nehnuteľností. Nakoľko v danej veci už jedno dedičské konanie
prebehlo a v súčasnosti ide o dodatočné dedičské konanie, okruh dedičov je už ustálený, a sú nimi

účastníci tohto konania. Podľa navrhovateľov ide o spoluvlastníctvo sui generis, keď všetci dedičia sú
spoluvlastníkmibeztoho,abymalizadefinovanúveľkosťspoluvlastníckehopodielu.Ideoakúsisolidaritu
spoluvlastníctva, kedy na ochranu a povinnosti vyplývajúce zo spoluvlastníctva sú aktívne a pasívne
vecne legitimovaní všetci dedičia. S ohľadom na to, že spoluvlastníkmi sú aj navrhovatelia a záloh majú
predstavovať pozemky, tak vo vzťahu k navrhovateľom záložné právo zanikne splynutím a podľa § 584

OZ bude pôsobiť výlučne voči povinnému. Záverom v odvolaní zhrnuli, že vo veci boli splnené všetky
zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré riadne v návrhu opísali.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odhliadnuc od nesprávneho
právneho záveru súdu prvej inštancie v otázke pasívnej vecnej legitimácie, odvolaniu navrhovateľov 1./
a 2./ nie je možné vyhovieť a vo veci nariadiť požadované zabezpečovacie opatrenie.

5. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ,ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje procesný nástroj majúci za cieľ posilniť postavenie veriteľa a
eliminovať mieru jeho neúspechu pri exekučnom vymáhaní peňažnej pohľadávky, ktorá už bola alebo
s vysokou pravdepodobnosťou bude v budúcnosti judikovaná, t. j. priznaná právoplatným a
vykonateľným súdnym rozhodnutím. Obdobne ako neodkladné opatrenie môže byť zabezpečovacieho
opatrenie nariadené tak pred začatím súdneho konania, v jeho priebehu, ako aj po jeho právoplatnom

skončení a samotné právoplatné skončenie konania vo väčšine prípadov nevedie ako pri neodkladnom
opatrení k zániku, či zrušeniu tohto inštitútu. Ak zabezpečovacie opatrenie nie je pri jeho zriadení časovo
limitované, jeho zánik je viazaný na zrušenie, prípadne uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky.
Najčastejším dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia po právoplatnom skončení konania
je existencia skorších záložných práv na majetku dlžníka a snaha vymôcť pohľadávku v exekučnom
konaní, v ktorom je v zmysle ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku možné exekúciu na záloh viesť

len vtedy, ak je oprávneným záložný veriteľ alebo tento s exekúciou súhlasí (viď aj ust. § 151h ods. 6
OZ). Na druhej strane postavenie veriteľa disponujúceho pohľadávkou zabezpečenou zabezpečovacím
opatrením je posilnené práve tým, že v prípade exekúcie na záloh, aj keby pohľadávka záložného
veriteľa z titulu zabezpečovacieho opatrenia nebola priznaná súdnym rozhodnutím, prechádza na
vydražiteľa záloh zaťažený záložným právom záložného veriteľa z titulu zabezpečovacieho opatrenia,

ak má postavenie prednostného veriteľa. Presah tohto procesného inštitútu do hmotnoprávnej roviny
je odvodený od skutočnosti, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia vznikajú medzi jeho subjektami
práva a povinnosti spravujúce sa režimom ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnými
normatívnymi predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcimi z ust. § 343 CSP
sú:

- kvalifikovaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého súčasťou musí byť
jednoznačné identifikovanie zálohu a opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému ma súd poskytnúť ochranu,
- spôsobilý predmet záložného práva (veci, práva a iné majetkové hodnoty) determinovaný jeho

prevoditeľnosťou, ktorým v zmysle hmotného práva môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, podnik, časť podniku, hromadná vec, ako aj spoluvlastnícky podiel na hnuteľnej či
nehnuteľnej veci, obchodný podiel, cenné papiere a pod.,
- existencia peňažnej pohľadávky, k zabezpečeniu ktorej má zabezpečovacie opatrenie slúžiť a
- existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

Rovnako ako pri neodkladnom opatrení sa súd aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zaoberá požiadavkou proporcionality zásahu do majetkových pomerov
dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, zabezpečeniu ktorej má slúžiť.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh, ktorým sa

navrhovatelia 1./ a 2./ domáhali, aby súd prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zriadil záložné
právo k dvom nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., a to pozemku s parc. č.
XXXX/X, o výmere 966 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parc. č. XXXX/XX, o výmere 501
m2,zastavanáplochaanádvorie,vlastníckyvzťahkuktorýmjeevidovanýnaLVč.XXXX(pozn.vnávrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nesprávne uvedené č. XXXX, na čo správne upozornil

už súd prvej inštancie), a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky, ktorá navrhovateľom 1./
a 2./ vznikne voči povinnému titulom vyrovnania ich dedičského podielu spočívajúceho v hodnote
obchodného podielu v spoločnosti ŠPEP s.r.o. Súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný zamietol s
poukazom na nesplnenie základnej zákonnej podmienky, ktorou je vlastnícky vzťah povinnej osoby k
predmetu záložného práva, keď z aktuálneho listu vlastníctva ex offo zistil, že výlučným vlastníkom

oboch nehnuteľností je tretia osoba C. J., manželka povinného, v dôsledku čoho nepristúpil k skúmaniu
ďalšíchzákonnýchpodmienok.Navrhovatelia1./a2./nesúhlasilistýmtozáveromprvoinštančnéhosúdu
poukazujúc na skutočný stav, ktorý je v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností, čo osvedčovali
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.02.2023, sp. zn. 16C/152/2019, ktorým bolo určené,
že predmetné pozemky patria do dedičstva po poručiteľke Z. J.. Nakoľko spoluvlastníkmi nehnuteľností,

ku ktorým má byť zriadené záložné právo, sú účastníci konania, záložné právo má za cieľ zabezpečiť
budúcu pohľadávku navrhovateľov 1./ a 2./ a v konaní dostatočným spôsobom identifikovali úkony,
ktorými sa povinný zbavuje majetku v prospech jeho manželky, čím je naplnená dôvodná obava, že
momentom potvrdenia dedičstva sa pozemkov účelovo zbaví, aby nemusel vyplatiť navrhovateľovzo spoločnosti Š. R..K..S.., mali za to, že vo veci sú splnené všetky podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. V odvolaní v súvislosti s obranou protistrany tiež dôvodili tým, že zákon
nepredpisuje žiaden peňažný cenzus (čo do finančného limitu) na hodnotu zabezpečovanej pohľadávky

a v zmysle zásady každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, hodnota zabezpečovanej
pohľadávky môže byť aj 1,- euro.

9. Odvolací súd sa po preskúmaní spisového materiálu nestotožnil s právnym záverom súdu prvej
inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorý je výsledkom nedôsledného a nepozorného

hodnotenia argumentácie navrhovateľov a nimi predložených listinných dôkazov. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého uznesenia navrhovateľom vytkol, že k procesnému návrhu nepripojili list
vlastníctva a lustráciou v katastri nehnuteľností súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým
má byť zriadené vlastnícke právo je tretia osoba. Samotní navrhovatelia však už v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádzali, že dotknuté pozemky povinný daroval manželke
C. J., čo zodpovedá aktuálnemu zápisu vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností, t. j. výsledku

elektronickej lustrácie súdu prvej inštancie v katastri nehnuteľností (č. l. 113 súdneho spisu). Tento
úkon však označili za v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho iniciovali konanie o určenie, že
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke Z. J., vedené na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 16C/152/2019. Rovnako uviedli, že v danej veci bolo ich žalobe vyhovené
a rozsudkom zo dňa 01.02.2023 súd právoplatne určil, že predmetné pozemky patria do dedičstva

po poručiteľke. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dokonca ako dôkaz predložili
rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.02.2023, č. k. 16C/152/2019-226, z ktorého
vyplývajú nimi tvrdené skutočnosti, a to spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa
ktorých rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2023. K predmetnému podstatnému dôkazu
v otázke vecnej legitimácie súd prvej inštancie celkom opomenul zaujať právne stanovisko a pri

svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností. Treba potom
súhlasiť s navrhovateľmi, pokiaľ poukazovali na zásadu materiálnej publicity, v zmysle ktorej sa údaje
v katastri nehnuteľností považujú za hodnoverné a záväzné, avšak len do času, kým sa nepreukáže
opak. Navrhovatelia 1./ a 2./ spoľahlivo (právoplatným súdnym rozhodnutím) osvedčili rozpor medzi
skutočným stavom a zápisom v evidencii nehnuteľností, keď podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava

III zo dňa 01.02.2023, č. k. 16C/152/2019-226 nie je skutočným vlastníkom dotknutých nehnuteľností
C. J., ale obe označené pozemky patria do dedičstva po nebohej Z. J., X.. XX.XX.XXXX, B..
XX.XX.XXXX. Účastníčkou tohto konania bola aj v katastri aktuálne evidovaná C. J., ako evidovaný
vlastník nehnuteľností. Rovnako Osvedčením o dedičstve zo dňa 15.07.2016, sp. zn. 30D/893/2016,
Dnot/29/2016-37 navrhovatelia 1./ a 2./ osvedčili okruh zákonných dedičov po poručiteľke Z. J.,

do ktorého okrem navrhovateľov 1./ a 2./ patrí aj povinný. Správne v tejto súvislosti poukázali
aj na deklaratórny charakter rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 16C/152/2019 a na
to nadväzujúcu skutočnosť, že okamihom smrti poručiteľky Z. J. sa spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností stali navrhovatelia a povinný. Súd prvej inštancie nereflektujúc na uvedené skutočnosti
tak nesprávne uzavrel, že povinný nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd sa preto v

ďalšom sám zaoberal posudzovaním ďalších zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to existenciou peňažnej pohľadávky navrhovateľov, k zabezpečeniu ktorej má slúžiť
ingerencia súdu formou nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, ďalej existenciou obavy z budúceho
zmarenia exekúcie a v neposlednom rade proporcionalitou požadovaného zásahu do vlastníckych práv
povinného vo vzťahu k zabezpečovanej peňažnej pohľadávke.

10. Navrhovatelia 1./ a 2./ za pohľadávku, zabezpečenie ktorej sú chcú dosiahnuť zriadením záložného
práva, označili budúci peňažný ekvivalent ich dedičského podielu na hodnote obchodného podielu
v spoločnosti Š. R..K..S.., ktorý má byť ako novoobjavený majetok spolu s označenými pozemkami
súčasťou dedičstva po poručiteľke Z. J., a protihodnotu ktorému im bude na základe dedičského

rozhodnutia zaviazaný zaplatiť povinný. Z argumentácie navrhovateľov 1./ a 2./ tiež vyplýva, že v
tejto súvislosti sa medzi stranami vedie konanie o určenie, že obchodný podiel patrí do dedičstva
po poručiteľke, na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-60C/10/2020, ktoré nie je doposiaľ
právoplatne skončené. Vo vzťahu k výške tejto budúcej pohľadávky uviedli, že hodnotu obchodného
podielu v Š. R..K..S.. podľa účtovnej závierky Š. R..K..S.. za rok 2016 so zdôraznením ročného obratu

spoločnosti v rokoch 2015 a 2016 v sume cca 400.000 eur odhadujú ku dňu smrti poručiteľky na
sumu cca 1.000.000 eur až 1.500.000 eur, a preto suma, na výplatu ktorej bude zaviazaný povinný
sa pohybuje na úrovni cca 330.000 eur- 500.000 eur. Z vyjadrenia povinného (č. l. 90) odvolací súd
zistil, že tento rozporuje, to, že obchodný podiel patrí do BSM a v prípade opačného záveru súdu vkonaní sp. zn. B3-60C/10/2020 aj navrhovateľmi uvádzanú výšku hodnoty obchodného podielu, ktorou
nie je trhová hodnota spoločnosti, nakoľko predmetná spoločnosť nadobudla práva a povinnosti kúpou
podniku živnosti povinného prevádzkovanej pod názvom Š.- Š. J. a výkon živnostenského oprávnenia

jedného z manželov ani jednotlivé zložky vrátane hnuteľných a nehnuteľných vecí nepatria do BSM.
Povinný bol toho názoru, že hodnota obchodného podielu na Š. R..K..S.. predstavovala v rozhodnom
čase maximálne výšku 1/3 základného imania, t. j. sumu 1.667 eur, ktorá je v značnom nepomere k
pozemkom, ktoré majú byť zaťažené záložným právom. Vyhodnotiac uvedené skutočnosti z pohľadu
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd konštatuje, že navrhovatelia

spoľahlivo neosvedčili existenciu budúcej peňažnej pohľadávky v takej výške, ktorá by odôvodňovala
zriadenie záložného práva k dvom označeným nehnuteľnostiam a zásah, ktorý by sa práve vzhľadom
na výšku budúcej pohľadávky javil ako proporcionálny. Samotná skutočnosť, či do BSM povinného
a poručiteľky Z. J. patrí hodnota obchodného podielu Š. R..K..S.., je medzi stranami nateraz sporná
a je predmetnom samostatného konania a v ňom vykonávaného dokazovania. V predmetnej veci
navrhovatelia nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by bez vážnejších pochybností osvedčovali dôvodnosť

nimi tvrdenej pohľadávky a jej výšky, ktorá má význam práve z pohľadu proporcionality, ako jednej z
podmienok úspechu navrhovateľov 1./ a 2./ v konaní. Dôkazy, ktoré predložili (účtovnú
závierku spoločnosti Š. R..K..S.. zostavenú k 31.12.2016), neosvedčujú ani to, že obchodný podiel Š.
R..K..S..patrídoBSMarovnakoanijehohodnotu,navyplateniektorejbymoholbyťpovinnývdedičskom
konaní zaviazaný. Ako správne namieta povinný, samotný obrat spoločnosti nie je ukazovateľom

jej finančnej kondície, nezohľadňuje náklady na hospodársku činnosť spoločnosti, záväzky a iné a
rovnako neosvedčuje hodnotu obchodného podielu. A preto aj napriek tomu, že navrhovatelia osvedčili
dispozíciu s majetkom povinného bezodplatnými právnymi úkonmi (darovanie pozemkov, ktoré majú byť
predmetomzáložnéhoprávavrátaneinýchnehnuteľností,C.J.,akoajobchodnéhopodieluvspoločnosti
PETRALEN) aj s prihliadnutím na neosvedčenú výšku zabezpečovanej peňažnej pohľadávky nemožno

bez ďalšieho konštatovať ani na to nadväzujúcu obavu z ohrozenia budúcej exekúcie a súčasne ani
proporcionalitumedzipožadovanýmzásahomdosubjektívnychvlastníckychprávpovinnéhoahodnotou
zabezpečovanej pohľadávky. Navrhovatelia vo vzťahu k výške tvrdenej budúcej pohľadávky nepredložili
žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali dôvodnosť a potrebu zriadenia záložného práva k dvom označeným
nehnuteľnostiam. V tomto smere v návrhu absentujú aj ich tvrdenia k orientačnej hodnote pozemkov,

ku ktorým požadovali zriadiť záložné právo a vo svojej argumentácii celkom nesprávne považujú za
irelevantnú výšku zabezpečovanej pohľadávky odvolávajúc sa na absenciu zákonného limitu. Rovnako
tak ako pri neodkladnom opatrení, aj dôvodnosť zabezpečovacieho opatrenia súdna prax podmieňuje aj
požiadavkou proporcionality, čo vyplýva práve z vážnosti ingerencie do právnych a faktických vzťahov
účastníkov prostredníctvom výnimočných inštitútov neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, o

ktorých súd rozhoduje zjednodušeným a zrýchleným postupom spravidla bez výsluchu, bez vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania (obdobne viď Š., H.., O., R.., L., E.., H.Á., R.., L., E.., V., H.. a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1158). Proporcionalita je tiež
základným interpretačným nástrojom pri riešení kolízie dvoch proti sebe stojacich práv (na jednej strane
ohrozené alebo porušené práva navrhovateľa neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia a na strane

druhej práva povinnej osoby, do ktorých má byť týmto procesným nástrojom zasiahnuté). Navrhovatelia
1./ a 2./ preto celkom nesprávne a zjavne účelovo argumentujú tým, že požadovaným zabezpečovacím
opatrenímbymohližiadaťzabezpečenieajpohľadávkyvhodnotesymbolickéhoeura,čomubyrozhodne
nebolo možné priznať úspech. V danom prípade tak pre účely vyhovenia ich návrhu možno uzavrieť, že
neosvedčili vo vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky, ktorú by v budúcnosti mohli nadobudnúť v

dedičskom konaní voči povinnému, že navrhované zriadenie záložného práva k dvom nimi označeným
nehnuteľnostiam (bez pohľadu na to, že tieto sa v súčasnosti nachádzajú aj v ich spoluvlastníckom
podiele) možno považovať za primerané.

11. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd ani pri závere o danosti aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie,

ktorú súd prvej inštancie nesprávne posúdil, nemohol vo výroku vecne správne napadnuté uznesenie
zmeniť tak, že by ich návrhu vyhovel, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu

vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní
plne úspešnému povinnému nepriznal voči navrhovateľom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).