Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423206706
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1423206706.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XC, XXX
XX L. a 2/ Z.Ý. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, XXX XX L., obaja zast.: JUDr. Pavol Gráčik,
advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Š.V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.
XXXXX/XXC, XXXXX L., zast.: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava,
IČO: 47 248 998, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.10.2023 podali žalobcovia návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadali
zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., obci K., katastrálnom území K.,

zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom, ako:
- pozemok parcela reg. „M.“ s parc. č. XXXX/X o výmere 966 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie,
- pozemok parcela reg. „M.“ s parc. č. XXXX/XX o výmere 501 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie.
Zároveň žiadali, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V návrhu žalobcovia uviedli, že žalovaný je ich otcom. Po smrti matky (manželky žalovaného), ktorá
zomrela dňa XX.XX.XXXX, sa žalovaný oženil s C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.A. XXXXX/
XXC, XXX XX L.. Majetok matky bol predmetom dedičského konania vedeného notárkou H.. Y. F.,
poverenou Okresným R. L. A., R.. B..: R.. B..: 30D/893/2016, Dnot 29/2016. Žalobcovia a žalovaný
(zákonní dedičia) uzatvorili dedičskú dohodu podľa, ktorej žalovaný nadobudol celý matkin majetok.

Dôvodom uzatvorenia dohody bolo to, že v čase jej uzatvorenia boli vzťahy so žalovaným harmonické a
žalobcovia sa domnievali, že bude disponovať týmto majetkom v ich prospech. Po skončení dedičského
konania došlo k prudkému zhoršeniu vzťahov medzi žalobcami a žalovaným. Následne sa objavil nový
majetok po poručiteľke, na ktorý sa dedičská dohoda nevzťahovala. Dňa 24.05.2019 bol podaný návrh
na dodatočné prejedanie novoobjaveného majetku. Okresným súdom Bratislava III bola na prejednanie
novoobjaveného majetku poverená E.. Z. F. N.. Konanie bolo vedené pod spis. zn.: XXD/XXX/XXXX, G.

XX/XXX9. Novoobjavený majetok predstavoval:
· nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese L., obci K., katastrálnom území K., zapísaných na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom, ako:
- pozemok parcela reg. „M.“ s parc. č. XXXX/X o výmere 966 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie,
- pozemok parcela reg. „M.“ s parc. č. XXXX/XX o výmere 501 m2, druh pozemku zastavaná plocha a

nádvorie (ďalej len ,,pozemky“)
· obchodný podiel v spoločnosti ŠPEP s.r.o., ktorý patril do BSM žalovaného a matky.Spoločnosť ŠPEP bola zapísaná do ORSR dňa 21.04.2012, t.j. počas manželstva poručiteľky a
žalovaného, a teda hodnota obchodného podielu patrí do ich BSM. Vzhľadom na to, že spoločníkom
bol len žalovaný, tak poručiteľke, resp. žalobcom (zákonným dedičom) patrí len hodnota obchodného

podielu podľa výšky ich dedičských podielov. Na základe zistení notára, bolo konštatované, že obchodný
podiel v spoločnosti ŠPEP a pozemky mali patriť do BSM rodičov žalobcov a teda mali byť prededené v
dedičskom konaní. Pozemky žalovaný daroval darovacou zmluvou svojej novej manželke, C. J., pričom
si bol vedomý, že patria do BSM, teda darovanie pozemkov bolo v rozpore so zákonom. Dodali, že okrem
týchto pozemkov, daroval svojej novej manželke aj ďalšie pozemky, či dokonca byt. Dňa 01.02.2023

vydal Okresný súd Bratislava III rozsudok, č. k.: 16C/152/2019-226, ktorým určil, že pozemky patria
do dedičstva po poručiteľke. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2023. Žalovanou v konaní
bola C. J.. Vo vzťahu k pozemkom žalobcovia dňa 18.07.2023 podali návrh na Mestský súd Bratislava
IV na dodatočné konanie o dedičstve. Dňa 05.02.2020 žalobcovia podali na Okresný súd Bratislava
II žalobu o určenie, že obchodný podiel patrí do dedičstva po matke. Konanie je v súčasnosti vedené
na Mestskom súde Bratislava IV pod spis. zn.: B3-60C/10/2020 a nie je ku dňu spísania tohto návrhu

právoplatne skončené. Uviedli, že súd v rámci predbežného právneho posúdenia, na pojednávaní dňa
03.02.2023, vyslovil právny názor podľa, ktorého obchodný podiel patrí do dedičstva po poručiteľke.
Pohľadávka žalobcov, ktorá má byť exekučné vymáhaná predstavuje dedičský podiel žalobcov na
hodnote obchodného podielu v spoločnosti ŠPEP, resp. suma, ktorú im bude žalovaný povinný vyplatiť
z titulu vyporiadania dedičstva. Tvrdili, že od zhoršenia vzťahov sa žalovaný začal úmyselne zbavovať

svojho majetku - prevádza ho na novú manželku. V súčasnosti nevlastní žiadnej majetok s výnimkou
obchodného podielu v ŠPEP. Dňa 10.05.2018 bola do ORSR zapísaná spoločnosť PETRALEN s.r.o.
(ďalej len „PETRALEN“), ktorej spoločníkmi v čase založenia spoločnosti bol žalovaný - 50% podiel
a nová manželka, C. J. - 50% podiel. Od 05.05.2023 je však jediným spoločníkom PETRALEN C. J.,
nakoľko žalovaný previedol na ňu svoj podiel. Podľa ich informácii bol tento prevod bezodplatný, išlo

o darovanie, čo o. i. v budúcnosti zakladá právo odporovať tomuto prevodu. Táto darovacia zmluva
sa však podľa zápisov v OR SR nenachádza v zbierke listín, preto navrhujú, aby si ju súd vyžiadal od
Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III alebo aby túto edičnú povinnosť uložil žalovanému,
prípadne jeho novej manželke C. J.. Dodali, že žalovaný síce nepreviedol svoj obchodný podiel v ŠPEP
na novú manželku, C. J., keďže by išlo o neplatný právny úkon, avšak vymenoval ju za konateľku ŠPEP.

Tvrdili, že všetky príjmy PETRALEN pochádzajú od rodinnej spoločnosti ŠPEP a žalovaný ju v spolčení
s C. J. tuneluje v prospech PETRALEN, ktorú vlastní jeho nová manželka. Poukázali pritom na účtovné
uzávierky oboch spoločností. Uviedli, že v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku prichádzajú
do úvahy zákonní dedičia - žalobcovia a žalovaný (t. j. tí istý ako v pôvodnom dedičskom konaní).
Pozemky budú po vyporiadaní BSM prikázané do vlastníctva dedičom podľa veľkosti ich dedičského

podielu. Vzhľadom na to, že tvorili súčasť BSM, tak žalovaný nadobudne 1/2, a druhá polovica bude
rozdelená na 3/3, z ktorej každý dedič (vrátane žalovaného) nadobudne 1/3, žalovaný nadobudne 4/6
a žalobcovia každý po 1/6. Obchodný podiel v spoločnosti patrí do BSM, resp. jeho hodnota, avšak
spoločníkom môže byť len žalovaný, ktorý signoval zakladateľskú listinu. S ohľadom na uvedené notár
vykoná vyporiadanie tak, že vlastníkom spoločnosti ostane žalovaný, pričom bude povinný vyplatiť

žalobcom hodnotu obchodného podielu prislúchajúcu im dedičským podielom (1/6 každému). Z doposiaľ
uvedeného majú za to, že žalovaný sa účelovo zbavuje majetku, aby nebol schopný vyplatiť žalobcov,
resp. zmaril vykonanie exekúcie na jeho majetok. Žalovaný nemá v úmysle vyplatiť žalobcom ich
zákonné dedičské podiely a vzhľadom na zbavovanie majetku nemá ani z čoho. V nadväznosti na to,
že žalovaný daruje svojej novej manželke majetok, tak dokonca pripravuje žalobcov o možnosť dediť

po ňom, keďže všetok majetok bude vo výlučnom vlastníctve jeho novej manželky. Uvedené konanie
žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobcovia sú neopomenuteľnými dedičmi. Je zrejmé,
že žalovaný sa takýmto spôsobom snaží dosiahnuť nevymáhateľnosť budúcich pohľadávok žalobcov
voči žalovanému z titulu ich dedičského práva. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že pozemky prepísal
na novú manželku, pričom musel mať vedomosť, že patrili do BSM, a tým sa snažil žalobcov pripraviť

o majetok. Vzhľadom na predchádzajúce konanie žalovaného (prevod majetku na novú manželku),
je dôvodné predpokladať, že po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k pozemkom tieto prevedie
darovaním opätovne na novú manželku. Majú za to, že vyššie uvedenými skutočnosťami preukázali
dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená.

3. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia pripojili: Osvedčenie o dedičstve
č.k. XXD/XXX/XXXX, G. XX/XXXX-XX zo dňa 15.07.2016, rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.
16C/152/2019-226zodňa01.02.2023,Návrhnadodatočnédedičskékonanieohľadomnovoobjaveného
majetku, Účtovná uzávierka zostavená k 31.12.2022 spoločnosti PETRALEN s.r.o., Účtovná uzávierkaspoločnosti zostavená k 31.12.2022 a k 31.12.2016, Darovacie zmluva a Zmluva o zriadení vecného
bremena zo dňa 21.06.2019 a Rozhodnutie o povolení vkladu vydané Okresným úradom L., katastrálny
odbor č.k. Y. XXXXX/XXXX zo dňa 25.062.019.

4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyjadril listom zo dňa 24.10.2023 žalovaný,
ktorý v ňom uviedol, že žalobcovia hodnotu majetku spoločnosti ŠPEP s.r.o. žiadnym spôsobom
nepreukázali a zároveň zamlčali skutočnosti im známe a to, že celý majetok spoločnosti ŠPEP
s.r.o. pochádza z podnikania žalovaného ako živnostníka a teda hodnota obchodného podielu by

predstavovala maximálne výšku 1/3 základného imania 1.667,- Eur, ktoré je v značnom nepomere k
cene pozemkom, na ktoré má byť zriadené záložné právo. Spoločnosť ŠPEP s.r.o. nadobudla práva
a povinnosti kúpou podniku živnosti Žalovaného prevádzkovanej pod názvom Š. - Š. J., P.O.BOX
73, so sídlom Račianska 188, 830 05 Bratislava 35, IČO: 11 635 631. Uvedené preukazuje aj
Faktúra č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný previedol za symbolickú cenu 1,20 Eur majetok, dopravné
prostriedky a zmluvné vzťahy z pôvodnej živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným. Faktúru č.

XXXXXXXXX vystavil žalobca 2/, čo preukazuje vedomosť žalobcov o prevode majetku z výlučného
vlastníctva žalovaného na spoločnosť ŠPEP s.r.o.. Uviedol, že žalobcovia v návrhu poukazujú na
predbežné právne posúdenie súdu na pojednávaní zo dňa 03.02.2023, podľa ktorého má súd za
to, že obchodný podiel patrí do dedičstva po poručiteľke, avšak už neuvádzajú, že súd by im v
danom prípade priznal iba podiel z hodnoty základného imania v sume 1.667,-Eur. Na tomto základe

si žalobcovia uplatňujú nárok na vyplatenie sumy vo výške 330.000,- Eur až 500.000,- Eur (ako
1/3 z odhadovanej hodnoty spoločnosti ŠPEP s.r.o. v roku 2016). Žalobcovia poukazovali na obrat
spoločnosti v rokoch 2015 a 2016 vo výške približne 400.000,- Eur avšak už zabudli poukázať na
náklady na hospodársku činnosť vo výške približne 370.000,- Eur a teda výsledky hospodárskych
činností v daných rokoch predstavovali sumy približne 30.000,- Eur, teda je zrejmé, že daná spoločnosť

nemohla mať hodnotu, ktorú odhadujú žalobcovia. Podľa jeho názoru, je v rozpore so zákonom
tvrdiť, že predmetom dodatočného dedičského konania v rozsahu obchodného podielu v spoločnosti
ŠPEP s.r.o. je trhová hodnota spoločnosti, nakoľko výkon živnostenského oprávnenia jedného z
manželov ani jednotlivé zložky vrátane hnuteľných a nehnuteľných vecí nepatria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ako vec, ktorá slúži výkonu povolania iba jedného z manželov, je podnik

vylúčený z predmetu bezpodielového spoluvlastníctva a patrí do oddeleného vlastníctva podnikajúceho
manžela. Nakoľko hnuteľný aj nehnuteľný majetok spoločnosti ŠPEP s.r.o. pochádza z výlučného
vlastníctva žalovaného, žalobcovia nemajú nárok na vyplatenie pomernej časti z trhovej hodnoty,
ktorú mala spoločnosť v čase úmrtia poručiteľa, resp. v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalobcovia naliehavosť situácie odôvodnili výškou potencionálnej pohľadávky, vychádzajúc

z odhadu hodnoty spoločnosti, ktorý nepodložili dokumentáciou, ktorá by preukazovala tvrdenú výšku
hodnoty spoločnosti. Na základe uvedeného je teda nesporné, že keby aj súd posúdil, že obchodný
podiel patrí do BSM (čo vylučuje), že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí trhová
hodnota spoločnosti ŠPEP s.r.o., ktorá nepochybne predstavuje veci patriace do výlučného vlastníctva
žalovaného, ale len hodnota základného imania spoločnosti vo výške 5.000,- Eur. V prípade tvrdenia

žalobcov ohľadne tunelovania spoločnosti SPEP s.r.o., žalovaný oponuje, keď uviedol, že majetok
spoločnosti PETRALEN s.r.o. sa navýšil o kúpu nehnuteľnosti domu avšak z financií požičaných od
jedinej spoločníčky pani J., ktorá financie získala z predaja vlastnej nehnuteľnosti a úveru, ktorý jej bol
poskytnutý ako fyzickej osobe. Tvrdil, že žalobcovia sa už v minulosti domáhali vydania neodkladného
opatrenia v podobe uloženia povinnosti žalovanému nenakladať, nezaťažovať a nescudzovať v návrhu

špecifikované pozemky, pričom predmetom návrhu bol aj obchodný podiel v spoločnosti ŠPEP s.r.o..
Okresný súd Bratislava III uznesením sp. zn. 16C/55/2019-17 zo dňa 24.06.2019 zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcov. Podľa názoru
súdu zhoršenie rodinných vzťahov, absencia komunikácie medzi žalobcami a žalovaným a snaha
žalovaného o zabezpečenie novej manželky neboli v danom prípade zákonnými dôvodmi pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Súd taktiež uviedol, že „Navrhovatelia neosvedčili, že by ich dedičské právo
vo vzťahu k novoobjavenému majetku, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania BSM v dedičskom
konaní a vyporiadaný v rámci dohody medzi pozostalým manželom a dedičmi, boli ohrozené do tej miery,
že im je potrebné neodkladne poskytnúť právnu ochranu vo forme navrhovaného opatrenia.“ Má za
to, že žalobcovia nepreukázali existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko žalovanému

nevzniká povinnosť vyplatenia žalobcov vo rozsahu uvedenom v návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, teda suma 330.000,- Eur až 500.000,- Eur ale len v sume 1.667,- Eur a aj to len za
predpokladu, že súd určí že obchodný podiel patrí do dedičstva po manželke žalovaného. Domnieva
sa, že aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniťzásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer, čo v danom prípade jednoznačne je preukázané. Súd by mal

teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žiada, aby súd návrh žalobcov zamietol.

5. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil: Faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2012, Kúpnu zmluvu
na rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, byt č. XA, vchod C. zo dňa 13.05.2022, Zmluva o

úvere na bývanie zo dňa 25.11.2022, Kúpnu zmluvu zo dňa 09.03.2023 a plná moc udelené žalobcami
žalovanému na dedičské konanie.

6. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že
by exekúcia mohla byť ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa,
a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky,

ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo
zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Pri rozhodovaní o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať
opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným
znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej

ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci
samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné,

aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť
a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že
osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné.

10. Pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v
čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré
existovali v danom čase použiteľného práva.

11. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to: a) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť na návrh, b) spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia
obavy o budúcnosť marenia exekúcie.

12. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzoval, či
predmetom návrhu je spôsobilý predmet záložného práva, či zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia môže zabezpečovať peňažnú pohľadávku a tiež, či existuje obava z
budúceho zmarenia exekúcie.

13. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.14. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Postihuje tak majetok patriaci dlžníkovi za účelom zabezpečenia
budúcej vymožiteľnosti pohľadávok, ktoré má navrhovateľ voči dlžníkovi. Z ustanovenia § 343 ods. 1

CSP je tak zrejmé, že záložné právo možno zriadiť iba k veciam, právam, či iným majetkovým hodnotám,
ktoré (v čase rozhodnutia) vlastnícky patria dlžníkovi, t.j. dlžník (žalovaný) musí byť v čase rozhodnutia
vlastníkom majetku, ktorý má slúžiť ako záloh.

15. Podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadali žalobcovia zriadiť záložné

právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., obci K., katastrálnom území K., zapísaných na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom, ako:
- pozemok parcela reg. „M.“ s parc. č. XXXX/X o výmere 966 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie,
- pozemok parcela reg. „M.“ s parc. č. XXXX/XX o výmere 501 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie.

Vzhľadom na uvedené, a predovšetkým na skutočnosť, že žalobcovia nepripojili k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žiadny list vlastníctva (čo je ich zákonnou povinnosť), súd z lustrácie
vykonanejcezverejnedostupnýregister-katasterportal,zadanímčíslažalobcamiuvedenýmčíslomlistu
vlastníctva 5889 pre katastrálne územie K., okres L. A., pričom výsledok bol negatívny, a teda nenašli
sa žiadne nehnuteľnosti, ktoré by boli na uvedenom liste vlastníctva zapísané (č.l. 112). Z pripojeného

rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C/152/201-226 zo dňa 01.02.2023 vyplýva číslo listu
vlastníctva a to č. XXXX v k.ú. K., okres L. A., Obec L. - K.. Súd však aj z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú.
K.Č., zistil, že predmetné pozemky sú vo vlastníctve tretej osoby (č.l. 113) a teda nie sú vo vlastníctve
žalovaného (dlžníka).

16. Nakoľko žalobcovia súdu ničím nepreukázali, že žalovaný (dlžník) je vlastníkom nehnuteľností,
na ktoré malo byť podľa návrhu žalobcov zriadené záložné právo ako zabezpečovacie opatrenia,
súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a to , že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného, ako dlžníka žalobcov.
Z toho dôvodu súd návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol,

pričom sa ďalšími argumentami žalobcov uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
teda ani splnením všetkých ostatných podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia nezaoberal.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému
priznal voči žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.