Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 21. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201129
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201129.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a A. B., nar.
XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, deti rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E.. XX,
F.G.C.,právnezastúpená:AdvokátskakanceláriaKucek&Partners,s.r.o.,sosídlomNámestieMartina
Benku 26, Bratislava, a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, C., právne zastúpený: Niku &

Partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NávrhomdoručenýmnaMestskýsúdBratislavaIIdňa15.04.2024samatkaprostredníctvomprávneho
zástupcu domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril obe maloleté deti
do osobnej starostlivosti matky, zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého A. vo výške 1500 eur mesačne a na maloletého A. taktiež 1500 eur mesačne, počnúc
dňom vykonateľnosti uznesenia, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a do právoplatnosti
rozhodnutia súdu v konaní vedeného pod sp. zn. 59P/128/2023.

2. Vo svojom návrhu uviedla, že jej príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na deti v celkovej
výške 465,20 eur a výživné, ktoré otec uhrádzal vo výške 3000 eur mesačne (1500 eur na každé
dieťa). Mesačné úhrady výživného zo strany otca sú však oneskorené, pričom otec nikdy neuhradil
výživné vopred. Matka sa stále musí dožadovať úhrady výživného ku koncu mesiaca a nemá nikdy
istotu či výživné otec uhradí. Do dnešného dňa otec neuhradil výživné na mesiac marec. Naposledy

otec uhradil sumu 2250 eur dňa 01.03.2024, čo predstavovalo výživné na mesiac február 2024. Otec
uviedol matke, že maloletý A. bol v mesiaci február 2024 počas 10 dní u otca, preto sa otec rozhodol,
že pošle matke o 750 eur menej. Matka však musí uhrádzať pravidelné mesačné výdavky spojené s
bývaním, musí zabezpečiť stravu pre maloleté deti, pričom zo sumy 465,20 eur z úradu práce tieto
výdavky nedokáže uhradiť. Za daných okolností je preto ohrozené zabezpečenie základných životných
potrieb maloletých detí. Spoločnosť ZSE Energia, a. s. tento rok zaslala matke 2 upomienky, z dôvodu

omeškania s úhradou preddavkových platieb, rovnako bola matke doručená upomienka aj od SPP. Pre
úplnosť matka v súvislosti s platbami od otca uvádza, že sumu 400 eur dňa 28.11.2023 otec zaslal matke
v reakcií na to, že matka otcovi vyčítala, že zabudol na narodeniny maloletého A.. Sumu 1000 eur dňa
12.12.2023 poslal otec na vianočné darčeky pre maloleté deti a sumu 500 eur dňa 04.03.2024 poslal
otec maloletému A. na Fyzioklinik (tréningy pod dohľadom fyzioterapeuta predplatené v sume 400 eur +
100 eur vreckové). Matka na účely určenia výšky výživného neodkladným opatrením uviedla pravidelné

mesačné výdavky spojené s bývaním a samostatný prehľad výdavkov na maloletého A. a maloletého
A.. Výdavky spojené s bývaním (potvrdenia o platbe sú v samostatnej prílohe s popisom) - mesačnýpriemer týchto výdavkov je v rozmedzí cca 620 eur až 645 eur, preto sú náklady na bývanie rozdelené
na tretiny a v tabuľkách mesačných výdavkov na maloleté deti sú následne uvedené pomerné náklady
(1/3 maloletý A., X/X maloletý A. a 1/3 matka).

Pravidelné mesačné výdavky na bývanie vyčíslila nasledovne: plyn 120 eur, elektrina 145 eur,
kanalizácia 13,33 až 18,33 eur, voda 16 eur, poplatok za odpad 26 eur, poistenie nehnuteľnosti 24,28
eur, poplatok za servis bazéna 70,83 eur, poplatok záhradníkovi 60 eur, potreby do domácnosti 40 až
50 eur, poplatky Orange 50 až 60 eur, poplatky spojené s TV (netflix, HBO, VOYO) 22,64 eur, poplatky
spojené s TV (disney) 6,66 až 8,32 eur mesačne, tepovanie domácnosti 17,50 eur, revízia kotla 5,83 eur.

Pravidelné mesačné výdavky na maloletého A. vyčíslila nasledovne: strava 250 až 325 eur, pomerné
náklady na bývanie 206 až 215 eur, náklady na pohonné hmoty 170 eur, doučovanie matematika 120
eur, hygienické potreby a lieky 100 eur, paušál Orange 25 až 30 eur, oblečenie a obuv 300 až 400
eur, alergologická ambulancia 11,70 až 14,60 eur, hry playstation a prístup na youtube 20 eur, domáce
zvieratá Artura (pes - granule, kadernícky salón, jašterica) 100 eur, vreckové 20 eur.
Pravidelné mesačné výdavky na maloletého A. vyčíslila nasledovne: strava 250 až 325 eur, hygienické

potreby, umelé mlieko a lieky 220 eur, pomerné náklady na bývanie 250 až 270 eur, náklady na pohonné
hmoty 170 eur, oblečenie a obuv 350 až 400 eur, hračky, edukačné pomôcky a ďalšia výbava 250 až
300 eur.
V súvislosti s opatrovateľkou maloletého A. (F. H.) matka uhrádza tieto výdavky: mesačná odplata a
odvody do zdravotnej poisťovne, spolu 1100 eur, pričom k tejto sume od roka 2024 pribudnú odvody do

sociálnej poisťovne, ktorých výška zatiaľ matke nebola oznámená (taktiež matka uhradila opatrovateľke
mimoriadnu odplatu za obdobie, keď bola matka s maloletým A. na dovolenke v Dubaji), ubytovanie pre
opatrovateľku vo výške 520 eur na mesiac (6240 eur na rok), náklady na letenku opatrovateľky na cestu
domov, naposledy v celkovej výške 1962 eur (1414 eur letenka + 311 eur + 237 eur poplatky), strava
opatrovateľky vo výške 250 až 325 eur (dôkazy sú samostatnou prílohou podania).

Ďalej matka uviedla, že otec na pojednávaní dňa 27.03.2024 v konaní vedenom pod sp. zn.
59P/128/2023 uviedol: "Súhlasím, aby boli deti zverené do starostlivosti matky a s tým, že ich budeme
obaja zastupovať a spravovať ich majetok." Na predmetnom pojednávaní ďalej otec uviedol: "Mám 14
detí zapísaných a 3 nezapísané. Na každé dieťa hradím výživné od 1000 až 1500 eur na dieťa." V
súvislosti s neplatením výživného sa otec vyjadril v článku Nového času zo dňa 15.04.2024 s názvom

"B. D. na deti neplatí ani cent: Prečo TRESTÁ svojich synov?! C. prezradila detaily" nasledovne: "Nech
sa naučí slušnému správaniu. Nech neuráža, ospravedlní sa a bude dostávať peniaze. To, že som
jej platil sumu 3-tisíc eur mesačne, nie je moja povinnosť, ale len dobrá vôľa. Nemám dodnes určenú
výšku výživného. Ak si myslí, že ma bude titulovať najodpornejšími vulgárnymi menami a kázať mi,
že mám kmitať, tak sa táto vulgárna žena veľmi mýli." V nadväznosti na uvedené konštatovania otca

prezentované v článku možno dospieť k záveru, že otec sa rozhodol, že v celom rozsahu prestane
uhrádzať výživné. Za daných okolností má matka za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery
účastníkov konania neodkladným opatrením. Matka na základe všetkých vyššie uvedených skutkových
dôvodov žiada, aby súd nariadil z dôvodu osvedčenia naliehavosti a potreby bezodkladnej úpravy
pomerov rodičov a maloletých detí (t. j. z dôvodu situácie, ktorá neznesie odklad, pretože je osvedčená

naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy pomerov) neodkladné opatrenie. Naliehavosť situácie
spočíva v tom, že ďalšie predlžovanie súčasného stavu môže veľmi negatívnym a vážnym spôsobom
zasiahnuťdoprávaoprávnenýchzáujmovmaloletýchdetí,pričomsúčasnýstavjezároveňvabsolútnom
rozpore s najlepšími záujmami maloletých detí. V súčasnej situácií, kedy otec od 01.03.2024 neuhradil
matke výživné, je bezprostredne ohrozené zabezpečenie základných životných potrieb maloletých detí.

Matka je na rodičovskej dovolenke, pričom sa osobne stará o maloletého A. (21-mesačný syn) a taktiež
sa osobne stará o maloletého A. (12-ročný syn). Právny zástupca matky k návrhu pripojil množstvo
príloh, okrem iných aj faktúry, potvrdenia o platbách, článok Nového času.

3. Súd sa oboznámil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s prílohami návrhu, s

obsahomsúdnehospisuMestskéhosúduBratislavaIIsp.zn.59P/128/2023,azistilnasledovnýskutkový
stav:

4. Z konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
59P/128/2023 súd zistil nasledovné skutočnosti:

Návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 20.03.2023 žiadala matka zveriť
maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého A. vo
výške 3500 eur mesačne a na maloletého A. 2500 eur mesačne. Ďalej žiadala, aby otec prispieval natvorbu úspor pre maloletého A. vo výške 1000 eur mesačne a na maloletého Aarona 1000 eur mesačne.
Styk detí s otcom navrhla neupraviť. (Matka počas konania viackrát upravila petit svojho návrhu).

Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 18.12.2023 otec navrhol, aby výživné bolo 1000 eur na každé
dieťa, taktiež by sa zaviazal na platenie školného A., nesúhlasil však s návrhom na tvorbu úspor pre deti.

Z listinných dôkazov založených otcom, doručených súdu dňa 15.03.2024 súd zistil, že otec je
spoločníkom viacerých obchodných spoločností. Z výpisov z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností

súd zistil, že otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností. Z potvrdenia o vyplatení dividend (v súdnom
spise na č. l. 357) súd zistil, že otcovi boli v roku 2023 vyplatené, poukázané na účet dividendy zo
spoločnosti D. I. a. s. v celkovej výške 807 000 eur. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (č. l. 356) súd
zistil, že otcovi boli v roku 2023 vyplatené zdaniteľné príjmy od spoločnosti J. K., A. v celkovej výške 20
250 eur. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (č. l. 359) súd zistil, že otcovi boli v roku 2023 vyplatené
zdaniteľné príjmy od spoločnosti E. C. G., L., v celkovej výške 13 324 eur.

Na pojednávaní dňa 27.03.2024 matka okrem iného uviedla, že celkové mesačné výdavky na A. sú cca
v sume 1506 eur a na A. v sume 1676 eur, pokiaľ ide o majetkové pomery uviedla, že vlastní rodinný
dom a 2-izbový byt na Donovaloch.

Na pojednávaní dňa 27.03.2024 otec okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o výživné, tak s návrhom
nesúhlasí, súhlasí so zverením detí matke. Náklady na starostlivosť vyčíslené matkou sú prehnané,
je ochotný platiť na každé dieťa 1000 eur mesačne a na A. školu 600 eur mesačne, taktiež je ochotný
prispieť na neočakávané výdavky. Pokiaľ ide o jeho príjmy, uviedol, že pravidelný mesačný príjem má iba
z rádia vo výške 3800 netto. Ostatný príjem má z úspor, alebo niečo predá, alebo požiada o vyplatenie

dividend. Na účte nemá úspory, v hotovosti má asi 200 000 eur. Má 14 detí zapísaných a 3 nezapísané.
Na každé dieťa hradí od 1000 eur do 1500 eur.

5. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") podľa tohto zákona súdy prejednávajú
a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") neodkladné opatrenie môže súd

nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 331 ods. 1 prvá veta CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.14. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

15. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia

posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia

neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha.
C.H.Beck, 2016,1092 s.).

16. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho
začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku
ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby
účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov

konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti
súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov
neodkladnýmopatrenímvtýchtokonaniachustupujezáujmumaloletéhodieťaťa.Ateda,akjenariadenie
neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj
podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v Civilnom

mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je
potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu
maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá
nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené

spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

17. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho
dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len
výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre

akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci,
pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich
výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.

18. V predmetnej veci sa matka domáhala dočasného zverenia maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti a zároveň uloženia povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého A. vo výške 1500 eur
mesačne a na maloletého A. taktiež 1500 eur mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia. Na
základe vyššie uvedených skutočností ako i z vyjadrení účastníkov konania vo veci samej, vyplýva,
že maloleté deti sa v súčasnej dobe nachádzajú v starostlivosti matky, pričom otec na pojednávaní

deklaroval, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, t.j. nedomáha sa zverenia do
svojej osobnej starostlivosti (prípadne striedavej osobnej starostlivosti). V prípade, ak by súd návrhu
matky v tejto časti vyhovel, uvedené rozhodnutie by iba potvrdzovalo a duplikovalo už existujúci stav. Na
základe uvedeného súd vyhodnotil, že naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná, život, zdravie,
alebo priaznivý vývoj maloletých detí v súčasnosti nie sú ohrozené alebo narušené. Matka v návrhu

nijako neodôvodnila návrh v tejto časti, naopak odôvodňovala iba návrh v časti výživného.
19. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než
maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je
možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.20. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť
rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal

zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola
žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti finančne
podieľal na jeho výžive.

21. Už z obsahu matkou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva konštatovanie

matky,žeotecplatíkaždýmesiac-hocinievždycelkomnačas-výživnénadvemaloletédetivsume3000
eur mesačne, spoločne na obe deti. Pokiaľ sa potom matka neodkladnou úpravou pomerov, za situácie,
že sama konštatovala, že otec si vyživovaciu povinnosť plní, domáhala uloženia povinnosti otcovi
platiť výživné na maloleté deti, takýto jej návrh nie je dôvodný. Rovnako, vychádzajúc z ustanovenia
§ 366 CSP, pojednávajúcom o tom, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v
nevyhnutnej miere, v kontexte toho, že otec prispieva na výživu 2-och maloletých detí, vo vzťahu ku

ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, výživným spolu vo výške 3000 eur, je
pre potreby rozhodovania o neodkladnej úprave pomerov nutné konštatovať, že otec prispieva na výživu
maloletých detí výživným, ktoré s ohľadom na doposiaľ zistené pomery strán plne rešpektuje požiadavku
nevyhnutnej miery výšky výživného, resp. aj ju výrazne prevyšuje. Z obsahu spisu nateraz vyplýva to, že
matka poberá rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami vo výške 465,- eur, pričom je zrejmé,

že okrem bežných výdavkov na deti, matke vznikajú výdavky mimoriadneho charakteru, a to najmä
školné pre maloletého A., čo má taktiež vplyv na posúdenie výšky nevyhnutnej miery výživného. V
kontexte uvedeného súd len pripomína, že je v nevyhnutnom záujme maloletých detí, aby otec naďalej
pravidelne prispieval na ich výživu výživným, ktoré nateraz plní, a to až do doby, pokiaľ súd o výške jeho
vyživovacej povinnosti nerozhodne rozhodnutím vo veci samej.

22. Možno teda konštatovať, že otec detí si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, a
teda nie je potrebné, aby okamžite zasahoval súd a ukladal mu povinnosť plnenia vyživovacej povinnosti
k deťom neodkladným opatrením. Opätovne je nutné zdôrazniť, že povinnej osobe neodkladným
opatrením možno nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, pričom požiadavka matky na

uloženie povinnosti otcovi neodkladným opatrením platiť výživné v ňou navrhnutej výške, prekročuje
zákonnú požiadavku nevyhnutnej miery, preto by ani nebolo legitímne vydať navrhované neodkladné
opatrenie. Výživné je určené pre potreby maloletých detí a pokiaľ matka poukazovala na vysoké náklady
napr. v súvislosti s chodom domácnosti, platby opatrovateľke, dovolenky a pod., uvedené nie je možné
riešiť neodkladným opatrením na výživné pre maloleté deti.

23. Matka vo svojom návrhu argumentovala, že hoci otec dobrovoľne platil výživné na deti spolu v
sume 3000 eur mesačne, platby boli poskytované nie načas a od 01.03. 2024 nie sú platené vôbec. V
tejto súvislosti poukazuje súd opätovne na to, že výživné priznané neodkladným opatrením môže byť
priznané iba v nevyhnutnej miere, t.j. v miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a

aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na jeho výžive. V predmetnej
veci však nemožno vyvodiť záver, že výživa maloletých je ohrozená, najmä za stavu, kedy otec (hoci i
oneskorene) dobrovoľne pravidelne prispieva na deti sumou 3000 eur (t.j. 1500 na každé dieťa) a kedy
i na pojednávaní vo veci samej deklaroval ochotu podieľať sa na výžive maloletých v sume 1000 eur na
každé dieťa a nad rámec uvedenej čiastky i ochotu platiť školné maloletému A., čím má súd definitívne

za vylúčené akútne ohrozenie výživy detí, za ktorým účelom by mohol pristúpiť k neodkladnej úprave v
nevyhnutnom rozsahu potrebnom na prežitie detí, ktorú uvedená suma nepochybne presahuje.

24. Matka uvádzala, že otec od 01.03. 2024 neplatí žiadne výživné, zároveň poukazovala i na článok
v Novom čase v ktorom boli uvedené konštatovania otca v rámci ktorých možno dospieť k záveru, že

otec sa rozhodol, že v celom rozsahu prestane uhrádzať výživné. Matka má teda za to, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením. Zo skutočností uvádzaných
matkousavšaknedájednoznačneustáliť,žesiotecvyživovaciupovinnosťvočimaloletýmdeťomneplní,
resp. nebude plniť. Pre krátkosť času, od kedy otec matke neposkytuje žiadnu sumu ako výživné na deti,
je potrebné ponechať mu priestor na dobrovoľné uhrádzanie výživného, ako aj zabezpečovanie vecných

plnení určených na zabezpečovanie potrieb maloletých detí. Z uvedeného možno teda vyvodiť záver,
že po materiálnej stránke je zjavne o deti dostatočne postarané, pričom otec je ochotný platiť výživné
v sume 1000 eur na každé dieťa a ak došlo k oneskoreniu nejakej platy (zatiaľ iba za jeden prípadne
dva mesiace) nezakladá to dôvodnosť argumentácie, že ide o bezprostredné ohrozenie zabezpečeniazákladných životných potrieb maloletých detí. Nevyhnutná miera platenia výživného znamená, že
výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletých detí zisťovaných
v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo

skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú
spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom
dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe
predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných
existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je

rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným
opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným
ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia
povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa
dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená.

25. V prípade, ak by súd vyhovel matke a dospel k záveru, že potreby detí nie sú hradené v žiadnej
sume, musel by uvažovať o výživnom v oveľa nižšej miere ako uhrádza otec dobrovoľne (hoci i neskoro),
pričom možno konštatovať, že tento postup by bol v rozpore so záujmom maloletých detí.

26. Pokiaľ do autoritatívneho rozhodnutia súdu nebude rozsah plnení zo strany otca na potreby
maloletých v súlade s predstavou matky, ani táto skutočnosť nebude zakladať dôvod na neodkladnú
úpravu pomerov, pokiaľ bude presahovať nevyhnutnú mieru vyživovacej povinnosti potrebnú na prežitie
maloletých detí. Súd teda nemal predbežne za dostatočne osvedčené, že by zabezpečenie výživy
maloletých detí bolo toho času tak ohrozené, že by bolo nutné dočasné súdne určenie výživného v

nevyhnutnom rozsahu neodkladným opatrením.
27. Úprava rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom je riešená už v začatom konaní
vo veci samej. Termín ďalšieho pojednávania vo veci je nariadený na 06.05. 2024, pričom v tomto
konaní bude vykonané pre konečné rozhodnutie nevyhnutné dokazovanie. Pokiaľ nebudú splnené
podmienky na meritórne rozhodnutie a súd z výpovedí účastníkov bude mať za dostatočne osvedčené,

že existuje potreba dočasnej úpravy ich pomerov, môže kedykoľvek počas konania pristúpiť k nariadeniu
neodkladného opatrenia aj z úradnej povinnosti.

28. V danom prípade mal súd za to, že na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia neboli
splnené podmienky, keďže neboli dané predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k

maloletým deťom, keď z okolností uvádzaných matkou a vyplývajúcich z obsahu spisu vo veci samej, t.j.
v konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, nie je dostatočne osvedčené,
že by pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej, bolo potrebné neodkladne korigovať, resp. upraviť
pomery účastníkov. Súd prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy
pomerov formou neodkladného opatrenia a nebolo preukázané potenciálne ohrozenie maloletých detí,

ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo.

29. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332
ods. 1 CSP).

30. Súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
ktoré je vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 59P/128/2023.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.