Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122407838
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6122407838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: KRUK
Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, ČR,
IČO: 24 785 199, právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Námestie
sv. Egídia 42/97, Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX, právne
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., Potočná 2835/1A, Čadca, IČO:
36 866 849, o zaplatenie 2.360,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého
Okresného súdu Čadca č. k. 4Csp/40/2022-85 z 21. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. zostáva nedotknutý.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.), návrh žalovanej na vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP zamietol (výrok II.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku

VSÚ prvostupňového súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia VSÚ (výrok III.).

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.360,35 eur s 5 % úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy od 13.08.2022 do zaplatenia, úroku vo výške 192,92 eur, poplatku vo
výške 73,16 eur a úroku z omeškania vo výške 0,92 eur. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť C. D.
B.,uzavrelsožalovanou28.12.2015zmluvuospotrebiteľskompoistnomúvere.Žalovanejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 3.275,- eur, zmluvný úrok bol dohodnutý vo výške 8,45 %. Žalovaná

neplatila splátky, došlo tak k zosplatneniu úveru. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky z tejto zmluvy
dňa 04.12.2018 s účinnosťou ku dňu 05.12.2018 na žalobcu. Postúpenie bolo oznámené žalovanej
06.12.2018, na základe čoho došlo k zmene v osobe veriteľa, ktorým sa stal žalobca. Žalobca uzavrel
so žalovanou splátkovú dohodu z 20.09.20219, v ktorej uznala dlh čo do dôvodu a výšky v celkovej sume
3.653,33 eur, ktorá pozostáva z postúpenej pohľadávky, poníženej o platby zaplatené pred podpísaním
splátkovej dohody a prípadného zákonného úroku z omeškania od postúpenia do podpisu splátkovej
dohody. Žalovaná však neplatila v súlade s dohodou, preto jej bola zaslaná výzva na zaplatenie predtým,

ako žalobca pristúpil k zosplatneniu splátkovej dohody.

3. Návrhu žalobcu bolo vyhovené v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podala odpor žalovaná. Namietala, že nie je zrejmé, nazáklade čoho je vyšpecifikovaný predmet sporu, istina 2.360,35 eur, zmluvný úrok 192,92 eur, poplatok
73,16 eur a úrok z omeškania 0,92 eur, namietala, že zmluvný úrok 8,45% je v rozpore so zákonom.
Ďalej tvrdila, že zo strany žalobcu jej nikdy nebola doručená výzva pred zosplatnením zo dňa 25.10.2017

ani vyhlásenie úveru za predčasne splatný.

4. Okresný súd uviedol niekoľko dôvodov, pre ktoré žalobe nevyhovel. Prioritne žalobu zamietol pre
nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v spore. Poukazujúc na ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka konštatoval, že nie je preukázané, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka tvoriaca

predmet tohto sporu, čím nebolo preukázané, že na žalobcu prešlo právo domáhať sa zaplatenia
žalovaných súm.

5. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bola absolútna neplatnosť splátkovej dohody z 20.09.2019
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou. Keďže žalobca nepreukázal uzavretie platnej zmluvy
o postúpení pohľadávky, okresný súd považoval za absolútne neplatnú aj splátkovú dohodu

z 20.09.2019, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pre jej rozpor s ust. § 123 Občianskeho
zákonníka. Žalobca ako nevlastník pohľadávky nemohol s pohľadávkou disponovať a platne uzavrieť
splátkovú dohodu.

6. Pokiaľ by aj splátkovú dohodu nepovažoval za neplatnú, okresný súd poukázal na to, že táto

neobsahovala dojednanie o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak nemohol žiadať predčasné zaplatenie celej
pohľadávky. Žalobu preto považoval za predčasnú a aj z tohto dôvodu ju zamietol.

7. Ďalším dôvodom, pre ktorý okresný súd žalobu zamietol, bolo nesplnenie si povinnosti žalobcom, a to

v súlade s § 132 ods. 1,2 a 3 CSP, uviesť všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a špecifikovať ich tak,
aby žalovaná mala právo vyjadriť sa k určitému predmetu sporu po skutkovej aj matematickej stránke.
Z tohto pohľadu nebolo, podľa okresného súdu, zrejmé, z čoho pozostáva žalobcom uplatnená istina
2.360,35 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 76,15 eur, odkedy, dokedy a z akých súm bol
počítaný úrok 192,92 eur a úrok z omeškania 0,92 eur. Okresný súd zdôraznil, že nie je povinný sám

z pripojených dôkazov zostavovať namiesto žalobcu rozhodujúce skutkové tvrdenia, pretože by tým bola
narušená ústavná zásada rovnosti strán konania.

8.Krozhodnutiuozamietnutínávrhužalovanejnavydanierozsudkuprezmeškaniežalobcuokresnýsúd
uviedol, že v čase jeho podania, už bolo vo veci vykonané dokazovania a právne posúdenie veci, nebol

tak dôvod pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku okresného súdu do výroku I., ktorým žalobu zamietol a závislého výroku III.
o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd výrok

I. rozsudku okresného súdu zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a zároveň mu prizná
nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

10. Namietal správnosť záverov okresného súdu o nedostatku, resp. nepreukázaní jeho aktívnej
vecnej legitimácie na uplatnenie žalovaného nároku. Uviedol, že ním predložená zmluva o postúpení

pohľadávky je rámcovou zmluvou, ktorá odkazuje na identifikáciu pohľadávok v prílohe č. 1, pričom
uvedenú prílohu súdu predložil. Zároveň však doložil aj oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré bolo
zo strany jeho právneho predchodcu žalovanej preukázateľne zaslané. V tejto súvislosti poukázal na
ustálenú súdnu prax, ktorá dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky;

z takéhoto oznámenia treba vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálna otázka bola skúmaná existencia
a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej uviedol, že neskoršia súdna prax sa síce čiastočne
odklonila od uvedeného názoru avšak iba v prípade zaoberať sa skúmaním platnosti postúpenia mohol
súd v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom. Napriek
tomu názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, zostal vo všeobecnosti nedotknutý. Keďže
nepochybne preukázal relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalovanej, nemal súd
už túto skutočnosť ani z vlastnej iniciatívy, ani na prípadnú námietku žalovanej, skúmať. Žalobca
namietal, že prvostupňový súd jednoznačne a presvedčivo nevysvetlil konkrétne dôvody relevantnostisvojej hypotézy a jeho záver je tak predčasný a arbitrárny. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne posúdil právny stav, keďže na základe
predložených a nedostatočne preskúmavaných dôkazov žalobu zamietol v celom rozsahu.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním v elektronickej podobe, ktoré bolo
doručené okresnému súdu 03.05.2023. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil a priznal jej trovy odvolacieho konania. Uviedla, že rozsudok okresného súdu
považuje za presvedčivý a po právnej stránke riadne odôvodnený v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou, na základe riadne zisteného skutkového stavu, okresný súd prijal aj primerané právne závery.
Žalovaná v úvode odvolania poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru bolo odvolanie podané po
uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, preto sú splnené predpoklady na jeho odmietnutie. Žalobca uviedol,
že rozsudok prevzal 23.03.2023, pričom podľa prípisu, odvolanie bolo súdu doručené až 12.04.2023,
teda po lehote.

12. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovanej z 26.05.2023 uviedol, že z jeho strany bolo
odvolanie podané včas. Odvolacia 15-dňová lehota by riadne plynula od 24.03.2023 do 07.04.2023,
keďže však v období od 07.04.2023 – 10.04.2023 boli veľkonočné sviatky a dňa 07.04.2023 bol Veľký
piatok, tak posledný deň odvolacej lehoty pripadol v zmysle § 121 ods. 4 CSP na najbližší pracovný
deň, ktorým bol utorok 11.04.2023. V zmysle § 121 ods. 5 CSP odoslal svoje odvolanie elektronickými

prostriedkami súdu práve dňa 11.04.2023. K námietke žalovanej o chýbajúcich podkladoch pre výpočet
jednotlivých položiek uplatneného nároku uviedol, že mu nie je známy konkrétny matematický výpočet
týchto položiek, pretože pri ich zostavovaní vychádzal dobromyseľne z informácií od postupcu so
zohľadnením vývoja stavu pohľadávky po jej postúpení. Postupca je ako banka odborne spôsobilou
osobou pre poskytovanie platobných služieb, zúčtovanie a informovanie o stave účtu v zmysle § 2 ods.

2 písm. a/ zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov k § 2 ods. 1 písm. h/, ods. 3
písm. a/ zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v znení neskorších predpisov. Vo zvyšku označil
argumentáciu žalovanej za právne nevýznamnú.

13. Žalovaná v odvolacej duplike urobenej písomne elektronickou formou a doručenej okresnému súdu

dňa 05.06.2023 opätovne zotrvala na svojich tvrdeniach o možnom oneskorenom podaní odvolania
zo strany žalobcu, prisvedčila žalobcovi, že namietala absenciu podkladov pre výpočet jednotlivých
položiek uplatnených žalobou. Poukázala na to, že žalobca sám vo svojom poslednom vyjadrení uviedol,
že mu nie je známy konkrétny matematický výpočet jednotlivých položiek nároku. Svoju nevedomosť
sa snažil ospravedlniť tým, že vychádzal dobromyseľne z informácií od postupcu. Jeho vyjadrenie

označila za značne alibistické a vo svojej podstate irelevantné, pretože žalobca zodpovedá za správnosť
výpočtu uplatneného nároku a ak tento nevie vysvetliť, nemôže sa vyhovárať na akýkoľvek tretí subjekt
a rozhodne táto okolnosť nemôže byť na ťarchu jej osoby. Opätovne navrhla rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania.

14. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok z rozsahu a dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil. Výrok II. rozsudku okresného súdu odvolaním nebol napadnutý, preto sa tohto výroku odvolací
súd nedotýkal a tento nepreskúmaval.

16. Pred vecným preskúmaním podaného odvolania okresný súd posudzoval včasnosť jeho podania,
a to aj vzhľadom na námietku žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu. Odvolací súd mal preukázané,

že rozsudok okresného súdu bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 23.03.2023. Žalobca podal
písomné odvolanie elektronickou formou, ktoré bolo okresnému súdu doručené 11.04.2023 o 08.52 hod.
(viď doručenka na č.l. 99 spisu). Lehota na podanie odvolania žalobcovi začala plynúť dňom 24.03.2023
a jej posledný deň pripadol na 07.04.2023 (piatok, ktorý bol však štátnym sviatkom – Veľkonočný piatok),
najbližším nasledujúcim pracovným dňom bol 11. apríl 2023, t. j. utorok, odvolanie žalobcu tak bolo

podané včas.

17. Následne sa odvolací súd zaoberal preskúmaním napadnutého rozsudku z dôvodov uvádzaných
žalobcom v podanom odvolaní. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd zdôrazňuje svoju viazanosťdôvodmi odvolania, ktoré limitujú aj rozsah jeho preskúmavacej činnosti. Okresný súd vychádzal z toho,
že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky nebolo zrejmé, ktorá konkrétna pohľadávka na jej základe
mala byť na žalobcu postúpená, a že malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby.

Možno prisvedčiť žalobcovi, že v zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2018 uzatvorenej medzi
spoločnosťou C. D. B., E. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom sa konštatuje, že predmetom
postúpenia sú pohľadávky tak ako sú špecifikované v zozname príloh tejto zmluvy.

18. Zákonné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky sú upravené v § 524 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Okrem písomnej formy zmluvy o postúpení pohľadávky tento paragraf neobsahuje žiadne
osobitné obsahové náležitosti zmluvy. Keďže však ide o právny úkon platí tu všeobecná zásada pre
právne úkony, a to jeho určitosť. Čo v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky znamená, že z nej musí
byť zrejmé nad všetky pochybnosti o akú pohľadávku, ktorá je postupovaná, ide, a to tak, aby bola
identifikovateľná a nezameniteľná.

19. V žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávok sa konštatuje, že ide o pohľadávky
vyplývajúce zo zmlúv o úvere, ktoré postupca uzatvoril s dlžníkmi, pričom za dlžníkov sa považujú
fyzické osoby uvedené v prílohe č. 1a, 1b, 1c, 1d tejto zmluvy a osoby, ktoré pristúpili k záväzku dlžníka.
V predmetnej zmluve je odkaz na zoznam príloh, ktorý obsahuje zoznam postupovaných pohľadávok.
Žalobca tvrdil, že príslušnú prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok priložil, no z obsahu spisu táto

okolnosť nevyplývala. Žalobca k odvolaniu priložil listinu, ktorá mala byť prílohou predmetnej zmluvy.
Vodvolaníneuviedolžiadneokolnosti,prektorékjejpredloženiupristúpilažvrámciodvolaciehokonania
a z akého dôvodu túto nepredložil už v konaní pred okresným súdom. Odvolací súd tak v zmysle § 366
CSP už tento dôkaz nemohol vykonať.

20. Záver okresného súdu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu, že nebolo zrejmé,
aké pohľadávky ňou majú byť postupované, bez toho, aby sa vysporiadal s ich identifikáciou odkazom,
že boli konkretizované v jednotlivých prílohách zmluvy, neobstojí. Naviac, keď v konaní tvrdenia
o neexistencii príloh neboli prezentované. V tomto prípade išlo o otázku unesenia povinnosti preukázať
existenciu postúpenia. Potom však možno prisvedčiť námietke žalobcu, že pokiaľ okresný súd nezistil

iné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvolať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, jeho aktívnu
vecnú legitimáciu bolo potrebné posudzovať z hľadiska preukázania, že postúpenie pohľadávky
bolo žalovanej ako dlžníčke oznámené pôvodným veriteľom, čo je na preukázanie aktívnej legitimácie
postupníka postačujúce.

21. Tak ako už odvolací súd konštatoval, jeho prieskum je viazaný dôvodmi podaného odvolania.
Jediným odvolacím dôvodom žalobcu bolo poukazovanie na nesprávnosť záverov okresného súdu
o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Uvedená skutočnosť bola len jedným z viacerých dôvodov,
pre ktoré okresný súd žalobe nevyhovel. Správnosť ostatných záverov okresného súdu, pre ktoré tento
žalobu nepovažoval za dôvodnú, žalobca v podanom odvolaní nespochybňoval. Okresný súd ďalší

dôvod zamietnutia žaloby videl v tom, že v žalobcom označenej dohode o uznaní záväzku, uzatvorenej
medzi ním a žalovanou, nebola obsiahnutá dohoda podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Okresný súd konštatoval, že
žalobca žiadnu dohodu, ktorá by mu umožňovala predčasné zosplatnenie pohľadávky nepredložil,

z ktorého dôvodu nepovažoval jeho jednostranné vyhlásenie splatnosti za platný právny úkon. Žalobca
tieto závery okresného súdu podaným odvolaním nenapadol. Okresný súd ďalší dôvod, pre ktorý žalobu
zamietol, videl v nedostatočnom uvedení všetkých skutkových tvrdení zo strany žalobcu, na základe
ktorých by bolo možné posúdiť opodstatnenosť ním uplatneného nároku. Žalobca dokonca v odvolacej
replike z 26.05.2023 pripustil, že nevie bližšie špecifikovať ním uplatnený nárok v podanej žalobe.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že jednou zo základných procesných povinností strán sporu
je povinnosť tvrdiť vyplývajúca z ust. § 150 CSP. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom
schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia, spolu s dôkazným bremenom, je predpokladom pre úspech
v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, no súd však má
možnosťvmateriálnomzmysleurčitejkorekcie,keďmôževyzvaťstranynadoplnenieskutkovýchtvrdení

(§ 150 ods. 2 CSP), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli a takto zistiť skutočnosť,
ktoránebolastranamitvrdená,prípadnesamôževýnimočneajodkloniťodzhodnýchtvrdenístrán(§186
ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť
tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť.Každýmátotižtvrdiťvzásadetieprávneskutočnosti, ktoréspôsobujúvznikjehonárokualebozánikjeho
povinnosti.Zobsahuspisujezrejmé,žežalovanáužvrámciodporuprotiplatobnémurozkazunamietala,
že žaloba neobsahuje skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, ako dospel

žalobcakvýškenímuplatnenýchnárokov.Napriektejtoskutočnostižalobcanatietovyjadreniažalovanej
nereagoval. Okresný súd teda správne žalobu zamietol, keď žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
skutočností, od ktorých svoj nárok odvodzoval. Tieto závery zo strany žalobcu rovnako v odvolaní
napadnuté neboli.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je vecne správny, napriek dôvodnej odvolacej námietke žalobcu a tento v zamietajúcom
výroku I. potvrdil. Za vecne správny považoval aj výrok o trovách prvoinštančného konania, okresný
súd správne vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a žalovanej ako strane úspešnej
v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto úspešnej žalovanej priznal voči nemu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3

(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.