Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323206629
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1323206629.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: G.. Q. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom Š. X/C, XXX XX W., zastúpený: Mgr. Jana Lenková, advokátka so sídlom Krížna
38, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 1 s. r. o., so sídlom
Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 779, právne zastúpený: BRICHTA & PARTNERS s. r.

o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III
č. k. 60Cb/66/2023-64 zo dňa 21.12.2023 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 60Cb/66/2023-64 zo
dňa 21.12.2023, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia m e n í
tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: Spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 1 s.

r. o., Elektrárenská 1, Bratislava, IČO: 45 668 779, j e p o v i n n á zložiť do úschovy Mestského súdu
Bratislava III peňažnú sumu vo výške 139.676,12 Eur a to do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III svojim uznesením č. k. 60Cb/66/2023-64 zo dňa 21.12.2023 (ďalej len ako

„napadnuté uznesenie“) zamietol vo výroku I. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu a vo výroku II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

2. Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.11.2023 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k povinnosti zložiť do úschovy súdu
peňažnú sumu 139.676,12 Eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe oznámenia o

prijatých rozhodnutiach spoločníkov (mimo valné zhromaždenie - „per rollam“) zo dňa 28.6.2021,
spoločníci žalovanej spoločnosti schválili účtovnú závierku spoločnosti zostavenú dňa 21.5.2021 ku
dňu 30.11.2020 za obdobie 12/2019 - 11/2020 s výsledkom hospodárenia - ziskom vo výške 210.953,-
Eur (po zdanení), pričom zároveň rozhodli, že časť zisku v sume 180.000,- Eur sa rozdelí medzi
spoločníkov v pomere zodpovedajúcom ich podielom v spoločnosti do 30.9.2021. Podiel žalobcu
na zisku spoločnosti/dividenda za rok 12/2019 - 11/2020 predstavuje sumu vo výške 63.000,- Eur

pred zdanením, po zdanení sumou 7% potom podiel žalobcu na zisku predstavuje sumu 58.590,-
Eur. Na základe oznámenia o prijatých rozhodnutiach spoločníkov (mimo valné zhromaždenie - „per
rollam“) zo dňa 4.7.2022, spoločníci spoločnosti žalovaného schválili účtovnú závierku spoločnosti
zostavenú dňa 13.5.2022 ku dňu 30.11.2021 za obdobie 12/2020 - 11/2021 s výsledkom hospodárenia
- ziskom vo výške 207.280,54 Eur (po zdanení), pričom zároveň rozhodli, že časť zisku v sume
200.000,- Eur sa rozdelí medzi spoločníkov v pomere zodpovedajúcom ich podielom v spoločnosti

do 31.10.2022. Podiel žalobcu na zisku spoločnosti/dividenda za rok 12/2020 - 11/2021 predstavuje
sumu vo výške 70.000,- Eur pred zdanením, po 7% zdanení potom podiel žalobcu na zisku predstavujesumu 65.100,- Eur. Žalovaný ostatným spoločníkom dividendy za vyššie uvedené roky uhradil, pričom
žalobcovi splatnú dividendu za rok 19/20 a splatnú dividendu za rok 20/21, spolu v sume 123.690,-
Eur do dnešného dňa neuhradil, čo s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne predstavuje ku

dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sumu cca. 140.000,- Eur. Žalobca vo
svojom návrhu tiež uviedol, že žalovaný je spoločnosť, ktorej jediným predmetom podnikania bolo
prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne a výroba energie, pričom na tento účel disponovala majetkom
- technológiou na jej prevádzkovanie. Žalovaný na účely financovania výstavby fotovoltaickej elektrárne
čerpal úver z UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky. Úver

bol zabezpečený zriadením záložného práva k obchodným podielom všetkých spoločníkov. Podľa
aktuálneho výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé, že žalovaný úver splatil a záložné
právo na obchodné podiely spoločníkov, s výnimkou žalobcu, bolo z obchodného registra vymazané.
Následne žalovaný majetok slúžiaci na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne previedol na tretiu
osobu, pričom žalobca zmluvu o prevode majetku nemá k dispozícii, vychádza ale z reakcie žalovaného
na jeho dopyt vo veci ozrejmenia dôvodov predaja danej technológie. Žalobca má za to, že žalovaný

ukončením prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a predajom technológie slúžiacej na
jej prevádzkovanie tretej osobe, stratil možnosť generovať príjmy z jej prevádzkovania, t. j. stratil jediný
zdroj príjmov, čoho následkom bude nemožnosť splácať záväzky veriteľov vrátane žalobcu. Dôvodnosť
potreby bezodkladne upraviť pomery voči žalovanému, je podľa žalobcu daná tým, že žalovaný sa
počas súdnych konaní vedených so žalobcom zbavil svojho majetku, keďže je nepochybné, že previedol

technológiu slúžiacu na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne na tretiu osobu a peniaze, ktoré mu
zostali z jej predaja, namiesto toho, aby z nich uhradil splatné/vymáhateľné záväzky žalobcu, majetok
žalovaného ďalej požičiava subjektu - Bioplyn Budča spol. s r.o. pôžičkou vo výške 330.000,- Eur
(zápisnica z RVZ konaného dňa 31.03.2023), t. j. subjektu, ktorý je toho času predĺžený (a mal by
podať návrh na vyhlásenie konkurzu). Uvedené vytvára reálnu obavu žalobcu, že v prípade, ak súd

vyhovie jeho žalobe, žalovaný nebude mať z čoho uspokojiť pohľadávku žalobcu, teda v čase, keď
žalobca získa voči žalovanému exekučný titul a začne exekučné konanie, súdny exekútor už nebude
vedieť pohľadávku žalobcu od žalovanej vymôcť, pretože žalovaná už nebude mať žiadny majetok, z
ktorého bude možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca skutočnú,
oprávnenúadôvodnúobavu,žejehoprávonapeňažnéplnenievočižalovanejjeohrozenéažežalovaná

ako podnikateľský subjekt z dôvodu straty predmetu podnikateľskej činnosti zanikne, pôjde do konkurzu,
lebo bude v stave predĺženia a jeho pohľadávka ostane neuspokojená, keďže existuje reálna, oprávnenú
a dôvodná obava žalobcu, že exekúcia jeho pohľadávky voči žalovanému bude ohrozená/zmarená,
keďže žalovaný už toho času nemá žiadny významný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku žalobcu vo výške 139.636,12 Eur.

3. Súd prvej inštancie posúdil návrh podľa § 324 ods. 1; § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. b); § 326 ods. 1; §
328 ods. 1; § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) a rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca obavu, že bude
ohrozená exekúcia naviazal na svoj nárok na vyplatenie podielu zo zisku v spoločnosti Slnečná
elektráreň Lazany - blok 1 s.r.o. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených oznámení prijatých
rozhodnutiach spoločníkov mimo valného zhromaždenia (per rollam) zo dňa 28.6.2021 a zo dňa
4.7.2022 a na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu nároku, ktorému

sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, t. j. preukázal jeho nárok na vyplatenie
podielu na zisku spoločnosti. Súd ďalej uviedol, že na nariadenie neodkladného opatrenia však
musí okrem preukázania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, byť kumulatívne naplnená
podmienka preukázania takých skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
alebo musí byť preukázaná obava, že bude ohrozená exekúcia. Súd prvej inštancie konštatoval, že

zo žalobcom popísaných skutkových okolností a predložených dôkazov nevyplýva obava, že bude
ohrozenáexekúcia,ktorábybolavmiereodôvodňujúcejtakýzásahdoprávžalovaného,akýpredstavuje
uloženie povinnosti zložiť sumu 139.676,12 Eur do úschovy súdu a to bez vykonania dokazovania vo
veci samej.

5. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo zápisnice z konania
riadneho valného zhromaždenia dňa 31.03.2023, konkrétne z uznesenia č. 4 a uznesenia č. 5
vyplýva, že spoločníci žalovanej spoločnosti rozhodli o predaji majetku určeného na prevádzkovanie
fotovoltaickej elektrárne najmenej vo výške 650.911,- Eur bez DPH, z čoho časť získaných prostriedkovbude použitá na úhradu záväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky a súčasne bude suma 330.000,- Eur poskytnutá
vo forme pôžičky spoločnosti Bioplyn Budča spol. s r.o., IČO: 46 685 472 a to na základe požiadavky

poskytovateľa financovania UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej
banky.Zuvedenéhonemožnodospieťkzáveru,žežalovanýsazbavujemajetkusúmyslomnevyplatenia
nároku žalobcovi, na základe čoho by následne bol predpoklad ohrozenia prípadnej exekúcie nároku
žalobcu. Zároveň súdu prvej inštancie zo vzájomnej súvislosti rozhodnutia valného zhromaždenia o
predajimajetkuspoločnostižalovanejvcenenajmenej650.911,-EurbezDPHarozhodnutiaoposkytnutí

pôžičky v sume 330.000,- Eur na základe požiadavky poskytovateľa financovania nevyplýva taká
nemajetnosť žalovanej spoločnosti, ktorá by odôvodňovala obavu ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie
nároku žalobcu vo výške 139.676,12 Eur. Podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom bola
všeobecná hodnota majetku fotovoltaickej elektrárne Lazany - blok 1 určená na 650.911,- Eur bez DPH.
Žalovaný v liste adresovanom žalobcovi zo 17.7.2023 uviedol, že kúpna cena bola dokonca vyššia
ako ju určil znalecký posudok. Kúpnu zmluvu už ale žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nepriložil. Zo sumy minimálne 650.911,- Eur bez DPH mali byť uhradené záväzky žalovanej
voči banke, pričom žalobca ani len neuviedol v akej výške sa tak udialo. Ďalšia suma 330.000,- Eur bola
odplatne požičaná tretiemu subjektu s ročným úrokom 2%. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že
tvrdenia žalobcu o tom, že tento subjekt je predĺžený sú ničím nepodložené a neosvedčené. Výsledná
suma, ktorou žalovaný disponuje je tak stále vyššia, než požaduje žalobca zabezpečiť inštitútom

neodkladného opatrenia. Zo strany žalobcu teda nebolo osvedčené, že žalovaný realizuje faktické alebo
právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie a ani hrozba takýchto
úkonov. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu,
darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a skutočnosť, že žalovaný poskytol inému subjektu
pôžičku s úrokom 2% ročne, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný

výkon súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobcom nie sú osvedčené
základné skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. je neosvedčená dôvodnosť
obavy, že bude ohrozená exekúcia a preto rozhodol, že napriek tomu, že žalobca osvedčil existenciu a
trvanie jeho nároku na vyplatenie podielu na zisku spoločnosti, ktorému sa má neodkladným opatrením
poskytnúť ochrana, tak nepreukázal také skutočnosti, na základe ktorých by bolo bezodkladne potrebné

upraviť pomery medzi stranami a súčasne nepreukázal odôvodnenú obavu, že bude ohrozená exekúcia,
t. j. žalobca nepreukázal kumulatívne naplnenie všetkých podmienok nevyhnutných na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

6. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa §
365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca uviedol, že závery súdu prvej inštancie,
ktoré sú obsahom napadnutého uznesenia sú arbitrárne, neodôvodnené, nepresvedčivé a vydané
bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní. Napadnuté uznesenie nespĺňa základné kvalitatívne
požiadavky na odôvodnenia rozhodnutia súdom, pričom súd prvej inštancie z predložených dôkazov

vyvodil nesprávne skutkové zistenia. Napadnuté uznesenie je vydané v rozpore so skorším rozhodnutím
toho istého súdu, ktorý sa týkal identickej veci (pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie
dividendy, vedenej pod spis. zn. 25Cb/189/2022 zo dňa 9.8.2023), týkal sa identických účastníkov
konania, identických skutkových tvrdení, pričom ten istý súd na základe rovnakých skutkových okolností
rozhodolúplneopačne.Žalobcažiada,abyodvolacísúdodvolaniuvcelomrozsahuvyhovelanapadnuté

uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie. Súčasne žiada, aby odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového ako
aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení doslova

odignoroval celú rozsiahlu argumentáciu, ako aj dôkazy predložené žalobcom, z ktorých nepochybne
vyplýva, že k prevodu majetku žalovanej slúžiaceho na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne, tj. k
prevodu/zbaveniusamajetkuslúžiacehonaprodukovaniehospodárskehoprospechužalovanejuždošlo
pred podaním návrhu, pričom na podporu uvedeného žalobca predložil súdu prvej inštancie viaceré
dôkazy. Závery súdu o nepreukázaní, že žalovaný sa zbavuje majetku, sú v kontexte konkrétnych

žalobcom predložených dôkazov nepochybne osvedčujúcich, že žalovaný sa v čase podania návrhu už
zbavil svojho majetku, ktorý slúžil na produkovanie hospodárskeho prospechu žalovaného, nelogické.
Kúpnu zmluvu ani výšku v akej žalovaná splatila dlžnú sumu banke žalobca nemal/nemá objektívne k
dispozícii, nakoľko sa nejedná o informácie verejne dostupné, resp. dohľadateľné vo verejne dostupnýchregistroch, a týmito informáciami/dôkazmi disponuje výlučne žalovaný. Súd prvej inštancie nemôže
zaťažiť žalobcu dôkaznou povinnosťou, ktorú objektívne pre tzv. informačný deficit nevie splniť a nie
je schopný tento deficit inak odstrániť. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sa vo svojom návrhu na

nariadenieneodkladnéhoopatrenianeodvolávalnavšeobecnéinformácie,alenakonkrétnefaktyačísla,
ktoré vyplývajú zo žalobcom predložených dôkazov. Žalobca odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy
najmä tým že žalovaný bol založený za účelom prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a
na tento účel disponoval majetkom - technológiou / zariadeniami na výrobu elektriny z obnoviteľných
zdrojov, a žiadny iný významný majetok nemá, pričom žalovaný neprijal žiadne rozhodnutie o tom,

akú podnikateľskú činnosť po ukončení prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne bude vykonávať.
Žalobca tiež uviedol, že žalovaný následne majetok slúžiaci na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne
previedol na tretiu osobu. Žalovaný ukončením prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch
a predajom technológie slúžiacej na jej prevádzkovanie tretej osobe, stratil možnosť generovať príjmy
z jej prevádzkovania, tj. stratil jediný zdroj príjmov a že touto transakciou došlo de facto k zániku
predmetu podnikania/činnosti, t.j. činnosti, na ktorú bola táto spoločnosť primárne založená a teda

na strane žalovaného znamená úplnú stratu príjmu, čoho nepochybným dôsledkom bude nemožnosť
splácať záväzky veriteľov. V prípade otázky dôvodnosti potreby bezodkladnej úpravy zastáva žalobca
názor, že táto potreba je bezpochyby daná tým, že žalovaný toho času už nemá žiadny významný
majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu a peniaze, ktoré mu zostali z jej predaja,
namiesto toho, aby z nich uhradila splatné/vymáhateľné záväzky žalobcu, svoj majetok ďalej požičiava a

to spoločnosti Bioplyn Budča spol. s r.o. Podľa žalobcu nie je zrejmé, akým iným spôsobom mal žalobca
osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ako to urobil v návrhu. Súd prvej inštancie
neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo žalobcom predložené doklady a argumenty nepovažoval za
dostačujúce na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení taktiež neuviedol, prečo
pri rozhodovaní v skutkovo identickej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov konania, rozhodol opačne

ako súd, ktorý rozhodoval v skutkovo identickej veci skôr a ktorý neodkladné opatrenie vo veci vydal. S
poukazom na vyššie uvedené žalobca zotrváva na tom, že dostatočným spôsobom preukázal splnenie
zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko uviedol konkrétne skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že žalovaný už toho času nemá žiadny významný majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, pričom konanie žalovaného vo vzťahu k nevyplateniu dividendy

iba žalobcovi (ostatným spoločníkom žalovaný dividendy vyplatil a nie je im nič dlžný) nie je možné
vyhodnotiť inak ako za šikanózne.

8. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 28.3.2024 vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení postupoval správne, keď požadoval, aby splnenie podmienok na

nariadenie neodkladného opatrenia spoľahlivo osvedčil žalobca. Žalobca nepredložil vo svojom návrhu
žiadne konkrétne tvrdenia a dôkazy ohľadne majetku, ktorým žalovaný disponuje alebo nedisponuje.
Tvrdenie žalobcu, že spoločnosť Bioplyn Budča spol. s r.o. je predĺžená a má podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, je podľa žalovaného nepodložená špekulácia. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v návrhu ani
v odvolaní neuvádza, aké právne vzťahy si želá upravovať a akým spôsobom a neodkladné opatrenie,

ktorého sa domáha, ani nie je spôsobilé právne vzťahy žalobcu a žalovaného nejako upraviť - žalobca
podľa nášho názoru celkom zjavne len chce zabezpečiť faktické budúce splnenie svojho potenciálneho
budúceho nároku na zaplatenie dividendy - nároku, o ktorom sa v konaní ešte nerozhodlo a o ktorom súd
prvej inštancie rozhoduje v odlišnom konaní od tohto konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal
na to, že žalobca sa v odvolaní domáha údajného narušenia svojej právnej istoty keď tvrdí, že súd

prvej inštancie v napadnutom uznesení rozhodol opačne ako v skôr rozhodovanej skutkovo identickej
veci sp. zn. 25Cb/189/2022 zo dňa 9.8.2023, kedy súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
nariadil zložiť do úschovy čiastku 60.226,46 Eur, túto skutočnosť súd prvej inštancie údajne „úplne
odignoroval“. Žalobca opomína dodať, že proti uzneseniu súdu o nariadení neodkladného opatrenia
sp.zn. 25Cb/189/2022 zo dňa 9.8.2023 podal žalovaný odvolanie, o ktorom doposiaľ Krajský súd v

Bratislave nerozhodol, uznesenie teda nie je právoplatné a nie je žiadny dôvod, aby k nemu súd pri
vydaní napadnutého uznesenia prihliadal alebo sa s ním dokonca vyporiadal v rámci odôvodnenia.
Žalovaný zastáva názor, že žalobca svojim návrhom nesplnil ani podmienku potreby bezodkladnej
úpravy pomerov strán prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia, keď z návrhu je zrejmé, že
žalobca za skutkovú okolnosť, z ktorej odvodzuje potrebu vydania neodkladného opatrenia, považuje

valné zhromaždenie žalovaného z 31.3.2023 a právne úkony vykonané na základe na ňom prijatých
rozhodnutí. O týchto skutočnostiach bol žalobca žalovaným informovaný 2.5.2023 (a už 4.5.2023 sa
v konaní sp. zn. 25Cb/55/2023 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému predaj majetku - technológie fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch, ako potvrdzuje v návrhu)a svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal ale až 20.11.2023, teda s odstupom
viac ako pol roka. Súdna prax pritom vyslovuje, že nejde o potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy,
ak stav trvá viac ako niekoľko málo mesiacov (obvykle 3 mesiace). Nárok žalobcu na zaplatenie podielu

na zisku za obdobie 12/2019 - 11/2020 a za obdobie 12/2020 - 11/2021, ak skutočne existuje a nebol
splnený spôsobom, ako tvrdí žalovaný v konaní, pritom už v máji 2023 existoval. Návrh teda potom
žalobca bez ohľadu na ďalšie naše okolnosti a naše výhrady nepodal včas. V tejto súvislosti žalovaný
uviedol, že žalobcu neviedla k podaniu návrhu v skutočnosti aktuálna obava z ohrozenia exekúcie, resp.
záujem upraviť neodkladne právne pomery so žalovaným, ale skutočnosť, že v auguste a septembri

2023 v niekoľkých konaniach o zaplatenie dlžnej sumy súdy vyhoveli jeho návrhom na nariadenie
neodkladných opatrení na zloženie peňažných súm do súdnej úschovy a žalobca sa rozhodol identický
nástroj identicky použiť vo všetkých konaniach, ktoré vedie so žalovaným. Ak by súd vydal neodkladné
opatrenie podľa žalobcovho návrhu, žalovaný je presvedčený, že pri takomto rozhodnutí by materiálna
vykonateľnosť absentovala, pretože napriek tomu, že by išlo o rozhodnutie na plnenie, nebolo by
spôsobilébyťexekučnýmtitulomatedabymuchýbalúčelapodstata.Žalovanýpretožiada,abyodvolací

súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a zároveň si uplatňuje voči žalobcovi náhradu trov
tohto konania o vydanie neodkladného opatrenia.

9. Ďalšie vyjadrenia strán neboli doručené.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a
dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté uznesenie
je potrebné zmeniť.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu dospel k záveru, že v danom
prípade je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím
konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 CSP, pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval
podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Základným predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia
potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda, že

bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na
nariadeníneodkladnéhoopatreniaprávnyzáujem.Toznamená,žemusínazákladeprávnevýznamných
skutočností osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne
potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne
znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom
rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán. Povinnosť tvrdenia

a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však
aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujeibanajvýznamnejšieskutočnostidôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 MCdo 5/2012).

22. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého

stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o
osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v
súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane

hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva,
nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.

23. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa

20.12.2017, č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné
konanie žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne
však musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a
dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z
ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje

práva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je
aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii
úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t.j. zmenšenie majetku, ale podľa
okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace
výrazné zníženie speňažiteľnosti.

24.Odvolacísúdmázosúdnehospisupreukázané,žežalobcajespoločníkomžalovanéhosobchodným
podielom vo veľkosti 35%. Na základe oznámenia o prijatých rozhodnutiach spoločníkov zo dňa
28.6.2021, spoločníci spoločnosti žalovanej schválili účtovnú závierku spoločnosti zostavenú dňa
21.5.2021 ku dňu 30.11.2020 za obdobie 12/2019 do 11/2020, pričom zároveň rozhodli, že časť zisku v

sume 180.000,- Eur sa rozdelí medzi spoločníkov v pomere zodpovedajúcom ich podielom v spoločnosti
do 30.9.2021. Podiel žalobcu na zisku spoločnosti/dividenda za rok 12/2019 - 11/2020 predstavuje
sumu vo výške 63.000,- Eur pred zdanením, po 7% zdanení potom podiel žalobcu na zisku predstavuje
sumu 58.590,- Eur. Na základe oznámenia o prijatých rozhodnutiach spoločníkov zo dňa 4.7.2022,spoločníci spoločnosti žalovaného schválili účtovnú závierku spoločnosti zostavenú dňa 13.5.2022 ku
dňu 30.11.2021 za obdobie 12/2020 - 11/2021, pričom zároveň rozhodli, že časť zisku v sume 200.000,-
Eur sa rozdelí medzi spoločníkov v pomere zodpovedajúcom ich podielom v spoločnosti do 31.10.2022.

Podiel žalobcu na zisku spoločnosti/dividenda za rok 12/2020 - 11/2021 predstavuje sumu vo výške
70.000,- Eur pred zdanením, po 7% zdanení potom podiel žalobcu na zisku predstavuje sumu 65.100,-
Eur. Žalovaný ostatným spoločníkom dividendy za vyššie uvedené roky uhradil, pričom žalobcovi splatnú
dividendu za rok 19/20 a splatnú dividendu za rok 20/21, spolu v sume 123.690,- Eur do dňa podania
návrhu neuhradil, čo s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne predstavuje ku dňu podania návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia sumu 139.676,12 Eur. Bezodkladnú potrebu úpravy pomerov
medzi žalobcom a žalovaným preukazoval vo svojom návrhu žalobca tým, keď uviedol, že žalovaný
ukončením prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a predajom technológie slúžiacej na jej
prevádzkovanietretejosobe,stratilmožnosťgenerovaťpríjmyzjejprevádzkovania,t.j.stratiljedinýzdroj
príjmov, čoho následkom bude nemožnosť splácať záväzky veriteľov vrátane žalobcu. Žalobca navyše
uviedol, že žalovaný sa počas súdnych konaní vedených so žalobcom zbavil svojho majetku, keďže

je nepochybné, že previedol technológiu slúžiacu na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne na tretiu
osobu a peniaze, ktoré mu zostali z jej predaja, namiesto toho, aby z nich uhradil splatné/vymáhateľné
záväzkyžalobcu.Uvedenépretovytvárareálnuobavužalobcu,ževprípade,aksúdvyhoviejehožalobe,
žalovaný nebude mať z čoho uspokojiť pohľadávku žalobcu a preto žalobcovi hrozí bezprostredná ujma
na jeho právach, keďže žalovaný už toho času nemá žiadny významný majetok, z ktorého by bolo možné

uspokojiť pohľadávku žalobcu vo výške 139.636,12 Eur.

25. Jedným z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobou uplatnený nárok žalobcu možno na účely posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia považovať za osvedčený. Odvolací súd konštatuje, že žalobca preukázal
existenciu pohľadávky voči žalovanému, keď podobne ako aj súd prvej inštancie, vychádzal z
predložených oznámení prijatých v rozhodnutiach spoločníkov mimo valného zhromaždenia zo dňa
28.6.2021 a zo dňa 4.7.2022, z ktorých vyplýva rozhodnutie žalovanej spoločnosti Slnečná elektráreň
Lazany - blok 1 s.r.o., rozdeliť časť zisku vo výške 180.000,- Eur a vo výške 200.000,- Eur spoločníkom

žalovaného v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom do základného imania, čo v prípade
žalobcu mala byť suma v celkovej výške 139.676,12 Eur. Vyššie uvedené skutočnosti navyše
nespochybňoval ani žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu, prípadne v inom vyjadrení v rámci
konania. Vo vzťahu k otázke, či možno nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, považovať
za osvedčený na účely rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací

súd dospel k jednoznačnému záveru, že nárok možno považovať za osvedčený so zdôraznením
skutočnosti, že odvolací súd nijakým spôsobom neprejudikuje prípadné rozhodnutie súdu vo veci samej
aj s poukazom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré v danom prípade nie je konečným
rozhodnutímaprijehozisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýpredokazovanie.

26. Súd prvej inštancie následne skúmal, či bol v danom prípade osvedčený a naplnený predpoklad
na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle toho, či žalobca osvedčil potrebu bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie dospel v tomto smere
k záveru, že zo žalobcom popísaných skutkových okolností a predložených dôkazov nevyplýva obava,
že bude ohrozená exekúcia, ktorá by bola v miere odôvodňujúcej taký zásah do práv žalovaného,

aký predstavuje uloženie povinnosti žalovanej zložiť sumu 139.676,12 Eur do úschovy súdu a to bez
vykonania dokazovania vo veci samej. Súd prvej inštancie nemal so žalobcom uvedených skutkových
tvrdení za osvedčené, že žalovaný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo
úplnému zmareniu budúcej exekúcie a nemal za osvedčenú ani hrozbu takýchto úkonov. Žalobca, podľa
súdu prvej inštancie neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu,

darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a skutočnosť, že žalovaný poskytol inému subjektu
pôžičku s úrokom 2% ročne, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný
výkon súdneho rozhodnutia.

27. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie odignoroval argumentáciu, ako aj

dôkazypredloženéžalobcom,zktorýchnepochybnevyplýva,žekprevodumajetkužalovanejslúžiaceho
naprevádzkovaniefotovoltaickejelektrárne(kprevodu/zbaveniusamajetkuslúžiacehonaprodukovanie
hospodárskeho prospechu žalovanej), už došlo. Žalobca zastáva názor, že svojimi predloženými
dôkazmi osvedčil, že žalovaný nedisponuje majetkom, z ktorého by mohla byť prípadne uspokojenájeho pohľadávka resp. že dostatočne osvedčil obavu ohrozenia budúcej exekúcie. Odvolací súd sa s
prijatým názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a námietky žalobcu uvádzané v odvolaní považuje
za dôvodné, keď konštatuje, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva odôvodnená

obava z ohrozenia exekúcie, a teda bolo opodstatnené nariadenie neodkladného opatrenia, pretože jeho
nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu.

28. Zo žalobcom predložených dôkazov a tvrdení odvolaciemu súdu vyplýva, že žalovaný bol založený
za účelom prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a od roku 2010 je výrobca elektrickej

energie a na tento účel disponovala majetkom - technológiou a zariadeniami na výrobu elektriny z
obnoviteľných zdrojov, a žiadny iný významný majetok nemá. Ďalej, že žalovaný, napriek existencii
splatných záväzkov vo výške prevyšujúcej sumu 220.000,- Eur voči žalobcovi, ukončil prevádzkovania
fotovoltaickej elektrárne vrátane predaja majetku určeného na jej prevádzkovanie tretej osobe, a to
za kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom vo výške najmenej 650.911,- Eur bez DPH, pričom
žalovaný neprijal žiadne rozhodnutie o tom, akú činnosť bude vykonávať po ukončení prevádzkovania

fotovoltaickej elektrárne a teda týmto predajom technológie slúžiacej na jej prevádzkovanie tretej osobe
stratil jediný zdroj príjmov a že touto transakciou došlo k zániku predmetu podnikania/činnosti, t. j.
činnosti, na ktorú bola táto spoločnosť primárne založená. Žalobca preto nesúhlasí so závermi súdu
prvej inštancie o nepreukázaní, že žalovaný sa zbavuje majetku, keďže žalovaný sa v čase podania
návrhu už zbavil svojho majetku. Uvedené tvrdenia žalobcu navyše nespochybňuje ani žalovaný.

29. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené má za to, že na základe žalobcom preukázaných
jednotlivých právnych a faktických krokov žalovaného, ako je ukončenie prevádzkovania fotovoltaickej
elektrárne a predaj majetku určeného na jej prevádzkovanie tretej osobe, použitie časti kúpnej ceny
na splnenie dlhu voči banke UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s. - pobočka zahraničnej

banky a rozhodnutie o poskytnutí pôžičky vo výške 330.000,- Eur spoločnosti Bioplyn Budča spol. s.r.o.,
a to za súčasnej absencie iného zdroja príjmov žalovaného, žalobca preukázal potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Uvedené mal odvolací súd osvedčené zo Zápisnice
z konania riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 31.3.2023 (bod 6. programu). Z
konania žalovaného je nepochybné, že hoci má po odpredaji majetku finančné prostriedky na úhradu

svojho záväzku voči žalobcovi, nemá vôľu túto splatnú pohľadávku uhradiť a to napriek tomu, že
ju nespochybnil a nenamietal. Odvolací súd uvádza, že z uvedených úkonov žalovaného možno
dospieť k záveru, že ním vykonávané úkony majú charakter úkonov, ktoré smerujú k sťaženiu alebo
úplnému zmareniu budúceho vymoženia pohľadávky žalobcu tým, že konanie žalovaného je v príčinnej
súvislosti s hrozbou nedostatku finančných prostriedkov, pretože v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nebola tvrdená ani osvedčená existencia iného majetku žalovaného. Je preto
možné súhlasiť so žalobcom, že existuje reálna obava, že uspokojenie jeho pohľadávky v čase,
kedy bude súdom rozhodnuté vo veci samej, bude zmarené, keďže žalovaný nebude mať dostatok
finančných prostriedkov, pretože tento stratil jediný zdroj príjmu a zbavil sa možnosti generovať zisky
z jej prevádzkovania, z ktorých by prípadne mohol v budúcnosti pohľadávku žalobcu uhradiť. Odvolací

súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení obavy z ohrozenia
exekúcie pre účely neodkladného opatrenia. Odvolací súd na základe uvedeného rozhodol, že žalobca
relevantným spôsobom osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a má
za to, že zo znenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov predložených
žalobcom v danom prípade možno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.

30. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia zároveň odvolací súd skúmal, či nariadením
neodkladného opatrenia bude dodržaná požiadavka proporcionality, teda že či takýmto opatrením
nebude vytvorený nenávratný stav a zároveň právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
žalovaného neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah. V dôsledku neodkladného opatrenia sa

nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, a zároveň
zásah do práv dotknutej strany možno považovať za primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho
právaprávomchránenýchzáujmov(zásadatzv.primeranostizásahu).Odvolacísúduvádza,žeúschova
na základe neodkladného opatrenia má vždy dočasný a zabezpečovací charakter, pričom sa realizuje na
súde prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol. V danom prípade

sa tiež jedná o dočasné opatrenie v nevyhnutnom rozsahu, teda vo výške žalobcom na účely návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenej pohľadávky pre prípad budúceho ohrozenia exekúcie
žalovanej pohľadávky v prípade úspechu žalobcu v spore vo veci samej. Zloženie sumy 139.676,12 Eur
do úschovy súdu v danom prípade nebude na ujmu žalovaného, ktorý sa rozhodnutím spoločníkov zodňa 28.6.2021 a zo dňa 4.7.2022 rozhodol o rozdelení zisku medzi jednotlivých spoločníkov (a teda aj
žalobcu) a súčasne v prípade úspechu žalobcu v konaní o zaplatenie podielu na zisku takto zložená
suma bude schopná pokryť jeho reálnu pohľadávku, priznaný podiel na zisku spoločnosti/dividenda

za rok 12/2019 - 11/2020 a za obdobie 12/2020 do 11/2021 s príslušenstvom, pričom žalovaný túto
pohľadávkuneuhradilbezuvedeniadôvodu.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdmalzato,ženariadené
neodkladné opatrenie nebude mať za následok reálne znemožnenie ochrany oprávnených záujmov
žalovaného resp. žalovanému nevznikne ani neprimeraná ujma. Nariadením neodkladného opatrenia sa
tak zabezpečí stav právnej istoty do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej, aby nedošlo

k nenávratnému stavu.

31. Záverom teda odvolací súd uvádza, že z návrhu a priložených listinných dôkazov mal za dostatočne
osvedčené základné skutočnosti, ktoré odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia
a preto sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že neboli dané podmienky na jeho nariadenie,
keďže z popisu rozhodujúcich skutočností vyplýva odôvodnená obava zo zmarenia budúcej exekúcie a

teda, že v prípade dôvodne podanej žaloby ohľadne nároku na vyplatenie podielu na zisku by nebolo
možné realizovať výkon súdneho rozhodnutia a konanie vo veci samej by tak stratilo význam. Za
daných skutkových okolností, ako aj vzhľadom na preventívny účinok neodkladného opatrenia, bolo jeho
nariadenie jediným účinným prostriedkom, ktorým môže žalobca dosiahnuť ochranu uplatneného práva
na peňažné plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s § 388, § 324, § 325 ods.

1 písm. b), § 328 ods. 1 CSP zmenil napadnuté uznesenie a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

32. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396
ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).