Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123265035
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:6123265035.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobkyne 1/: C.

R., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, J., žalobcu 2/: C.. R. R., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, J., obaja právne zastúpení AL legal s. r. o., so sídlom Šafárikovo nám. 7,
Bratislava, IČO: 51 778 904, proti žalovanej: R. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX S.,
J., právne zastúpená Mgr. Eva Bognárová, advokátka so sídlom Krížna 17/B, Bratislava, o zaplatenie
4 616,74 €, s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/ istinu 2 308,37 €, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2
308,37 € od 25.05.2023 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2/ istinu 2 308,37 €, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2
308,37 € od 25.05.2023 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku úrokov z omeškania zamieta.

IV. Žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd)
dňa 16.03.2023 domáhali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobkyni 1/ sumu 2 308,37 €,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 308,37 € od 16.03.2023 do zaplatenia, žalobcovi 2/ istinu
2 308,37 €, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 308,37 € od 16.03.2023 do zaplatenia, priznal
nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa 1) a žalobca 2) vlastnili do dátumu
28.02.2022 každý 1/4-ový spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti pozemkoch registra „Q.“, k.ú. J.:
parcela č. XXX/XX, výmera XXXm2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX, výmera XXm2,

zastavané plochy a nádvoria, parcela č.XXX/X, výmera XXXm2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela
č. XXX/XX, výmera XXm2, zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej leží rodinný dom s. č. XXX. Žalobkyňa
1) a žalobca 2) nadobudli spoluvlastnícky podiel, každý vo veľkosti 1/4 k celku na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach na základe Osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa
31.10.2015, X.-XXXX/XX-G.. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou 1) a žalobcom 2)
došlo ku komunikácii medzi žalobcami a matkou žalovanej ohľadom riešenia vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ktorá predmetný podiel vlastnila až do dátumu 15.07.2016, kedy predmetné pozemky

darovala žalovanej, svojej dcére. Žalobcovia sa snažili dohodnúť so žalovanou ohľadom vyporiadania
ich podielového spoluvlastníctva a to od roku 2016, pričom žalobcovia navrhovali, aby si žalovaná
odkúpila spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, najmä p. č. XXX/XX a XXX/XX, keďže na parcele
č. XXX/XX leží rodinný dom s. č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a kde trvalobýva. Žalovaná na ponuku o odkúpenie spoluvlastníckych podielov od žalobcov reagovala tým, že
nemá finančné prostriedky na odkúpenie pozemkov, následne žalobcovia navrhovali, aby podielové
spoluvlastníctvo 1 k celku na vedľajšom pozemku p. č. XXX/X a vedľajšom rodinnom dome s. č.

XXX riešili jeho predajom a z utŕženej sumy by žalovaná mohla vyplatiť žalobcov na parcele XXX/XX
(jej dvor) a XXX/XX, kde stojí jej rodinný s. č.XXXX. Toto rozumné riešenie sa žalovanej nepáčilo a
robila všemožné kroky, aby k odpredaju nedošlo. Po celý čas bol faktický stav taký, že sama výlučne
užívala predmetné pozemky (dvor a pozemky pod jej rodinným domom), vrátane spoluvlastníckych
podielov žalobkyne 1) a žalobcu 2), a to bez finančnej náhrady. Ešte dňa 25.07.2016 bola zaslaná

žalovanej písomná výzva na zaplatenie poplatku za užívanie pozemku, kde bola vyzvaná právnym
zástupcom žalobcov na zaplatenie za nadužívanie aj tej časti pozemku (parc. č. XXX/XX a XXX/XX),
ktorý nevlastní, teda polovice pozemkov vo vlastníctve žalobcov každý v 1/4ine. Výzva na plnenie
bola adresovaná žalovanej do konca augusta 2016. Žalovaná na výzvu písomne nereagovala, a
doposiaľ k zaplateniu žiadnej finančnej sumy z titulu náhrady za nadužívanie väčšej časti nehnuteľnosti
žalovanej nedošlo, a to napriek tomu, že v danej veci bol vedený súdny spor na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. 61C/112/2018, ktorý bol zastavený uznesením súdu aj napriek tomu, že
pravým dôvodom na nekonanie žalobcov (neoznámenie, aby súd v konaní pokračoval) bolo ochorenie
Covid-19 právneho zástupcu žalobcov, ktoré súd neakceptoval. Žalobcovia tento účelovo zvolený
postup zo strany žalovanej, dlhodobo nič neriešiť, iba užívať, považovali za účelové naťahovanie
času, keďže jej vtedajšia situácia vyhovovala, užívala dlhodobo predmetné parcely aj nad rozsah jej

spoluvlastníckeho podielu, a bolo rozhodne v jej záujme, aby sa vec neriešila, resp. riešila čo najneskôr.
To však nebolo v záujme žalobcov, ktorí nemali žiadnu možnosť užívať svoje nehnuteľnosti (oplotenie
pozemkov, bez možnosti prístupu, a za plotom pes) a finančne na tomto stave dlhodobo strácali, nakoľko
nemohli žiadnym spôsobom disponovať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi. Žalobcovia navrhovali
žalovanej vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom aspoň vedľajšieho pozemku so starým

rodinným domom s. č. XXX, celý proces sa neúmerne naťahoval, (napr. záujemcu o kúpu rodinného
domu p. Q. nepustila žalovaná za bránku, manžel žalovanej sa choval k nemu veľmi argesívne), až
napokon kúpnou zmluvou podľa E.-XXX/XXXX zo dňa 28.2.2022 žalovaná spoluvlastnícke podiely od
žalobcov, hlavne pod tlakom prebiehajúceho súdneho sporu, odkúpila. Žalobca 2) požiadal znalkyňu
W.. G. B., Q.. o vypracovanie stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov na parc.č.XXX/X,XXX/

XX,XXX/XX,XXX/XX, k ú. J., ktorá vypracovala Znalecký posudok č.XX/XXXX zo dňa 11.1.2023, pričom
nájomná cena za všetky predmetné pozemky na 1 rok bola stanovená po rokoch: február 2020 až
február 2021 - 1m2 - 10,028 eur mesačne /0,028 eur denne/, február 2021 až február 2022 - 1m2
- 11,912 eur mesačne /0,033 eur denne/. Výmera pozemkov, za ktoré požadujú žalobcovia finančnú
náhradu sú - parcela č.XXX/XX - XXXm2, a XXX/XX - XXm2, ktorých výmera je spolu XXXm2.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka dlhodobo znemožňovala
žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ užívanie a disponovanie s ich spoluvlastníckymi podielmi (dlhodobo neriešila
požadovanévyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,kúpučasovonaťahovala,neumožnilaprenájom
ani predaj, a tým, že užívala spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu v jej vlastníctve bez
predchádzajúcej dohody so žalobkyňou 1/ a žalobcom 2/ výlučne sama s manželom, vznikol právny

predpoklad pre vznik nároku podľa § 123 OZ, t.j. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Je nespochybniteľná
skutočnosť, že žalovaná užívala pozemok pod svojim domom s. č. XXXX patriaci do podielového
spoluvlastníctva žalobcov a žalovanej v podiele 1 k celku nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Je nespochybniteľné, že v danom prípade obohatenie druhého spoluvlastníka (žalovanej) na parcele

č. XXX/XX t.j. pod domom s.č.XXXX spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva,
než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Nárok spoluvlastníka na náhradu za nadužívanie
spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods.
1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom
(ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti),

alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010). Na základe vyššie uvedeného si žalobkyňa 1 /a
žalobca 2/ uplatňujú nárok na peňažné plnenie voči žalobkyni, a to spätne v 3-ročnej premlčacej lehote
pred nadobudnutím vlastníctva žalovanej, t.j. od 16.3.2020 do 27.2.2022, t.j. za 713 dní. Kde za obdobieod 16.3.2020 do 27.2.2021: nájom od 16.3.2020 do 28.2.2021 = 349 dní /0,028 eur denne/ parcela č.
702/23- pod domom s.č.XXXX (polovica zo XXm2 = XXm2) = 0,028 eur x 38 = 1,064 eur x 349 dní =
371,34 eur, parcela č XXX/XX - dvor (polovica zo 349 m2 = XXX,XX m2) = 0,028 eur x 174,5 = 4,89

eur x 349 dní = 1692,30 eur, 2) Od 28.2.2021 do 27.2.2022: nájom od 28.2.2021 do 27.2.2022 = 364
dní /0,033 eur denne/ parcela č. XXX/XX- pod domom s.č.XXXX (polovica zo XXm2 = XXm2) = 0,033
eur x 38 = 1,25 eur x 364 dní = 456,46 eur, parcela č XXX/XX - dvor (polovica zo XXX m2 = XXX,XX m2)
= 0,033 eur x 174,5 = 5,76 eur x 364 dní = 2096,64 eur, t.j. za 713 dní spolu 4616,74 eur vychádzajúc
pritom pri určení ceny zo znaleckého posudku nájmu pozemkov v tejto lokalite po rokoch.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 9Up/423/2023
zo dňa 05.05.2023, ktorý žalovaná mala doručený dňa 24.05.2023, proti ktorému podala včas odpor,
ktorý odôvodnila tým, že žalovaná považuje za potrebné v úvode objasniť zásadné skutočnosti, ktoré
majú vplyv na celkové posúdenie veci a to fakt, že nehnuteľnosti, o ktorých sa vedie predmetný súdny
spor pochádzajú z dedičského konania po spoločnej starej matke strán sporu. Stará matka za svojho

života dala žalovanej súhlas na stavbu a užívanie pozemkov, ktoré po smrti starej matky prešli do
podielového spoluvlastníctva jej detí, rodičov účastníkov konania. Išlo o parcely č. XXX/XX (XXX m2),
XXX/XX (XX m2), XXX/X (XXXm2) a XXX/XX(XX m2). Na parcele XXX/XX stál starý rodinný dom
starej matky, v ktorom až do smrti žila, spolu so záhradou parcela XXX/X. Všetky menované parcely
žalobcovia neužívali, nestarali sa o ne a za celé obdobie trvania podielového spoluvlastníctva ani raz

nerealizovali práce na údržbu a zachovanie nehnuteľností. Uvedené nehnuteľnosti nie sú predmetom
„záujmu žalobcov“. Parcely č. XXX/XX (záhrada) a XXX/XX (pozemok pod domom) boli geometricky
odčlenené novým geometrickým plánom za účelom ich odčlenenia z majetku starej matky pre žalovanú
(právnu nástupníčku po dcére poručiteľky - za jej života) pre účely stavby rodinného domu na pozemku.
Nakoľko neprišlo za života starej matky k prevodu vlastníckeho práva (stará matka ich nestihla previesť

na žalovanú), parcely prešli do dedičského konania. Žalovaná však v čase smrti starej matky s jej
súhlasom už na pozemku XXX/XX mala postavený svoj rodinný dom. Medzi jednotlivými parcelami
nikdy nebolo vybudované oplotenie, žalobcovia mali neobmedzený vstup na všetky parcely tvoriace
podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Žalovaná zo záhrady parcela XXX/XX užívala len minimálnu
časť, na ktorej mala nasadených 6 koreňov paradajok. Ostatný zvyšok pozemku - trávnatú plochu,

ktorá nemá žiadne špecifické určenie, hlavne z dôvodu spoločného podielového spoluvlastníctva
neužívala. Žalobcovia v predloženom žalobnom návrhu žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali,
že žalovaná nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu parcelu užívala, nakoľko sa tak ani nedialo.
Naopak žalovaná na vlastné náklady a svojou prácou udržiavala nehnuteľnosti v stave, v ktorom neboli
obcou vyrubené sankcie za zanedbávanie starostlivosti o zeleň, nakoľko parcely sa nachádzajú v

centrálnej časti obce, na hlavnej ulici. V súvislosti o starostlivosť o pozemky ide tak o parcelu XXX/
XX, ale i o parcelu k neobývanému rodinnému domu starej matky parcela XXX/X. Žalovaná rázne
protestuje a namieta obviňovanie zo zámerného neriešenia problému so spoluvlastníctvom. Ľudia v
svojom živote môžu mať aj iné pohnútky k postupnému riešeniu problémov, ako „neseriózne zámery“.
V roku 2013 bolo manželstvo žalovanej rozvedené a od leta 2016 jej bývalý manžel si začal uplatňovať

nároky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V čase od 26.07.2018 bola žalovaná v dôsledku
pracovného úrazu dlhodobo pracovne neschopná, kedy nemohla riešiť ani problémy vo vzťahu k
podielovému spoluvlastníctvu. Následne prišla vlna COVID, zostala bez zamestnania a pracovný pomer
uzatvorila až 16.03.2020. Teda žalovaná mala veľmi zúžené finančné možnosti pre riešenie problémov.
Nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že by sa žalovaná vyhýbala riešeniu problému a zámerne marila

dosiahnutie vyporiadania. Nie je možné zo strany žalobcov odôvodňovať tvrdenie o nečinnosti žalovanej
skutočnosťou vedenia súdneho sporu, keď žalovaná sa aktívne zúčastňovala na pojednávaniach vo veci
uplatneného nároku v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 61C/112/2018,
ktorým si žalobcovia uplatnili nárok titulom nadmerného užívania vlastníctva žalovanou za obdobie rokov
2016-2018, ktoré na žiadosť oboch strán konania, pod gesciou súdu bolo súdom prerušené za účelom

dosiahnutia dohody. Nakoľko žalobcovia v zákonom stanovenej lehote v období prerušenia konania
nepožiadali o pokračovanie v súdnom spore, súd konanie zastavil. Bola to právna zástupkyňa žalobcov,
ktorá nerealizovanie úkonu odôvodnila svojimi osobnými dôvodmi, pre ktoré v zákonom stanovenej
lehote neurobila úkon na pokračovanie v súdnom konaní. Žalobcovia mali v nimi definovanom období
taktiež možnosť v súlade s platnou právnou úpravou uplatniť na súde rozdelenie a vysporiadanie

spoločných nehnuteľností. Ani toto právo však nevyužili. V období prerušenia súdneho konania sp.
zn. 61C/112/2018 účastníci viedli rozhovory o prevode vlastníckeho práva zo žalobcov na žalovanú. V
októbri 2021 žalobcovia podpísali kúpnu zmluvu, dostali podľa obsahu kúpnej zmluvy uhradenú prvú
časťkúpnejceny,každýpo7.500€.Žalovanáajejmatkapodpísalikúpnuzmluvudňa12.01.2022a vtomto období každý zo žalobcov dostal uhradenú druhú časť kúpnej ceny, každý po 7.500 €. Žalobcovia
i napriek skutočnosti, že kúpnu zmluvu podpísali v októbri 2021 a súčasne disponovali polovicou úhrady
kúpnej ceny, žalobným návrhom uplatňujú nárok až do 27.02.2022. Žalovaná namietla uplatnenú dĺžku

plnenia vo vzťahu k dĺžke obdobia, za ktoré je pohľadávka uplatnená a to ku ukončeniu obdobia, do
27.02.2022.KrajskýsúdvBanskejBystricisp.zn.:3Co/308/2016zodňa28.09.2017obdobnýuplatnený
nárok na plnenie definoval ako bezdôvodné obohatenie, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čom
žalobcamánárokodžalovanéhopožadovaťvydaniebezdôvodnéhoprospechuzískanéhobezprávneho
dôvodu, preto žalobca má nárok na vydanie majetkového prospechu. V súlade s platnou právnou

úpravou premlčacia doba na uplatnenie bezdôvodného obohatenia je dvojročná. Žalovaná predmetným
podaním vzniesla námietku premlčania. Podľa platnej právnej úpravy a rozhodovacej činnosti súdov
nárok na plnenie však nevzniká, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom
jeho spoluvlastnícky podiel. Žalobcami uplatnený nárok za plnenie v predmetnom konaní vychádza
zo znaleckého ohodnotenia, ale neodráža reálnu hodnotu možného úžitku, nakoľko časti záhrady sú
zatrávnené a zarastené, neužívajú sa na žiadne účely, nikým. Pri posudzovaní užívania spoločnej

veci nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci, ale rozhodujúca je úžitková hospodárska
hodnotaužívanejčastiveciNajvyššísúdSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo184/2010zodňa27.10.2021.
Žalovaná zotrváva na svojom tvrdení, že užívala spoločné nehnuteľnosti len v rozsahu neprevyšujúcom
jej spoluvlastnícky podiel.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu zo dňa 10.07.2023 uviedli, že žalobcovia odmietajú tvrdenia
žalovanej, ktorá vo svojom odpore viackrát opakuje, že nehnuteľnosti o ktorých sa vedie predmetný
súdny spor, neboli nikdy „záujmom žalobcov“. Pravdou je, že od času kedy žalobcovia predmetné
nehnuteľnosti zdedili sa celé roky (od roku 2016) snažili o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam. Bola to práve žalovaná, ktorá sa rôznymi obštrukciami snažila o to, aby k vyporiadaniu

neprišlo, keďže jej právny stav úplne vyhovoval. Celé roky užívala nehnuteľnosti (dvor a pozemky
pod jej rodinným domom), vrátane spoluvlastníckych podielov žalobcov, a to bez finančnej náhrady.
Žalovaná sa k tomuto obštrukčnému konaniu aj sama vo svojom odpore priznáva, keďže uvádza že
„ľudia vo svojom živote môžu mať aj iné pohnútky k postupnému riešeniu problémov, ako „neseriózne
zámery“. Ako sama uvádza, prednejšie jej bolo riešiť BSM po rozvode. Žalobcovia taktiež poukazujú

na tvrdenia žalovanej ohľadom ich údajného bezproblémového prístupu na predmetné nehnuteľnosti
v ich spoluvlastníckom podiele. Je potrebné uviesť, že nehnuteľnosti (dvor a pozemok pod rodinným
domom)malažalovanápocelýčasoplotenézovšetkýchstrán,zámkunabráničkeoploteniauzamknutú,
navyše na pozemku sa pohyboval pes. Žalobcovia preto nerozumejú jej úvahám o tom, že „medzi
jednotlivými parcelami nikdy nebolo vybudované oplotenie a tak žalobcovia mali neobmedzený vstup

na všetky parcely tvoriace podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Je pravda, že medzi vedľajším
pozemkom - parcelou č. XXX/X (pozemok k neobývanému rodinnému domu starej matky ktorého boli
žalobcovia tiež podieloví spoluvlastníci) a parcelou č. XXX/XX plot nebol, avšak parcela č. XXX/X
bola oplotená zo strany ulice ako aj od suseda, bez prístupovej bránky keďže sa nachádza v ostrej
zákrute na hlavnej ceste. Žalobcovia nerozumejú prečo žalovaná vôbec spomína, že medzi jednotlivými

parcelami nebolo nikdy vybudované oplotenie, keďže táto skutočnosť nemá vôbec žiadny vplyv na
možnosť vstupu na predmetnú nehnuteľnosť. Predmetná nehnuteľnosť bola po celý čas (odkedy ju
žalobcovia zdedili až do času kedy previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovanú) oplotená po
celom obvode, t.j. od hlavnej cesty, ako aj zo strany oboch susedov, a tiež zo zadnej strany kde sa
nachádza záhrada suseda (čiže odtiaľ prístup možný nie je). Žalobcovia taktiež predložili dôkaz -

snímku z ortofoto mapy mapového klienta ZBGIS Geodetického a kartografického ústavu Bratislava,
na ktorej je jasne vidieť, že žalovaná predmetnú parcelu XXX/XX - záhradu v spoluvlastníckom podiele
so žalobcami neužívala len na sadenie šiestich koreňov paradajok ako tvrdí vo svojom odpore. Na
snímke je zreteľne vidieť, že v prednej časti pozemku je vybetónovaná plocha slúžiaca zrejme ako
parkovacia plocha pre automobil a podlaha pre voliéru pre psa, tiež je tam vidieť prístupový chodník k

rodinnému domu, tesne za domom je viditeľná terasa a v zadnej časti pozemku - pri plote je stavba,
kôlňa resp. iná hospodárska budova bez súpisného čísla okolo ktorej sú poukladané tehly. Z fotiek
z Google maps je viditeľný veľký pútač stavebnej firmy partnera žalovanej zavesený na plote. Už z
pohľadu na tieto dôkazy je zrejmé, že žalovaná nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele so žalobcami
užívala nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu. K tejto skutočnosti sa pridáva ešte fakt, že pes

žalovanej sa pohyboval neobmedzene po celej predmetnej nehnuteľnosti - záhrade, t.j. žalovanej
tvrdenia o minimálnom užívaní predmetnej záhrady absolútne neobstoja. Parcela č. XXX/XX (pozemok
pod rodinným domom žalovanej) bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností užívaná žalovanou
v celom rozsahu. Žalovaná vo svojom podaní tvrdí, že: „V októbri 2021 žalobcovia podpísali kúpnuzmluvu, dostali podľa obsahu Kúpnej zmluvy uhradenú prvú časť kúpnej ceny, každý po 7.500,-- €.
Žalovaná a jej matka podpísali Kúpnu zmluvu dňa 12. 01. 2022 a v tomto období každý zo žalobcov
dostal uhradenú druhú časť kúpnej ceny, každý po 7.500,-- €. Žalobcovia i napriek skutočnosti, že

Kúpnu zmluvu podpísali v októbri 2021 a súčasne disponovali polovicou úhrady kúpnej ceny, žalobným
návrhom uplatňujú nárok až do 27.02.2022.“ Informácie ohľadom postupnej úhrady kúpnej ceny zo
strany žalovanej považujú žalobcovia v súvislosti s uplatnením dĺžky plnenia za absolútne irelevantné. K
jejnámietkamžalobcoviauvádzajú,ževlastníckeprávoknehnuteľnostiprešlonažalovanúažpovolením
návrhu na vklad a zápisom do katastra nehnuteľností, t.j. dňa 28.02.2022. To znamená, že fakticky a

aj právne boli do dňa 27.02.2022 žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi na predmetnej nehnuteľnosti.
Keďže ešte k 31.1.2022 boli žalobcovia spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti (vlastnícke právo na
žalovanú prešlo až 28.2.2022), obecný úrad J.Á. ich vyzval k zaplateniu ročnej dane z pozemkov a
nehnuteľností, ktorú aj uhradili. V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že námietka premlčania uplatnená
žalovanou nie je dôvodná, nakoľko sa jedná jednoznačne z jej strany o úmyselné konanie, keďže
po celý čas bola predmetná nehnuteľnosť pre žalobcov neprístupná (plne oplotená, bez kľúčov, so

psom pohybujúcim sa za plotom), kedy sa aplikuje § 107 ods. 2 OZ „ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.“ Pričom k bezdôvodnému obohateniu žalovanej došlo právoplatnosťou Osvedčenia
o dedičstve 30D/1548/2014, K. XXX/XXXX zo dňa 31.10.2015, X.-XXXX/XX-G.. Nárok žalobcov bol
riadne žalobou uplatnený v tejto premlčacej lehote. Žalobcovia navrhujú súdu námietku premlčania

žalovanej zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobcovia poukazujú na to, že nie je možné užívať nehnuteľnosti
len v rozsahu neprevyšujúcom spoluvlastnícky podiel žalovanej, keďže na parcele č. XXX/XX stojí jej
rodinný dom. To znamená, že predmetnú parcelu žalovaná od roku 2015 užíva na 100%. Na parcele
č. XXX/XX sa nachádza tak ako už bolo uvedené, žalobkyňou vybetónovaná plocha (zrejme stojisko
pre automobil), voliéra pre psa, terasa a hospodárska budova bez súpisného čísla, prístupový chodník

k rodinnému domu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná sa pohybovala po celej nehnuteľnosti bez
akéhokoľvek obmedzenia. Navyše, o nadužívaní celej nehnuteľnosti svedčí aj voľný pohyb psa. Preto je
len ťažko uveriť tvrdeniu žalobkyne, že užívala spoločné nehnuteľnosti len v rozsahu neprevyšujúcom
jej spoluvlastnícky podiel. Čo sa týka argumentov žalovanej ohľadom neadekvátnosti hodnoty možného
úžitku predmetnej nehnuteľnosti „nakoľko časti záhrady zatrávnené a zarastené, neužívajú sa na

žiadne účely, nikým“, tieto žalobcovia považujú za absurdné, hlavne s prihliadnutím na skutočnosť, že
predmetná nehnuteľnosť sa nachádza priamo v centre obce J. (v pôvodnej časti - nie satelit) s priamou
prístupnosťou ku všetkým službám a občianskej vybavenosti ktorú obec ponúka, v pešej dostupnosti
k vlakovej stanici. Tvrdenia žalovanej o neadekvátnosti hospodárskej hodnoty užívanej nehnuteľnosti,
odvolávajúc sa na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2010, vyznieva v kontexte

dnešného pohľadu na realitný trh v okolí Bratislavy minimálne zvláštne.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 03.10.2023/ duplika uviedla, že počas celého obdobia, od nadobudnutia
podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti žalobcami dedením, teda od roku 2015 nejavili o svoje
vlastníctvo záujem a žiadnou formou sa nepodieľali na údržbe a ani na starostlivosti o tieto pozemky.

Od 31.10.2015 do októbra 2021 (resp. do 28.02.2022, podľa vyjadrenia žalobcov) sa o tieto pozemky
starala výlučne žalovaná, bez akéhokoľvek prispievania žalobcov, v celom rozsahu, t j. aj o časti
pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, keďže táto povinnosť vyplýva vlastníkom zo zákona
a tiež zo všeobecného záväzného nariadenia obce J.. Žalobcovia v svojom podaní poukazujú na
prítomnosť prístupového chodníka na pozemku č. XXX/XX vedúceho od bránky k pôvodnému starému

rodinnému domu. Chodník má celkovú rozlohu X,X m2 (realizácia chodníka bola uskutočnená v
nezistenom čase, nezistenou osobou). Žalovaná, rovnako ako ani žalobcovia si nemôžu pamätať vznik
a výstavbu chodníka, nakoľko bola realizovaná ďaleko pred narodením účastníkov konania. Žalovaná
ani od svojej mami nezistila čas jeho výstavby, ale má informácie o tom, že v nezistenom čase bol
opravený matkou žalovanej, dcérou zosnulej pôvodnej vlastníčky/poručiteľky babky S.. R.. Od času

jeho opravenia, nebolo do chodníka žiadnym spôsobom stavebne zasahované, ani v čase výstavby
rodinného domu žalovanej. Udržiavanie rodinných vzťahov žalobcov s poručiteľkou. Poslednú návštevu,
ktorú žalobcovia uskutočnili u babky/poručiteľky, resp. na jej vtedajšom pozemku, a v jej vtedajšom
dome, uskutočnila žalobkyňa v roku 2006, s hysterickým plačom utiekla od babky po tom ako zistila, že
táto žalovanej umožnila, na vtedy jej pozemku vo výlučnom vlastníctve, výstavbu rodinného domu. A

od tohto času sa viac s ňou, za jej života nekontaktovala. Uvedeným tvrdením žalovaná chce poukázať
na nepravdivé tvrdenia žalobcov o údajnej ,,snahe“ žalobcov o návštevu zdedených nehnuteľností, či
už boli v čase od roku 2006 vo vlastníctve ich babky, alebo neskôr po roku 2015 v ich spoluvlastníckom
podiele. Preukázateľne od roku 2006 až do podania prvého žalobného návrhu žalobcovia neprejavilizáujem o návštevu, užívanie, alebo pomoc pri starostlivosti o nehnuteľnosti vo vlastníctve ešte žijúcej
babky (do roku 2014) a ani po roku 2015, po nadobudnutí spoluvlastníckeho práva na zdedených
dotknutých nehnuteľnostiach, aj napriek opakovanej snahe žalovanej a jej matky, o stretnutie s nimi v

rámci vyriešenia spoločného vlastníctva ohľadom zdedených nehnuteľností (doporučený list, zaslaný
žalovanou C. R. hneď na začiatku vznikajúceho sa sporu). Obdobné snahy zo strany žalovanej a jej
matky boli opakovane realizované počas celého obdobia spoluvlastníctva zdedených nehnuteľností so
žalobcami bez toho, aby žalobcovia na návrhy osobne reagovali, prijaté listy odnášali svojej právnej
zástupkyni a pri telefonátoch telefón pokladali, tak žalovanej, ako aj jej matke. Vzťah žalobcov k

nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom súdneho sporu dotvára aj fakt z času, keď vlastnili spoluvlastnícke
podiely na starom rodinnom dome zostali dlžní matke žalovanej pomernú časť z nákladov, ktoré
uhradila za dodávateľmi fakturované energie zmieneného rodinného domu. Žalobcovia vo svojom
vyjadrení preukazujú nadužívanie nehnuteľností fotografiou z roku 2019 stiahnutou z Google maps,
ktorá zobrazuje oplotenie dotknutých pozemkov s ,,reklamným pútačom“ . V skutočnosti táto fotografia
potvrdzuje, že žalobcovia nemajú vôbec žiadne informácie o technickom stave nehnuteľností, že nimi

uplatnené právo je len zo všeobecne dostupných informácii z internetu, nehnuteľnosti nepoznajú.
Žalobcami nazvaný ,,reklamný pútač“ žalovaná v tom čase získala len ako ,,odpadový materiál“, ako
kryciu plachtu na palivové drevo, a následne ju žalovaná využívala na plot ako určitú formu zásteny pre
vizuálne zakrytie stavu plota a pozemku, pred očami okoloidúcich ľudí. V tom čase nehnuteľnosti už boli
v spoluvlastníckom podiele so žalobcami, o údržbu, opravy a technické zhodnotenie však žalobcovia

počas celého obdobia trvania spoluvlastníctva neprejavovali žiaden záujem. Žalovaná sa opakovane
snažila o vysvetlenie žalobcom, že nehnuteľnosti potrebujú ich spolupodieľanie sa na starostlivosti.
Žalobcovia medzi dôkazy v predmetnom konaní predložili účelovo manipulatívnu fotografiu stiahnutú
z mapového klienta ZBGIS, ktorá by mala podľa žalobcov dokazovať ďalšie užívanie podielových
častí pozemku nad rámec podielových častí zdedených pozemkov v spoluvlastníctve. O účelovo

manipulatívnej funkcii vraví preto, že predložená fotografia súdu zo strany žalobcov, by za nadmerného
použitia fantázie mohli predstavovať žalobcami prezentovanú ,,nehnuteľnosť bez popisného čísla“, ale
v skutočnosti sa jedná o väčší kus podlahovej krytiny (linolea) umiestneného žalovanou na pozemku
a to z dôvodu jej snahy o zabránenie nekontrolovaného rastu buriny na dotknutých pozemkoch, z
dôvodu ušetrenia finančných prostriedkov spojených s údržbou týchto pozemkov. Žalovaná náklady na

údržbu pozemku počas celého obdobia spoluvlastníctva nehnuteľností so žalobcami musela znášať
výlučne z už uvedených dôvodov spolu s matkou žalovanej. Na podporu tvrdenia priložila v tom
čase (18.02. 2019) zhotovené reálne fotografie, potvrdzujúce vyššie uvedenú skutočnosť a zároveň
v plnej miere vyvracajúce tvrdenie žalobcov. Žalovaná sa taktiež vyjadruje k údajnej ďalšej časti
nehnuteľnosti podľa názoru žalobcov využívanej nad mieru podielu žalovanej žalovanou a to „realizáciou

betónovej plochy, ktorá by mala údajne slúžiť ako parkovisko pre motorové vozidlá“. V skutočnosti sa
však jedná o spevnenie pôvodnej plochy, ktorá vznikla po odstránení nadzemnej časti stavby letnej
kuchyne, keďže pod touto stavbou sa nachádzala pivnica slúžiaca na odkladanie zeleniny, pôvodne
využívaná babkou, priestor má XX m2. Na podnet poručiteľky sa plocha nad touto pivnicou spevnila,
aby neprišlo k jej zavaleniu a babka/poručiteľka mala možnosť ďalej túto pivnicu využívať. Realizácia

tohto prekrytia pôvodnej pivnice, ktorú babka aj naďalej po zbúraní nadzemnej časti letnej kuchyne
využívala, bola jednou z jej podmienok na udelenie súhlasu s výstavbou rodinného domu žalovanou,
v čase opravy na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve babky/poručiteľky. Táto plocha nikdy nebola
realizovaná so zámerom využitia na parkovanie motorových vozidiel a údajný koterec - v skutočnosti
mobilný prístrešok nachádzajúci sa na tejto ploche, nebol nikdy využívaný na umiestnenie psa vo

vlastníctve žalovanej, ale slúžil ako odkladací priestor pre náradie v spojitosti s údržbou rodinného
domu a prislúchajúcich pozemkov. Pes žalovanej nikdy nebol umiestnený v prístrešku a ani voľne
pustený na pozemku bez osobnej prítomnosti žalovanej (z dôvodu nefunkčného niekoľko desiatok
rokov starého oplotenia). Pes má režim zvieraťa žijúceho v byte, žalovaná si ho zadovážila po rozvode
manželstva (2013), nakoľko rodinný dom obýva sama. Uvedená skutočnosť súčasne vyvracia ďalšie

nepodložené tvrdenie žalobcov o spoločnom užívaní domu a pozemku s neexistujúcim partnerom s
väzbami na firmu uvedenú na krycej plachte na palivové drevo (reálne využitie údajného ,,reklamného
pútača“). Rovnako pokladať prítomnosť plotu s bránkou okolo nehnuteľností za dôkaz bránenia
žalobcom v návšteve, je nepravdivé, nakoľko oplotenie je pôvodné a v stave, akom ho žalobcovia
nadobudli dedením. Vo vyjadrení žalobcov spomenutá ,,terasa“ je len stavebným riešením umožňujúcim

vstup a výstup z francúzskeho okna do priestorov záhrady navrhnutý ako súčasť rodinného domu
vo výlučnom vlastníctve žalovanej o rozlohe 9,2 m2, zo spoločného pozemku. Jedinou osobou, ktorá
zo strany žalobcu navštívila dotknuté nehnuteľnosti bola právna zástupkyňa žalobcov, ktorá 15. 06.
2021 osobne realizovala obhliadku nehnuteľností. Preto je zarážajúce, že vo vyjadrení žalobcov súuvedené žalovanou napádané skutočnosti a sú uvedené aj tvrdenia, že nehnuteľnosť sa nachádza
v blízkosti železničnej stanice, priamo v centre J.. Vplyv železničnej trate na bývanie je skutočne
vážny, ale vo vzťahu k rušeniu, nakoľko pri otvorených oknách sa človek cíti ako na železničnej trati.

Nehnuteľnosti sa nachádzajú v ostrej zákrute, z ktorej nie je možné z bezpečnostných dôvodov vozidlom
odbočovať priamo do nehnuteľností. Na ľavej strane nehnuteľnosti susedia v celej dĺžke pozemku s
detským domovom. Žalovaná opätovne prehlasuje, že nikdy nevyužívala nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve vo väčšej miere, ako predstavuje jej podiel na nehnuteľnostiach. Naopak, snažila sa
nehnuteľnosti len udržiavať, čo musela realizovať sama, na vlastné náklady. Spoločné nehnuteľnosti

využívala minimálne.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením obsahom listín, a to: Znalecký
posudok č. XX/XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XX, Osvedčenie
odedičstve30D/1548/2014,výzvanazaplateniepoplatkuzaužívaniepozemkuzodňa25.07.2016,fotky
nehnuteľnosti z Google maps z roku 2012 a 2019, odporom k platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcov

k odporu, vyjadrením žalovanej zo dňa 03.10.2023, kúpna zmluva z 12.01.2022, a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, kde uviedla, čo sa
týka r. 2015 na danom pozemku boli dva rodinné domy, a to starý o rodinný dom a vedľa už stál rodinný

dom žalovanej. Žalobcovia 1/, 2/, dané pozemky zdedili každý v podiele 1. V r. 2016 matka žalovanej
darovala svoje nehnuteľnosti žalovanej, už v r. 2016 rodinný dom žalovanej stál na parcele č. XXX/
XX, ktorú vlastnia aj žalobca 1/ a žalobca 2/. Už v čase darovania, musela mať žalovaná vedomosť, že
daný pozemok, na ktorom je postavený jej rodinný dom vlastnia žalobcovia tzn. vedomosť o nadužívaní
svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobcovia výzvou zo dňa 25.07.2016, vyzvali žalovanú na uhradenie

bezdôvodného obohatenia, na čo žalovaná nereagovala, žalobcovia navrhli aby sa vedľajšie parcely č.
XXX/X a XXX/XX predali aj s rodinným domom, nakoľko žalovaná tvrdila, že nemá finančné prostriedky
a na súdne pojednávanie ohľadom vyporiadania BSM. Žalovaná bránila vstupe záujemcom o pozretie
danej nehnuteľnosti, kde mal záujem p. Q., ktorý môže byť vypočutý ako svedok, kde v danej dobe
ešte manžel žalovanej ho fyzicky napadol, z toho vyplýva, že žalovaná vôbec nechcela riešiť danú

situáciu, čo sa týka výšky uplatňovanej, to nepovažuje za sporné, nakoľko zo strany žalovanej nebol
namietaný znalecký posudok. Čo sa týka námietky premlčania dané neobstojí, kde neplynie trojročná
objektívna doba, ale má za to, že treba uplatniť desaťročnú lehotu od výzvy zo dňa 25.07.2016,
kedy žalovaná nadobudla objektívnu vedomosť, úmyselného užívania nehnuteľnosti nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Námietka žalovanej, že mohli žalobcovia pozemok užívať je úsmevné,

nakoľko dvor je oplotený, žalovaná má psa, argumenty, že žalovaná daný dvor neužívala je absurdné.

7. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, nakoľko v celom
rozsahu popierajú uplatnený nárok. Má za to, že nejde o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia,
nakoľko z konštantnej judikatúry vyplýva, že tu ide o nárok v zmysle ustanovenie § 137 OZ. Čo sa

týka tvrdenia, že sa žalovaná vyhýbala vyporiadania, má za to, že to nie je pravda. Po smrti babičky
bolo potrebné riešiť vyporiadanie pozemkov, ale žalovaná musela riešiť rozvod, druhý súdny spor, čo sa
týka vyporiadania BSM. Žalovaná rodinný dom postavila z finančných prostriedkov z úverov, rodinný
dom nebol súčasťou BSM, ale musela vyplatiť bývalého manžela. V tom čase chcela všetko riešiť,
ako aj prvý súdny spor sp. zn. 61C112/2018, ktorý bol na Okresnom súde Bratislava III, kde potom

prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, zároveň bolo ťažké obdobie nakoľko bol COVID. V r. 2018 mala
žalovaná úraz bola rok práceneschopná, prišla o zamestnanie. Čo sa týka užívania nehnuteľností, k
tomusavyjadrížalovaná. Čosatýkatvrdenianadužívania,považujetozasubjektívnetvrdeniažalobcov,
žalovaná užívala iba svoj podiel. Z fotodokumentácie reálne vidieť, že celý priestor, nie je obrábaný, je
zarastený,jetamtráva,burina,jedinežalovanásastaralaonehnuteľnosť,žalobcoviasavôbecnestarali,

nezaujímali, ani nežiadali aby im žalovaná vydala kľúče, ak by mali záujem, mohli sa domáhať vstupu do
nehnuteľnosti od r. 2018, čo neprejavili záujem. Právna zástupkyňa žalobcov bola na danom pozemku
jedenkrát, žalobcovia neboli prítomní na nehnuteľnosti.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že stavbu začala užívať pred smrťou babky, kedy jej povolila,

aby mohla na jej výlučnom vlastníctve postaviť rodinný dom, a to bolo z dôvodu doopatrovania. Keď
sa to dozvedeli žalobcovia, že jej babka dovolila postaviť rodinný dom, prestali s ňou komunikovať,
ako aj s babkou. Od r. 2006 o babku sa starala ona a jej mama. Žalobcovia neprišli pomôcť ani s
nákupom, údržbou domu, s nehnuteľnosťami. Neboli vôbec nápomocní, všetko bolo na nej a na mame.Po smrti babky v r. 2014 keď zomrela, nadobudli žalobcovia podielové časti, ani vtedy ju nekontaktovali,
neprejavili záujem, o údržbu a starostlivosť o nehnuteľnosti. O pozemky sa starala ona s mamou. V r.
2016 jej mama svoj podiel darovala. Parcela č. XXX/XX vo výmere XXX m2, kde je jej podiel XXX,X

m2, na ktorom je vybudovaný chodník, ktorý je pôvodný, ktorý tam už bol pred jej narodením. Taktiež
na pozemku je pôvodný plot, ktorý tam stojí desiatky rokov. Žalobcom nebolo bránené na vstup na
pozemok, kľúče si od nej nikdy nepýtali, čo sa týka parkoviska, bola to požiadavka babky, bolo potrebné
spevniť danú časť, nakoľko pod parkoviskom sa nachádza pivnica a bolo potrebné to spevniť. Čo sa
týka užívania terasy má X,X m2, ide o vstup a výstup do záhrady z domu, celkovo ona užíva XX,X

m2, čo je jej podiel. Pozemok pod domom užíva v rozsahu 50 % bez jej zavinenia, kde vtedy jej babka
umožnila ho postaviť. Pozemok je oplotený z prednej časti ulice, z bočnej časti detského domova, cez
parcely č. XXX/XX a XXX/X nie je oplotený.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (ku dňu 28.05.2021) okres D., obec Bernolákovo, katastrálne
územie J. vyplýva, že parcely registra „Q.“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X, o

výmere XXXm2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere XX m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie sú vo vlastníctve žalobkyne 1/, žalobcu 2/ v podiele 1 na základe Odsvedčenia o dedičstve
30D/1548/2014, K. XXX/XXXX zo dňa 31.10.2014, žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v podiele

1 na základe Darovacej zmluvy zo dňa 15.07.2016.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX (ku dňu 28.05.2021) okres D., obec J., katastrálne územie J.
vyplýva, že stavby súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/XX rodinný dom (právny vzťah k parcele na
ktorej leží stavba XXX je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX) je v podielovom spoluvlastníctve

žalobkyne 1/ v podiele 1/4, žalobcu 2/ v podiele 1, žalovanej v podiele 1.

11. Listom zo dňa 25.07.2016 žalobcovia vyzvali žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1071 eur, za
obdobie 9 mesiacov od 01.11.2015.

12. Zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaný znalkyňou W.. G. B., Q.. vyplýva, že úlohou
znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov parcela č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XX k.ú. J., obec J., za obdobie od februára 2019 do februára 2022.

13. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

14. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít ohľadne tej skutočnosti, že právo spoluvlastníka na náhradu za to, že

neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu je dané zákonom a
vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní
spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak existujúce pomery príp. dohoda spoluvlastníkov
neumožňujú niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, náleží mu za to zodpovedajúcanáhrada. Spoluvlastnícky podiel v zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredstavuje iba
mieru účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje rozsah práv a povinností jednotlivých
spoluvlastníkov za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu

k spoločnej veci aj pokiaľ ide o užívanie veci, teda tam, kde spoluvlastníkovi nie je zaistené užívanie veci
v spoluvlastníctve v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej
náhrady.

15.Žalovanávpodanomodporevznieslanámietkupremlčania,kdepoukázalanarozhodnutieKrajského

súd v Banskej Bystrici sp. zn.: 3Co/308/2016 zo dňa 28.09.2017 kde uviedla, že na obdobný
uplatnený nárok na plnenie definoval ako bezdôvodné obohatenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pričom žalobcovia majú nárok od žalovanej požadovať vydanie bezdôvodného prospechu získaného
bez právneho dôvodu, preto žalobcovia majú nárok na vydanie majetkového prospechu. Preto mala za
to, že v súlade s platnou právnou úpravou premlčacia doba na uplatnenie bezdôvodného obohatenia
je dvojročná. V tejto súvislosti žalobcovia na námietku premlčania uviedli, že námietka premlčania

uplatnená žalovanou nie je dôvodná, nakoľko sa jedná jednoznačne z jej strany o úmyselné konanie,
keďže po celý čas bola predmetná nehnuteľnosť pre žalobcov neprístupná (plne oplotená, bez kľúčov,
so psom pohybujúcim sa za plotom), kedy sa aplikuje § 107 ods. 2 OZ „ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo“.

16. Kde súd opätovne poukazuje ako už uviedol v bode 14 rozsudku, že nárok žalobcov, ktorý sa opiera
o zákonné ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôže byť nárokom z bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a na premlčanie tohto nároku preto
nemožno aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať zo všeobecnej

trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, nakoľko občianske súdne
konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), strany konania nie sú povinné uplatnený
nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu.

17. Súd vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej posúdil ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa

1/ a žalobca 2/ náhradu za užívanie podielového spoluvlastníctva podielovým spoluvlastníkom nad
rámec jeho spoluvlastníckeho podielu si uplatnili za obdobie od 16.03.2020 do 27.02.2021, od
28.02.2021 do 27.02.2022, žaloba bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici (upomínací
súd) dňa 16.03.2023, s odkazom na režim premlčania uplatneného nároku uvedený vyššie (aplikáciu
trojročnej premlčacej doby) potom nie je dôvodná námietka premlčania vznesená žalovanou.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný spoluvlastnícky vzťah medzi
sporovými stranami, pričom v čase rozhodujúcom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby mal
preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi a sporné nehnuteľnosti
užívala a naďalej užíva výlučne žalovaná. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1/, 2/

a S. P. ako kupujúci a žalovaná ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu. Z fotokópie kúpnej zmluvy
vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ kúpnu zmluvu podpísali dňa 15.10.2021, žalovaná a S. P. podpísali až
dňa 12.01.2022, kde týmto dátumom nadobudla kúpna zmluva platnosť podpisom zmluvných strán a aj
účinnosť. Vecno- právne účinky kúpna zmluva nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností
t.j. 28.02.2022 čo vyplýva aj z čl. VI bod 6.5 kúpnej zmluvy, právne účinky prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nastanú dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušnou správou katastra, a
preto žalobcovia sa dôvodne domáhajú svojho nároku do dňa 27.02.2022, kde od tohto dátumu prešlo
na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

19. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaná užívala nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho

podielu.

20. Žalovaná poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozhodnutí
pod. sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010 „že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie
spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ.

Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu na
prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu. Je zrejmé, že akby spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok za náhradu za jej neužívanie by
medzi nimi nevznikol“.

21. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v danom prípade bolo
predmetom sporu užívanie spoločného pozemku, pričom žalovaný bol spoluvlastníkom 3/4 pozemku
a žalobcovia spoločne 1/4 pozemku, pričom žalovaný užíval 1/2 pozemku a ďalšiu 1/2 pozemku s
konkludentným súhlasom žalovaného užívala tretia osoba, pričom žalovaný ako väčšinový spoluvlastník
na podnety menšinových spoluvlastníkov na usporiadanie spoluvlastníctva nereagoval, v dôsledku čoho

nemohli žalobcovia užívať svoje spoluvlastnícke podiely v plnom rozsahu. Najvyšší súd SR rozhodol, že
opodstatnenosť uplatneného nároku nemôže byť odôvodňovaná existenciou nároku žalobcov voči tretej
osobe (nevlastníkovi), ktorý užíva druhú polovicu spoločného pozemku a že spoluvlastníkom nárok v
prípade, ak iný spoluvlastník užíva časť veci v rozsahu, ktorý neprevyšuje jeho spoluvlastnícky podiel
nevzniká, keďže v takomto prípade ostatným spoluvlastníkom nič nebráni, aby spoločnú vec tiež užívali
v rozsahu svojho podielu, a to užívaním časti veci, ktorú spoluvlastník neužíva. Najvyšší súd SR ďalej

uviedol, že dôvod, pre ktorý ostatní spoluvlastníci spoločnú vec neužívajú, nie je právne významný
(pokiaľ dôvodom nie je užívanie iného spoluvlastníka nad mieru jeho spoluvlastníckeho podielu) a
rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.
V uznesení sa ďalej uvádza, že: „pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci nemusí byť
rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková

(hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u
jednotlivých častí veci, rozdielna.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 6 Cdo/184/2010 tiež rozhodol, že pokiaľ by
spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, nikomu zo spoluvlastníkov by nárok na náhradu
za neužívanie spoločnej veci nevznikol.

Dané uznesenie sa nedá aplikovať na prebiehajúce súdne konanie, nakoľko ako je vyššie uvedené 1/2
pozemku s konkludentným súhlasom žalovaného užívala tretia osoba, pričom žalovaný ako väčšinový
spoluvlastník na podnety menšinových spoluvlastníkov na usporiadanie spoluvlastníctva nereagoval.
Žalovaný 1 pozemok neužíval, ale užívala daný pozemok tretia osoba, kde Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení k predmetnej veci uviedol, že spoluvlastník sa podieľa na prisvojovaní si úžitkovej

hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu iba v prípade, že neužívanie spoločnej veci
ostatnými spoluvlastníkmi v im prináležiacom rozsahu je dôsledkom jeho užívania veci nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu. Z daného uznesenia vyplýva, že spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi
užívaná, nikomu zo spoluvlastníkov by nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci nevznikol.

22. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku žalobcov 1/, 2/ sa súd zaoberal posúdením
skutkovej otázky, či zo strany žalovanej v obdobiach od 16.03.2020 do 27.02.2021, od 28.02.2021 do
27.02.2022 došlo nadužívanie nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu, a to parcely
č. XXX/XX, XXX/XX.

23. Žalobcovia v konaní preukázali, že výzvou zo dňa 25.07.2016 vyzvali žalovanú o finančnú náhradu
za užívanie nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a to za obdobie od 01.11.2015 za 9
mesiacov, kde mali záujem aj do budúcna vyriešiť užívanie nehnuteľnosti a sa dohodnúť aj na zmluvnom
užívaní časti predmetných pozemkov. Žalovaná na pojednávaní poukazovala, že k dohode nedošlo,

nakoľko riešila s bývalým manželom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedený
na Okresnom súde v Bratislave III, sp. zn. 44Pc/9/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť koncom roka
2022 v spojitosti s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Bratislave. V čase od 26.07.2018 bola
žalovaná v dôsledku pracovného úrazu dlhodobo pracovne neschopná, následne prišla vlna COVID,
prišla o prácu.

24. Súd poukazuje, že rozhodnúť sa dobrovoľne neužívať spoločnú vec je právom podielového
spoluvlastníka, v prejednávanej veci však žalobcovia právo ju užívať (ktorého by sa prípadne mohli
vzdať alebo sa dohodnúť inak o rozsahu užívania spoločnej veci) ani nemali. Naviac, aj keby žalovaná
skutočne užívala pozemky parcelu č. XXX/XX, parcelu č. XXX/XX len v rozsahu jej podielov, tým, že

nehnuteľnosť uzamkla, učinili ich prístupnými len pre seba a svoju potrebu a teda pokiaľ žalovaná
uvedeným spôsobom ovládala nehnuteľnosť natoľko, že hoci nebola výlučnou vlastníčkou, bola to iba
ona, kto ju mohol prakticky využiť kedykoľvek a podľa svojej vôle (nielen za účelom osobného užívania
ale i pre prípadné iné potreby), potom bez ohľadu na to, nakoľko pozemky skutočne využívala (akúplochu a ako často), vznikol im prospech, za ktorý je potrebné zaplatiť žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/
náhradu. Žalovaná na pojednávaní jednoznačne potvrdila, že pozemok je z vonkajšej strany ulice,
ako aj z bočnej strany kde je detský domov oplotený, tvrdenie, že vedľajší pozemok medzi parcelou

č. XXX/X a č. XXX/XX plot nebol (t.j. pozemok medzi jednotlivými parcelami), kde avšak parcela č.
XXX/X je oplotená z vonkajšej strany ulice, je bezpredmetné, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na
možnosť vstupu na predmetný pozemok medzi danými parcelami, ale predmetom konania bola parcela
č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX. Kde zároveň súd poukazuje, že na pozemku parcelné číslo XXX/XX vo
výmere XXX m2 je postavený rodinný dom súp. č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej,

kde aj trvalo býva, a preto tvrdenie žalovanej, že danú parcelu neužíva nad jej rozsah súd nemal za
preukázané. Žalobcovia čo sa týka užívania parcely č. XXX/XX uviedli, že na pozemku sa nachádza
vybetónovaná plocha, voliéra pre psa, terasa a hospodárska budova bez súpisného čísla, prístupový
chodník k rodinnému domu. Žalovaná na dané uviedla, že chodník má celkovú rozlohu 9,6m2, realizácia
chodníka bola uskutočnená v nezistenom čase, nezisteniu osobou, kde od času jeho opravenia, nebolo
do chodníka žiadnym spôsobom stavebne zasahované, ani v čase výstavby rodinného domu. Žalovaná

daným jednoznačne potvrdila, že na parcele č. XXX/XX je vybudovaný chodník, ktorý vedie od bránky
k pôvodnému starému rodinnému domu, tým vlastne žalovaná potvrdila tvrdenia žalobcov. Žalovaná
ohľadnevybudovaniabetónovejplochy,ktorábymalaúdajneslúžiťakoparkoviskopremotorovévozidlá,
uviedla, že v skutočnosti sa však jedná o spevnenie pôvodnej plochy, ktorá vznikla po odstránení
nadzemnej časti stavby letnej kuchyne, keďže pod touto stavbou sa nachádzala pivnica slúžiaca na

odkladanie zeleniny, pôvodne využívaná babkou, priestor má XX m2. Z priloženej fotografie žalobcov
vyplýva, že žalovaná spevnenú plochu využíva aj ako parkovisko, zároveň podľa vyjadrenia žalovanej
slúži daná plocha ako spevnená stropná časť podzemnej pivnice. Žalovaná na ďalšie neužívanie
podielových častí pozemku nad rámec spoluvlastníctva priložila fotodokumentáciu v ktorom poukázala,
že na nehnuteľnosti sa nachádza väčší kus podlahovej krytiny (linolea) umiestneného žalovanou na

pozemku, a to z dôvodu jej snahy zabránenie nekontrolovaného rastu buriny na dotknutých pozemkov,
z dôvodu ušetrenia finančných prostriedkov spojených s údržbou týchto pozemkov. Taktiež žalovaná
poukázala, že údajný koterec pre psa, je mobilný prístrešok nachádzajúci sa na pozemku, nikdy nebol
využívaný na umiestnenie psa vo vlastníctve žalovanej, ale slúžil ako odkladací priestor pre náradie
v spojitosti s údržbou rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov. Z uvedených dôvodov súd má za

preukázané, že žalovaná využívala aj parcelu č. XXX/XX, na ktorej je vybudovaný prístupový chodník,
spevnená plocha za účelom využívania ako parkovacej plochy pre motorové vozidla a pivnice, koterec
pre psa, ktorý slúži ako odkladací priestor pre žalovanú, kde sama uviedla, že v ňom skladuje náradie
s údržbou rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov. Zároveň žalovaná v odpore poukázala, že
parcelu č. XXX/XX užívala aj na pestovanie paradajok. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že

žalovaná užívala parcelu č. XXX/XX podľa svojej vôle a uváženia. Z vedených dôvodov sú má za to, že
nárok žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ na náhradu za neužívanie spoločných pozemkov je daný, neužívanie
pozemkov v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu bolo dôsledkom ich užívania žalovanou nad rozsah
ich spoluvlastníckeho podielu. Tvrdenie žalovanej, že parcelu č. XXX/XX, XXX/XX nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu neužívala, nemal súd za preukázané, a tým neuniesla dôkazné bremeno.

Zároveň súd opakovane poukazuje na to, že je bez významu, prečo žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ spoločnú
vec neužívali a ako tento stav vznikol, vrátane toho, že ide faktický stav, kedy žalovaná pozemky užívala.
Nakoľko nie je rozhodujúca veľkosť (výmera) užívanej časti veci, ale úžitková hodnota, a preto majú
žalobcovia nárok na peňažnú náhradu za takéto užívanie spoločnej veci vo výške obvyklého nájmu v
danom mieste a čase.

25. Ohľadne ustálenia výšky žalobou uplatneného nároku vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX, ktorý žalovaná nemala za sporný, nepredložila iný znalecký posudok, a preto
vychádzal z jeho záverov. Vychádzajúc zo znaleckého posudku a výpočtu výšky nájomného za obdobie
od 16.03.12020 do 27.02.2021 t.j. 349 dní, kde parcela č. XXX/XX pod domom je 1 z XX m2 je XX m2

kde denné užívanie predstavuje 0,028 eur x XX m2 je 1064 eur x 349 dní je spolu 371,34 eur, parcela
č. XXX/XX dvor polovica z pozemku XXX m2 je 174,50 m2, 0,028 eur x 174,50 spolu 4,89 eur x 349 dní
spolu 1692,30 eur, za obdobie od 28.02.2021 do 27.02.2022 predstavuje 364 dní, parcela číslo XXX/
XX predstavuje denné nájomné vo výške 0,033 eur x 38 čo predstavuje 1,25 eur x 364 dní spolu je
nájomné vo výške 456,46 eur, parcela č. XXX/XX denné nájomné 0,033 eur x 174,50 eur, x 364 dní

je výška nájomného 2096,64 eur, spolu 4616,74 eur. Na základe uvedeného vo výroku I. a II. zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni 1/ peňažné plnenie za dané obdobie, ktoré predstavuje sumu 2308,37 eur
a žalobcovi 2/ peňažné plnenie za dané obdobie, ktoré predstavuje sumu 2308,37 eur.26. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania.

Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z § 517 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s vykonávacím predpisom § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., keď sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou peňažného plnenia. Žalobcovia si v konaní
uplatnili úrok z omeškania odo dňa podania žaloby, ktorá bola podaná Okresný súd Banská Bystrica
dňa 16.03.2023, kde súd má za to, že žalobcovia nepreukázali doručenie výzvy pred podaním žaloby

žalovanej, a preto priznal úrok z omeškania odo dňa doručenia žaloby t.j. 25.05.2023, vo zvyšku žalobu
v časti úrokov z omeškania zamietol.

30. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporového konania. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre

uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
(teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,

ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí, samozrejme, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Ak strana
nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne
prihliadnuť, najmä ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Včasnosť predloženia prostriedkov procesnej obrany žalovanej
súd má vyhodnotiť podľa okolnosti konkrétneho prípadu a je na úvahe súdu.

31. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že ponechá na zvážení súdu, či vypočuje a
predvolá svedka p. Q., ktorý mal záujem o kúpu nehnuteľnosti, kde súd poukazuje, že je povinný prizvať

do konania svedkov, ktorých výpoveď je pre konanie dôležitá, kde vypočutie svedka ohľadom predaja
časti nehnuteľnosti nepovažoval za účelné, zároveň poukazuje na § 153 CSP, že žalobcovia prostriedok
procesného útoku neuplatnili včas.

32. Na záver súd ešte uvádza, že žalovaná v odpore, vo vyjadreniach, ako aj na pojednávaní uviedla, že

nehnuteľnosťzveľaďovalaastaralasaibaona,kdesúduvádza,žeakmalažalovanánejakénákladyvoči
podielovým spoluvlastníkom mala si to uplatniť pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
v širšom rozsahu.

33. Podľa§ 255 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku IV. podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ mali v danej veci plný úspech, preto majú
nárok na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd

rozhodol tak, že žalobcom priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O
samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.