Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/115/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu J. Z., bytom L. R.,

V. XXX,. v konaním zastúpenom JUDr. I. J., advokátom, so sídlom B., K. XX. proti žalovanému Z. O. O.
K. P. K. - I. a.s., K. V. XX,. T., v konaní zastúpenom Mgr. I. F., advokátom, so sídlom L. M., M. P. XXX/
XX. o určenie právnej subjektivity takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 17.071,- Sk, k rukám Mgr.
I. F., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom podaným na tunajšom súde domáhal určenia, že žalovaný nie je
právnickouosobou,nemáspôsobilosťmaťprávaapovinnostiaanispôsobilosťkonaťvovlastnommene,

t.j. vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti. Žalobný návrh odôvodnil tým, že podľa výpisu z
LV č. 1137 pre k.ú. L. R. je žalovaný vedený ako vlastník nehnuteľností, ktoré užíva žalobca, pričom
v rámci tohto vzťahu vznikajú pre žalobcu neriešiteľné technické a právne problémy. Žalovaný vo
vzťahu k žalobcovi totiž vystupuje pod rôznymi označeniami ako súčasť O. Z. K.. Žalobca však zistil,
že IČO, ktoré používa žalovaný, bolo pridelené osobe s označením Z. O. K. a to v marci 1991, ktorej
zakladateľom je Č. O. Z. pracovníkov K.. Žalovaný tvrdí, že je základnou organizáciou O. Z. K., pričom
však tento zväz vznikol až 31.3.1993. Je teda nesporné, že žalovaný nemohol vzniknúť ako organizačná
časť O. K. dva roky pred tým, ako vznikol samotný O. Z. K.. Podľa žalobcu žalovaný nemôže preukázať

svoju právnu subjektivitu ani evidenčným listom, ktorý bežne v konaniach súdom predkladá, nakoľko
ide o zmätočný a bezvýznamný dokument. Neexistencia žalovaného je zrejmá aj vzhľadom na znenie
zák.č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, keď v zmysle ust. § 9a tohto zákona sa odborová
organizácia stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim potom, ako bol príslušnému ministerstvu
doručenýnávrhnajejevidenciu.Odborovéorganizácienarozdielodinýchzdruženísinemôžuzriaďovať
organizačné jednotky, ktoré by mohli mať právnu subjektivitu bez zaevidovania na Ministerstve vnútra
SR. Postup žalovaného, keď buduje dojem o svojej existencii je vadný, keď žalovaný simuluje úkony

smerujúce na získanie majetku a neprimeraných výhod pre neznámu skupinu osôb. Naliehavý právny
záujem na podaní žaloby na určenie, že žalovaný nemá postavenie právnickej osoby, vidí žalobca v
tom, že autoritatívnym určením súdu by došlo k odstráneniu ohrozenia, neistoty a neurčitosti v právnom
postavení žalobcu, keď žalovaný vystupuje právnej úprave neznámym spôsobom, ktorý voči žalobcovi
môže pôsobiť likvidačne.

Žalovaný s žalobou nesúhlasil. Uviedol, že ide zo strany žalobcu o účelový žalobný návrh, ktorý nemá
oporu v hmotnom ani procesnom práve. Podľa jeho názoru sa žalobca snaží týmto podaním len oddialiťrozhodovanie v iných veciach, ktoré medzi týmito účastníkmi prebiehajú resp. prebiehali. Poukázal na
to, že keby skutočne nemal žalovaný právnu subjektivitu, nemohol by súd vo veci meritórne rozhodnúť
a musel by konanie zastaviť. Sám žalobca v podstate uznáva právnu subjektivitu žalovaného, keď

ho označuje ako účastníka konania. Argumenty ohľadne neexistencie žalovaného použil žalobca aj v
konaniach pred Okresným súdom Ružomberok a Krajským súdom v Žiline a tieto súdy sa týmito jeho
tvrdeniami aj zaoberali, pričom dospeli k záveru, že tieto námietky sú nedôvodné.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením oznámenia ministerstva
vnútra SR zo dňa 26.11.1999, rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 6C 351/99-353 zo dňa

11.11.2003, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 181/04 zo dňa 19.10.2004, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 14.1.2005, stanovami O. Z. K. schválenými II. Z. O. Z. K. dňa 4.4.1997, evidenčným
listom odporcu, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR R 56/97, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
6Co 299/98-36, písomným vyjadrením odporcu v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline, sp. zn.
23 Co 1693/02, uznesením ustanovujúceho zjazdu O. K. zo dňa 3.4.1993, uznesením mimoriadneho
zjazdu O. Z. K. v Č. zo dňa 2.4.1993, odpoveďou O. Z. K. právnemu zástupcovi žalobcu, listinou

potvrdzujúcou prechod vlastníctva O. M. z bývalého R. na Z. O. Z. K. K. š.p. T. zo dňa 7.5.1991,
uznesením mimoriadneho všeodborového hnutia a o právnom nástupníctve, uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 167/03 zo dňa 28.1.2004, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23 Co 228/03
zo dňa 28.8.2003, rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 4C 28/01-27 zo dňa 29.11.2001 a zistil
tento skutkový stav:

Účastníci konania viedli voči sebe na Okresnom súde Ružomberok a Krajskom súde v Žiline viacero
súdnych sporov, keď sa žalovaný ako vlastník nehnuteľností v k.ú. L. R. v súdnom konaní domáhal
jednak vypratania týchto nehnuteľností ako aj zaplatenia nájomného resp. bezdôvodného obohatenia
za užívanie týchto nehnuteľností od žalobcu. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 6C
351/99-353 zo dňa 11.11.2003 ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8 Co 181/04 zo dňa

19.10.2004, ktorým bolo toto rozhodnutie potvrdené ako vecne správne vyplýva, že žalobca opakovane
v týchto konaniach namietal, že žalovaný nemá právnu subjektivitu. Vzhľadom na tieto tvrdenia žalobcu
sa súdy vo svojich rozsudkoch zaoberali dôvodmi, pre ktoré došli k záveru, že žalovaný má právnu
subjektivitu.

Zo stanov O. Z. K., konkrétne čl. 19 Z. O. O. Z. vyplýva, že Z. O. O. Z. má právnu subjektivitu a

koná vo vlastnom mene, pričom vzniká dňom zaevidovania na O. Z.. Podľa evidenčného listu základnej
organizácie O. K. malo dôjsť k takémuto zaevidovaniu odporcu dňa 3.4.1993 pod číslom 03-2265-7209.
Táto skutočnosť vyplýva aj z listov O. K., M. XX,. B. zo dňa 30.8.2000 a 11.2.2000,v ktorých tento
subjekt oznamuje právnemu zástupcovi žalobcu, že žalovaný je pod daným číslom zaevidovaný v súlade
so stanovami O. K. a je teda samostatnou právnickou osobou. Podľa obsahu týchto listov sú samotné

stanovy O. K. registrované na Ministerstve vnútra SR pod číslom VVS/1-2200/90-249.

Žalobca považoval podaný žalobný návrh za žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., keď naliehavý
právny záujem odvodzoval zo skutočnosti, že žalovaný uskutočňuje voči nemu úkony smerujúce k jeho
finančnej likvidácii a napriek tomu, že medzi nimi boli vedené aj súdne spory, súdy sa nezaoberali
otázkou právnej subjektivity žalovaného. Požadované určenie by potom odstránilo neistotu a neurčitosť

v právnom postavení žalobcu a žalovaného, keď aktuálny stav právnej neistoty nie je možné odstrániť
iným právnym prostriedkom.

Žalovaný uvedenú žalobu nepovažoval za žalobný návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p. keď uviedol, že
procesné a ani hmotné právo nepripúšťa podanie žalobného návrhu, ktorým by sa malo určiť, že určitý
subjekt nemá právnu subjektivitu.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 18 ods. 1 Obč. zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 18 ods. 2 Obč. zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických
osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to
ustanovuje zákon.

Podľa § 6 ods. 2 zák.č. 83/1990 Zb. v platnom znení návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja
občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov. Návrh podpíšu členovia prípravného

výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov starších
ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy vo
dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť uvedené: a) názov združenia, b) sídlo, c) cieľ jeho činnosti,
d) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v
mene združenia, e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať

vo svojom mene, f) zásady hospodárenia.

Súd v súlade s ust. § 103 O.s.p. pred začatím pojednávania skúmal existenciu podmienok konania a
teda sa vyporiadal aj s otázkou, či označení účastníci majú spôsobilosť byť účastníkmi konania. V rámci
skúmania podmienok konania súd dospel k záveru, že žalovaný má právnu subjektivitu, keď ust. § 6
ods. 2 písm. e) zák.č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom znení zaregistrovaná O. O. môže v

stanovách určiť, že organizačné jednotky budú mať právnu subjektivitu a budú konať vo svojom mene.
Podľa tohto zákonného ustanovenia je z predložených stanov O. Z. K. zrejmé, že v čl. 19 ods.2, 3 a
6 sa priznáva Z. O. K. ako organizačnej jednotke právna subjektivita. V zmysle uvedeného základná
organizácia vzniká dňom zaevidovania na odborovom zväze, čo nastalo u odporcu dňa 3.4.1993. Táto
skutočnosť vyplýva aj z predloženého evidenčného listu odporcu.

Z uvedeného vyplýva, že otázku právnej subjektivity žalovaného, ktorú žalobca svojim žalobným
návrhom určil za meritum prejednávanej veci, súd riešil z úradnej povinnosti ako existenciu podmienky
konania. Už tým, že súd vo veci následne vytýčil pojednávanie a konanie nezastavil, de facto rozhodol
vo veci, nakoľko z jeho postupu je zrejmé, že má za to, že žalovaný je spôsobilým subjektom práv a
povinností v zmysle zák.č. 83/1990 Zb. a § 18 Obč. zákonníka.

Samotnú žalobu na určenie, či účastník konania má právnu subjektivitu, súd posúdil extenzívnym
výkladom ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. ako určovaciu žalobu, pri ktorej je predovšetkým potrebné
preukázaťexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmunapodanítakejtožaloby.Žalobcadovodzovaltakýto
záujem z toho, že bez takéhoto určenia je postavenie žalobcu neisté, keď žalovaný vystupuje právnej
úprave neznámym spôsobom, domáha sa plnení voči žalobcovi a to dokonca spôsobom, ktorý môže

voči nemu pôsobiť likvidačne. Súčasne uviedol, že účastníci majú medzi sebou niekoľko sporov, ktoré
sa riešili súdnou cestou a v týchto konaniach sa súdy otázkou existencie právnej subjektivity odporcu
nezaoberali.Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podanie
takejto určovacej žaloby, keď v konaní sa súd vždy zaoberá existenciou podmienok konania, medzi
ktoré patrí aj zistenie, či osoby označené v žalobe ako účastníci konania majú skutočne spôsobilosť byť

účastníkom konania, teda či majú právnu subjektivitu. Tak tomu bolo aj v konaniach vedených medzi
účastníkmi na Okresnom súde Ružomberok a následne na Krajskom súde v Žiline ako odvolacom súde.
Súdy oboch stupňov sa v rozsudkoch, ktorými bolo rozhodnuté vo veci zaoberali aj otázkou právnej
subjektivity odporcu. Súdy v týchto konaniach dospeli k záveru, že námietky žalobcu vznesené v týchto
konaniach ohľadne neexistencie odporcu nie sú dôvodné.

Žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj z toho dôvodu, že takejto žalobe nie

je možné z objektívneho hľadiska vyhovieť, keď súd nikdy nemôže vydať rozhodnutie, že určitý subjekt,
ktorý je aj účastníkom konania, nemá právnu subjektivitu. Ak by aj k takémuto záveru prišiel, musel by
v zmysle ust. § 104 ods.1 O.s.p. konanie zastaviť.

Žalobca v konaní navrhoval dôkazy, ktoré však súd nevykonal, nakoľko si samotnú otázku právnej
subjektivity odporcu vyriešil ako otázku existencie podmienok konania a vzhľadom na neexistenciu

naliehavého právneho záujmu na podaní takejto určovacej žaloby sa javilo vykonávanie ďalšieho
dokazovania ako nadbytočné.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Takto súd žalobcu zaviazal zaplatiť v konaní

úspešnému žalovanému náhradu trov konania v sume 17.071,- Sk, ktorá suma predstavuje trovy
právneho zastúpenia žalovaného v tomto konaní. Trovy právneho zastúpenia tvorí tarifná odmena
1.360,- Sk za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 04.05.2004 spolu s režijným paušálom 136,- Sk,
tarifná odmena 1.154,- Sk za písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 23.02.2005 spolu s režijným paušálom
150,- Sk, tarifná odmena 1.154,- Sk za účasť na pojednávaní dňa 09.09.2005 spolu s režijným paušálom

150,- Sk, tarifná odmena 1.154,- Sk za účasť na pojednávaní dňa 23.11.2005 spolu s režijným paušálom
150,- Sk, náhrada cestovného za cestu na pojednávanie dňa 09.09.2005 v sume 3.297,- Sk /cesta z L.
M. do T. a späť motorovým vozidlom Peugot 807 EČV L. XXX. A., t.j. 351 km pri spotrebe benzínu 7,7
l, cene benzínu 41,50 Sk a základnej náhrade 6,20 Sk za 1 km, teda (7,7 l/100 km x 351 km x 41,50
Sk) + (351 km x 6,20 Sk) = 1.121,- Sk + 2.176,- Sk = 3.297,- Sk/, náhrada cestovného za cestu na

pojednávanie dňa 23.11.2005 v sume 3.140,- Sk /cesta z L. M. do T. a späť motorovým vozidlom Fiat
Punto EČV L. XXX. A., t.j. 351 km pri spotrebe benzínu 6,8 l, cene benzínu 40,50 Sk a základnej náhrade
6,20 Sk za 1 km, teda (6,8 l/100 km x 351 km x 40,50 Sk) + (351 km x 6,20 Sk) = 964,- Sk + 2.176,-
Sk = 3.297,- Sk/, náhrada za stratu času pri cestách dňa 09.09.2005 a 23.11.2005 v sume 2.500,- Sk
(10 polhodín po 250,- Sk / 1 aj začatá polhodina cesty). Spolu teda 14.345,- Sk /5.408,- Sk + 6.437,- Sk

+ 2500,- Sk/ a 19 % DPH v sume 2726,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.