Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/366/1995
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa P. Z. P. B., spol. s r.o.,
T. XXX,. P. B., IČO XX XXX XXX,. zastúpený JUDr. S. R., advokátom, Ž. XX/XX,. P. B. proti odporkyni
1/ Z. U., bytom S. XX/X,. T. T., odporkyni 2/ G. C., bytom S. XX,. T. T., obe zastúpené JUDr. M. B.,

advokátkou, Š. X,. T. T., odporkyni 3/ A. K., rod. M., bytom S. X, T. T. o náhrade schodku na zverených
hodnotách vo výške 46 167,- Sk s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Odporkyňa 1/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 14 100,- Sk, ktoré sa jej povoľuje splácať v
mesačných splátkach po 500,- Sk, vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca do
zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Odporkyňa 2/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 16 400,- Sk, ktorá sa jej povoľuje splácať v
mesačných splátkach po 500,- Sk, vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca do
zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Odporkyňa 3/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 770,- Sk, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa návrh zamieta.

Odporkyňa 1/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 6 877,- Sk, k rukám
JUDr. S. R., advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa 2/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 7 995,- Sk, k rukám

JUDr. S. R., advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa 3/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 971,- Sk, k rukám JUDr.
S. R., advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil povinnosť odporkyni 1/ zaplatiť mu 20 173,-
Sk, odporkyni 2/ sumu 23 466,- Sk, odporkyni 3/ sumu 2 528,- Sk (po späťvzatí v časti o zaplatenie
401,- Sk) titulom zisteného schodku na zverených hodnotách. Uviedol, že dňa 1.10.1995 bola na jehoprevádzke v predajni potravín HS XXX. XXX. v T. T. vykonaná inventúra, pri ktorej bol zistený schodok
vo výške 80 108,- Sk.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 11C 366/1995-60 zo dňa 30.9.1996 zaviazal zaplatiť navrhovateľovi

odporkyňu 1/ sumu 20 173,- Sk, odporkyňu 2/ sumu 23 466,- Sk, odporkyňu 3/ sumu 2 055,- Sk, a
vo zvyšnej časti žalobu proti odporkyni 3/ zamietol, s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Na odvolanie odporkyne 1/ proti výroku o lehote splnenia uloženej povinnosti
a odporkyne 2/ vo veci samej Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 5Co 376/97-113 zo dňa
23.1.2002 zrušil rozsudok tunajšieho súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho čiastočnú

nepreskúmateľnosť. Zároveň uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa z otázkou platnosti dohody o
hmotnejzodpovednostinamietanejodporkyňouv2/rade,zistiťokruhhmotnezodpovednýchpracovníkov
na určenie podielu náhrady jednotlivých pracovníkov a vysporiadať sa s námietkami odporkyne v 2/rade,
že inventarizácia bola vykonaná až dva dni po jej odchode a predajňa bola medzičasom v prevádzke.
Súčasne uložil súdu ustáliť výšku podielu náhrady na schodku.

Súd v súlade s usmernením nadriadeného súdu doplnil dokazovanie v naznačenom smere výsluchom

navrhovateľa a odporkyne v 1/, 2/ rade, oboznámením vyjadrenia navrhovateľa a rozpočtu manka za
inventúrne obdobie od 1.5.1994 do 1.10.1994 a zistil tento skutkový stav:

Kontrolno-odovzdávajúcou inventúrou za zúčtovacie obdobie od 1.5.1994 do 2.10.1994 uskutočnenou
dňa 2.10.1994 v predajni č. XX v T. T. bol zistený schodok vo výške 99 009,60 Sk, ktorý bol kontrolou
vykonanou dňa 18.10.1994 znížený na sumu 80 108,- Sk. V uvedenom období pracovali na tejto

prevádzke právneho predchodcu navrhovateľa zamestnankyne G. C. ako vedúca predajne, Z. U. ako
zástupkyňa vedúcej, K. H., V. M., S. M., Z. K., M. K., A. M., V. P., M. V., M. B. a D. K., E. K.,

V priebehu inventúrneho obdobia ukončili pracovný pomer okrem odporkyne v 2/ rade (dňa 30.9.1994),
A. M. dňa 2.9.1994 a M. V. dňa 30.9.1994. Všetky zamestnankyne predajne podpísali pri nástupe do
práce dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a zodpovednosti za zverené hodnoty. Odporkyňa v

1/ rade uzavrela pracovný pomer dňa 24.1.1994 a ukončila ho dňa 21.11.1994 na základe výpovede zo
strany zamestnávateľa, odporkyňa v 2/ rade nastúpila dňa 1.4.1994 a pracovný pomer ukončila dňa
30.9.1994 ako pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, odporkyňa v 3/ rade nastúpila dňa 24.1.1994 a
okamžitým zrušením bol s ňou pracovný pomer ukončený dňa 2.9.1994.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že dohodu o hmotnej zodpovednosti považuje za platnú a má

za to, že nedostatok určenia bližšieho miesta, než, že ide o prevádzku zamestnávateľa nespôsobuje
neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti. Pokiaľ ide o vykonanie inventúry príkaz na jej vykonanie
bol vydaný dňa 1.10.1994 a jej reálne vykonanie nebolo odporkyňou v 2/ rade namietané, pričom
nedodržanie povinnosti uskutočniť invenúru nezbavuje zodpovednosti za schodok. Pokiaľ ide o
nedostatky v prevádzke navrhovateľa a o nedostatočné zabezpečenie skladu sú to subjektívne

nedostatky, ktoré, ale odporkyňa v 1/, 2/ rade mali odstrániť, pričom žiadnu písomnú požiadavku
nevzniesli.

Z výsluchu odporkyne v 1/ rade bolo zistené, že nenamieta splnenie povinnosti, ktorá jej bola uložená,
žiadala len, aby jej bolo umožnené zaplatiť stanovenú sumu v splátkach.

Z výpovede odporkyne v 2/ rade súd zistil, že namieta platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti,

považuje ju za neplatnú pre neurčitosť, nakoľko ani v nadväznosti na pracovnú zmluvu nie je v nej určené
miesto výkonu práce, nie je v nej uvedená konkrétna prevádzka, čo v prípade prechodu na inú prevádzku
neumožňuje zamestnancovi odstúpiť od nej. Opätovne poukázala na to, že hoci jej pracovnýpomer
skončil dňa 30.9.1994 a pracovala do 14,00 hod. inventúra sa uskutočnila až 2.10.1994, pričom predajňa
bola v piatok i sobotu v prevádzke. Zdôraznila, že celý život pracovala ako vedúca predajne alebo mala

na starosti prevádzku, ale manko nevzniklo, pričom upozorňovala na nedostatky v prevádzke, žiadala o
vykonanie inventúry. Problémy, ktoré vznikli boli podľa nej spôsobené osobnými vzťahmi. Dodala, že jejneochota uhradiť žalovanú sumu, je odôvodnená jej zlou finančnou situáciou, je starobná dôchodkyňa
s dôchodkom 7 600,- Sk, vdova a nie si je vedomá svojho zavinenia.

Z vyjadrenia odporkyne v 3/ rade zo dňa 14.7.1997, doručenom súdu dňa 21.4.1997 bolo zistené, že s

uloženou povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi 2 055,- Sk v plnom rozsahu súhlasí.

Z rozpočtu manka za inventúrne obdobie od 1.5.1994 do 1.10.1994 súd zistil dosiahnuté hrubé zárobky
a priemerné mesačné zárobky spoločne hmotne zodpovedných zamestnankýň vrátane odporkýň v
uvedenom inventarizačnom období.

Podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., ak prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo

iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa

jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho
odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu
rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi

neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich
dosiahnutých hrubých zárobkov.

Predpokladmi vzniku subjektívnej zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách je
platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existencia schodku na zverených hodnotách, ktorá je
zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Všetky tieto

predpokladypreukazujezamestnávateľ.Navrhovateľvtomtoprípadeuniesoldôkaznébremenoohľadne
všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti. Preukázal, že bola platne uzatvorená dohoda o
hmotnej zodpovednosti odporcu, že odporca porušil právnu povinnosť tým, že nesplnil vyúčtovaciu
povinnosťažemuodporcovýmprotiprávnymkonanímvzniklaškodavpodobenevyúčtovanéhoschodku
na zverených hodnotách. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je subjektívnou zodpovednosťou,

teda predpokladom jej vzniku je existencia zavinenia odporcu. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca ide o zodpovednosť s prezumpciou viny, to znamená, že zavinenie odporcu sa zo zákona
prezumuje,predpokladá,pokiaľsanepreukážeopak.Dôkaznébremenoohľadneneexistenciezavinenia
znáša zamestnanec, ktorý sa v prípade unesenia bremena zbaví celkom alebo sčasti zodpovednosti
za škodu.

Nakoľko v konaní ani jedna z odporkýň nepreukázala, že by schodok vznikol celkom alebo čiastočne
bez ich zavinenia, a nezbavili sa tak svojej zodpovednosti, súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Námietky odporkyne 2/ o neplatnosti dohody o hmotnej

11C 366/1995-208-

zodpovednosti z dôvodu absencie označenia prevádzky na ktorú bola uzavretá, pre neurčitosť,

súd neakceptoval. Dospel k záveru, že keďže náležitosťou dohody o hmotnej zodpovednosti nie je
dojednanie konkrétnej prevádzky, pracoviska a dohoda nezaniká prevedením zamestnanca na iné
pracovisko, nie je absencia obmedzenia jej pôsobnosti len na určité pracovisko(á) dôvodom neplatnosti
dohody pre neurčitosť právneho úkonu. Pokiaľ ide o námietku o porušení § 43 ods.2 nariadenia vlády
ČSSR č. 223/1988 Zb. neuskutočnením inventúry pri skončení pracovného pomeru, súd sa stotožnils tvrdením navrhovateľa že ani táto skutočnosť nezbavuje odporkyne spoločnej zodpovednosti za
schodok na zverených hodnotách.

Podľa § 183 ods.1 veta prvá a posledná Zákonníka práce (z.č. 65/1965 Zb.) ak bola škoda spôsobená

z nedbanlivosti, môže zamestnávateľ alebo súd určiť výšku náhrady škody nižšou sumou, ako je
skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, súd vychádzal z ust. § 182 ods. 1,2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.
v spojení s citovaným § 183ZP.

Pri stanovení okruhu hmotne zodpovedných pracovníkov na určenie podielu náhrady jednotlivých
zamestnankýň zodpovedajúcich za schodok súd vychádzal zo zoznamu zamestnankýň predložených

navrhovateľom, ktorý nebol spochybnený odporkyňami právne relevantnými skutočnosťami.

V zmysle citovaného ustanovenia sa odporkyni v 1/, 2/ rade ako zástupkyni vedúcej a vedúcej započítal
dosiahnutý hrubý zárobok v dvojnásobnej výške a podľa takto určeného zárobku k pomeru hrubých
zárobkov ostatných zamestnankýň sa určil ich podiel na náhrade škody. Vychádzajúc z priemerných
mesačnýchzárobkovostatnýchzamestnankýňsaurčilpodielodporkýňnanáhrade škodypodľapomeru

ich hrubých zárobkov, pričom zárobok odporkyne v 1/,2/ rade sa započítal dvakrát. Zostatok manka,
ktoré nebolo vyššie uvedeným spôsobom uhradené v celom rozsahu sa rozpočítalo i medzi odporkyňu
v 1/,2 rade podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov. Takto bola k úhrade schodku vypočítaná
u odporkyne v 1/ rade suma 22 816,- Sk, u odporkyne v 2/ rade suma 23 958,- Sk a u odporkyne v 3/
rade podiel náhrady vo výške 2 528,- Sk, ktoré navrhovateľ uplatnil v žalovanej výške.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia bez návrhu znížil rozsah náhrady škody o 30 % s poukazom na
okolnosti predmetnej veci, predovšetkým, že k uskutočneniu inventúry nedošlo pri skončení pracovného
pomeru dňa 30.9.1994, ale až dňa 2.10.1994, k vykonaniu inventúry nedošlo po nástupe pracovníčky
M. B. dňa 8.7.1994, ani po ukončení pracovného pomeru dňa 31.7.1994. Tieto okolnosti zohľadnil
v nadväznosti na základnú zásadu Zakonníka práce obsiahnutú v článku III, t.j. súlad s pravidlami

slušnosti a občianskeho spolužitia a zaviazal odporkyne uhradiť sumy tak ako je uvedené vo výroku
tohot rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. V zmysle § 160 O.s.p. súd povolil odporkyni v 1/, 2/
rade vykonať plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti zároveň určil s poukazom na
ich sociálnu situáciu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď navrhovateľovi priznal plnú

náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od rozhodnutia súdu. Trovy konania
navrhovateľa pozostávajú zo sumy 15 843,- Sk, z toho 380,- Sk za zaplatený súdny poplatok (u
odporkyne v 1/ rade 120,- Sk, u odporkyne v 2/ rade 140,- Sk, u odporkyne v 3/ rade 120,- Sk) a 15 463,-
Sk za odmenu za právne služby (9 x právny úkon - príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa
7.3.1996, 15.7.1996, 19.8.1996, 18.9.1996, 26.9.1996, odvolanie, vyjadrenie sa k odvolaniu protistrany,

účasť na pojednávaní dňa 23.1.2002 po 845,- Sk podľa §§ 13, 17 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 240/1990
Zb. + režijný paušál 1 x 45,- Sk a 8 x 70,- Sk, cestovné 23.1.2002 na trase P. B. - T. a späť 128,-
Sk, náhrada za stratu času za štyri 1 hodiny po 20,- Sk, spolu 8 418,- Sk, 2 x právny úkon - účasť
na pojednávaní dňa 28.9.2005, 11.11.2005 po 1 850,- Sk podľa §§ 10, 13 ods. 4 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z., zvýšená o 19 % DPH vo výške 1 205,- Sk, + režijný paušál 2 x 150,- Sk, cestovné dňa

28.9.2005, 11.11.2005 na trase P. B.- T. a späť vo výške 161,- Sk a 181,- Sk, náhrada za stratu času
za štyri 1 hodiny po 250,- Sk x dva dni, spolu 7 045,- Sk). Vzhľadom na podiel odporkýň na priznanej
čiastke 32 270,- Sk (u odporkyne v 1/ rade - 43,7 %, u odporkyne v 2/ rade - 50,8 % a u odporkyne v 3/
rade - 5,5 %) súd zaviazal odporkyne uhradiť navrhovateľovi príslušný súdny poplatok a zodpovedajúcu
časť odmeny za právne služby, a to odporkyňu v 1/rade 120,- Sk + 6 757,- Sk, odporkyňu v 2/ rade

140,- Sk + 7 855,- Sk, odporkyňu v 3/ rade 120,- Sk + 851,- Sk.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej splnenia

prostredníctvom exekúcie.