Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/22/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105202093
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci žalobkyne Mgr. E. Š., O.

R. - Š. Š. I., bytom H. S. č. XXX,. zast. JUDr. P. S., advokátom v T., B. č.XX,. proti žalovanému Z. Š.
v N., U.. J. P. č. X,. N., I. XXXXXXXX,. zast. JUDr. Š. D., advokátom v D. N. V., B. ul.č. XXXX/XXX,. o
určenie neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 24.08.2004 j e n e p l a t n á .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 5.216.- Sk, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede danej jej listom žalovaného
zo dňa 24.08.2004. V žalobe uviedla, že bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy

zo dňa 01.01.2002 ako zástupkyňa riaditeľky Z. Š. v N., pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú. Napriek vzniku pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy jej žalovaný dňa 09.07.2004
doručil písomnosť označenú ako "Odvolanie z funkcie zástupkyne riaditeľky základnej školy", v ktorej
nepodložene argumentujúc pôvodným vymenovaním do tejto funkcie ju z tejto funkcie odvolal. Následne
jej žalovaný doručil listom zo dňa 24.08.2004 výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d/
bodu 2 Zákonníka práce. Neplatnosť tejto výpovede videla žalobkyňa v skutočnosti, že nakoľko nebola
do funkcie zástupkyne riaditeľky školy vymenovaná, jej pracovný pomer vznikol na základe pracovnej
zmluvy, nemohlo dôjsť skončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2

Zákonníka práce, nakoľko podľa tohto výpovedného dôvodu by mohla prestať spĺňať požiadavku výkonu
funkcie len v prípade, ak by do nej bola zákonným spôsobom vymenovaná.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nárok žalobkyne je prekludovaný, nakoľko žalobkyňa
sa domáhala na súde určenia neplatnosti výpovede po uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej v §
77 Zákonníka práce. Ako ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby uvádzal, že žalobkyňa požiadala počas
plynutia výpovednej doby o skončenie pracovného pomeru ku dňu 14.11.2004 listom zo dňa 02.11.2004,
ktorú žiadosť žalovaný akceptoval, takže došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu

14.11.2004. Na základe tohto považoval žalobu žalobkyne za bezpredmetnú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil žalobu, pracovnú zmluvu,
pracovnú náplň, odvolanie z funkcie zástupkyne riaditeľky školy, vyjadrenie k odvolaniu, výpoveď,
oznámenie žalobkyne že trvá na ďalšom zamestnávaní, vyjadrenie k oznámeniu, informáciu Š. Ú. SR
zo dňa 28.02.2005, oznámenie M. N. zo dňa 02.03.2005, žiadosť zo dňa 02.11.2004, registračný list,hromadné oznámenie o poistencoch, pracovný poriadok žalovaného, štatút školy, návrh dohody na
rozviazanie pracovného pomeru a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2002 súd zistil, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného na

základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2002, uzavretej na dobu neurčitú počnúc dňom 1.1.2002 na výkon
práce Zástupkyňa riaditeľky Z. Š. v N..

Z výsluchu účastníkov konania, listu zo dňa 09.07.2004 a vyjadrenia zo dňa 12.07.2004 súd zistil,
že riaditeľka žalovaného dňa 09.07.2004 zaslala žalobkyni list nazvaný ako "Odvolanie z funkcie
zástupkyne riaditeľky Z. Š.", ktorým oznámila žalobkyni, že ju dňom prevzatia tohto dekrétu odvoláva z
funkcie zástupkyne riaditeľky Z. Š. v N. a zároveň ju poveruje vykonávaním tejto funkcie do uskutočnenia

riadneho výberového konania. Listom zo dňa 12.07.2004 oznámila žalobkyňa žalovanému, že k jej
odvolaniu z funkcie nemohlo platne dôjsť, nakoľko jej pracovný pomer nebol založený vymenovaním, ale
na základe pracovnej zmluvy. Zároveň žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na riadnom prideľovaní
práce v zmysle pracovnej zmluvy.

Z výsluchu účastníkov konania, výpovede zo dňa 24.08.2004 a oznámenia žalobkyne zo dňa 21.09.2004

súd zistil, že listom zo dňa 24.08.2004 dal žalovaný žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2
Zákonníka práce z dôvodu, že žalobkyňa prestala spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce,
nakoľko sa nezúčastnila výberového konania pre výkon funkcie zástupcu riaditeľa školy. Výpoveď bola
žalobkyni doručená do vlastných rúk dňa 24.08.2004. Listom zo dňa 21.09.2004 oznámila žalobkyňa
žalovanému, že danú výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej

zmluvy.

Z výsluchu účastníkov konania, žiadosti zo dňa 02.11.2004 a návrhu dohody o skončení pracovného
pomerusúdzistil,žežalobkyňapožiadalažalovanéholistomzodňa02.11.2004oukončeniepracovného
pomeru ku dňu 14.11.2004. V žiadosti žalobkyňa uviedla, že o uvoľnenie z pracovného pomeru
žiada z dôvodu, že dátum skončenia jej pracovnej zmluvy danou výpoveďou je 30.11.2004 a jej

nástup na nové pracovisko je 15.11.2004. Na základe tejto žiadosti jej žalovaný predložil návrh
dohody o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej sa mal pracovný pomer medzi žalobkyňou a
žalovaným skončiť dohodou ku dňu 14.11.2004; tento návrh žalobkyňa neakceptovala s tým, že končí u
žalovaného dňa 14.11.2004 z dôvodu nástupu na nové pracovisko a nesúhlasí s termínom "Dohoda o
skončení pracovného pomeru". Pri výsluchu žalobkyňa uviedla, že svojou žiadosťou zo dňa 02.11.2004

nemala v úmysle požiadať o ukončenie pracovného pomeru so žalovaným dohodou, požiadala iba o
skrátenie výpovednej lehoty, nakoľko je živiteľkou rodiny, musela nastúpiť u nového zamestnávateľa
pred uplynutím výpovednej lehoty dňa 15.11.2004, inak by toto zamestnanie stratila.

Podľa § 27 ods. 4, 5 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vzniku pracovného pomeru žalobkyne,
vymenovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich zamestnancov vymenovaných do funkcie

podľa osobitných predpisov. Ak je zamestnávateľ právnickou osobou, pracovný pomer sa môže
založiť vymenovaním u vedúcich zamestnancov, ktorých do funkcie vymenúva štatutárny orgán.
Vedúcimi funkciami sú funkcie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu. Vymenovanie a odvolanie môže vykonať výlučne štátny orgán. Vymenovaním a odvolaním
nemožno poveriť inú osobu.

Podľa § 33 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vzniku pracovného pomeru žalobkyne,
pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.

Podľa § 1 ods. 4 veta prvá zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v znení účinnom
ku dňu 24.08.2004, na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa

vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 24.08.2004, zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec

1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,

2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,

3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo

4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne
vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.

Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 24.08.2004, ak osobitný predpis ustanovuje

voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný
predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie
vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto
zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Podľa § 60 ods. 1,2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 24.08.2004, ak sa zamestnávateľ a

zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode
musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa
pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 24.08.2004, neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 37 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 24.08.2004, doba, na ktorú boli obmedzené práva
alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým

dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

Podľa § 1 ods. 1,2 Zákonníka práve účinného ku dňu 24.08.2004, tento zákon upravuje individuálne
pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo
fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa § 122 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V danom prípade súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci
dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd zistil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného
vznikol dňom 01.01.2002 za účinnosti vtedy platného Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., a to na základe
pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú na výkon práce Zástupkyňa riaditeľky Z. Š. v N.. Pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného nevznikol teda vymenovaním podľa § 27 vtedy účinného Zákonníka

práce. Ustanovenie § 27 ods. 5 Zákonníka práce bolo dispozitívne, čo znamená, že pracovný pomer aj
vo vzťahu k týmto funkciám vedúcich zamestnancov bolo možné založiť na základe pracovnej zmluvy.
Od samotného zamestnávateľa záviselo, či založí pracovný pomer voči uvedenému okruhu vedúcich
funkcií vymenovaním alebo na základe pracovnej zmluvy. V danom prípade sa zamestnávateľ rozhodolzaložiť pracovný pomer so žalobkyňou pracovnou zmluvou. Keďže pracovný pomer žalobkyne nebol
založený vymenovaním, nebolo ju možné z tejto funkcie platne odvolať.

Dňa 24.08.2004 doručil žalovaný žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce

z dôvodu, že žalobkyňa prestala spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko sa
nezúčastnila výberového konania pre výkon funkcie zástupcu riaditeľa školy. Výpoveď bola žalobkyni
doručená do vlastných rúk dňa 24.08.2004. Podľa výpovede výpovedná doba bola trojmesačná,
začala plynúť dňom 01.09.2004 a pracovný pomer mal skončiť dňom 30.11.2004. Dňa 31.01.2005
žalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Žaloba bola podaná včas,

v dvojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce. Posledný deň dvojmesačnej lehoty
pripadal na deň 30.01.2005. Nakoľko tento deň bola nedeľa, presunul sa koniec lehoty v zmysle § 122
ods. 2 Občianskeho zákonníka na najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 31.01.2005.

Výpovedným dôvodom pre danú výpoveď bolo ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka
práce, a to z dôvodu, že žalobkyňa prestala spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce,
nakoľko sa nezúčastnila výberového konania pre výkon funkcie zástupcu riaditeľa školy. Podľa tohto

zákonného ustanovenia ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad
vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu
alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej
pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou
pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Tento výpovedný dôvod sa vzťahuje na

prípady, keď sa zamestnanec vzdá funkcie, alebo bude z funkcie odvolaný, čím prestane spĺňať
požiadavky na výkon funkcie. Zamestnávateľ sa potom môže so zamestnancom dohodnúť na inej
pre neho vhodnej práci; ak nedôjde k dohode, môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer
výpoveďou. V prípade žalobkyne tento výpovedný dôvod nebolo možné použiť, nakoľko žalobkyňa
nebola do svojej funkcie vymenovaná, tak ako bolo konštatované vyššie, jej pracovný pomer bol

založený pracovnou zmluvou. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že žiaden platný právny predpis
v čase dania výpovede neukladal osobám ustanoveným do vedúcich funkcií pracovnou zmluvou
povinnosť podrobiť sa výberovému konaniu. Z uvedených dôvodov, nakoľko použitý výpovedný dôvod
u žalobkyne nebol daný, súd určil výpoveď danú žalobkyni listom žalovaného zo dňa 24.8.2004 za
neplatnú.

Tvrdenie žalovaného, že žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede je bezpredmetná, nakoľko
k skončeniu pracovného pomeru došlo na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 02.11.2004 dňom
14.11.2004, považoval súd za účelové. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa listom zo dňa 02.11.2004 požiadala
o ukončenie pracovného pomeru ku dňu 14.11.2004, čo žalovaný akceptoval. Pracovný pomer tak
skončil dohodou dňa 14.11.2004, kedy žalovaný zároveň odhlásil žalobkyňu zo zdravotnej a sociálnej

poisťovne. Uvedeným konaním zároveň došlo k odvolaniu výpovede zo strany žalovaného a zo strany
žalobkyne k jej súhlasu s odvolaním. Žalobkyňa naopak v konaní tvrdila, že nemala v úmysle skončiť
pracovný pomer dohodou, požiadala len o skrátenie výpovednej doby z dôvodu, že je živiteľkou rodiny,
musela nastúpiť do nového zamestnania pred skončením výpovednej doby dňa 15.11.2004, inak by o
zamestnanie prišla. Uviedla, že o tomto svedčí jej vyjadrenie k predloženému návrhu dohody o ukončení

pracovného pomeru, z ktorého je zrejmá jej vôľa pracovný pomer dohodou neukončiť.

Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniasúddospelzáveru,žekuskončeniupracovnéhopomerudohodou
nedošlo. Zo znenia § 60 ods. 1,2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 24.08.2004 nepochybne
vyplýva, že ku skončeniu pracovného pomeru dohodou dôjde na základe súhlasného prejavu vôle oboch
strán, t.j. zamestnávateľa aj zamestnanca ukončiť pracovný pomer touto formou. Z výsluchu žalobkyne,

ako aj predloženého návrhy dohody o rozviazaní pracovného pomeru mal súd za preukázané, že
žalobkyňa nechcela so žalovaným ukončiť pracovný pomer dohodou, čo výslovne uviedla na návrhu
dohodyorozviazanípracovnéhopomerudohodou.Nazákladetohomalsúdzapreukázané,žekdohode
o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi konania nedošlo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. O.s.p., keď úspešnej žalobkyni priznal plnú

náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 5.216.- Sk (4úkonyprávnejpomocipodľavyhl.č.655/2004Z.z.á1.154.-Sk:prevzatieaprípravazastúpenia,podanie
žaloby, zastupovanie na pojednávaniach dňa 20.6.2005 a 28.9.2005 + 4x režijný paušál á 150.- Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).