Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2005

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 39CB/33/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Valašikovou v právnej veci

navrhovateľa: Ing. J. H. - S., IČO: XXXXXXXX,. O. XX,. XXX. XX. B., právne zastúpený: JUDr. M. M.,
advokát, J. N.. XX,. XXX. XX. B. proti odporcovi: S. E. P. S. a.s., M. X,. XXX. XX. B., IČO: XXXXXXXX.
o zaplatenie: 3.709.763,- Sk s prísl., rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.3.2000 voči odporcovi domáhal zaplatenia
istiny 4.080.763,- Sk s prísl., titulom nezaplatenej faktúry č. 2051996 zo dňa 29.5.1996.

O návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.10.2003, tak, že návrh bol
zamietnutý a odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na to, že navrhovateľ pre
odporcu okrem priečneho profilu trasy vedenia 2 x 400 kV V.-S., vypracoval aj výškový profil trasy a
osadenie jednotlivých stožiarov v teréne. Ďalej poukázal na to, že svoj právny nárok opieral o ust. § 549
ods. 1 Obchodného zákona. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s právnou kvalifikáciou žaloby vôbec
nezaoberal a hodnotenie celej veci zúžil len na otázku, či medzi zmluvnými stranami bol uzatvorený
písomný dodatok č. 2 k Zmluve o dielo č. 07/94/757. Podľa jeho názoru potreba rozšírenia rozsahu diela,
vyplynula z toho, že v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo a jej dodatku sa predpokladalo, že usporiadanie
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam dotknutých trasou vedenia, sa uskutoční tak, že všetci vlastníci

nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v trase vedenia, sa zmluvami o budúcich zmluvách zaviažu na
vydanie súhlasu s odkúpením ich parciel, resp. ich častí, prípadne so zriadením vecného bremena v
prospech odporcu. V priebehu vykonávaných prác navrhovateľ

zistil, že takýto spôsob usporiadania vlastníckych vzťahov, by bol pre odporcu finančne veľmi náročný,
a preto navrhol odporcovi variantu, podľa ktorej sa uzatvoria zmluvy o budúcich zmluvách, len na
nehnuteľnosti, na ktorých sa budú nachádzať jednotlivé stožiare vedenia. Tento postup si vyžadoval
súčasne s priečnym profilom trasy vedenia, vyhotoviť aj jej výškový profil s určením miest osadenia

jednotlivých stožiarov.

O odvolaní bolo rozhodnuté uznesením NSSR č. 1 Obo 322/03 zo dňa 27.1.2005, ktorým bol napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie, s tým, že vnovom konaní je potrebné doplniť dokazovanie na otázku, či v danom prípade nedošlo k dohode medzi
účastníkmi na rozšírení diela, a ak áno, či to bolo s vedomím odporcu, alebo len svojvoľným konaním
navrhovateľa, došetriť tiež skutočnosti, ohľadom odovzdania rozpracovanej dokumentácie odporcovi a

či práce, vykonané navrhovateľom, odporca vôbec prevzal.

Krajský súd v Bratislave vykonal vo veci opätovné dokazovanie, vypočutím právnych zástupcov
účastníkov konania, listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami a konštatoval, že právny nárok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Písomným podaním zo dňa 17.6.2005 navrhovateľ požiadal o zmenu petitu tak, aby odporcovi bola
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 3.709.763,- Sk s 19 % DPH, spolu so zmluvnou pokutou

0,1 % z nezaplatenej sumy od 1.6.1996 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

Uznesením tunajšieho súdu bola podľa ust. § 95 O.s.p. vyššie uvedená zmena petitu pripustená.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva
o dielo dňa 26.9.1994, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa, pre odporcu vykonať a zariadiť na
stavbe vedenie 2 x 400 kV Varín - S., vrátane zaistenia v S. a to vypracovať podklady pre územné

rozhodnutie, uskutočniť v mene a na účet odporcu investorské činnosti a zariadiť investorské záležitosti
potrebné pre vypracovanie podkladov pre územné rozhodnutie a prípravu predmetnej stavby. Podrobný
rozsah obsahu predmetu plnenia bol špecifikovaný v čl. 3 zmluvy. Následne bol medzi účastníkmi
konania dňa 8.3.1995 uzatvorený dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, ktorým došlo k zmene predmetu, času
aj cene diela.

V priebehu realizácie prác navrhovateľ zistil, že predpokladaný počet vlastníkov nehnuteľností, cez
územie ktorých malo byť vedenie postavené, je oveľa vyšší. V dôsledku tejto skutočnosti vzrástli
navrhovateľovineúmernýmspôsobomnákladynarealizáciudiela. Ztohtodôvodunavrhovateľpredložil
odporcovi niekoľko variant návrhu dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, ktoré by zvýšené práce a náklady s
tým spojené, vyriešili.

Odporca s podpísaním dodatku nesúhlasil a k jeho podpísaniu nedošlo. Napriek tejto skutočnosti
navrhovateľ realizoval práce, ktorých hodnotu odporcovi následne vyfaktúroval, faktúrou č. 2051996, zo
dňa 29.5.1996.

Navrhovateľ skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nedošlo k podpísaniu dodatku č. 2 nepopieral,
uviedol však, že svoj právny nárok opiera o ust. § 549 ods. 1 Obchodného zákona.

Podľa ust. § 549 ods. 1 Obchodného zákona, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení
rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu
primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť
cenu primerane zvýšenú.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že toto počíta s možnosťou, dohody zmluvných strán na

obmedzení rozsahu záväzku zo zmluvy, alebo aj na jeho rozšírení.

Na podporu svojich tvrdení, že medzi účastníkmi konania došlo ku dohode o rozšírení rozsahu diela,
navrhoval navrhovateľ vo veci vypočuť svedkov a to Ing. R. a I.. P..

Zo svedeckej výpovede Ing. L. P., súd zistil, že tento pracuje v organizácii odporcu od roku 1980
na úseku, ktorý zabezpečuje prípravy vedení. Na okolnosti okolo diela, ktoré je predmetom tohto

konania sa nepamätal presne, uviedol, že tieto neboli zrealizované dokonca, nakoľko sa nepodarilovybaviť majetkové záležitosti, potrebné pre vydanie stavebného povolenia. Ďalej uviedol, že pokiaľ
sa pamätá, dodatočne sa zistilo, že majiteľov pozemkov je viacej, než sa pôvodne predpokladalo a
finančné prostriedky na to vyčlenené, nepostačovali. Rozpracované projekty sa preto uzatvorili a ďalej

sa pokračovalo vyhlásením súťaže na nového projektanta. Svedok sa nepamätal, koľko dodatkov ku
zmluve bolo podpísaných. Na otázku, či vôbec začali rokovania o potrebe podpísať dodatok č. 2 k
zmluve, svedok uviedol, že takéto rokovania asi boli, avšak vyplynuli z toho, že projektant (navrhovateľ)
chcel riešiť veci, ktoré pôvodne, byť riešené vôbec nemali.

Svedok Ing. M. R. uviedol, že v roku 1994 odporca nemal dostatok peňazí na svoj investičný zámer,

a preto sa navrhovateľ ponúkol, že mu vybaví úver vo výške 25 mil. Sk, za podmienky, že sa následne
bude podieľať na projektových prácach. Na tomto základe s ním bola uzatvorená zmluva, vrátane
dodatku č. 1. Jeho úlohou v zmysle zmluvy bolo zabezpečiť práce, potrebné pre vydanie územného
rozhodnutia. Žiadne iné práce si odporca od navrhovateľa neobjednal a ani ich nepotreboval, nakoľko
až v novembri 1996, bolo odporcovi definitívne doručené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
SR, o konečnom vedení trasy elektrického vedenia V. - S.. Do tohto obdobia, teda iné práce, než boli

dohodnuté v zmluve a v dodatku č. 1, odporca nepotreboval a ani si ich neobjednal. Svedok pripustil
možnosť, že medzi odporcom a navrhovateľom prebiehali nejaké rokovania, ktoré mali do budúcnosti
riešiť možnosť rozšírenia rozsahu prác, avšak nepripúšťa možnosť žiadnych oficiálnych rokovaní,
ktoré by riešili konkrétne rozšírenie rozsahu prác, podľa jeho názoru išlo len o rokovania o bežných
problémoch, ktoré mohli vzniknúť v súvislosti so stavbou. Ďalej uviedol, že sa nepamätá, že by sa v

spoločnosti odporcu uzatvárali zmluvy alebo dodatky presahujúce niekoľko miliónové investície, ústnym
spôsobom. Podľa jeho názoru, navrhovateľ realizoval vypracovanie prác naviac, ktorých zaplatenie
požaduje len z vlastnej iniciatívy, nakoľko odporca, si takéto práce u neho nikdy neobjednal a v tomto
štádiu stavby ich ani nepotreboval. Práce naviac odporca od navrhovateľa neprevzal.

Vyššie citované ust. § 549 ods. 1 Obchodného zákona, je dispozitívnym ustanovením, ktoré umožňuje

zmluvným stranám, možnosť dohody o zmene rozsahu diela, či už jeho zúžením alebo rozšírením. V
tomto prípade zákon počíta aj s možnosťou zmeny ceny diela, ktorú je možné primerane znížiť, či zvýšiť.
Uvedené ustanovenie počíta so zmenami zmluvy, týkajúcich sa rozšírenia vykonávaných prác, ktoré
majú vplyv na zmenu ceny, avšak len za predpokladu, že sa zmluvné strany, na nich dohodli.

V prejednávanej veci navrhovateľ nepopieral skutočnosť, že k písomnej dohode o rozšírení rozsahu

diela, t.j. k podpísaniu dodatku č. 2, nedošlo, avšak v konaní sa snažil preukázať skutočnosť, že medzi
zmluvnými stranami došlo k ústnej dohode o rozšírení predmetu diela.

Za týmto účelom súd vypočul svedka Ing. R., ktorý podľa zmluvy o dielo č. 07/94/757, bol povereným
zástupcom k rokovaniam vo veciach technických. Ďalej vypočul Ing. P., ktorý v rozhodnom období
pracoval u odporcu na oddelení prípravy vedení a mal predmetnú stavbu vo svojom referáte. Obaja

zhodne uviedli, že medzi nimi a navrhovateľom nikdy nedošlo k oficiálnym rokovaniam, predmetom
ktorých by bola dohoda o rozšírení predmetu diela. Naopak, obaja zhodne uviedli, že rozšírenie
predmetu diela, v tomto štádiu stavby, odporca nepotreboval, nakoľko v tom čase (v roku 1995), odporca
eštenedisponovalzáväznýmstanoviskomMinisterstvaživotnéhoprostrediaSR,ktorémubolodoručené
až 29.11.1996.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd konštatoval, že navrhovateľ svoj právny nárok
nepreukázal, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi,
ich náhradu nepriznal, nakoľko tomuto žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručeniarozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne, dvojmo.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 O.s.p.