Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 9C/33/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Ing. P. F., bytom T., Z. X,.

zastúpeného JUDr. H. B. advokátkou v T., V. X proti žalovanému P. H., podnikajúcemu pod obchodným
menom P. H. - A. H. s miestom podnikania T. T., P. XXX/XX,. IČO XXXXXXXX. zastúpenému JUDr. J.
Č., advokátom v T., N. T. XXXX/XX. o zaplatenie 27.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 27.000,- Sk so 16,5 % úrokom z omeškania od 15.10.2002
do zaplatenia, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že dňa 11.4.2002 podpísal u žalovaného ako MUDr. M. F., ktorá je jeho manželkou,
objednávku na dodávku osobného motorového vozidla zn. Ford Focus za cenu 586.135,50 Sk. Toho

istého dňa podpísal aj dodatok k záväznej objednávke v mene svojej manželky a uhradil preddavok
vo výške 30.000,- Sk. Urobil tak bez vedomia a súhlasu svojej manželky, ktorá ho k takému úkonu
nesplnomocnila. Manželka však s kúpou auta nesúhlasila, čo uviedla i v predajni žalovaného. Listom
zo dňa 14.10.2002 vyzval žalovaného o vrátenie preddavku vo výške 27.000,- Sk (odpočítal 10% na
prípadné výdavky), avšak bezvýsledne.

Žalovaný nepoprel, že prevzal sumu 30.000,- Sk. Nebol však ochotný ju vrátiť, nakoľko žalovaný svojím
zavineným konaním (podpísaním sa menom svojej manželky) spôsobil neplatnosť objednávky, čím
mu vznikla škoda. Tvrdil, že manželka žalobcu sa ešte pred podpisom objednávky osobne podieľala

v jeho prevádzke na výbere vozidla, neskôr v tejto záležitosti vystupoval už iba žalobca, jej manžel,
ktorý zariaďoval podrobnosti. Ten aj podpisoval objednávku a dodatok menom svojej manželky, pričom
žalovaný nemal pochybnosť o záujme manželky žalobcu o auto a o tom, že sa tak deje s jej súhlasom.
Za skutočný dôvod, prečo nedošlo ku kúpe vozidla, považoval nesúhlas manželov F. s výškou kúpnej
ceny vozidla v čase jeho dodania do prevádzky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov MUDr. M. F., L. H.,
oboznámením objednávky č. 200204 zo dňa 11.4.2002, dodatku k záväznej objednávke na vozidlo zo
dňa 11.4.2002, príkazu banke na úhradu, odpovede na výzvu na vrátenie zálohy zo dňa 12.9.2002 a

2.12.2002 a výzvy na vrátenie preddavku zo dňa 14.10.2002 a 23.1.2003 a zistil tento skutkový stav :

Žalovaný uzatvoril dňa 11.04.2002 zmluvu označenú ako objednávka, na základe ktorej si MUDr. M. F.
(uvedená na zmluve ako objednávateľ) objednala osobné motorové vozidlo zn. FORD Focus. V ten istýdeň uzatvoril i dodatok k záväznej objednávke, v zmysle ktorej sa objednávateľka MUDr. F. zaviazala
pri podpísaní objednávky uhradiť preddavok vo výške 30.000,- Sk. Preddavok bol toho istého dňa
uhradený na základe príkazu žalobcu adresovanom banke. Zmluvu vrátane dodatku však neuzatvárala

a nepodpisovala MUDr. M. F., ale urobil tak žalobca, ktorý je jej manželom. Zmluvu podpísal jej menom.
Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Súd ich mal za preukázané jednak z výpovede
žalobcu, svedka L. H., ktorý uzatváral zmluvu v mene žalovaného ako jeho poverený zamestnanec,
a svedkyne MUDr. M. F., ako aj z objednávky, dodatku k nej a nepriamo i z príkazu na úhradu, ktorý
podpisoval žalobca v ten istý deň ako zmluvu. Žalobca a svedkyňa MUDr. M. F. však zhodne uvádzali,

že objednávku i dodatok k nej podpisoval menom manželky žalobca bez jej vedomia a súhlasu. Tvrdili,
že svedkyňa sa o uzavretej objednávke na dodávku vozidla dozvedela od žalobcu, až keď bolo auto
dodané do prevádzky žalovaného, čo si svedkyňa vysvetľovala úmyslom žalobcu ju prekvapiť. S kúpou
vozidlavšaknesúhlasila.TútoskutočnosťpotvrdilajsvedokL.H.,ktorýuviedol,žezáujemokúpuvozidla
prejavil a za tým účelom chodil do predajne žalovaného žalobca, ktorý aj zložil dojednaný preddavok
na kúpu vozidla. Zároveň potvrdil, že svedkyňa, manželka žalobcu, v čase, keď auto prišlo, vyslovila

nesúhlas s kúpou auta a auto zostalo v predajni. Potvrdil pravdivosť tvrdenia žalobcu i svedkyne, že
zmluvu podpisoval žalobca menom svojej manželky bez jej prítomnosti. Nepamätal si však presne, či
svedkyňa bola v predajni skôr alebo neskôr, ako bolo auto do predajne dodané. Uviedol však, že sa s
manželkou žalobcu rozprával až vtedy, keď už bolo auto dodané a vtedy vyjadrila nesúhlas s kúpou
vozidla s tým, že oň nemá záujem.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka veta prvá pred bodkočiarkou písomný právny úkon je
platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

V danom prípade bola písomná forma právneho úkonu - zmluvy označenej ako objednávka vrátane

dodatku k záväznej objednávke, dojednaná účastníkmi tejto zmluvy. Písomná forma takéhoto právneho
úkonu nie je ustanovená zákonom. Pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa v zmysle
§ 40 ods. 3 Obč. zák. vyžaduje podpis konajúceho ako jedna z formálnych náležitostí právneho úkonu.

Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že podpis MUDr. M. F. na objednávke zo dňa
11.04.2002 i na dodatku k záväznej objednávke zo dňa 11.04.2002, na základe ktorej došlo k poskytnutiu

preddavku vo výške 30.000,- Sk, nie je pravý.

Podpis je jednou z pojmových náležitostí písomnej formy prejavu. Na rozdiel od textu zmluvy, ktoré
nemusia byť napísané vlastnoručne, podpis musí byť zásadne vlastnoručný.

Vzhľadom na to, že MUDr. M. F. vlastnoručne nepodpísala dodatok k záväznej objednávke na
vozidlo zo dňa 11.04.2002, nebola splnená formálna náležitosť písomného právneho úkonu a to podpis

konajúceho, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex
tunc) voči každému. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik,
zmenu ani zánik práv a povinností. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať a musí z nej vyvodzovať
dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti (ex officio).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dodatok k záväznej objednávke podpísal menom svojej manželky MUDr. M. F. žalobca, ktorý sfalšoval
jej podpis. Takéto konanie žalobcu treba označiť za podvodné a teda odporujúce zákonu, čo má takistoza následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - dodatku k záväznej objednávke, na základe ktorého
žalobca poskytol žalovanému preddavok, ktorý je predmetom tohto konania.

Okrem uvedeného je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že ak by nenastali účinky absolútnej

neplatnosti, treba mať za to, že v konkrétnom prípade sa manželka žalobcu účinne dovolala relatívnej
neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka veta prvá a druhá, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu

podľaustanovení§49a,140,§145ods.1,§479,§589,§701ods.1a§741bods.2,považujesaprávny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému žalovanú istinu titulom preddavku na kúpu motorového vozidla, bola de facto uzavretá

medzi žalovaným a žalobcom a nie manželkou žalobcu, ktorá bola uvedená na zmluve ako jej účastník.
Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú nielen z výpovedí žalobcu a jeho manželky, ale predovšetkým
z výpovede svedka L. H.. Tento svedok jednoznačne uviedol, že zmluvu podpisoval žalobca menom
svojej manželky v jej neprítomnosti.

Kúpa spoločného motorového vozidla v hodnote 586.135,50 Sk, ktorá bola predmetom uzatvorenej

zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. 1 OZ
vybavovať každý z manželov. Žalobca teda potreboval súhlas manželky na to, aby za peniaze, ktoré sú
v bezpodielovom spoluvlastníctve, kúpil motorové vozidlo vysokej hodnoty.

V zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák. tento súhlas môže udeliť druhý manžel pred uskutočnením právneho
úkonu, ale aj dodatočne po jeho uskutočnení.

Spornou zostala medzi účastníkmi skutočnosť, či tento súhlas manželka žalobcu udelila alebo nie.
Pretože občianske súdne konanie je konaním dôkazným, bolo povinnosťou účastníkov preukázať svoje
tvrdenia. Žalovaný však nijakým spôsobom nepreukázal, že by manželka žalobcu takýto súhlas udelila.

Svedok L. H., ktorého navrhol vypočuť žalovaný, si nepamätal, či manželka žalobcu bola pred
podpísanímzmluvyprítomnávpredajnižalovanéhoaúčastnilasarozhovorovmedzinímakopovereným

zamestnancom žalovaného a žalobcom ohľadne kúpy vozidla, uviedol však, že sa s manželkou žalobcu
rozprávalažvtedy,keďužboloautododanéavtedyvyjadrilanesúhlas skúpouvozidla.Zatejtodôkaznej
situácie súd uveril tvrdeniam žalobcu, že k uzavretiu zmluvy, predmetom ktorej bola kúpa motorového
vozidla, došlo bez súhlasu jeho manželky.

V zmysle citovaného § 145 ods. 1 Obč. zák., ak manžel uzavrie zmluvu, predmetom ktorej je kúpa

hodnotnej veci bez súhlasu druhého manžela, je takýto právny úkon považovaný za platný len
do času, keď druhý manžel sa jeho neplatnosti dovolá (§ 40a OZ), pričom dovolať sa musí voči
všetkým účastníkom právneho úkonu. Manželka žalobcu sa dovolala neplatnosti právneho úkonu tým,
že vyjadrila svoj nesúhlas ústne voči poverenému zamestnancovi žalovaného za prítomnosti žalobcu,
svojho manžela, a neskôr aj písomne, ako vyplýva z odpovede žalovaného zo dňa 2.12.2002.Za danej situácie možno konštatovať, že dodatok k záväznej objednávke zo dňa 11.04.2002, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanému preddavok, je neplatný.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Prijatie preddavku žalovaným od žalobcu je majetkovým prospechom získaným z neplatného právneho
úkonu a teda v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaný povinný
vydať žalobcovi. Nie je pritom z právneho hľadiska rozhodujúce, z akých dôvodov sa tak stalo.

Aj keď žalobca poskytol žalovanému preddavok vo výške 30.000,- Sk, domáha sa vrátenia preddavku
len vo výške 27.000,- Sk. V súlade so zásadou non ultra petitum vyjadrenej v § 153 ods. 2 O.s.p. súd
môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo
začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania. V konkrétnom
prípade však šlo o návrhové konanie, ktorým bol súd viazaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti zaviazal súd žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
27.000,- Sk.

Podľa § 517 ods. l veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri splnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania. Výšku úrokov a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým
je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z..

Žalovaný nevrátil to, čo získal, preto sa preukázateľne dostal s plnením do omeškania, a to najneskôr
dňom nasledujúcim po dni, kedy žalobca vyzval žalovaného na vrátenie preddavku listom zo dňa
14.10.2002. Preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania s účinnosťou od

15.10.2003.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd v zmysle § 517 ods. l,2 Obč. zák. o povinnosti
žalovaného zaplatiť úrok z omeškania, ktorý v zmysle § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. predstavuje
2 - násobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Diskontná sadzba ku dňu 15.10.2002 predstavovala 8,25 %.

O náhrade trov konania bolo rozhodované v zmysle § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Úspešnému žalobcovi by v zmysle § 142 od. 1 O.s.p. patrila náhrada účelne
vynaložených nákladov na uplatnenie práva. Súd však za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý
umožňuje nepriznať náhradu trov konania úspešnému žalobcovi, považoval skutočnosť, že žalobca

svojím úmyselným konaním spôsobil neplatnosť právneho úkonu, čím vznikla žalovanému povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie nadobudnuté dobromyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jehodoručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.