Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512210703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2512210703.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Ľ. A., narodeného X. W. XXXX a 2/ I.Ž. A.,
narodenej XX. A. XXXX, oboch D., S. XXX/X a zastúpených JUDr. Pavlom Kvakom, advokátom,
Piešťany,Teplická2282/42,protižalovaným1/Ing.Z.D.,narodenémuXX.O.XXXXa2/B.D.,narodenej
X.O.XXXX,obomD.,S.XXX/XazastúpenýmsplnomocnencomHudecs.r.o.,Bratislava,Lazaretská23,
IČO: 36 855 260, o určenie povinnosti odstrániť plot a vypratať časť pozemku, vedenom na Okresnom

súde Trnava (predtým na bývalom Okresnom súde Piešťany) pod sp. zn. 4C/174/2012, o dovolaní
žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. júla 2021 sp. zn. 11Co/34/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovaným náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. decembra 2019 č.
k. 4C/174/2012-370 určil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť plot postavený na
pozemku zapísanom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre obec D. a
katastrálneúzemieS.akoparcelaregistra"C"č.722/18-záhradaovýmere747m2(ďalejtiežlen„sporná
nehnuteľnosť“), ktorý plot je vyznačený červenou farbou ako spojnica lomových bodov 2 (314-10) a 1

(314-11) na vytyčovacom náčrte hranice medzi pozemkami parcelných č. 722/18, 722/25, 47/2, 46/1, /4,
721/1, vyhotovenom geodetom X. D. dňa 10. mája 2012 pod číslom objednávky: 127/2012 (ďalej tiež len
„vytyčovací náčrt“) s tým, že vytyčovací náčrt je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať
časť spornej nehnuteľnosti, ktorá zodpovedá hranici vo vytyčovacom náčrte, taktiež do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalobcom priznal proti spoločne a nerozdielne povinným žalovaným

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).

2. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „odvolací súd“) rozsudkom z 20. júla 2021 sp. zn. 11Co/34/2020 na
odvolanie oboch žalovaných rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 Civilného sporového poriadku
(zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) zmenil tak, že
žalobu zamietol a žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Dospel k záveru o nedôvodnosti odstraňovania plotu a vypratania časti pozemku. Uviedol, že žalovaní
tým, že nerušene a dobromyseľne užívali od roku 1999 do roku 2012 pozemok parcelného č. 47/2
tak, ako ho kúpili oplotený, vydržali vlastníctvo k tejto časti pozemku. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalovaní kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) parcelu č. 47/2 -
záhradu o výmere 480 m2 (spolu s rodinným domom a pozemkom pod domom), ktorá bola riadne
oplotená plotom s betónovým základom a následne sa ujali držby tohto oploteného pozemku. Oplotenie

plynulo pokračovalo smerom na západ, nebol v ňom odskok, ktorý by mal nasvedčovať nesprávnemu
oploteniu a ďalej oddeľovalo vtedajší pozemok svedka X. parcelného č. 48/2 (teraz 48/3) od parcelyč. 722/4 (teraz 722/25). Uviedol, že žiaden právny predpis neukladá povinnosť dať si pozemok pred
kúpou geodeticky zamerať a všetky podmienky pre zápis kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností
žalovaní splnili. Ako držitelia pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a

povahu daného prípadu požadovať, nemohli mať pri vstupe do užívania spornej časti pozemku dôvodné
pochybnosti o tom, že im táto patrí. Odvolací súd tak dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie
a to, že dobrá viera žalovaných napriek tomu, že si pri kúpe pozemku tento nedali zamerať, vznikla,
nakoľko v čase kúpy nič nenasvedčovalo tomu, resp. neexistovala žiadna podstatná skutočnosť, ktorá
by mohla vzbudiť u žalovaných pochybnosť o tom, že riadne oplotený pozemok, ktorý kúpili, má plot

postavený mimo priebehu hranice pozemkov. K otázke dobromyseľnosti na námietku žalobcu 1/ uviedol,
že jediné oznámenie tohto žalobcu v roku 2003 vetou, že plot nie je na poriadku, nemožno považovať
za kvalifikované, keďže nebol konkrétne uvedený rozsah, ktorý podľa žalobcu 1/ mali žalovaní užívať
protiprávne, ani nebolo upresnené, kadiaľ správne ide hranica medzi pozemkami a kadiaľ by malo ísť
aj oplotenie, ani konkrétne okolnosti a doklady, na základe ktorých prišiel k takémuto záveru, preto
odvolací súd toto oznámenie žalobcu 1/ nepovažoval za spôsobilé narušiť dobromyseľnosť žalovaných

a to vzhľadom aj na následné správanie sa žalobcu 1/, jeho nečinnosť a rešpektovanie držby spornej
časti pozemku žalovanými.

3. Proti takémuto rozsudku podali žalobcovia dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovení §
420písm.e)aj§421ods.1písm.a)CSP.Procesnépochybenieodvolaciehosúdu,t.j.tzv.zmätočnostnú

vadu videli v tom, že pri rozhodovaní o odvolaní a vyhlásení rozsudku došlo k nezákonnej zmene člena
senátu bez toho, aby bolo zopakované dokazovanie v tomto inom zložení senátu so sudcom JUDr.
Petrom Dumanom, alebo aby strany sporu vyjadrili súhlas s takouto zmenou senátu bez zopakovania
dokazovania. Konkretizovali, že na rozhodovaní o odvolaní sa dňa 20. júla 2021 zúčastnil sudca JUDr.
PeterDuman,ktorýnebolnaskoršíchpojednávaniach25.mája2021a22.júna2021anebolaniakočlen

senátu účastný dokazovania na druhom z takýchto pojednávaní. K nesprávnemu právnemu posúdeniu
uviedli, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe v otázke dobromyseľnosti držiteľa a
zániku dobromyseľnosti držiteľa a ďalej aj v otázke titulu, z ktorého v danom prípade žalovaní vyvodzujú
svoju dobromyseľnosť. Navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
priznať žalobcom náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalovaní navrhli dovolanie odmietnuť a priznať im náhradu dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti CSP v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)

strana,vktorejneprospechbolvydanýnapádanýrozsudok(§424CSP)atozapodmienkyjejzastúpenia
i spísania dovolania na to zákonom určenou osobou (§ 429 ods. 1 CSP v spojení s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443,
časť vety pred bodkočiarkou CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho
dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie, prečo bol

namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP), uvádza nasledovné :

6. Aj za účinnosti CSP (podobne ako skôr za účinnosti jemu predchádzajúceho Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OSP“) treba dovolanie
považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného

sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším
odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani sebou samým) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (v
tejto súvislosti porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Podľa
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.

8. Podľa § 420 písm. e) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.9. Nesprávne obsadeným súdom (§ 420 písm. e) CSP) je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s
ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a o nej rozhodnúť.

Súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (tu porovnaj tiež nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej tiež len „ústavný súd“ - z 5. novembra 2008 sp. zn. II. ÚS
136/08). Zákonným sudcom (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. ústavného zákona SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a jedného nálezu ústavného súdu) je sudca určený
v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Nevyhnutným predpokladom toho, aby

účastník konania (dnes tiež strana sporu) nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je preto primárne
rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne
príslušný a sekundárne riadnym obsadením súdneho telesa majúceho na takomto súde konkrétnu vec
prejednať a rozhodnúť.

10. Dovolatelia v rámci vyvodzovania prípustnosti dovolania z § 420 písm. e) CSP namietali nesprávnosť

obsadenia senátu odvolacieho súdu členom senátu JUDr. Dumanom, ktorý tak rozhodoval o odvolaní.

11. K tejto dovolacej námietke dovolací súd uvádza, že obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by v danom
prípade rozhodovali iní než zákonní sudcovia (zákonný senát). Vec na odvolacom súde bola aplikáciou
(technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR) náhodným

výberom pridelená a zapísaná do nápadu senátu 11Co pod sp. zn. 11Co/34/2020. Z rozvrhov práce
Krajského súdu v Trnave na roky 2020 a 2021 pritom vyplýva, že členmi jeho senátu 11Co boli ako v čase
nápadu veci, tak i v čase vyhlásenia rozsudku JUDr. Silvia Hýbelová (riadiaca predsedníčka senátu),
Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová a zároveň z druhého z takýchto rozvrhov, že týchto
členov senátu zastupujú členovia senátov (okrem riadiaceho predsedu senátu) č. 24, 25, 26, 10 v poradí,

v akom sú uvedení v rozvrhu práce, každý senát najdlhšie na súvislé obdobie jedného mesiaca. Na
zastupovanie členky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej (o ktorej nahradenie v senáte šlo aj v tejto veci) by
preto do úvahy pripadali najskôr členky senátu 24C JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková a
až následne člen senátu 25C JUDr. Peter Duman. Najvyšší súd vykonal dopyt na Krajský súd v Trnave a
zistil, že jeho sudkyne Mgr. Katarína Arnouldová a JUDr. Ľuboslava Vanková v čase vyhlásenia rozsudku

v prejednávanej veci čerpali dovolenku. Vzhľadom na to, že aj JUDr. Eva Behranová bola v rovnakom
čase neprítomná na pracovisku (z ospravedlniteľného dôvodu účasti na porade so sudcami Okresného
súdu Bratislava IV v súvislosti s pripravovanou novou súdnou mapou), bolo zastupovanie Mgr. Kataríny
Arnouldovej členom senátu JUDr. Petrom Dumanom v súlade s rozvrhom práce odvolacieho súdu
platným v rozhodnom čase (na rok 2021). Z tohto dôvodu bola námietka, týkajúca sa toho, že došlo k

nezákonnej zmene člena senátu nedôvodná. Za nedôvodnú treba považovať z tohto dôvodu aj námietku
týkajúcu sa toho, že namietaný sudca nebol prítomný na pojednávaniach konaných 25. mája 2021
a 22. júna 2021 a rovnako tak aj námietku, že bolo potrebné zopakovať dokazovanie v tomto inom
zložení senátu. Vzhľadom na to, že sudca JUDr. Peter Duman mal postavenie zastupujúceho člena,
dokazovanie nebolo potrebné zopakovať, navyše s obsahom vykonaného dokazovania sa mal možnosť

oboznámiť zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom (č. l. 533 - 541) a (do tretice) slovenský
civilný sporový proces na rozdiel od toho trestného zmenu v obsadení senátu súdu nepovažuje za dôvod
opakovania dokazovania.

12. Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP) a dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (tu porovnaj § 428 CSP).

14. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje
prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod (tu

porovnaj 1Cdo/17/2019, 2Cdo/225/2018, 3Cdo/142/2018, 4Cdo/10/2018, 5Cdo/9/2019, 7Cdo/1/2018
či 8Cdo/94/2018). V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.15. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je
riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným

predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Len
konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje
dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu
a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP (pokiaľ sa dovolaním tvrdí tento dôvod prípustnosti dovolania

podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci). Dovolací súd v prvom rade uvádza, že
otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).
Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na
aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Je potrebné však zdôrazniť, že otázkou relevantnou
podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP môže byť výlučne iba tá právna otázka, ktorú odvolací súd riešil
a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie

odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu),
i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú
z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP musí byť
procesnou stranou nastolená v dovolaní a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.

16. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 CSP a v jeho rámci písmeno a)
tohto ustanovenia, je charakteristický odklon jej riešenia, zvoleného odvolacím súdom, od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov
dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím
odklonil od takto ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd k tomu vo svojich

viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že v dovolaní, ktorého
prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ konkretizovať právnu otázku
riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, vysvetliť (a označením konkrétneho
stanoviska, judikátu či rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky
odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a uviesť, ako mala byť

táto otázka správne riešená. V dovolaní, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm.
a) CSP, musí dovolateľ špecifikovať ním tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu bližšou konkretizáciou rozhodnutia (rozhodnutí) dovolacieho súdu, ktoré napĺňa (napĺňajú) pojem
ustálenápraxdovolaciehosúdu(R83/2018).Samapolemikadovolateľasprávnymizávermiodvolacieho
súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd

pristupovalkriešeniuniektoréhoproblému,významovonezodpovedajúkritériuuvedenémuvustanovení
§421ods.1písm.a)CSP.Pokiaľdovolateľvdovolaníneoznačíustálenúrozhodovaciupraxdovolacieho
súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach o tom, ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie dovolacieho súdu mal
dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ a

mohlo by viesť k procesne neprípustnému bezbrehému dovolaciemu prieskumu priečiacemu sa nielen
(všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj
(konkrétne)cieľusledovanémuustanovením§421ods.1písm.a)CSP(porovnajtiežŠtevčekM.,Ficová
S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,
Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382).

17. Bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a
hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd a v súvislosti s
tým nahrádzať aktivitu dovolateľa, resp. advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa

(2Cdo/167/2017, 3Cdo/235/2016, 5Cdo/13/2018, 7Cdo/114/2018, 8Cdo/78/2017).

18. Dovolatelia v danom prípade túto (procesnú) povinnosť nesplnili. V dovolaní síce vytkli, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva (je založené) na nesprávnom právnom posúdení otázky
dobromyseľnosti držiteľa a zániku dobromyseľnosti držiteľa v dôsledku prerušenia dobromyseľnosti na

základe upozornenia žalovaného 1/ v roku 2003 zo strany žalobcu 1/ na nesprávne zhotovený plot medzi
parcelami č. 47/2 a č. 722/18 v katastrálnom území S. (v smere do parcely č. 722/18), bližšie však jednak
nekonkretizovali otázku riešenú podľa nich nesprávne, nerozptýlili pochybnosti, že v tomto prípade ide
v skutočnosti o otázku skutkovú (so závislosťou odpovede na ňu od výsledkov dokazovania) a v rámciodôvodnenia tvrdenia o odklone odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
najmä chýbalo uvedenie čo i len jedného rozhodnutia najvyššieho súdu, majúceho reprezentovať takúto
ustálenú rozhodovaciu prax.

19. Z práve uvedeného musí byť zrejmé, že za opísaného stavu vecí nebolo možné uskutočniť meritórny
dovolací prieskum, nakoľko obsah dovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1
CSP nemali zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ by dovolací súd toto ignoroval, nielenže by bol
nútený suplovať procesnú aktivitu dovolateľa a formulovať namiesto neho právnu otázku, od ktorej

vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ale by zároveň seba i sporové strany vystavil riziku
nesprávnej identifikácie svojej rozhodovacej praxe, ktorú mal dovolateľ na mysli; nehovoriac o tom, že
takýto jeho postup by bol aj neakceptovateľnou pomocou iniciátorovi dovolacieho konania a dokonca
porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).

20. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie odmietol v časti opieranej o tvrdenie tzv.

zmätočnostnej vady podľa § 447 písm. c) CSP (pre nezistenie dovolaním vytýkanej vady a z toho plynúci
záver o neprípustnosti dovolania). V časti, v ktorej sa tvrdilo nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom, potom namieste bolo s dovolaním naložiť rovnako, avšak tu podľa § 447 písm. f) CSP pre
nevymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.