Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22CoCsp/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203424
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120203424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov

JUDr. Petra Dumana a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený spoločnosťou: Roman Kvasnica a
partneri s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598,
proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D. 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., žalovaní 1. a 2. zastúpení: Občianske združenie OPOS, so sídlom
A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, 3. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXX, XXX XX C. D., 4. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie

193 971,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
38Csp/26/2020-233 zo dňa 07. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd o d m i e t a odvolanie podané za žalovaných 3. a 4. Občianskym združením OPOS.

II. Odvolací súd odvolanie žalovaných 1. a 2. voči zamietajúcemu výroku II. napadnutého rozsudku o d
m i e t a.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p
o t v r d z u j e.

IV. Žalobca má voči žalovaným 1. až 4. n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1. až 4. povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 192 967,82 eura, spolu s úrokom vo výške 5,02 % ročne zo
sumy 192 697,82 eura od 25.07.2017 do zaplatenia, najneskôr do 20.06.2039 a s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 192 967,82 eura od 25.07.2017 do zaplatenia, a to do 60 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca
má voči žalovaným 1. až 4. spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98% trov
konania.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497, § 499, § 502 ods. 1,§ 369 ods.
1 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 9, § 54a, § 879v, § 565, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády č.87/1995Z. z. a bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne, a. s.

1.2 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanými 1.
až 4. ako dlžníkmi dňa 25.07.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0286811473 (v ďalšom texte „zmluva
o úvere“), na základe ktorej im poskytol splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností
vo výške 198 200 eur. Účelom úveru bolo splatenie úveru v inej banke štandardným procesom.
Úroková sadzba bola dohodnutá fixná 1 rok vo výške 5,09 % p. a. Výška splátky a splatnosť splátky

bola od prvého čerpania do 31.08.2011 vo výške 872,21 eura mesačne k poslednému kalendárnemu
dňu, od 20.09.2011 vo výške 914,25 eura mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaní sa
zaviazali splatiť úver v 334 splátkach od 20.09.2011 s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.06.2039.
Splácanie si zmluvné strany dohodli progresívne inkasom z inkasného účtu. Dňa 25.07.2011 uzavreli
žalovaní 1. až 4. ako záložcovia 1. až 4. a H. B. ako záložca 5. so žalobcom ako záložným veriteľom
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bola

dohodazmluvnýchstránozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzáložcamivprospechzáložného
veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvu o splátkovom úvere
č. 0286811473. Zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov zapísané na listoch vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie C. D. a č. XXX pre katastrálne územie C. D.. Žalobca listom zo dňa
19.06.2017 označeným ako výzva, doručeným žalovaným 1. a 2. dňa 26.06.2017 a žalovaným 3. a 4.

dňa 23.06.2017 oznámil žalovaným, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 19.06.2017
vo výške 6 157 eur a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy.
Zároveň ich upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradia, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky a pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva. Žalovaní omeškané splátky neuhradili, preto
žalobca dňa 24.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo oznámil žalovaným Oznámením o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.07.2017, keď uviedol, že nastal Prípad porušenia
v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne a. s., s účinnosťou od 01.01.2015. Oznámenie bolo žalovaným 1. a 2.
doručené dňa 01.08.2017 a žalovaným 3. a 4. dňa 03.08.2017. Súd prvej inštancie zmluvu o úvere
vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, zdôraznil však, že na uvedenú zmluvu nie je možné aplikovať

zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože
tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia, úpravu a údržbu
nehnuteľností, ktorý bol poskytnutý žalovaným. Žalovaní vzniesli námietku premlčania a argumentovali
tým, že žalobca zosplatnil celý úver dňa 24.07.2017, čím ale zapríčinil začatie plynutia premlčacej lehoty
odo dňa 21.10.2016 a keď podal žalobu na súd dňa 24.04.2020, podal ju po uplynutí premlčacej doby.

Podľa žalovaných si žalobca mohol uplatniť svoje právo podaním žaloby najneskôr dňom 21.10.2019.
Dátum zosplatnenia úveru dňa 24.07.2017 nemal podľa žalovaných žiadny vplyv na zmenu počiatku
premlčacej lehoty, pretože toto právo si žalobca mohol uplatniť už skôr. Prvoinštančný súd konštatoval,
že v predmetnej veci sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením § 101
Občianskeho zákonníka, žalobca mohol svoju pohľadávku po prvýkrát voči žalovaným uplatniť na súde

dňa 25.07.2017. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo dňa 24.07.2017, pričom žalobca žalovaných
predtým vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote nie kratšej ako 15 dní a zároveň im uviedol, že v
prípade ak dlžnú sumu neuhradia v lehote, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Žaloba
bola podaná na súde dňa 24.04.2020, teda včas, pred uplynutím zákonnej trojročnej premlčacej doby.
K výške žalobou uplatnenej pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že ku dňu zosplatnenia bola vo

výške 200 856,13 eura a pozostávala z istiny vo výške 194 471,30 eura, úrokov vo výške 6 237,88
eura a úrokov z omeškania vo výške 146,95 eura. Žalovaní po zosplatnení do podania žaloby vykonali
úhradyvovýške500eur,ktorúsumužalobcazapočítalnaistinu.Žalobcavovyčíslenípohľadávkyzodňa
17.01.2022 uviedol, že si uplatňuje nepremlčanú časť pohľadávky pri zohľadnení trojročnej premlčacej
lehoty od 20.05.2017 do 23.04.2020 (do spísania žaloby). Žalovaní na predmetný úver podľa vyčíslenia

žalobcu zaplatili celkovo sumu 68 543,31 eura, z predložených výpisov z úverového účtu súd zistil, že
žalovaní na úver uhradili celkovo sumu 69 546,79 eura. Súd preto znížil sumu žalovanej istiny o sumu
1 003,48 eura (69 546,79 – 68 543,31), pretože žalovaní zaplatili na predmetný úver viac ako tvrdil
žalobcaauložilžalovaným1.až4.povinnosťspoločneanerozdielnežalobcovizaplatiťsumu192967,82
eura. Námietky žalovaných o tom, že im nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu splátku žalobca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť daného úveru súd pre rozhodnutie veci nepovažoval za podstatné, dôvodné
neboli ani námietky týkajúce sa spôsobu splácania úveru, pretože zmluvne bolo nastavené progresívne
splácanie úveru, pri ktorom v prvej polovici „života“ úveru väčšia časť splátky pripadá na úroky a menšia
na istinu. Pri rozložení splátky, teda ktorá jej časť bola započítaná na istinu a ktorá na úroky, je potrebnévychádzať z výpisu z úverového účtu, ktorý zobrazuje reálne zaplatené splátky a ich započítanie. Nie je
možné vychádzať z amortizačnej tabuľky, ktorá je len prehľadom splátok v prípade riadneho splácania
splátok úveru. Tvrdenie žalovaných, že chceli na predmetný úver plniť, ale žalobca uzatvoril úverový

účetaplniťužnemohli,žalovanížiadnymspôsobomnepreukázali,žalobcatototvrdeniepoprel.Žalovaní
žiadnym spôsobom nepreukázali, že by plnili inú sumu ako vyplýva z listín, ktoré sú súčasťou spisu. Súd
prvej inštancie priznal žalobcovia nárok aj na úrok z úveru vo výške 5,02 % ročne z istiny vo výške 192
967,82 eura od 25.07.2017 (t. j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), do
zaplatenia, najneskôr však do 20.06.2039 (t. j. do dňa konečnej splatnosti úveru), pričom poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020. Uvedeným rozhodnutím
Najvyšší súd SR pripustil nárok žalobcu na uplatnenie úrokov aj po zosplatnení úveru, avšak nie až do
zaplatenia istiny, istina sa bude úročiť najdlhšie do termínu končenej splatnosti. K uvedeným záverom
dospel Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach, napr. sp. zn. 1Cdo/94/2019, sp. zn. 3Cdo/35/2020,
sp. zn. 4Cdo/66/2020, sp. zn. 9Cdo/24/2020. Vo zvyšku uplatneného zmluvného úroku súd žalobu
nepovažoval za dôvodnú. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 5% ročne

zo sumy 225 833,76 eura od 24.04.2020 (súčet istiny vo výške 193 971,30 eura a úrokov z úveru
vyčíslených od zosplatnenia do 23.04.2020 vo výške 31 862,46 eura. Žalobca si teda uplatnil nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania nielen z istiny, ale aj z jej príslušenstva. Súd prvej inštancie zdôraznil,
že úroky ako aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Občiansky zákonník a ani Obchodný
zákonník nepriznáva žalobcovi možnosť požadovať od žalovanej strany príslušenstvo z príslušenstva,

a teda bez ďalšieho právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky. Takto priznané príslušenstvo z
úrokov by už nebolo príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou, čo je v
rozporesprávnymipredpismi(rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Obdo4/1994zodňa29.03.1995).
Žalovaní sa dostali do omeškania, pretože peňažný záväzok včas a riadne nesplnili, žalobcovi preto
vznikol nárok popri plnení istiny aj na úrok z omeškania, pretože ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 25.07.2017, pretože k
zosplatneniu úveru došlo dňa 24.07.2017, žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy
istiny 192 967,82 eura od 25.07.2017 do zaplatenia.

1.3. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1. až 4. v
rozsahu zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. Žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy 193
971,30 eura, priznaná mu bola suma 192 967,82 eura, čo predstavuje úspech žalobcu 99%, ktorému
zodpovedá úspech žalovaných 1%. Čistý úspech žalobcu je tak 98%. V konaní pritom nebol tvrdený a

súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v
ďalšom texte „C. s. p.“). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli žalovaní 1. až 4. prostredníctvom Občianskeho združenia

OPOS v celom rozsahu, pričom argumentovali tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. V rozhodnutí je iba strohým a
formalistickým spôsobom opísané konštatovanie súdu prvej inštancie bez akéhokoľvek dokazovania.
Nie je uvedené aké dôkazy súd vykonal, aké nevykonal, akým spôsobom súd dospel k právnym záverom
k priznaniu nároku žalobcovi, a prečo sa nezaoberal meritom veci, teda predbežnou otázkou, ktorá

nebola zodpovedaná žalobcom o existencii dlhu, jeho výške, špecifikácii úrokov a sankcii ukladanými
žalobcom v súvislosti so žalovanými zmluvami, preto žalovaní považujú rozsudok za nedostatočne
odôvodnený – arbitrárny a v konečnom dôsledku za nesprávny.

2.1 Žalovaní majú zato, že v ich prípade bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, a tým

porušený princíp právnej istoty, keď žalobca ako inštitúcia /banka, môže v prípade spotrebiteľa podsunúť
na podpis akúkoľvek zmluvu a na jej podklade bez preskúmania správnosti vyčísleného zostatku
súdom ako to je v danom prípade. Žalovaným preto nie je zrejmé, na akom právnom podklade súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, a tým nemohol zodpovedať na právnu otázku, ktorá bola
žalovanými od počiatku daná - aký je skutočný dlh žalovaných a či vôbec existuje. Istina úveru aj pri

riadnom plnení zo strany žalovaných nebola znížená celé 3 roky, ich zmluvný vzťah sa zaväzuje rôznymi
úrokovými sadzbami, ktoré veriteľ mení podľa svojho uváženia a potreby bez toho, aby im aspoň počas
zmluvného vzťahu dal dostatočný priestor na vyjadrenie ich nesúhlasu k zvýšeniu úrokovej sadzby pred
ich zavedení ma tiež prostredníctvom neprimeraných úrokových sadzieb ako aj pokút. Pre nedodržaniesplátkového kalendára dochádza k umelému navyšovaniu dlhu. Sumy započítané žalobcom sa odlišujú
aj od amortizačnej tabuľky, ktorú žalobca predložil. Súd prvej inštancie opomenul námietku žalovaných,
že im žalobca zabránil vykonávať vklady na úverový účet, z dôvodu, že tento bol uzavretý a nebolo

možné vykonávať žalovanými platby ani priamym vkladom na pobočke banky. Žalobca nepredložil súdu
žiaden dôkaz, že neurobil taký úkon, ktorý by bránil žalovaným realizovať úhrady na úverový účet a
tento účet neuzatvoril. Podľa žalovaných v odôvodnení rozhodnutia absentuje skutočnosť, či súd prvej
inštancie v zmysle uzatvorenej zmluvy a zmluvných podmienok posudzoval zmluvné dojednanie medzi
stranami sporu ako i splnenie zákonných podmienok v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka. Žalovaní

ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevyhodnotil ich námietku, že veriteľ neposúdil pri uzatvorení
zmluvy schopnosť splácať úver, a teda bonitu žalovaných. Žalovaní namietali premlčanie, pričom aj
napriek rozsiahlej judikatúre najvyšších súdnych autorít sa súd prvej inštancie nedostatočne vyrovnal
so začiatkom plynutia premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti upozornili na
rozsudokKrajskéhosúduvTrnavezodňa25.01.2016sp.zn.23Co/35/2015.Podľažalovanýchsúdprvej
inštancie nedostatočne vyhodnotil dôkazy, čím porušil právo žalovaných na spravodlivý súdny proces.

Bez zistenia nekalej podmienky a z nej vyplývajúce povinnosti v neprospech spotrebiteľa, zistenia
splátky,prektorúsastalsplatnýcelýdlh,čisprávnostivyčísleniasamotnejuplatnenejpohľadávkynebolo
možné prijať správne právne závery. Pre žalovaných je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a prekvapivé.
Vady v konaní nie je možné podľa žalovaných odstrániť v odvolacom konaní, žiadali preto o zrušenie
napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že odvolanie žalovaných je svojím obsahom
primárne zamerané na opakovanie skutkových tvrdení, ktoré boli prezentované v konaní pred súdom
prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie ich, po dôsledne vykonanom dokazovaní, vyhodnotil ako
nedôvodné,nemajúceoporuvuzavretomzmluvnomvzťahu,aniplatnompráve.Žalovanímalivpriebehu

konania na súde prvej inštancie dostatočnú možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, a to
vrátane tých, ktoré predložil žalobca. Rovnako mali v priebehu konania možnosť realizovať prostriedky
procesnej obrany, ktorými mohli vyvrátiť argumentáciu žalobcu, či spochybniť ním predložené listinné
dôkazy. Súd prvej inštancie v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a tento v súlade s platným
právom vyhodnotil. Vykonaným dokazovaním bolo jasne preukázané, že procesná obrana žalovaných

nekorešponduje so zisteným reálnym stavom veci a naopak žalobcom prezentované skutkové tvrdenia
podporené viacerými listinnými dôkazmi, súd zhodnotil ako vierohodné. Žalobca poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej: „Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.“ (rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/2004, I. ÚS
50/2004, I. ÚS 97/1997, II. ÚS 3/1997 a II. ÚS 251/2003). Podľa žalobcu žalovaní v rámci podaného
odvolania zjavne dezinterpretujú ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka. K otázke započítavania

jednotlivýchúhradžalovanýchžalobcauvádza,žeprávnaúpravavObčianskomzákonníkunešpecifikuje
spôsob započítavania zmluvne dohodnutých splátok, ale iba čiastočné plnenie (§ 566 Občianskeho
zákonníka). Žalovaní čiastočné plnenie a plnenie v splátkach, ako dva odlišné právne inštitúty, celkom
zjavne nesprávne stotožňujú. Jedná sa však o inštitúty odlišné. Pri primárnej aplikácii Občianskeho
zákonníka by v tomto prípade išlo o plnenie v splátkach v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a

nie o čiastočné plnenie podľa § 566 Občianskeho zákonníka. O čiastočné plnenie by išlo, keď by
žalovaní realizovali úhrady po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. po tom ako sa stal splatným
celý dlh. Tieto úhrady z ich strany by boli v takom prípade žalobcom započítané v celom rozsahu na
istinu pohľadávky v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na prevažne dispozitívnu povahu
zmluvnéhopráva(vrámciObčianskehoajObchodnéhozákonníka),ničnebrániloodlišnejúpravevrámci

bodu 5.2. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a povolených
prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ktoré nepochybne tvoria neoddeliteľnú súčasť
Zmluvy o úvere. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 alinea druhá Občianskeho zákonníka uvedené
zmluvné ustanovenie nemôže byť posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka, pretože táto zmluvná
podmienka sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Zmluvné strany sa dohodli na

progresívnej forme splácania úveru, vzhľadom k čomu v priebehu trvania zmluvného vzťahu nedošlo
k žiadnej úhrade na istinu pohľadávky. S týmto stavom sa počítalo už v čase uzatvárania zmluvného
vzťahu s tým, že k splácaniu istiny pohľadávky malo dôjsť až v priebehu trvania zmluvného vzťahu.
Vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania vznesenej žalovanými žalobca uviedol, že súd prvejinštancie pri aplikácii práva v predmetnej právnej otázke postupoval v súlade s najnovšou rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t. j. postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Základných
princípov Civilného sporového poriadku. Žalovanými označené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave

bolo rozhodovacou praxou všeobecných súdov dávno prekonané, a to aj rozhodnutiami Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k žalovanými namietanému určeniu začiatku plynutia premlčacej
doby Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane konštatoval, že pokiaľ je aplikované ustanovenie
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako tomu bolo aj v tomto prípade, aplikácia druhej vety § 103
Občianskeho zákonníka je vylúčená. Z uvedeného je zjavné, že súd prvej inštancie v rámci napadnutého

rozsudku správne určil začiatok plynutia premlčacej doby na žalobcom uplatnený nárok a správne tiež
vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanými ako nedôvodnú. Podľa žalobcu skutkový stav
zistený súdom prvej inštancie zodpovedá vykonanému dokazovaniu, odvolanie podané žalovanými je
nedôvodné, navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobcovi voči žalovaným priznať náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Odvolacia replika súdu doručená nebola.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), v súlade s § 359 C. s. p. zisťoval, či bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa § 359 C. s. p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa § 92 ods. 1 C. s. p. zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď
na celé konanie, alebo len na určité úkony.

8. Podľa § 386 písm. b) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

9. Odvolanie žalovaných 1. až 4. bolo doručené prostredníctvom Občianskeho združenia OPOS, ktoré
tvrdilo, že na pojednávaní dňa 24. januára 2023 predložilo súdu prvej inštancie plné moci za žalovaných

3.a 4. s tým, že plná moc bola udelená aj pre prípadné konanie o opravnom prostriedku (odvolanie,
dovolanie). Z obsahu spisu, a splnomocnení zo dňa 23.01. 2023 odvolací súd zistil, že F. B. – žalovaný
v 3. rade a G. B. – žalovaná v 4. rade splnomocnili Občianske združenie OPOS so sídlom Trenčianska
Teplá na zastupovanie v súdnom spore na konanie č. k. 38 Csp/26/2020 na deň 24.01.2022 od 12:30
hod. s tým, že za občianske združenie je oprávnený konať jeho predseda, ktorým je I. J.. Z uvedeného

je jednoznačné, že žalovaní v 3. a 4. rade neudelili občianskemu združeniu písomné splnomocnenie
na zastupovanie v celom súdnom konaní (na rozdiel od žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí podľa textu ich
splnomocnenia splnomocnili občianske združenie na zastupovanie pri všetkých a akýchkoľvek právnych
úkonoch, ktoré nie sú v rozpore s právnym poriadkom), ale len na zastupovanie na určitý úkon - na
zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 24.01.2020. Z uvedeného dôvodu občianske združenie,

ktoré nie je zástupcom žalovaných v 3. a 4. rade zvoleným pre celé konanie, nemohlo podať za
žalovaných v 3. a 4. rade odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, pričom uvedené občianske
združenie nie je ani stranou sporu.

10. Odvolací súd preto odvolanie podané za žalovaných 3. a 4. prostredníctvom Občianskeho združenia

OPOS s poukazom na citované zákonné ustanovenia odmietol.

11. Odvolací súd ďalej zistil, že žalovaní 1. a 2. napadli odvolaním všetky výroky prvoinštančného
rozsudku. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovaným povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 192 967,82 eura, spolu s príslušenstvom, výrokom II. vo zvyšku

žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 98 %. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaní napadli aj výrok II., napadli výrok, ktorým
im nemohla byť spôsobená ujma, nejde preto o rozhodnutie vydané v ich neprospech. S poukazom
na citované ustanovenie § 359 C. s. p. žalovaní 1. a 2. preto nie sú oprávnenými stranami podať
odvolanie voči tomuto zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie (výroku II.). Odvolací súd preto

odvolanie žalovaných 1. a 2. voči zamietajúcemu výroku II. napadnutého rozsudku odmietol ako podané
neoprávnenými osobami.
12. Odvolací súd ďalej skonštatoval, že odvolanie žalovanými podané proti výroku I. a závislému výroku
III. napadnutého rozhodnutia je prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.) a má zákonom predpísané náležitosti(§ 363 C. s. p.), pričom odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 C. s. p.) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a

contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1. a 2. nie je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie preto použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalovanými uplatnené odvolacie dôvody
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobe v časti 192 967,82 eura vyhovel
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 25.07.2011 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanými 1. až

4. ako dlžníkmi Zmluvu o splátkovom úvere č. 0286811473, na základe ktorej im poskytol splátkový úver
na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 198 20 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá
fixná1rokvovýške5,09%p.a.,výškasplátkyasplatnosťsplátkybolaodprvéhočerpaniado31.08.2011
vo výške 872,21 eura mesačne k poslednému kalendárnemu dňu, od 20.09.2011 vo výške 914,25
eura mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver v 334 splátkach

od 20.09.2011 s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.06.2039. Splácanie bolo dohodnuté progresívne
inkasom z inkasného účtu. Výzvou zo dňa 19.06.2017, doručenou žalovaným 1. a 2. dňa 26.06.2017
oznámil žalobca žalovaným, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 19.06.2017 vo výške
6 157 eur a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ich
upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradia, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky

a pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva. Žalovaní omeškané splátky neuhradili a žalobca
dňa 24.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo oznámil žalovaným Oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.07.2017, pričom poukázal na prípad porušenia v zmysle bodu
8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne, a. s. s účinnosťou od 1.1.2015. Súd prvej inštancie zmluvu o úvere správne vyhodnotil

ako spotrebiteľskú zmluvu s tým, že nejde o spotrebiteľský úver v režime zákona o spotrebiteľských
úveroch z dôvodu, že tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia,
úpravu a údržbu nehnuteľností, ktorý bol poskytnutý žalovaným. Takto zistený skutkový stav vyplýva
z vykonaného dokazovania a odvolací súd z neho pri preskúmaní odvolania vychádzal (§ 383 C. s. p.).

16. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že nie je možné súhlasiť s odvolateľmi, že v rozhodnutí je
iba strohým a formalistickým spôsobom opísané konštatovanie súdu prvej inštancie bez akéhokoľvek
dokazovania, keď nie je uvedené aké dôkazy súd vykonal, aké nevykonal, akým spôsobom súd dospel k
právnym záverom k priznaniu nároku žalobcovi. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne, dostatočné
dokazovanie, ktoré podrobne vyhodnotil, uviedol z ktorých dôkazov vychádzal, poukázal na relevantné

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Nie je jasná námietka odvolateľov o tom, že prečo sa súd prvej
inštancie nezaoberal meritom veci, predbežnou otázkou, ktorá nebola zodpovedaná. Súd prvej inštancie
sa meritom veci zaoberal, podrobne zdôvodnil, ako dospel k sume, zaplatenie ktorej uložil žalovaným.
Napadnutý rozsudok nie je možné považovať za nedostatočne odôvodnený – arbitrárny. V tejto časti
odvolanie žalovaných s odôvodnením napadnutého rozsudku a priebehom prvoinštančného konania

nekorešponduje.

17. K námietke žalovaných, podľa ktorých nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil, že v priebehu konania žalovaní
nenavrhovalivykonaniežiadnychdôkazov,namietalipremlčanieuplatnenéhonárokužalobcuaspornosť

uplatnenej pohľadávky, s čím sa však súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal.
Na preukázanie svojich tvrdení žalovaní nepredložili žiadne dôkazy, ich námietky voči uplatnenej
pohľadávke zostali len v pozícii tvrdení. Žalovanými predložená amortizačná tabuľka nemohla slúžiť ako
dôkaz ich tvrdení o nedôvodnosti uplatneného nároku, pretože táto tabuľka predstavovala informáciu
o splátkovom kalendári, pokiaľ by splátky úveru boli riadne plnené. Splátky však žalovanými riadne

plnenéneboli,uvedenátabuľkapretonemalažiadnuvýpovednúhodnotukvýškeuplatnenejpohľadávky.
O sume vykonaných úhrad na predmetný úver vypovedali dáta z výpisu z úverového účtu, ktorý bol ako
dôkaz predložený a súd prvej inštancie sa ním podrobne zaoberal, na základe čoho zistil, že žalovaní
zaplatili na úver vyššiu sumu, ako tvrdil žalobca, a toto zistenie aj premietol do svojho rozhodnutia,keď časť uplatneného nároku zamietol. K uplatnenému nároku v súvislosti s námietkou premlčania
odvolacísúddodáva,žepredmetnoužalobousižalobcauplatnilnároknazaplateniečastizosplatneného
úveru v sume splátok od 20.05.2017 do 24.07.2017, žaloba bola súdu prvej inštancie doručená

27.04.2020, nárok žalobcu preto premlčaný nebol (§ 101 Občianskeho zákonníka). K namietanej
absenciipreskúmaniasplneniazákonnýchpodmienokpodľa§566Občianskehozákonníkaodvolacísúd
uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie sa na preskúmavanú vec nevzťahuje, pretože v predmetnej
veci ide o splátkový úver (ako vyplýva už z jeho názvu v zmluve), keď sa účastníci predmetného
zmluvného vzťahu dohodli na úhrade dlhu v splátkach, pričom úhradu splátky nemožno považovať

za čiastočné plnenie dlhu. V prípade splátok je záväzok vopred rozdelený na niekoľko samostatných
častí, ktorých súčet predstavuje celkový objem dlhu. Spôsob priraďovania finančných prostriedkov
- objemu splátky pritom upravuje bod 5 Obchodných podmienok žalobcu pre poskytovanie úverov
a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom. Žalovaní namietli aj skutočnosť, že
žalobca neposúdil pred poskytnutím úveru ich schopnosť splácať úver. Ako je už vyššie konštatované,
v preskúmavanej veci ide síce o spotrebiteľskú zmluvu, nejde však o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3

zákona o spotrebiteľských úveroch), ustanovenie § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa uvedený úver preto nevzťahuje.
Tvrdenie, že na úver chceli plniť, ale žalobca im to neumožnil, žalovaní nepreukázali. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 24. júna 2010 sp. zn. 5Obo/52/2010, ktorý
ustálil, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z

existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
18. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky
žalovaných sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto postupom podľa citovaného
ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

19. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. ( § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady
trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).