Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201143
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624201143.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, B.,
zastúpenej JUDr. Michalom Kurnotom, advokátom, D. XXX/X, E., IČO : 53423992 proti dlžníčke F. G.,
nar. X. X. XXXX, bytom H. I. XXXX/XX, C. F., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 15.
3. 2024 v spojení s jeho doplneniami z 18. 3. 2024 a 20. 3. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e zabezpečovanie opatrenie tohto znenia :

Z r i a ď u j e záložné právo v prospech navrhovateľky k spoluvlastníckemu podielu dlžníčky o veľkosti
1 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., obec Liptovský
Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, a to konkrétne k pozemku registra „C“ parc. č. 1856/32, o výmere 376
m2, zastavaná plocha a nádvorie, k pozemku registra „C“ parc. č. 1856/33, o výmere 135 m2, zastavaná
plocha a nádvorie a k stavbe súpisné číslo 1084 (rodinný dom č. 4), postavenej na pozemku registra „C“

parc. č. 1856/33, o výmere 135 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a to na účely zabezpečenia peňažných
pohľadávok navrhovateľky voči dlžníčke na zaplatenie istiny vo výške 35.000 eur a zákonných úrokov
z omeškania z tejto dlžnej sumy za obdobie od 1. 4. 2023 do zaplatenia, ktoré peňažné nároky vyplývajú
zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako veriteľom a dlžníčkou 4. 1. 2023.

II. Vo zvyšnom rozsahu návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 15. 3. 2024
v spojení s jeho doplneniami z 18. 3. 2024 a 20. 3. 2024, z a m i e t a .

III. Navrhovateľka m á voči dlžníčke n á r o k na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia z 15. 3. 2024 v spojení s jeho doplneniami z 18. 3. 2024 a 20. 3. 2024
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 15.3.2024, doručeným na tunajší súd 18.3.2024 sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia,
ktorým by súd zriadil záložné právo k spoluvlastníckemu podielu dlžníčky (označenej ako „odporcu“)
o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, a to na účely
zabezpečenie jej pohľadávky voči dlžníčke na istinu 35.000 eur spolu s celým príslušenstvom,
ktorá peňažná pohľadávka mal vzniknúť zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi navrhovateľkou
ako veriteľom a dlžníčkou 4. 1. 2023, ako aj sa domáhala zriadenia záložného práva k tomuto

spoluvlastníckemu podielu dlžníčky na nehnuteľnostiach uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
naúčelyzabezpečeniepohľadávkynavrhovateľkyvočidlžníčkenanáhradutrovkonaniaatrovprávneho
zastúpenia, ktoré navrhovateľke ešte len vzniknú, resp. ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s uplatnením
jej práva voči dlžníčke na vrátenie pôžičky 35.000 eur a celého príslušenstva podľa zmluvy o pôžičke
uzatvorenej medzi navrhovateľkou a dlžníčkou dňa 4. 1.2 023 v budúcom súdnom konaní vo veci
samej, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím súdu. Navrhovateľka si tiež v tomto konaní

o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uplatnila nárok na náhradu trov tohto konania a trov
právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Tento návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o pôžičkyzo 4. 1. 2023 poskytla dlžníčke sumu vo výške 35.000 eur. Dlžníčka bola povinná túto pôžičku vrátiť
navrhovateľke najneskôr do 31. 3. 2023, avšak doteraz neuhradila ani časť dlžnej sumy, a teda dlžná
suma ku dňu podania tohto návrhu predstavovala istinu 35.000 eur spolu s celým príslušenstvom,

najmä úrokom a úrokom z omeškania. Navrhovateľka sa opakovane pokúšala o zmierlivé urovnanie
záležitosti, avšak dlžníčka napriek opakovaným sľubom svoju povinnosť vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky doteraz ani len sčasti nesplnila. Predmetná pohľadávka navrhovateľky nie je pritom nijako
zabezpečená. Nakoľko doteraz nedošlo k úhrade dlžnej sumy, navrhovateľka sa bude (po podaní
tohto návrhu) domáhať zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom súdnou cestou a následne aj cestou

exekučného konania. Z výpisu z LV č. XXXX, pre katastrálne územie D., obec Liptovský Mikuláš,
okres Liptovský Mikuláš navrhovateľka pritom zistila, že dlžníčka je spoluvlastníčkou v podiele 1
nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, pričom tiež z toho LV tiež zistila, že
sú na ňom evidované viaceré ťarchy, a to jednak na vlastníka poradové číslo 1 - záložné právo na
nehnuteľnostiach uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia v prospech záložného veriteľa : R - J.
A. servis s.r.o., IČO : 36661961, na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. V - 2826/2023, vklad

povolený 14. 7. 2023, ďalej ťarchy pri vlastníkovi poradové číslo 2 - záložné právo na nehnuteľnostiach
uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia v prospech záložného veriteľa : A. C. H., nar. XX.
X. XXXX, bytom J. F. XXXX/XX, B. v podiele 1, na základe zmluvy o zriadení záložného práva č.
V - 2798/2023, vklad povolený 19. 7. 2023 a pri tomto vlastníkovi poradové číslo 2 tiež aj ťarcha
- Eexekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti č.k. 349EX 341/23,

súdny exekútor JUDr. Lucia Ďuricová, Exekútorský úrad Čadca, Z-3507/2023. Na tomto liste vlastníctva
je tiež vyznačená aj plomba o ďalšej zmene práv k nehnuteľnostiam č. Z - 898/2024 (iná listina),
z čoho možno predpokladať, že ide o zápis ďalšieho záložného práva, či už exekučného alebo iného,
na základe iného zabezpečovacieho opatrenia podľa rozhodnutia súdu. Na základe uvedeného je tak
nepochybné, že navrhovateľka nie je jediným veriteľom dlžníčky, vo vzťahu ku ktorému si dlžníčka

neplní svoje peňažné záväzky. Zriadenie záložného práva má priamy a zásadný vplyv na možnosť
navrhovateľky ako veriteľky domáhať sa zaplatenia svojej pohľadávky voči dlžníčke, najmä predajom
dotknutých nehnuteľností a prípadné zaťažovanie nehnuteľností ďalšími právami iných osôb, a to najmä
záložnými právami môže ešte viac ohroziť možnosti navrhovateľky domôcť sa svojich nárokov. Podľa
informácii navrhovateľky sú vyššie uvedené nehnuteľnosti jediným majetkom dlžníčky významnejšej

hodnoty, čím je spôsobilosť dlžníčky splatiť záväzky voči navrhovateľke už dnes ohrozená. Vzhľadom na
výšku pohľadávky navrhovateľky voči dlžníčke, skutočnosť, že táto pohľadávka nie je inak zabezpečená,
skutočnosť, že vyššie uvedené nehnuteľnosti sú jediným majetkom dlžníčky významnejšej hodnoty a ich
prevodom na inú osobu, ich vložením do obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo ich zaťažením
predkupným právom alebo záložným právom inej osoby by došlo k zníženiu ich hodnoty a bolo by

znemožnené, aby sa navrhovateľka domáhala zaplatenia svojej pohľadávky z finančných prostriedkov
získaných predajom tohto spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ako aj vzhľadom na okolnosť,
žeuždošloanaďalejajdochádzakzaťažovaniunehnuteľnostiprávamiinýchosôb,atonajmäzáložnými
právami, to môže mať výrazne negatívny vplyv na možnosti navrhovateľky domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky. Je preto takmer reálna obava, že majetok dlžníčky nebude postačovať na úhradu

jej dlhu voči navrhovateľke, a teda že exekúcia bude ohrozená, čím su splnené všetky predpoklady na
to, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zaťaží vyššie uvedené nehnuteľnosti záložným
právom v prospech navrhovateľky na zabezpečenie vyššie špecifikovaných pohľadávok navrhovateľky
voči dlžníčke z predmetnej zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na to, že navrhovateľka predpokladá tiež vznik
trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia v súdnom konaní, v ktorom sa budú uplatňovať

v súvislosti jej vyššie uvedené peňažné pohľadávky, navrhovala tiež navrhovateľka, aby súd zriadil
záložné právo v prospech jej osoby aj na zabezpečenie náhrady týchto trov konania a trov právneho
zastúpenia, ktoré navrhovateľke vzniknú, resp. môžu vzniknúť, pričom poukázala na ust. § 151c ods.
2 Obč. zákonníka, podľa ktorého záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne
až budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. V zmysle uvedeného je súd oprávnený

zriadiť záložné právo aj za účelom zabezpečenia náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré
navrhovateľke vzniknú až v budúcnosti, resp. navrhovateľke nemusia vzniknúť vôbec, a ktorých výška
bude presne určená až na základe osobitného rozhodnutia súdu o trovách konania.

2. Dňa 18. 3. 2024 bolo na tunajší súd doručené (prvé) doplnenie predchádzajúceho návrhu na zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia, z 18. 3. 2024, v ktorom navrhovateľka uviedla, že v prílohe dopĺňa
niektoré písomné dôkazy, ktoré opomenula spojiť s pôvodným návrhom na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a ďalej dodala, že dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania, teda súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujenajvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribúty vysokej pravdepodobnosti
a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľa nemožno zaťažovať

procesnými povinnosťami, ktoré nie je spôsobilý splniť z objektívnych dôvodov, najmä súd nemôže
vyžadovať dôsledné preskúmanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať.
Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je za daných okolností
osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla
mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť.

V prípade súkromnoprávnych úkonov úmysel konajúcej osoby je väčšinou rozpoznateľný až v štádiu,
keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim
dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. Je pritom potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou. Uvedené závery je možné aplikovať
vzhľadom na § 344 CSP aj na rozhodovanie o zabezpečovanom opatrení, pričom navrhovateľka
zdôraznila, že v tejto veci existuje potreba ochrany nárokov navrhovateľky, nielen s ohľadom na možný

úmysel dlžníčky zmariť uspokojenie nároku navrhovateľky, ale aj s ohľadom na to, že k tomu môže
dôjsť konaním iných osôb, napríklad v dôsledku zriadenia iného záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku poukázania finančných prostriedkov súdnym exekútorom
v prípade dražby inej osoby, ak vydražená suma presiahne hodnotu vymáhaného nároku a podobne.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou

ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako pri dokazovaní. Postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
zisťovaní skutkového základu pre vydanie predbežného opatrenia § 75 ods. 6 OSP (teraz § 329 ods.
1 CSP) nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na

predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
javia ako nanajvýš vysoko pravdepodobné. Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne
nehnuteľnosti scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie
navrhovateľky zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa jej ešte oplatí uchádzať sa o konečnú

súdnuochranu.Právevyčkávanímnaprejavenieúmysluzostranyžalovanýchbymohlodôjsťkďalšiemu
prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Pokiaľ má byť ochrana
pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne,
nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože
jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo

práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry
dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní pohľadávky.

3. Dňa 20.3.2024 doručila navrhovateľka (druhé) doplnenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, z 20. 3. 2024, v ktorom uviedla, že ďalšie identifikačné údaje navrhovateľky a dlžníčky

a upozornila na to, že v návrhu používa pojmy navrhovateľ a osoba, proti ktorej návrh smeruje (v
skrátenej verzii odporca), hoci tieto nie sú použité v CSP, keďže v zmysle niektorých rozhodnutí
Krajského súdu v Žiline označenie žalobca / žalovaný je vyhradené iba pre účastníkov riadneho
sporového konania, a nie konania o neodkladnom, resp. zabezpečovacom opatrení začatom pred
podaním žaloby.

4. Z (navrhovateľkou predloženej) zmluvy o pôžičke uzatvorenej 4. 1. 2023 medzi navrhovateľkou
ako veriteľom a dlžníčkou vyplynulo, že navrhovateľka sa ako veriteľ touto zmluvou zaviazala požičať
dlžníčkesumu35.000eur,atoprevodomnaurčenýúčet,pričomzmluvnéstranysavzmluvetieždohodli,
že pôžička je úročená „zákonným úrokom, t.j. 5%“. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že dlžníčka sa

zaväzuje vrátiť navrhovateľke poskytnutú pôžičku do 31. 3. 2023 na určený účet.

5. Z (navrhovateľkou predloženého) výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., obec
Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš súd zistil, že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia vlastnia dve osoby, a to D. G. so spoluvlastníckym podielom 1 (ako vlastník s poradovým

číslom 1) a dlžníčka so spoluvlastníckym podielom 1 (ako vlastník s poradovým číslom 2), pričom pri
obidvoch je ako titul nadobudnutia uvedená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov č. V - 2213/2023, vklad povolený 30. 5. 2023, pvz - 256/23. V časti ťarchy je u vlastníka
poradové číslo 2 (dlžníčka) vedené záložné právo v prospech záložného veriteľa : A. C. H., a to nanehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, v podiele 1, na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. V - 2798/2023, vklad povolený 19. 7. 2023, ako aj ďalšia ťarcha, a to Exekučný
príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti voči tejto dlžníčke č. k. : 349EX

341/2023, JUDr. Lucia Ďuricová, Z - 3507/2023. Súčasne súd zistil, že v tomto výpise z listu vlastníctva
sú v časti A - majetková podstata vyznačené (pri každej z nehnuteľností uvedených vo výrokovej často
tohto uznesenia) poznámky o plombe na základe Z - 898/2024 (iná listina.)

6. V rámci spisového materiálu (na čl. 18 a 19 spisu) sa nachádzajú aj (navrhovateľkou predložené)

výtlačky (pravdepodobne) z elektronického systému, a to o dvoch transferoch peňažných súm
v prospech osoby označenej ako F. G., v sume 30.000 eur a 5.000 eur, pričom pri sume 5.000 eur je
uvedenýprevádzkovýdátum1.4.2023aprisume30.000 eurjeuvedenýprevádzkovýdátum1.3.2023.

7. Na čl. 15, predná aj zadná strana spisu strana sa nachádzajú (navrhovateľkou predložené)
„screenshoty“ mobilného telefónu s elektronickou komunikáciou na sociálnej sieti, kde neuvedená osoba

komunikuje s inou osobou označenou ako „F. K.“ (predložené navrhovateľkou) s dátumom 28. 2. (bez
uvedenia roku), v rámci ktorej sa uvádza, že „s peniazmi ťa nesklamem, pošlem ti to, len potrebujem
ešte dva tri dni, aby som doriešila veci ... mám blokovaný účet, tak to riešim ... „ ako aj s komunikáciou
zo 4. 3. (bez uvedenia roku), kde sa uvádza „pracujem na tom ... zajtra budem vedieť, kedy mi pustia
účet, čiže by tom ti to mohla poslať...“

8. Z (ex offo podľa § 185 ods. 2 a ods. 3 CSP súdom vykonanej) lustrácie v databáze súdov SR z 27. 3.
2024 (navrhovateľka túto skutočnosť tunajšiemu súdu neoznámila) súd zistil, že navrhovateľka podala
19. 3. 2024 na upomínacom súde proti dlžníčke žalobu o zaplatenie sumy 35.000 eur s príslušenstvom.

9. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo 4. 1. 2023,
ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.17. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

19. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo 4.
1. 2023, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba L. M. N. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

22. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Medzi základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP
(event. aj podľa § 344 CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP) patrí osvedčenie dôvodnosti a trvania
(peňažného) nároku (vo veci samej) a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (v tomto smere viď aj

komentár k ustanoveniu § 343 ods. 1 CSP v C.H.BECK, na str. 1158, 2016, autori : Števček a kolektív,
kde sa uvádza : „Súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo
ohrozenia exekúcie)“.

24.Súdmalnazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchnavrhovateľkou(zmluvouopôžičkeuzatvorenej
medzi navrhovateľkou ako veriteľkou a dlžníčkou 4. 1. 2023 v spojení s výtlačkami o dvoch transferoch
peňažnýchsúmvprospechosobyoznačenejako„F.G.“nač.l.18a19spisuascreenshotmizmobilného
telefónu o komunikácii s osobou označenou ako „F. K.“ z č.l. 15 spisu) za minimálne osvedčenú
(spravdepodobnenú) dôvodnosť a trvanie peňažného nároku navrhovateľky vo veci samej na zaplatenie

istiny 35.000 eur (podľa zmluvy o pôžičke zo 4. 1. 2023), keďže na základe týchto listinných dôkazov
bolo minimálne osvedčené (spravdepodobnené), že navrhovateľka požičala dlžníčke sumu 35.000 eur,
pričom táto jej doteraz nebola dlžníčkou ani len sčasti vrátená.

25. Pokiaľ ide dlžnú istinu vo výške 35.000 eur súd mal tiež minimálne za osvedčené, že je tu daná

obava, že exekúcia v prospech navrhovateľky bude ohrozená, čo vyplynulo zo zapísaných dvoch tiarch
(u vlastníčky poradové číslo 2, teda dlžníčky) na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D., a to záložného
práva v prospech záložného veriteľa A. C. H. na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. V -
2798/2023 a zapísaného exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva pod č. k. :
349EX 341/2023, JUDr. Lucia Ďuricová, Z - 3507/2023, ako aj z poznámky o vyznačení plomby (pri

uvedených nehnuteľnostiach) pod č. Z-898/2024,

26. Rovnaké závery (o dôvodnosti a trvaní peňažného nároku vo veci samej a obavy, že exekúcia
bude ohrozená - pri dlžnej istine 35.000 eur) platia aj vo vzťahu k súvisiacemu peňažnému nároku
navrhovateľky na zákonné úroky z omeškania z tejto dlžnej sumy za obdobie od 1. 4. 2023 do zaplatenia

(v zákonnej výške - sadzbe určenej podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia), keďže zo zmluvy
o pôžičke vyplynulo, že splatnosť tejto dlžnej sumy bola dojednaná k 31. 3. 2023.

27.Vzhľadom na uvedené považoval súd podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
(v znení jeho dvoch doplnení) za dôvodný v časti týkajúcej sa peňažných nárokov navrhovateľky na

dlžnú istinu vo výške 35.000 eur a zákonných úrokov z omeškania z tejto sumy za obdobie od 1. 4.
2023 do zaplatenia, a preto v tejto časti podľa § 343 ods. 1 CSP (aj bez vyjadrenia dlžníčky a nariadenia
pojednávania podľa § 344 CSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP) nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení
uvedenom vo výroku I. toto uznesenia.28. Súd však nemal ani len osvedčenú dôvodnosť, resp. trvanie nároku (vo veci samej), pokiaľ ide
o peňažný nárok navrhovateľky na „úroky“ (ako súčasť „príslušenstva“), a pokiaľ ide o peňažný nárok

navrhovateľky na trovy konania v súdnom konaní (vo veci samej), vrátane trov právneho zastúpenia
(medzitým už začatom dňa 19. 3. 2024 na upomínacom súde), a preto podľa § 343 ods. 1 CSP (aj bez
vyjadrenia dlžníčky a nariadenia pojednávania podľa § 344 CSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP) v tejto
časti podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (v znení jeho dvoch doplnení) zamietol
(výrok II. tohto uznesenia.)

29. Totiž pokiaľ ide o úrok (navrhovateľka bez bližšieho vymedzenia poukazovala v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia na nárok na „príslušenstvo“, resp. na nárok „najmä“ na „úrok a úroky
z omeškania“), tak súd posudzujúc obsah predloženej zmluvy o pôžičke zo 4. 1. 2023 mal za to,
že čiastkové dojednanie v tejto zmluve o „zákonnom úroku“ je absolútne neplatné pre neurčitosť a
nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 OZ v spojení s § 41 OZ (ktorú nezrozumiteľnosť, resp. neurčitosť

pritom nebolo možné odstrániť ani výkladom), keďže úrok je tam dojednaný spôsobom, že : „pôžička
podľa odseku 1 je úročená zákonným úrokom, t.j. 5%“, avšak z takéhoto vymedzenia predmetu záväzku
nie je vôbec zrejmé, za prvé, za aké časové obdobie bol dojednaný tento úrok v sadzbe 5% (či za rok
alebo za mesiac), a za druhé, vzhľadom na použitie prídavného mena „zákonný“ pred slovom „úrok“
tiež nie je celkom zrejmé, či uvedeným dojednaním strany sporu zamýšľali (len nadbytočne) dojednať

zákonný úrok z omeškania (pretože nie je vylúčené dojednať zákonný úrok z omeškania aj v zmluve,
hoci nárok na neho vyplýva priamo zo zákona, čo často potvrdzuje aj zmluvná prax), alebo či ide ide o
tzv. zmluvný úrok. Keďže tak súd nemal pre absolútnu neplatnosť tohto čiastkového dojednania (na ktorú
je súd povinný prihliadať ex offo) nárok navrhovateľky na tento úrok za dôvodný (a trvajúci), nemohol
tak vyhovieť návrhu na zriadenie záložného práva na uvedený podiel dlžníčky aj pre túto peňažnú

pohľadávku.

30. A pokiaľ ide o trovy (medzitým už dňa 19. 3. 2024 na upomínacom súde začatého) súdneho
konania o žalobe (vo veci samej), t.j. o zaplatenie dlžnej sumy 35.000 eur aj s príslušenstvom, vrátane
trov právneho zastúpenia, tak súd z lustrácie v databáze súdov SR zistil, že navrhovateľka takúto

žalobu podala 19. 3. 2024, a keďže jedným zo základných predpokladov pre zriadenie záložného práva
formou zabezpečovacieho opatrenia je to, že peňažná pohľadávka, pre ktorú sa má zabezpečovacie
opatrenie zriadiť trvá, a keďže peňažná pohľadávka na náhradu trov konania (vo veci samej) vzniká až
právoplatným rozhodnutím súdu v takomto konaní o jej priznaní, bolo zrejmé (keďže ani v prípade, ak
by upomínací súd vydal platobný rozkaz v deň podania žaloby, tak by toto rozhodnutie nebolo k času

nariadeniatohtozabezpečovaciehoopatreniaprávoplatné),žetentopeňažnýnároknemožnopovažovať
za trvajúci, a preto súd nemohol vyhovieť návrhu na zriadenie záložného práva na uvedený podiel
dlžníčky aj pre túto peňažnú pohľadávku. V tejto súvislosti súd poukazuje na komentár k ustanoveniu §
343 ods. 1 CSP v C.H.BECK, na str. 1158, 2016, autori : Števček a kolektív, kde sa uvádza : „V návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak,

aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný“. V súvislosti s argumentáciou
navrhovateľky, že ust. § 151c ods. 2 OZ umožňuje záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá
vznikne až v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, súd poukazuje na to, že
uvedené ustanovenie je vo vzťahu k ust. § 343 ods. 1 lex generalis, a teda § 343 ods. 1 CSP je lex
specialis, ktorý má prednosť a jeho aplikácia vylučuje aplikáciu ust. § 150c ods. 2 OZ. Správnosti tohto

záveru nasvedčuje aj okolnosť, že podľa § 151c ods. 1 OZ sa umožňuje záložným právom zabezpečiť
okrem peňažnej pohľadávky aj nepeňažnú pohľadávku, pričom podľa výslovného znenia § 343 ods. 1
CSPO je možné (sudcovské) záložné právo ako osobitný druh záložného práva zriadiť len na peňažnú
pohľadávku, a teda nie aj na nepeňažnú pohľadávku, čo by sa podľa § 151c ods. 1 OZ (na ktorý sa
odvoláva navrhovateľka ponúkalo.) Vzhľadom na absenciu podmienky trvania peňažného nároku na

trovy konania (vo veci samej) súd nemohol vyhovieť podanému návrhu na zriadenie záložného práva (v
znení jeho dvoch doplnení) na uvedený podiel dlžníčky aj pre túto peňažnú pohľadávku.

31. Vzhľadom na to, že v tomto prípade išlo o zabezpečovacie opatrenie (v časti vyplývajúcej z výroku I.
tohtouznesenia)nariadenéažpozačatíkonaniavovecisamej(žalobavovecisamejbolapodľalustrácie

v databáze súdov SR podaná na upomínacom súde 19. 3. 2024), tak súd už nemohol postupovať podľa
§ 336 CSP, resp. podľa § 337 CSP.32. Vzhľadom na to, že v súvislosti s istinou bola navrhovateľka v tomto konaní úspešná v plnom
rozsahu, súd jej podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal proti dlžníčke nárok na
náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení jeho dvoch doplnení

v plnom rozsahu (100 %)s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.