Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713210845
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8713210845.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: Urbár pozemkové
spoločenstvo Štôla, so sídlom v Štôle, IČO: 42 341 388, právne zastúpeného JUDr. Martinom Tomasom,
advokátom so sídlom v Poprade, na ul. Francisciho č. 3288, proti žalovaným: 1. Slovenská republika,
Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, Tatranská Lomnica č. 66, Vysoké
Tatry, IČO: 54 435 293, právne zastúpenému: JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v
Košiciach, na ul. Žriedlovej č. 3, 2. Ing. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Q. č. XX a 3. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v Q. č. XX, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení Advokátska kancelária

JUDr. Olejár, s.r.o., so sídlom v Poprade, na ul. Mnoheľovej č. 10, IČO: 47 253 070, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 20.03.2023 č.k. 21C 171/2013-380, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade

majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z obsahu zápisnice z výročného valného zhromaždenia Združenia urbarialistov a obyvateľov obce
Štôla - pozemkového spoločenstva uskutočneného dňa 12.04.2013 vyplynulo, že pod bodom 7.
programu bolo oboznámenie sa s návrhom zmluvy o zriadení pozemkového spoločenstva s právnou
subjektivitou a hlasovanie o texte zmluvy. K uvedenému bodu pán V. predniesol úplný text návrhu
zmluvy o zriadení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. V návrhu bola uplatnená

pripomienka Ing. B., ktorý požadoval oznámenie brigád a valného zhromaždenia. Pripomienka bola
akceptovaná.Podľapodielovnaprezenčnejlistinesavýročnéhovalnéhozhromaždeniazúčastnilo69,03
% oprávnených voličov. Pod bodom 8. bola uskutočnená voľba výboru pozemkového spoločenstva na
ďalšievolebnéobdobie.Plénumďalejverejnýmhlasovanímvyslovilosúhlassozačatímsúdnehosporuo
neplatnosť kúpnej zmluvy č. 42/P/2010 zo dňa 25.06.2010, ktorou žalovaní v 2. a 3. rade od žalovaného
v 1. rade nadobudli do vlastníctva sporné nehnuteľnosti.

3. Podľa evidencie pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu v Poprade dňom 29.02.1996
bolo do evidencie zapísané Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce Štôla - pozemkové
spoločenstvo so sídlom Obec Štôla bez právnej subjektivity. Za spoločníkov bol oprávnený konať X. Y..4. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sp 15/2014 - 62 zo dňa 04.03.2021 vo veci navrhovateľov
1. Ing. X. B. a 2. Štátnych lesov Tatranského národného parku proti odporcovi Okresnému úradu V. za
účasti Urbár, pozemkové spoločenstvo Štôla bolo zrušené rozhodnutie odporcu zo dňa 12.03.2014 a

vec vrátená na ďalšie konanie.

5. Autorka X. J. v roku 2020 vydala manuál Pozemkové právo na Slovensku. Podľa časti textu
druhý reštitučný zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a
doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom upravuje navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré
tvoria poľnohospodársku a lesnú pôdu. Netýka sa už iného poľnohospodárskeho majetku. Jedným
z hlavných dôvodov prijatia zákona bol nevyriešený problém neznámych vlastníkov. Bola zmenená
definícia oprávnenej osoby, ktorou bol občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území alebo
dedičia tejto osoby.

6. Z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. nepochybne vyplýva, že povinná osoba nemohla pozemok,
naktorýsavzťahujereštitučnýzákon,previesťododňaúčinnostizákonadovlastníctvainejosoby.Zákon
stanovil zákaz povinnej osoby od účinnosti zákona v zákone definované pozemky previesť na inú osobu
a oprávneným osobám v stanovenej lehote povinnosť uplatniť si nárok na prinavrátenie vlastníctva k
daným pozemkom.

7. Uzavretá kúpna zmluva pri porušení daného zákonného ustanovenia je od počiatku absolútne
neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nie je rozhodné, či účastníci zmluvy
o dôvode neplatnosti vedeli (R 33/1975). Na takúto neplatnosť právneho úkonu je potrebné prihliadať
z úradnej povinnosti. Domáhať sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu môže každý, kto na podaní

žaloby preukáže naliehavý právny záujem. Predmetná žaloba bola súdu doručená v roku 2013 za
účinnosti O.s.p., a preto dôvodnosť podanej žaloby sa posudzovala s odkazom na ust. § 80 písm. c)
O.s.p. (teraz ust. § 137 písm. c), písm. d) C.s.p.). K naliehavosti právneho záujmu sa v danom prípade
všeobecne vyjadril aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Za daných okolností a žalobcom
tvrdeného naliehavého právneho záujmu, že práve uzatvorená kúpna zmluva bráni tomu, aby mohlo byť

príslušným orgánom rozhodnuté o reštitučnom nároku žalobcu k sporným pozemkom, bolo potrebné
zaoberať sa otázkou, či takto tvrdený naliehavý právny záujem je daný vo vzťahu k žalobcovi, ktorý
nebol účastníkom právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov sa
dospelo k záveru, že osoby uplatňujúci si reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z. - spoluvlastníci
a majitelia podielov Združenia bývalých urbarialistov nie sú osobou totožnou so žalobcom v predmetnom

konaní a žalobca samotný si reštitučný nárok neuplatnil. Rovnako sám sa ani nemohol stať právnym
nástupcom fyzických osôb po jeho založení v roku 2013 ako právnickej osoby s právnou subjektivitou.
Jeho orgán - výbor sa nestal ich nástupcom na základe zákona a nemôže vystupovať ako oprávnená
osoba. Z rozhodovacej činnosti súdov je nepochybné, že reštitučný nárok si môžu uplatniť iba fyzické
osoby, čo je zrejmé zo samotného znenia zákona. Sám žalobca nie je osobou, vo vzťahu ku ktorej

malo byť rozhodované o reštitučných nárokoch uplatňovaných pôvodnými fyzickými osobami z roku
2004 príslušným správnym orgánom. Iba uvedené osoby mohli mať naliehavý právny záujem na
vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, dôsledkom čoho by v prípade úspechu mohol príslušný správny
orgán rozhodnúť následne o dôvodnosti navrátenia vlastníctva týmto osobám k pozemkom tvoriacim
predmet prevodu z kúpnej zmluvy. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o jeho tvrdení, že

príslušný orgán nerozhodol o nehnuteľnostiach tvoriacich predmet kúpnej zmluvy medzi žalovanými v
reštitučnom konaní práve pre i vedenie žalovaných v 2. a 3. rade ako vlastníkov na liste vlastníctva. Na
neplatnosť právneho úkonu je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti a ak k takému záveru dospeje
správny orgán, je povinný prihliadať na absolútnu neplatnosť aj tento správny orgán. Správny orgán
doposiaľ o návrhu na navrátenie vlastníctva k sporným pozemkom zo dňa 16.12.2004 právoplatne

nerozhodol a ani nekonštatuje, aby o sporných pozemkoch nerozhodol práve pre dôvod uvádzaný
žalobcom, prípadne aby konanie o reštitučnom nároku prerušil pre konanie o predbežnej otázke vedené
na súde. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný len vtedy, ak je takéto určenie
spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva. Určovacia žaloba má,
ako už bolo mnohokrát judikované, preventívnu povahu a má poskytnúť ochranu právnemu postaveniu

žalobcu skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba nie je opodstatnená
tam, kde došlo k porušeniu práva a bola podaná žaloba na plnenie. Tu súd poukázal na základnú
judikatúru relevantnú pre posúdenie, či v danej veci skutočne ide o naplnenie predpokladu existencie
naliehavého právneho záujmu na takomto určení (R 24/1995, ZSP 40/96, ZSP 3/98, R 17/1972, ZSP6/06, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 111/2008, uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 3Cdo 39/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 136/2009,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 56/2009). Žalobca teda nepreukázal naliehavý

právny záujem na podanej žalobe na určenie právnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala odstránenie
stavu jeho neistoty, prípadne ohrozenia jeho práva.

8. Základ skutkovej obrany žalovaných v 2. a 3. rade spočíval v tvrdení, že v čase odňatia sporných
parciel sa jednalo o parcely vedené ako zastavaná plocha, ktoré parcely ani nemohli byť predmetom

uplatneného reštitučného nároku.

9. Neplatnosť kúpnej zmluvy môže súd posudzovať s odkazom na príslušné ustanovenia reštitučného
zákona týkajúce sa pozemkov, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa
vracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, lesný pôdny fond a
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku v zákone vymedzených dôvodov, ak si v zákonnej

lehote oprávnené osoby toto právo uplatnia na príslušnom orgáne.

10. V danom prípade žalobca nepreukázal, aby pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi
žalovanými spĺňali podmienky stanovené zákonom, ktorých by sa blokačný paragraf týkal a z ktorého
dôvodu mala byť kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Samotná identifikácia parciel

predložená žalobcom zo dňa 30.04.2013, ktorej správnosť namietala žalovaná strana, sporné parcely
XXX/X a XXX/X odvodzuje z časti parcely XXX/X - lúka, pôvodná pozemnoknižná vložka XXX, XXX, ale
novovytvorené parcely sú uvedené ako zastavaná plocha. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX je
rovnako zrejmé, že parcela XXX/X je vedená ako lúka. Je preto dôvodná obrana žalovaných, že sporné
parcely nemohli vzniknúť z pôvodnej parcely uvádzanej žalobcom v podanej žalobe, a to z parcely mpč.

XXX/X. Pôvodná parcela pozemnoknižnej vložky XXX identifikovaná na parcelu XXX/X.X je zapísaná
akomlyn,dom.č.XXsozáhradoukumlynuažalobcasámuvádza,žezuvedenejparcelyvzniklaparcela
KNE XXX/X, ku ktorej si uplatnil reštitučný nárok. Aj daná parcela je však identifikovaná v identifikácii
parciel zo dňa 30.04.2013 ako vodná plocha, ostatná plocha a zastavaná plocha. Z tejto parcely podľa
vyjadrenia žalovaných s odvolaním sa na geometrický plán Ing. A. W. mali byť odčlenené parcely CKN

XXX/X a XXX/X tvoriace predmet kúpnej zmluvy. Spoluvlastníci a majitelia podielov v návrhu zo dňa
16.12.2004 parcelu pozemnoknižnej vložky XXX, mpč. XXX/X.X rovnako definujú ako zastavaná plocha,
dokonca vo vlastníctve obce B..

11. Ak žalobca odkazuje na prax žalovaného v 1. rade pri vybavovaní reštitučných nárokov oprávnených

osôb s tým, že žalovaný pri uzatváraní kúpnych zmlúv vždy vyčkal na rozhodnutie príslušného orgánu,
žalovaný v 1. rade odôvodnil svoj postup pri uzatváraní kúpnej zmluvy tak, že kúpna zmluva bola
uzatvorená až po tom, čo sa žalovaný ubezpečil, že predmet kúpy nie je nehnuteľnosťou podliehajúcou
reštitučnému zákonu č. 503/2003. V tejto súvislosti sa poukázalo na pripojené rozhodnutia súdov,
z ktorých je zrejmé že rozhodnutie Okresného úradu zo dňa 12.03.2014 doposiaľ nenadobudlo

právoplatnosť. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 04.03.2021 č.k. 4Sp 15/2014 - 69 v
odôvodnení aj s prihliadnutím k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uzatvoril, že
rozhodnutie správneho orgánu v časti odôvodnenia navrátenia vlastníctva parcely mpč. XXX/X.X je
nepreskúmateľné, nie je uvedené, ako bola táto parcela rozdelená, následne zapísaná. Podľa bodu
47. odôvodnenia pre účely reštitúcie sa posudzuje druh pozemku v čase jeho odňatia, t.j. v čase jeho

prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Odporca - v danom prípade Okresný úrad neuviedol, o aký
druh pozemkov išlo v čase ich odňatia. K odňatiu pozemkov malo podľa rozhodnutia správneho orgánu
dôjsť v roku 1963. Z identifikácie parciel zo dňa 30.04.2013 predloženej samotným žalobcom súd zistil,
že parcela č. XXX/X.X bola zapísaná ako druh pozemku mlyn, dom č. XX a parcela č. XXX/X ako dom č.
XX a záhrada. Navrátenie vlastníctva k takémuto druhu pozemkov je však v rozpore s ust. § 1 zákona č.

503/2003 Z.z. Ak prevádzané nehnuteľnosti neboli nehnuteľnosťami, ktorých sa týkal zákon č. 503/2003
Z.z., nie je možné uzavretú zmluvu pokladať za neplatnú, pretože obsahuje všetky náležitosti platného
právneho úkonu a príslušným správnym orgánom bol povolený jej vklad.

12. Je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že reštitučný zákon upravuje priznanie finančnej náhrady

oprávneným osobám v zákonom stanovených prípadoch, ak došlo k zastavaniu sporných pozemkov
po ich odňatí. Ak došlo k zastavaniu pozemkov v čase do ich odňatia, teda do prechodu na štát
alebo na inú právnickú osobu, zákon vydanie týchto pozemkov a ani finančnú náhradu neupravuje.
Rovnako je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že súd v danom konaní nie je oprávnený posudzovať,či pri uplatnení nároku na príslušnom orgáne oprávneným osobám prislúcha vydanie pozemkov alebo
priznanie finančnej náhrady.

13. Za daných okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sám nie je aktívne legitimovaný
k podaniu žaloby a rovnako mal preukázané, že zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými nie je možné určiť
za absolútne neplatný právny úkon iba z dôvodu, že bola uzavretá po nadobudnutí účinnosti zákona
č. 503/2003 Z.z. a uplatnení si reštitučného nároku oprávnených osôb. Žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na určení práva, resp. právnej skutočnosti a nebolo preukázané, aby reštitučný nárok

bol uplatnený na sporné parcely na základe zákonom stanovených dôvodov.

14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 C.s.p. a žalovaným ako úspešným stranám v konaní
priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Existenciou alebo neexistenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa
zaoberal Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení zo dňa 31.01. 2022 č.k. 8Co 15/2021-296.
Ak prvoinštančný súd žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, jeho rozhodnutie je v priamom rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Čo sa týka záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, vlastníctvo bývalých urbarialistov
vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXX, kat. úz. B.. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Poprad zo
dňa 12.03.2014 bývalí urbársky spolumajitelia Obce B. sa združili a obnovili pozemkové spoločenstvo

Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce Štôla podľa zákona č. 83/1990 Zb. a podľa §
40 zákona č. 330/1991 Zb. Na valnom zhromaždení dňa 16.11.1990 boli prijaté Stanovy Združenia
bývalých urbarialistov a obyvateľov obce Štôla, ktoré boli registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky dňa 03.01.1991 pod č. B.X. Urbár Pozemkové spoločenstvo Štôla je registrovaná na
Okresnom úrade Poprad v pozemkovom a lesnom odbore. Takáto formulácia sa nachádza vo všetkých

rozhodnutiach, ktoré boli súdu predložené podaním zo dňa 16.04.2014. V danom prípade išlo o
pozemkové spoločenstvo, ktoré bolo založené bez právnej subjektivity. Následne zákon č. 97/2013
Z.z. uložil pozemkovým spoločenstvám bez právnej subjektivity pretransformovať sa na pozemkové
spoločenstvá s právnou subjektivitou a v zmysle § 31 uvedeného zákona boli spoločenstvá bez právnej
subjektivity založené podľa doterajších predpisov, povinné do 30.06.2014 podať návrh na zápis podľa

§ 24. Podľa ust. § 31 ods. 10 zákona, ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa
doterajších predpisov nesplní povinnosť podľa ods. 6, zrušuje sa. To znamená, že na výročnom valnom
zhromaždení Združenia urbarialistov a obyvateľov obce Štôla, pozemkového spoločenstva, bolo prijatie
tohto zákona prejednané a na základe toho bolo vytvorené pozemkové spoločenstvo s tými istými
osobami ako podielovými spoluvlastníkmi, ale už s právnou subjektivitou. Z uvedeného vyplýva aktívna

vecná legitimácia v konaní pre žalobcu. Ak už súd prvej inštancie mal pochybnosť o aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu, mal vyčkať na rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde Prešov pod sp. zn.
4Sp 15/2014 v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžr 124/2016 zo dňa
01.08.2018, pretože to v tomto konaní nemohol konštatovať.

17. Žalobca svoj nárok opiera o ust. § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého povinná osoba
je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so
starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do
vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Ide o tzv. blokačné ustanovenie zákona.

18. Rozhodnutie trpí aj vadou nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti. Nedostatok riadneho a
presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie,
pretožesamutýmodnímamožnosťvnímaťrozsudokakologickýpochopiteľnýcelokasúčasnemožnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom.

19. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.20. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

21. Vo veci pri posudzovaní nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako prvoradého dôvodu
vedúceho k zamietnutiu žaloby, sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

22. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, o porušení jeho práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je
možné sa stotožniť.

23. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

24. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

25. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

26. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

27. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých

prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

28. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnurozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

29. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

30.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

31. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

32. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

33. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že žalobca Urbár
pozemkové spoločenstvo Štôla nie je totožný s osobami uplatňujúcimi si reštitučný nárok podľa zákona
č. 503/2003 Z.z. Týmito osobami, ako to vyplýva z návrhu na navrátenie vlastníctva k pozemkom zo dňa

16.12.2004 (č.l. 6 a 7 spisu), boli spoluvlastníci a majitelia podielov Združenia bývalých urbarialistov a
obyvateľov obce Štôla. Návrh podal v mene spoluvlastníkov a majiteľov podielov Združenia bývalých
urbarialistov a obyvateľov obce Štôla advokát JUDr. Daniel Šaling. Bolo preto povinnosťou žalobcu
hodnovernýmspôsobompreukázať,žejeprávnymnástupcomsubjektu,ktorýsireštitučnýnárokuplatnil.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 01.08.2018 sp. zn. 7Sžr 124/2016 skonštatoval
skutočnosť, podľa ktorej nebolo preukázané, že Urbár pozemkové spoločenstvo Štôla je právnym
nástupcom subjektu, ktorého spoluvlastníci a majitelia podielov (Združenie bývalých urbarialistov a
obyvateľov obce Štôla) si reštitučný nárok uplatnili. Z administratívneho spisu mal za preukázané, že
Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce Štôla bolo zaregistrovaná na Ministerstve vnútra

Slovenskej republiky dňa 03.01.1991 (Stanovy združenia zo 16. novembra 1990). V administratívnom
spise sa nachádza osvedčenie Obce Štôla z 15. mája 1995, ktorým Obec Štôla osvedčuje zápis
Združenia bývalých urbarialistov obce Štôla - pozemkové spoločenstvo so sídlom Štôla do evidencie
pozemkových spoločenstiev podľa § 40 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a § 12b
zákonač.219/1991Zb.suvedenímdňazápisudoevidencie15.mája1995.Súčasťouadministratívneho

spisu je aj oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26. mája 1995, ktorým Združeniu
bývalých urbarialistov pozemkové spoločenstvo - X. Y., Štôla oznamuje zánik združenia s názvom
Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce Štôla vzniknutého registráciou podľa zákona č.
83/1990 Zb. a jeho zaevidovanie na obecnom úrade podľa zákona č. 187/1993 Z.z. ako pozemkovéhospoločenstva. V administratívnom spise sa nachádza aj výpis z registra pozemkových spoločenstiev
vedených Obvodným úradom v Poprade z 18. mája 2007, z ktorého je preukázané, že podľa § 10 ods.
2 zákona č. 181/1995 Z.z. pod č. 96/2 je registrované pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity

s názvom: Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce Štôla - pozemkové spoločenstvo so
sídlom Štôla, deň zápisu do evidencie 29. február 1996. V administratívnom spise sa ďalej nachádza
potvrdenie Obce Štôla z 03.12.2002, že okrem Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce
Štôla, pozemkové spoločenstvo, žiadne iné združenie vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, či lesného
pôdneho fondu v obci Štôla neexistuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej skonštatoval, že v

súdnom spise sa nachádza rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Poprade z 30. apríla 2013 s
doložkouprávoplatnostidňa25.mája2013,zktoréhobolozistené,žepodľa§29zákonač.181/1995Z.z.
sa do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou zapisuje pozemkové spoločenstvo
s názvom Urbár pozemkové spoločenstvo Štôla založené podľa § 11 zákona č. 181/1995 Z.z. Iné
listinné dôkazy sa v administratívnom ani súdnom spise, preukazujúce právne nástupníctvo subjektu
označeného ako Urbár pozemkové spoločenstvo Štôla, nenachádzali.

35. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 04.03.2021, č.k. 4Sp 15/2014-62 viazaný právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení zo dňa 01.08.2018 sp. zn. 7Sžr
124/2016 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Poprad zo dňa 12.03.2014 a vec vrátil na ďalšie konanie.
Argumentácia žalobcu poukazujúca na závery zrušeného rozhodnutia Okresného úradu Poprad zo dňa

12.03.2014 je bez právneho významu, rovnako ako argumentácia o potrebe vyčkania za rozhodnutím
vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4Sp 15/2014. Konanie v tejto veci už totiž bolo
právoplatne ukončené.

36. Žalobca ani v prebiehajúcom konaní ničím právne významným nepreukázal, aby bol právnym

nástupcom Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce Štôla. V tomto smere si teda nesplnil
svoju procesnú dôkaznú povinnosť majúcu za následok neunesenie dôkazného bremena.

37. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

38. Zároveň úspešným žalovaným majúcim v odvolacom konaní plný úspech bola priznaná i náhrada
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,
ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).