Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204127
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123204127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: Mesto Veľký Šariš,
so sídlom vo Veľkom Šariši, na Nám. sv. Jakuba č. 1, IČO: 327 972, právne zastúpeného JUDr.
Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Sládkovičovej č. 8, proti žalovanému:
Peter Jarkovský - CORYN, so sídlom v Prešove, na ul. Jesennej č. 8502/8, IČO: 32 925 042, právne
zastúpenému JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Jesennej č. 8,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
02.10.2023 č.k. 29C 35/2023-92, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolažalovanémupriznalvočižalobcovinárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalej priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej cestné teleso tvoriace predmet

sporu bolo umiestnené na parcele č. XXXX/XX.. V súčasnosti sa nachádza za parcelách č. XXXX/XXX
a č. XXXX/XX. Toto cestné teleso pôvodne ako provizórna panelová cesta bola vybudovaná Pozemným
stavbami, n.p. a hospodárskou zmluvou zo dňa 18.12.1980 došlo k prevodu správy k nehnuteľnostiam
parcelné č. XXXX/X - X v kat. úz. S. S. a stavbám na nich postavených v prospech právneho predchodcu
žalobcu Agrotechniky, n.p., OZ Prešov v stave k 31.08.1981.

3. Prílohou tejto zmluvy bola aj objektová sústava s názvom skladba HSV, kde pod položkou č. X je

uvedená provizórna príjazdová cesta. Podľa výpovedí svedkov H. C., V. H. a M. U. bola budovaná pre
účely zabezpečenia prejazdu motorových vozidiel pri stavbe strediska Agrotechniky, n. p., OZ vo Veľkom
Šariši a viedla od železničnej vlečky okolo areálu bývalej Zeleniny, š.p., až po vstup do areálu bývalej
Agrotechniky. Následne na základe požiadavky Agrotechniky, OZ Prešov, generálne riaditeľstvo vo
Zvolene uvoľnilo investičné prostriedky na jej obnovu položením asfaltového koberca v časti začínajúcej
ešte pred železničnou vlečkou až po vstup do areálu Agrotechniky.

4. Obnova predmetnej komunikácie bola realizovaná niekedy v rokoch 1985-86 výlučne Agrotechnikou,
n. p., OZ Prešov z investičných prostriedkov spoločnosti.5. Zelenina, š.p., sa nepodieľala na jej výstavbe investične ani realizačne. Následne uvedená
komunikácia ako príjazdová cesta bola vedená v účtovníctve Agrotechniky neskôr Agrozetu, š.p.,
ako investičný hmotný majetok pod inventarizačným číslom XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Existencia

pôvodne provizórnej panelovej cesty sa konštatuje okrem objektovej skladby HSV k hospodárskej
zmluve zo dňa 18.12.1980 rozlišujúcej provizórnu príjazdovú cestu, vnútrozávodné komunikácie a
spevnené plochy aj v „Jednostupňovom projekte“ z marca roku 1984, kde je ako investor uvedený
Agrozet. Následne bolo cestné teleso prevedené zmluvou o predaji podniku v rámci privatizácie
Agrozetu, š.p., zo dňa 26.11.1996 na spoločnosť Interagro, s.r.o..

6. Po vyhlásení konkurzu na spoločnosť Ingteragro, s.r.o., uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 28.12.1998 pod sp. zn. 1K 340/98, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 04.09.2001 v rámci
speňažovania konkurznej podstaty úpadcu na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach uznesením
zo dňa 10.08.2001 o súhlase s predajom bola spoločnosti Agrozet SKL, s.r.o., odpredaná príjazdová
cesta pod inventarizačným číslom XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Následne kúpnou zmluvou zo dňa

15.10.2001 túto cestu získal do vlastníctva žalobca. Žalovaným predložené projekty obslužnej a
príjazdovej komunikácie s technickými správami z roku 1979 nepreukazujú, že jeho právny predchodca
Zelenina, š.p., aj zrealizoval ich výstavbu v zmysle projektovej dokumentácie. Čo sa týka rozhodnutia o
povolení stavby veľkoobchodného skladu zeleniny zo dňa 28.09.1984 a kolaudačného rozhodnutia zo
dňa 24.03.1986 tieto sa týkali iba objektov vybudovaných na parc. č. XXXX/XX, nie na parc. č. XXXX/XX.

7. Zároveň rozpočtové náklady predložené žalovaným v predmetnom konaní, ktoré sa nachádzajú na
č.l. 258 - 262 spisu 29C/345/2015 vylučujú, aby obslužná komunikácia bola sporným cestným telesom,
nakoľko z uvedených rozpočtových nákladov vyplýva, že pri budovaní tvrdenej obslužnej komunikácie
zo strany právneho predchodcu žalovaného malo dôjsť aj k osadeniu betónových obrubníkov, k

vybudovaniu chodníka a k položeniu betónových obrubníkov chodníkových, pričom však z ohliadky
vo veci samej a zároveň fotografického materiálu tvoriaceho súčasť znaleckého posudku č. XX/XXXX
vypracovaného Ing. M. N. nevyplýva, aby vedľa spornej komunikácie boli vybudované chodníky a
osadené chodníkové, resp. cestné betónové obrubníky.

8. Podľa tvrdení oboch strán sporu tak právny predchodca žalobcu, ako aj žalovaný mali nadobudnúť
cestné teleso v rámci konkurzných konaní. Konkurzné konanie na spoločnosť Interagro, s.r.o., bolo
vyhlásené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.12.1998 pod sp. zn. 1K 340/1998 a na
spoločnosť Zelenina, š.p., uznesením zo dňa 21.04.1999 pod sp. zn. 1K 519/97. Súpis majetku vo veci
sp. zn. 1K 340/1998 bol správcom konkurznej podstaty vykonaný a predložený konkurznému súdu dňa

08.03.1999 a vo veci sp. zn. 1K 519/97 dňa 08.10.1999.

9. Súpis majetku v konkurze je listinou, ktorá správcu oprávňuje na speňažovanie majetku a ak uplynie
lehota na vylučovaciu žalobu, tak už nie je možné zabrániť speňaženiu majetku do neho zahrnutého.
Titulom pre nakladanie s majetkom úpadcu vrátane nehnuteľnosti je súpis majetku, preto pre speňaženie

majetkuúpadcuniejepotrebné,abyúpadcabolvkatastrinehnuteľnostizapísanýakovlastník,postačuje
presvedčenie správcu, že do podstaty patria. Súpis majetku je dostatočným podkladom pre zápis
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti na ďalší subjekt. Práva a povinnosti spojené so súpisom veci
do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý vec spísal ako prvý. Teda
aj za predpokladu, že predmetná komunikácia bola zhrnutá do súpisu konkurzných podstát právneho

predchodcu žalobcu aj žalovaného, vlastnícke právo svedčí žalobcovi, nakoľko túto komunikáciu do
súpisu ako prvý zahrnul správca konkurznej podstaty právneho predchodcu žalobcu.

10. Medzi stranami zostala spornou otázka, či prevod predmetného cestného telesa kúpnopredajnou
zmluvou zo dňa 15.10.2001 spoločnosťou Agrozet SKL, s.r.o., v prospech žalobcu bol schválený v

zmysle zákona č. 138/1991 mestským zastupiteľstvom žalobcu.

11. V zmysle ust. § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. obecné, resp. mestské zastupiteľstvo
rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom obce a majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce,

schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Podľa
ustanovenia § 12 zák. č. 369/1990 Zb. účinného do 31.12.2001 obecné zastupiteľstvo rokuje vždy
v zbore a je spôsobilé rokovať a uznášať sa vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšinyprítomných poslancov, na prijatie nariadenia je potrebný súhlas 3/5 väčšiny prítomných poslancov. Ak
obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie.

12. Zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) zákona
č. 138/1991 Zb. v znení účinnom do 31.12.2001 vždy podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom.

13. Definíciu nehnuteľnosti obsahuje Občiansky zákonník v ustanovení § 119. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pevný

základ treba skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu možno premiestniť bez
narušenia jej hospodárskeho určenia. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebno-
právnych predpisov a nemusí mať vždy len charakter budovy.

14. Zákon č. 50/1976 Zb. v ustanovení § 43 aj v čase uzatvorenia zmluvy o prevode cestného telesa v
prospech žalobcu charakterizoval stavbu ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo

stavebnýchvýrobkov,ktorájepevnespojenásozemoualeboktorejosadenievyžadujeúpravupodkladu.
Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami
alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo inú stavbu alebo ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v
zemi alebo na inej stavbe, alebo pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia alebo
umiestnenie pod zemou. V zmysle ust. § 43a citovaného zákona sa stavby podľa stavebno-technického

vyhotovenia členia na stavby pozemné a stavby inžinierske. Inžinierskymi stavbami sú okrem iného
diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská. Vzhľadom
na vyššie uvedené je preto sporné cestné teleso v zmysle ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nehnuteľnosťou podliehajúcou pri prevode schváleniu obecného, resp. mestského zastupiteľstva.

15. U obce ako právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania
o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri organizačnej štruktúry
obce o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle
navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho
orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, resp. primátor mesta, znamená výhradné

oprávnenie konať menom obce (mesta) navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.
Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom
prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského
oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí,
je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Rozhodnutie

obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa
individuálne právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav
sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak
spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občiansko-súdnom konaní ako
sporná otázka platnosti zmluvy medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý

z majetkovoprávnych úkonov vyžadujúcich rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať
platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych, ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, nakoľko bez
prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto
zásadaplatíajpreprejavyvôleobcevoblastiobčianskehopráva.Kýmobecnézastupiteľstvonerozhodlo
o majetkovoprávnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného

zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil
starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by obec nezaväzovali,
pretože by tu chýbal prejav vôle obce.

16. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej
korporácie je rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané dňa 29.01.2008 pod sp. zn.
2Co 284/2006, ktoré bolo podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli
odobrené v Náleze Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 389/08 z 01.04.2009. Podľa tohto rozhodnutie je
potrebné odlišovať vykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo

rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp.
aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok
voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych
úkonoch, teda o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnúradu, štatutárny orgán (starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je
teda obmedzené iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany
tretíchosôbmusízohľadniťajverejnýzáujem,rozdeleniekompetenciíverejnýchvolenýchorgánov,resp.

požiadavky ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty
tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov.

17. Podľa tvrdení žalovaného predmetný majetkovo-právny prevod cestného telesa nebol pred
uzatvorením kúpnej zmluvy vopred schválený mestským zastupiteľstvom, nakoľko z predložených

fotokópií, ktoré mu žalobca poskytol nevyplýva, aby tento prevod bol predmetom rokovania mestského
zastupiteľstva žalobcu v roku 2001. Z kópie uznesenia zo dňa 25.09.2001 schváleného pod č. XXX/
XXXX -. XX/XVI zaslanej žalovanému na základe jeho žiadosti o slobodnom prístupe k informáciám
vyplynulo, že predmetné cestné teleso nebolo predmetom rokovania mestského zastupiteľstva žalobcu
a nim schválené. So žalobcom predloženého originálu zápisnice z riadneho zasadnutia mestského
zastupiteľstva vo S. S. zo dňa 25.09.2001, ale vyplynulo, že poslanci sa zaoberali ešte nadobudnutím

nehnuteľnosti darovacou zmluvou ako aj odkúpením cestného telesa - prístupovej komunikácie od firmy
Agrozet v cene 5.000,- Sk. Prevod bol schválený uznesením prijatým pod č. XXX/XXXX-XX/XVI pod
bodom d. Pochybnosti žalovaného vznikli aj v súvislosti s overenou fotokópiou predmetného uznesenia
tvoriaceho súčasť spisu 17C 249/2002, ktoré bolo opatrené inou prezenčnou pečiatkou ako pečiatkou
uvedenou na originále uznesenia.

18. Uvedené rozpory boli aj predmetom vyšetrovania Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v
Prešove odborom kriminálnej polície pod sp. zn. P.-XXX/X-OVK-PO-XXXX na základe oznámenia
žalovaného. Oznámenie bolo uznesením zo dňa 30.04.2012 odmietnuté z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2012. Z odôvodnenia uvedeného

uznesenia vyplýva, že rozdiely v znení uznesenia vysvetlili pri vyťažení Ing. F. P. ako vtedajší primátor
Mesta S. S., M. B. ako vtedajší prednosta a terajší právnik Mestského úradu vo S. S., ktorí zhodne
uviedli, že uznesenia týkajúce sa rovnakého bodu sa v tej dobe písali na jednom liste označenom
ako uznesenie, aj keď to bol vlastne zoznam uznesení. Keďže uznesenia, ktoré sa týkali prevodu
majetku z mesta alebo na mesto boli potrebné k návrhu prevodu pre Správu katastra v originálnych

výtlačkoch, preto pre jednotlivých žiadateľov ich vystavoval Mestský úrad vo S. S. ako originály a len v
časti týkajúcej sa žiadateľov. Preto nie všetky obsahovali všetky časti uvedené v uznesení priloženom
k zápisnici zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva. Keďže boli vydávané na viackrát, nie všetky sú
opatrené rovnakou pečiatkou. Na rozhraní storočí bol na mestskom zastupiteľstve Mesta S. S. schválený
nový erb mesta a poslanci vyžadovali aj jeho používanie hoci ešte nebol schválený heraldickou komisiou

Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Preto v tomto prechodnom období používal pečiatku s novým
erbom sekretariát a primátor ešte používal pečiatku so starým erbom mesta. Z uvedeného dôvodu sú
na niektorých uzneseniach rozdielne pečiatky Mesta S. S.. V tomto prípade nie je naplnená objektívna
ani subjektívna stránka trestného činu. Predložené uznesenia a časť zápisnice ku konaniu vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C 44/2006 sú totožné so zápisnicou a uzneseniami v nej

prítomnými. Z toho vyplýva, že neboli falšované ani pozmenené. Použitie pečiatok s rozdielnymi erbmi
nezakladá falošnosť alebo pozmenenie uznesenia, nakoľko obe sa súbežne používali v období na
rozhraní storočí a tieto sú podpísané primátorom a prednostom mestského úradu, pričom ich pravosť
obaja potvrdili. Navyše sa v tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné konanie páchateľa a znalosť o tom,
že je dôkaz pozmenený. Keďže zápisnica a uznesenie sú pravé, nie je možné v tomto prípade hovoriť

o úmysle páchateľa predložiť pozmenený alebo falšovaný dôkaz.

19. Aj keď pojem verejná listina nie je zadefinovaný v našom právnom poriadku, niektoré zákony tento
pojem používajú a v podstate ide o listinu vydanú príslušným štátnym orgánom alebo iným subjektom,
ktorý je na jej vydanie zákonom splnomocnený. Zovšeobecnením názorov súdov vyjadrených v

publikovanej judikatúre a v iných rozhodnutiach zaoberajúcich sa touto otázkou možno povedať, že
verejnú listinu charakterizujú predovšetkým tieto atribúty.

20. Verejná listina je listina, ktorá pod bodom 1 zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo
osvedčuje, potvrdzuje či proklamuje vznik, existenciu alebo zánik určitých skutočností (najmä právnych

úkonov, rozhodnutí štátnych orgánov alebo orgánov obcí) spôsobilosti, postavenia, statusu, vlastnosti
alebo identity osôb alebo veci; pod bodom 2 je vydaná na podklade zmocnenia vyplynúceho zo zákona
alebo z iného všeobecného záväzného predpisu; pod bodom 3 sa týka otázok, ktoré sú významné nielen
z hľadiska osoby alebo veci, na ktorú sa listina vzťahuje, ale aj z hľadiska záujmov a úloh spoločnostia štátu; pod bodom 4 je spravidla vydaná štátnym orgánom alebo orgánom obce v rámci pôsobnosti
a právomoci danej zákonom, môže byť vydaná aj inou právnickou osobou, avšak v takom prípade je
verejnou listinou len vtedy, ak jej zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis povahu verejnej

listiny priamo priznáva alebo jej priznáva vlastnosti predpokladané v bodoch 1, 2, 3 a 5; pod bodom 5,
ktorej obsah sa podľa práva považuje, ak v predpísanom konaní nie je dokázaný opak, za pravdivý a
záväzný pre všetky subjekty práva, nielen pre tie, ktorých sa listina bezprostredne dotýka.

21. Verejná listina je v podstate písomný dokument, na ktorom je odtlačok pečiatky slovenského orgánu

alebo úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Dôkazná sila verejnej listiny je vyššia než
listiny súkromnej. Ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené na verejnej listine za pravdivé
bez ďalšieho zisťovania.

22. Uznesenie mestského zastupiteľstva S. S. zo dňa 25.09.2001 schválené pod č. XXX/XXXX-XX/
XVI má charakter verejnej listiny a teda skutočnosti v nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ

sa nedokáže ich opak. Z predloženej fotokópie uznesenia na č.l. 394 spisu 29C 44/2006 a na č.l. 65
vyšetrovacieho spisu vyplýva, že prevod predmetného cestného telesa v prospech žalobcu zo strany
právneho predchodcu Agrozet SKL, s.r.o. kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 15.10.2001 bol v zmysle §
9 zákona č. 138/1991 Zb. schválený mestským zastupiteľstvom pod písm. d).

23.Ajkeďzdôvodustratysúdnychspisovzostranyustanovenéhoznalcaužsúčasťourekonštruovaných
spisov nie sú originály zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva žalobcu zo dňa 25.09.2001,
ako aj sporného uznesenia, tieto boli zo strany žalobcu nepochybne predložené a oba originály boli
oboznámené súdom na pojednávaní konanom dňa 28.11.2012 a predložené aj znalcovi pre účely
znaleckého dokazovania.

24. V zmysle vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.10.2019 konštatoval,
že nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, aby išlo o dodatočne vyfabrikovanú zápisnicu zo zasadnutia
mestského zastupiteľstva, vrátane uznesenia o schválení prevodu predmetného cestného telesa. V
rozhodnom období súd prvej inštancie iným originálom sporného uznesenia nedisponoval.

25. K zmene dôkaznej situácie došlo zabezpečením originálu katastrálneho spisu S., ktorého súčasťou
bol aj originál sporného uznesenia, avšak jeho obsahom bolo iba chválenie majetkových prevodov pod
písm. a) až c).

26. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaný vo veci I. ÚS
24/2019).

27. Pokiaľ súdu bol predložený iný originál sporného uznesenia spochybňujúci pravdivosť originálu
predloženého žalobcom, teda, že mestským zastupiteľstvom dňa 25.09.2001 bol schválený aj prevod
predmetného cestného telesa, potom došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu preukázať
pravdivosť ním predloženého originálu uznesenia. Keďže žalobca nespochybnil pravdivosť sporného

uznesenia nachádzajúceho sa v katastrálnom spise S., potom sú tu dôvodné pochybnosti, či pred
uzatvorením kúpnej zmluvy v predmete prevodu vlastníckeho práva k cestnému telesu bol tento prevod
mestským zastupiteľstvom aj riadne schválený.

28. Pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalobcu, teda že na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa

25.09.2001bolschválenýprevodvlastníctvakuvedenémucestnémutelesu,nebolvyvrátenýanizávermi
konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru pod sp. zn. P.-XXX/X-OVK-PO-XXXX a
to konkrétne výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, ako aj prednostu mestského úradu. Obaja totiž
zhodne tvrdili, že v prípade, ak uznesením boli schvaľované viaceré prevody, Mestský úrad vo S. S. prejednotlivých žiadateľov vystavoval ich originály len v časti, ktoré sa žiadateľov týkali, teda nie všetky,
ktoré boli obsahom uznesenia.

29. Pravdivosť vyššie uvedených tvrdení je vyvrátená samotným originálom sporného uznesenia
tvoriaceho súčasť katastrálneho spisu V XXXX/XXXX, ktorý sa týkal iba prevodu vlastníckeho práva k
parceleKNXXXX/Xuvedenejpodpísm.c)spornéhouznesenia,avšakpreúčelyvkladového konaniabol
predložený originál sporného uznesenia týkajúci sa majetkových prevodov aj k ďalším nehnuteľnostiam,
ktoré však predmetom vkladového konania neboli.

30. Pokiaľ žalobca vystavoval originály sporného uznesenia aj v prípade schválených majetkových
prevodov uvedených v bode písm. a) a b) sporného uznesenia, potom by bolo nepravdivé jeho tvrdenie,
že už ďalšími originálmi tohto uznesenia nedisponuje. Z obsahu písm. a) a b) sporného uznesenia
totiž vyplýva, že bol schválený majetkový prevod (kúpa) nehnuteľnosti za účelom zriadenia cesty a
vybudovanie štrkoviska, teda pre účely vkladového konania žalobca musel predložiť ďalšie originály

sporného uznesenia.

31. Existencia originálu sporného uznesenia, v ktorom absentuje písm. d) v predmete schválenia
majetkového prevodu k vyššie uvedenému cestnému telesu vyvoláva dôvodné pochybnosti o jeho
schválení postupom podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb.

32. Pokiaľ žalobca po oboznámení uvedeného originálu sporného uznesenia nenavrhol doplnenie
dokazovania za účelom odstránenia pochybností schválenia majetkového prevodu predmetného
cestného telesa v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zotrval na svojej doterajšej
argumentácii, potom neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a neosvedčil platnosť kúpno-predajnej

zmluvy zo dňa 15.10.2001, ktorou malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k cestnému telesu na
žalobcu.

33. V danom prípade súd rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že k platnému uzatvoreniu zmluvy je nevyhnutný súhlas

mestského zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý ako prejav vôle musí byť obsiahnutý v
príslušnom uznesení mestského zastupiteľstva, spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne náležitosti.
V prípade ak takýto súhlas ako prejav vôle daný nebol, táto skutočnosti má za následok konštatovanie
absolútnej neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť zmluvy
nemôže zmeniť fakt, že jej platnosť strany nespochybňovali, ani skutočnosť, že si účastníci zmluvy

podľa nej poskytovali vzájomné plnenia, nakoľko nemožno konvalidovať právny úkon, ktorý je absolútne
neplatný.

34. S prihliadnutím na uvedené prvoinštančný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 470 ods. 1, článkom 4 ods. 1, § 251, § 259 a § 262
C.s.p.

36. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že závery, ku ktorým dospel súd

prvej inštancie sú svojvoľné a nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Je zjavný rozpor medzi súdom
konštatovaným dôkazom a to uznesením zo dňa 25.09.2001 v spise S. a ostatnými dôkazmi vykonanými
v konaní. Uvedené potvrdzuje aj odôvodnenie rozsudku, podľa ktorého žalobca súdu predložil originál
zápisnice z riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva vo S. S. zo dňa 25.09.2001 s uzneseniami
mestského zastupiteľstva, z ktorej pod bodom 15 vyplýva, že v závere tohto bodu sa poslanci zaoberali

ešte nadobudnutím nehnuteľnosti darovacou zmluvou do majetku mesta, ako aj odkúpením cestného
telesa - prístupovej komunikácie v cene 5.000,- Sk, ktorej prevod bol schválený uznesením pod č. XXX/
XXXX - XX/XVI pod bodom d).

37. Prvoinštančný súd vo vzájomnej súvislosti opomenul vyhodnotiť skutočnosti a listinné dôkazy

predložené do spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru A. T.: P.-XXX/X-OVK-PO-XXXX. V
tomto konaní boli vypočutí Ing. F. P., primátor mesta S. S. v rokoch 1995 až 2010 a M. B.. Títo
priami účastníci zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 25.09.2001 potvrdili, že odkúpenie
cestného telesa - prístupovej komunikácie bolo prerokované na zasadnutí mestského zastupiteľstvavo S. S. konaného dňa 25.09.2001 a zastupiteľstvom bola schválená kúpa cestného telesa za 5.000,-
Sk. Potvrdili aj skutočnosť, že v tom čase bola zaužívaná prax, že žiadateľovi sa mohlo vydať len
uznesenie, ktoré sa ho týkalo. Vo vzťahu ku Správe katastra uviedli, že sa uznesenie vyhotovovalo v

origináli.Zuvedenéhojezrejmé,žesanevydávalpôvodnýoriginálschválenéhouzneseniaresp.zoznam
schválených uznesení prípadne zápisnica zo zasadnutia zastupiteľstva, ktorá obsahovala aj schválené
uznesenia, ale zamestnanec úradu mohol vyhotoviť uznesenie v rozsahu potrebnom pre žiadateľa. Pre
potreby Správy katastra sa uznesenie vyhotovovalo v „originály“, ktoré podpisoval primátor mesta a
prednosta mestského úradu.

38. Pri hodnotení týchto dôkazov je dôvodné poukázať aj na uznesenie vyšetrovateľa Policajného
zboru zo dňa 30.04.2012 a jeho odôvodnenie. Vyšetrovateľ v konaní preveroval okrem iného aj
oznamovateľom namietané rozdiely v uznesení zo dňa 25.09.2001. V dôvodoch uznesenia vyšetrovateľ
nekonštatoval absenciu prerokovania a schválenia uznesenia pod písm. d) o odkúpení cestného telesa.

39. Uznesením zo dňa 08.01.2016 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru
kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika a znalcovi uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok
na základe predloženého spisového materiálu. Súd prvej inštancie predložil znalcovi listiny - originály
- tak ako ich konštatuje v uznesení o pribratí znalca. Pravosť listín spochybňoval žalovaný a na jeho
návrh bolo nariadené znalecké dokazovanie, o čom svedčí skutočnosť, že súd mu uložil povinnosť zložiť

preddavoknaznaleckédokazovanievovýške500eur. Znalecsúdnespisynevrátilapretoprvoinštančný
súd dňa 17.12.2018 nariadil rekonštrukciu spisov vedených pod sp. zn. 29C/44/2006 a pod sp. zn.
29C/345/2015.

40. Listinné dôkazy predložené v originály boli na pojednávaní procesným spôsobom vykonané a až tak

boli predložené na znalecké skúmanie. Tieto originály sa vinou súdom ustanoveného znalca stratili a
súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože mal dokazovať to, čo už raz súdu
preukázal a čo bolo tiež preverované v trestnom konaní. Žalobca už vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 10.04.2012 podrobne opísal prax aká bola na Mestskom úrade vo S. S. pri vyhotovovaní
uznesení mestského zastupiteľstva. Skutočnosť, že pre Správu katastra bol vyhotovený originál

uznesenia vyplynula už z tohto podania. Tu je však potrebné zdôrazniť, že „originál“ uznesenia bol
zásadne vyhotovovaný vo vzťahu k prevodu nehnuteľností, ktoré podliehali vkladovému konaniu, t.j. ak
zastupiteľstvo schválilo na zasadnutí napr. tri prevody nehnuteľností, tak pre potreby katastra sa poslalo
uznesenie so všetkými troma schválenými prevodmi, aj keď vklad vlastníckeho práva sa týkal len jednej
nehnuteľnosti. Prevod cestného telesa nepodliehal vkladovému konaniu a z toho dôvodu ho nebolo

potrebné uvádzať do „originálu“ uznesenia pre potreby katastra.

41. Súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť v tom čase zaužívanej praxi na Mestskom úrade
vo S. S. pri vyhotovovaní jednotlivých uznesení, ktoré schválilo mestské zastupiteľstvo, a to napriek
tomu, že tento spôsob vyhotovovania bol v konaní ozrejmený. Uznesenie Mestského zastupiteľstva S.

S. zo dňa 25.09.2001 č. XXX/XXXX - XX/XVI. má charakter verejnej listiny a teda skutočnosti v nej
uvedené sa považujú za pravdivé pokiaľ sa nedokáže ich opak. Vzhľadom na uvedené nebol zákonný
dôvod presunu dôkazného bremena zo žalovanej strany na žalobcu, pretože žalovaný nepreukázal ním
tvrdenú skutočnosť, že Mestské zastupiteľstvo S. S. neschválilo prevod cestného telesa.

42. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

43. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

44. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

45. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je
možné sa stotožniť.46. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

47. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

48. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

49. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

50. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

51. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

52. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

53.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto

ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.54. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

55. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

56. V danom prípade odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie za podstatný a rozhodujúci dôkaz

odôvodňujúci zamietnutie žaloby považuje originál uznesenia Mestského zastupiteľstva vo S. S. zo dňa
25.09.2001 tvoriaci súčasť katastrálneho spisu V XXXX/XXXX. Podľa tohto listinného dôkazu Mestské
zastupiteľstvo vo S. S. dňa 25.09.2001 schválilo:
a) odkúpenie nehnuteľností v kat. úz. S. S., KN XXXX/X o výmere 242 m2 a KN XXXX/X o výmere 2542
m2 v cene 30,- Sk za 1 m2 na zriadenie cesty,

b) odpredaj nehnuteľnosti v kat. úz. S. S. KN XXXX/X o výmere 1 ha 5465 m2 v cene 50,- Sk za 1 m2
pre vybudovanie štrkoviska a
c) nadobudnutie nehnuteľnosti KN XXXX/X o výmere 856 m2 darovacou zmluvou.
Z tohto jediného, v súčasnosti zachovaného originálu sporného uznesenia nevyplýva, aby predmetom
schválenia majetkového prevodu malo byť i cestné teleso tvoriace predmet sporu. Záver súdu

prvej inštancie, podľa ktorého existencia originálu sporného uznesenia, v ktorom absentuje písm.
d) v predmete schválenia majetkového prevodu k spornému cestnému telesu, vyvoláva dôvodné
pochybnosti o jeho schválení postupom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. Podľa
tohto ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2001 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy
zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku.

57. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

58. Zároveň žalovanému majúcemu v odvolacom konaní plný úspech bola priznaná i náhrada trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2
C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

59. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).