Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722200777
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1722200777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Miroslavy Saxovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: F.. I. V., J.. XX.X.XXXX, G.H. XX,
G., zastúpeného: M. H. Z.. Z. Z., N..V..Q.., V.U. X, G., F.: XX XXX XXX, proti žalovaným: X/ F.. S. H.,
J.. X.X.XXXX, Š. X, N. Z., X/ N. D. N..V..Q.., Y. X, G., F.: XX XXX XXX, obaja zastúpení: M. H. I. &.
K., N..V..Q.., Ž. XD, H., F.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 9C/6/2022-91, zo dňa 3.5.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „D.“ s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 3159
m2, druh pozemku orná pôda, ktorý je vedený Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor pre okres
K., obec N. Z., katastrálne územie N. Z., zapísaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1 k celku;
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa uvedeného určenia domáhal po pripustení zmeny žaloby;

pôvodne sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/
dňa 14.8.2020 označenej ako I.-XXXX/XXXX. Podľa žaloby žalovaná 1/ previedla svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na žalovaného 2/, pričom nebolo rešpektované predkupné právo
žalobcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosť v okrese K., obec N. Z.,
katastrálne územie N. Z., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra D., parcelné číslo XXXX/X, o

výmere 3159 m2, druh pozemku - orná pôda, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu (v podiele 1) a
žalovaného 2/ (v podiele 1). Rozhodnutím č. I.-XXXX/XXXX zo dňa 21.8.2020 Okresný úrad
Pezinok, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2020
medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva v podiele 1 k celku.

4. Predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka umožňuje spoluvlastníkovi kúpiť podiel
iného spoluvlastníka skôr, než ho ponúkne na predaj inej osobe. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľnosti; jeho predkupné právo bolo porušené tým, že žalovaná 1/ mu pred prevodom svojho
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na žalovaného 2/ neponúkla kúpu svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ak žalobca žiada určiť, že podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti je žalovaná 1/, tak
sa domáha vrátenia právneho stavu veci a opätovnej možnosti využitia predkupného práva, ktorénebolo rešpektované. Jeho súčasné neisté právne postavenie sa stane znovu istým. Zároveň žalobca
iba požadovaným určením a rozhodnutím súdu môže dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv
na príslušnom liste vlastníctva. Súd prvej inštancie preto vyjadril presvedčenie, že žalobca má na

požadovanom určení naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko tento vyplýva priamo z
osobitného predpisu (Občiansky zákonník).

5. Po tomto závere sa súd prvej inštancie zaoberal samotným skutkovým stavom veci a jej právnym
posúdením. Uviedol, že pokiaľ dôjde k porušeniu predkupného práva a spoluvlastník prevedie

svoj spoluvlastnícky podiel na inú osobu, t.j. uzavrie kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod
spoluvlastníckeho podielu, ide o relatívne neplatný právny úkon; považuje sa za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (§ 40a Občianskeho
zákonníka). Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu dotknutou osobou sa premlčuje. Trojročná
premlčacia doba sa počíta odo dňa nasledujúceho po relatívne neplatnom právnom úkone, čo je v
tomto prípade dátum 15.08.2020. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranným právnym úkonom

dotknutej osoby, ktorý smeruje voči tomu, kto relatívnu neplatnosť spôsobil. Zákon neurčuje formu
dovolania sa, ale z hľadiska právnej istoty sa odporúča forma písomná. Momentom dôjdenia dovolania
sa adresátovi končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť. Žalobca dňa 21.3.2022
adresoval žalovanej 1/ výzvu na preukázanie ponuky predkupného práva. Z jej obsahu je zrejmé,
že žalobca poukazuje na porušenie jeho predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu

žalovanej 1/ na žalovaného 2/ a upozorňuje ju na skutočnosť, že sa bude domáhať ochrany svojho
práva na súde v prípade, že žalovaná 1/ v lehote 7 dní od doručenia výzvy nepreukáže, že si svoju
ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi splnila. Žalovanej 1/ bola výzva doručená dňa 25.3.2022.
Tento jednostranný právny úkon žalobcu, realizovaný prostredníctvom právneho zástupcu, je dovolaním
sa neplatnosti právneho úkonu, ktorý v premlčacej lehote bol doručený žalovanej 1/. Kúpna zmluva zo

dňa 14.8.2020 sa preto dňom 25.3.2022 stala neplatnou. Neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2020
znamená, že zmluva nespôsobila právne účinky a teda nedošlo platne k prevodu spoluvlastníckeho
podielu žalovanej 1/ na žalovaného 2/. Právny stav platný pred uzavretím kúpnej zmluvy zostáva
zachovaný, t.j. žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, parcela registra D., orná pôda,
parcelné číslo č. XXXX/X o výmere 3159 m2, zapísanej na LV č. XXXX a to v podiele 1.

6. K námietkam žalovaných 1/ a 2/ súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu
na požadovanom určení vysvetlil a zdôvodnenie jeho existencie považuje za dostatočné. Žalobca sa
pôvodne žalobou domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy a žalovaní 1/ a 2/ namietali, že takéto určenie
neponúka žiadne riešenie. Žalobca preto zmenil petit žaloby a riešenie ponúkol v tom, že žiadal určiť

vlastnícke právo žalovanej 1/. Žalovaní 1/ a 2/ namietali, že takýmto určením sa právny stav iba vracia
späť a nerieši sa. Súd prvej inštancie uviedol, že možnosť ochrany spoluvlastníka veci podľa § 40a
Občianskeho zákonníka spočíva v možnosti domôcť sa neplatnosti právneho úkonu, ktorým boli jeho
spoluvlastnícke práva dotknuté. Žalobca inú zákonnú možnosť nemal, ak k prevodu spoluvlastníckeho
podielu žalovanej 1/ došlo bez jeho účasti, vedomosti a participácie. Právny stav sa vracia do momentu,

kedy žalobca bude môcť využiť svoje zákonom garantované predkupné právo a rozhodnúť sa, či kúpi,
alebo nie, spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ v prípade, že ho bude chcieť opätovne previesť. Žalovaní
1/ a 2/ namietali, že nikto nemôže nútiť spoluvlastníka veci, aby zotrval v spoluvlastníctve veci. Súd
prvej inštancie potvrdil pravdivosť uvedeného s tým, že žalovaná 1/ má naďalej možnosť previesť svoj
spoluvlastnícky podiel, avšak za súčasného zachovania práv iného spoluvlastníka.

7. Súd prvej inštancie teda posúdil žalobu ako dôvodnú a určil, že žalovaná 1/ je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „D.“ s parcelným číslom XXXX/X, o výmere
3159 m2, druh pozemku orná pôda, ktorý je vedený Okresným úradom K., katastrálny odbor pre okres
K., obec N. Z., katastrálne územie N. Z., zapísaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1 k celku.

Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a navrhli
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

9. Nestotožnili sa s procesno-právnym posúdením žaloby, ktorou sa žalobca domáhal tzv. spätného
určenia vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ z dôvodu porušeného predkupného práva pri
prevode nehnuteľnosti medzi žalovanými 1/ a 2/. Procesnú prípustnosť žaloby rozporovali v nadväznosti
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/28/2009, zo dňa 26.5.2010, podľa záverov ktorého„jediná situácia, kedy by žaloba o určenie neplatnosti zmluvy mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by
ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté nemali záujem nadobudnúť prevádzaný
spoluvlastnícky podiel. Súčasne však majú záujem zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho

podielu. Práve v takejto situácii ich však zaťažuje dôkazné bremeno preukázať naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmluvy, teda odôvodnenie, z akého dôvodu chcú zabrániť novému nadobúdateľovi
získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal namiesto povinného
nastúpiť, nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie určovacím výrokom. Takýmto rozhodnutím by totiž
došlo k neprípustnému požadovaniu, aby podielový spoluvlastník, ktorý má záujem svoj podiel previesť

v spoluvlastníckom vzťahu zotrval a teda ani nemohol tento svoj spoluvlastnícky podiel predať a teda v
takejto situácii nakladať s predmetom svojho vlastníctva.“

10. Uviedli, že žalobca v konaní neprejavil vôľu nadobudnúť spoluvlastnícky podiel do svojho
vlastníctva. Z uvedeného konkludentne vyplýva, že nemá záujem na nadobudnutí vlastníckeho práva
k predmetnému spoluvlastníckemu podielu. Práve v takomto prípade by aj v zmysle označeného

rozhodnutiaNajvyššiehosúduSRmalojedinežalobcuzaťažovaťdôkaznébremeno,ktoréhopredmetom
je preukázanie, z akého dôvodu nesúhlasí so vstupom žalovaného 2/ do okruhu podielových
spoluvlastníkov spoločnej veci. Predmetné však žalobca v tomto sporovom konaní nepreukázal, čím
dôkazné bremeno uložené mu v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR neuniesol.

11. Podľa žalovaných je tak zrejmé, že žalobca na jednej strane nemá záujem sám sa stať
spoluvlastníkom nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom prevodu
podľa kúpnej zmluvy, no zároveň bráni žalovanej 1/ v prevode spoluvlastníckeho podielu na inú
osobu. Vzhľadom k tejto skutočnosti považovali konanie žalovaného (správne žalobcu - pozn.
odvolacieho súdu) v rozpore so zákazom nútenia podielového spoluvlastníka v zotrvaní v podielovom

spoluvlastníctve,anímvykonanúnámietkurelatívnejneplatnostizakonanievrozporesdobrýmimravmi,
ktoré je absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, respektíve za výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

12. Opätovne dali do pozornosti námietku absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní

predmetnej určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný
ibavtedy,akbybeztakéhotourčeniaboložalobcovoprávoohrozenéalebobysajehoprávnepostavenie
stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím
súdu. Pre možnosť tvrdenia, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom.

Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných
prostriedkov ochrany práva. Navyše v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19.11.2008, sp. zn. 5
Obdo 10/2008 platí, že: ,,Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany
právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva...“. Rovnaké
konštatovaniezaujalajnapríkladkomentárkCivilnémusporovémuporiadkuodvydavateľstvaC.H.Beck,

atokonkrétnevstatipojednávajúcejo§137CSP,konkrétnevčastiV.určovaciažaloba,bod4-naliehavý
právny záujem, z ktorého vyplýva: „Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že
naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti.“

13. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že žalobcovi v prejednávanej veci prislúchala aj iná možnosť

ochrany svojich porušených práv a to konkrétne žaloba o nahradenie prejavu vôle v zmysle § 137
písm. a) CSP, pričom žalobcovi nič nebránilo domáhať sa od žalovaného (2/ - pozn. odvolacieho súdu)
ponúknutia spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom prevodu, na kúpu. Práve takouto žalobou
by žalobca natrvalo odstránil sporné skutočnosti medzi stranami. Naopak, práve konaním žalobcu, na
základe ktorého došlo k vydaniu rozsudku v predmetnej veci vznikol právny stav, kedy žalovanej 1/

naďalej nič nebráni opätovne previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Rozhodnutie v nadväznosti na (podľa
názoru žalovaných procesne neprípustnú) podanú žalobu tak vytvára priestor pre ďalšie spory, čo je
nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom povahy určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP.

14. Výrok napádaného rozhodnutia podľa názoru žalovaných obchádza súčasnú koncepciu typov žalôb,

prípustných podľa § 137 CSP. Podanie (no najmä vyhovenie) tzv. spätnej určovacej žaloby popiera
zmyselaúčelprávnejnormyupravujúcejnároky,ktorýchsajemožnédomáhaťpodanoužalobou.Maliza
to, že (aplikujúc § 140 Občianskeho zákonníka) rozhodnutie súdu, ktorým pri prevode spoluvlastníckeho
podielubezpredchádzajúcejponukyspätneurčípôvodnéhopredávajúcehozavlastníkanehnuteľnostijev rozpore so zmyslom a účelom koncepcie určovacích žalôb v zmysle Civilného sporového poriadku, ako
aj záujmom zákonodarcu vylúčiť nepotrebné žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Ak by naopak
bolo v záujme zákonodarcu ponechanie možnosti domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy pri porušení

predkupného práva, nič by mu nebránilo k zakotveniu § 140 v nadväznosti na § 40a Občianskeho
zákonníka za osobitný predpis, umožňujúci domáhania sa určenia právnej skutočnosti; k uvedenému
však nedošlo. Pripustenie podanej žaloby a následné rozhodnutie súdu v jej zmysle tak považovali za
rozporné s teleologickým výkladom § 137 CSP, čo nie je v súlade ani s rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít SR. Žalobcovia označili podanú (tzv. spätnú určovaciu) žalobu za žalobu na určenie

právnej skutočnosti prezlečenú na prvý pohľad do procesne prípustného šatu, avšak vykazujúcu zjavné
znaky popierania zmyslu a účelu Civilného sporového poriadku. V tomto smere preto naďalej videli
dôvody na zamietnutie podanej žaloby, t.j. z dôvodu procesnej neprípustnosti.

15. Žalovaní ďalej v odvolaní namietli porušenie práva na spravodlivý proces. K naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP došlo viacerými postupmi súdu prvej inštancie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa na žiadnom mieste nezaoberá ich argumentáciou týkajúcou sa
procesnej neprípustnosti žaloby podanej v predmetnej veci, a to s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/28/2009. Žalovaní predmetné skutočnosti (ktoré sú aj obsahom
odvolania) v konaní viackrát namietali, avšak súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení s týmito
podstatnými argumentami nevysporiadal.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ
žalovaní namietajú, že napadnutým rozsudkom vyvolal stav, v rámci ktorého žalovanej 1/ nič nebráni
opätovne previesť vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu na pozemku na tretiu osobu, tak takýto
stav zamýšľal vyvolať od počiatku. Jeho úmyslom nebolo brániť vstupu tretej osoby do podielového

spoluvlastníctva tak, ako to žalovaní opakovane uvádzajú. Domáha sa len ochrany a zachovania
svojho porušeného predkupného práva, ktoré v rámci režimu podielového spoluvlastníctva k veci tvorí
súčasť vlastníckeho práva podielového spoluvlastníka. Žalovanej 1/ nič nebráni nezotrvať v podielovom
spoluvlastníctve a opätovne scudziť svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku, ale so zachovaním
predkupného práva voči žalobcovi. Absolútne sa tak nemožno stotožniť so záverom žalovaných, že

žalobca procesne neprípustnou žalobou v rozpore s preventívnym účelom určovacej žaloby vytvoril
priestor pre vznik ďalších sporov a podanie žalôb. Žalobca totiž dosiahol vopred zamýšľaný konečný
stav, kedy bude pri prípadnom budúcom prevode vlastníckeho práva žalovanej 1/ k spoluvlastníckemu
podielu na pozemku žalobca oprávnený si prednostne uplatniť predkupné právo k ponúkanému podielu
a až následne po jeho odmietnutí bude možné ponúknuť podiel na nehnuteľnosti na kúpu tretím osobám.

Nestotožnil sa tak ani s tvrdením, že jeho konanie bolo v rozpore so zákazom nútenia podielového
spoluvlastníka v zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve.

17. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že z jeho konania konkludentne vyplýva jeho
nezáujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ k pozemku. Nakoľko sa domáha zachovania

jeho porušeného predkupného práva, toto je pripravený si aktívne uplatniť pri prípadnom budúcom
zámere žalovanej 1/ scudziť svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku. Práve protiprávne konanie
žalovanýchnesplnenímponukovejpovinnostižalovanej1/pripraviložalobcuomožnosťsvojepredkupné
právo využiť a prejaviť tak záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ za odplatu.
Úmyslom žalobcu tak nebolo zabrániť vstupu tretej osoby do podielového spoluvlastníctva ani nútiť

žalovanú 1/ zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, ale po celý čas sa len domáha ochrany svojho práva,
ktoré mu zákon explicitne priznáva.

18. V zmysle vyššie uvedeného sa žalobca absolútne nestotožnil s tvrdením žalovaných, že dovolanie
sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy možno označiť pre výkon práva v rozpore s dobrými mravmi za

absolútne neplatné. Práve naopak možno vznesenie námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu
označiť za výkon práva, ktorý požíva právnu ochranu. Pri porušení svojho predkupného práva mal
žalobca tri možnosti, ako sa účinne brániť:

a) namietať relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140

Občianskeho zákonníka,
b)domáhaťsaužalovanej2/,abymuponúklanehnuteľnosťzarovnakýchpodmienoknapredajdohodou
alebo žalobou na nahradenie prejavu vôle aleboc)ponechaťsizachovanépredkupnéprávovočižalovanej2/podľa§603ods.3Občianskehozákonníka;
uvedené zákonné možnosti sú pritom alternatívne a použitie jednej z nich vylučuje využitie zvyšných
možností. Žalobca uprednostnil právo domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko považoval § 40a

a § 140 Občianskeho zákonníka za lex specialis, kým § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa použije
len analogicky. Nakoľko sa tak žalobca nemôže okrem použitého procesného postupu domáhať ochrany
svojho práva inou právnou cestou, mal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovanej
1/ za zachovaný.

19. Vo vzťahu k námietke relatívnej neplatnosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2010, sp. zn. 5Cdo/211/2009 (zákon neustanovuje formu dovolania sa
relatívnej neplatnosti; dovolanie relatívnej neplatnosti nadobúda účinky momentom dôjdenia dovolania
sa neplatnosti do sféry účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu; rozhodnutie súdu v tejto veci
by nemalo konštitutívne účinky a preto možno neplatnosť kúpnej zmluvy ustáliť aj bez rozhodnutia
súdu). Nakoľko sa podaním pôvodnej žaloby a jej následným doručením žalovaným žalobca úspešne

dovolal relatívnej neplatnosti a vyvolal želané účinky absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, obnovil sa
pôvodný vlastnícky vzťah žalovanej 1/ k pozemku. Napriek tomu, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti
žalobcom nastal želaný následok, príslušný kataster nehnuteľností by napriek tejto skutočnosti vecné
právo z nadobúdateľa spätne na prevodcu nezapísal a to až do predloženia súdneho rozhodnutia, keďže
kataster nehnuteľností ako správny orgán nie je vecne oprávnený posúdiť občianskoprávny spor a toto

posúdenie zákon kompetenčne zveruje výlučne všeobecným súdom. V zmysle toho tak bol žalobca
nútený zmeniť svoj žalobný petit na určenie vlastníckeho práva svedčiaceho žalovanej 1/, aby tak
mohli nastať aj vecnoprávne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti v katastri nehnuteľností. Táto
skutočnosť následne neodňateľne preukazuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho
práva žalovanej 1/ k spoluvlastníckemu podielu k pozemku, nakoľko takýto rozsudok je jediným

podkladom na zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Prvostupňový rozsudok
má pritom len deklaratórnu povahu, pričom konštitutívne účinky malo práve dovolanie sa relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, ergo súd len vlastnícke právo žalovanej 1/ potvrdil a skonštatoval už pred
rozhodnutím súdu existujúci právny stav.

20. Po dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy bolo vylúčené podanie žaloby na nahradenie
prejavuvôlenadobúdateľa.Nakoľkopovyvolaníneplatnostikúpnejzmluvynadobúdateľstratilvlastnícke
právo k spoluvlastníckemu podielu na pozemku, nemožno sa už potom od „nevlastníka“ domáhať
prevodu vlastníckeho práva. Zákonné ustanovenia o možnosti žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu
vôle nadobúdateľa sa použijú aj tak len analogicky a žalobca tak mal zato, že je povinný prednostne

sa v zmysle právnej úpravy lex specialis v uvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 140 Občianskeho zákonníka domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu medzi prevodcom a
nadobúdateľom a po úspešnom dovolaní sa následne domáhať určenia vlastníckeho práva prevodcu.

21. S poukazom na skutočnosť, že žaloba na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP je

z hľadiska ochrany žalobcu vylúčená pre jej procesnú neprípustnosť, je žaloba na určenie vlastníctva
žalovanej 1/ prostredníctvom § 137 písm. c) CSP po vznesení námietky relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy jedinou účinnou možnosťou žalobcu brániť svoje porušené predkupné právo, čím je naliehavý
právny záujem na rozhodnutí v merite veci neodňateľne opätovne daný. Žalobca v konaní postupoval
procesne správne a závery žalovaných o žalobe na určenie právnej skutočnosti prezlečenej do procesne

prípustného šatu prijaté v ich spoločnom odvolaní možno odmietnuť ako neoprávnené. Snažil sa
dosiahnuť zosúladenie zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, ktorý nastal po
dovolaní sa relatívnej neplatnosti a nezodpovedá údaju o vlastníkovi zapísanom v katastri nehnuteľností.
Právna teória sa pri ochrane práv zapísaných vo verejnom registri odkláňa od doktríny preventívnej
povahy určovacích žalôb, keď priznáva, že určovacia žaloba môže slúžiť aj na ochranu už porušeného

práva.

22. K námietke žalovaných, že nedostatočné odôvodnenie spôsobilo porušenie ich ústavného práva
na spravodlivý súdny proces, ich žalobca odkázal na bod 11. a tiež 15. rozsudku, ktorý sa osobitne
venuje námietkam vznesenými žalovanými; súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil svoje

rozhodnutie a v zmysle toho možno poznámku žalovaných, že súd úmyselne opomenul v odôvodnení
námietky žalovaných za účelom rozhodnúť tak ako rozhodol, považovať sa irelevantnú.23. Žalovaní v replike k vyjadreniu žalobcu dali do pozornosti, že predmetná právna vec vedená pod
sp. zn. 9C/6/2022 je čo do svojej skutkovej stránky takmer totožná s právnou vecou prejednávanou
Najvyšším súdom pod sp. zn. 2Cdo/28/2009, kde Najvyšší súd SR vyjadril odlišný právny názor od

názoru, ktorý zastáva vo svojom vyjadrení žalobca, a ktorý bol súdom prvej inštancie prevzatý v rámci
výroku a odôvodnenia napádaného rozhodnutia. Závery citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
a to najmä poukaz na nemožnosť bezvýnimočného použitia inštitútu určovacej žaloby, najmä v prípade
ak žalobca určovacím rozsudkom v podstate núti podielového spoluvlastníka zotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu(aneponúkažiadnealternatívneriešenienapríkladvoformezáujmuonadobudnutievlastníckeho

práva k prevedenému spoluvlastníckemu podielu, respektíve zároveň neuvádza žiadne dôvody „prečo
nemá záujem byť v podielovom spoluvlastníctve s nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu“ a „prečo
požaduje zotrvanie pôvodného spoluvlastníka v spoluvlastníckom vzťahu“) sú podľa žalovaných na túto
právnu vec v plnom rozsahu aplikovateľné.

24. Žalovaní mali za nesporné, že aj keď hmotnoprávne normy priznávajú oprávnenému z predkupného

práva jednotlivé nároky (ktoré žalobca popisuje v ním podanom vyjadrení), tak pri voľbe jedného
z nárokov je potrebné zvažovať jeho uplatnenie v nadväznosti na skutkové okolnosti danej právnej
veci. Podľa ich názoru ak má žalobca konkrétne skutkové argumenty, na základe ktorých je
možné odôvodnene predpokladať, že nebude mať záujem o spoluvlastnícky vzťah s nadobúdateľom
spoluvlastníckeho podielu, je na mieste pripustiť podanie určovacej žaloby. V predmetnej právnej veci

však zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu konkrétnych argumentov, respektíve dôkazov, ktoré by s
poukazom na citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/28/2009 zakladali dôvodnosť určovacej žaloby.
Žalobca mal v tejto veci postupovať žalobou o nahradenie prejavu vôle, ktorá by efektívnejším spôsobom
zabezpečila jeho nárok a zamedzila by súčasnému stavu nútenia žalovanej 1/ v zotrvaní v podielovom
spoluvlastníctve.

25. Skutočnosť, že žalobca sa svojim vlastným konaním (dovolaním sa relatívnej neplatnosti) vystavil
stavu, kedy úspešne nemôže požadovať nahradenie prejavu vôle, nie je podľa názoru žalovaných
dôvodná. Žalobca mal už v čase uskutočňovania predmetného právneho úkonu (dovolávania sa
relatívnej neplatnosti) myslieť na dôsledky takéhoto konania, a ďalšiu možnosť uplatnenia svojich

nárokov súdnou cestou. Spomenuté tvrdenie naberá o to viac na dôvodnosti v súvislosti so
skutočnosťou, že žalobca už bol v čase dovolania sa relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
zastúpený kvalifikovaným zástupcom - advokátom.

26. Záverom vyjadrenia žalovaní opätovne odkázali na argumentáciu obsiahnutú v podanom odvolaní,

týkajúcu sa skutočnosti, že žalobca podanou žalobou obchádza účel a zmysel právnej normy - § 137
CSP, keď sa domáha spätného určenia vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ (v zmysle písm.
c) citovaného ustanovenia), nakoľko domáhanie sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (ako právnej
skutočnosti) nie je s poukazom na § 137 písm. d) CSP a § 140 Občianskeho zákonníka možné. Aj
keď je zo znenia podanej žaloby (na podklade jej zmeny) zrejmé, že po formálnej stránke je žaloba

prípustná, nakoľko sa žalobca domáha určenia či tu právo je alebo nie je, poukázali na skutočnosť,
že žalobca sa podanou žalobou snaží navodiť úplne rovnaký stav, ako mal v úmysle navodiť pôvodne
podanouurčovacoužalobouvzmyslepísmenad)spomenutéhoustanovenia,ktorousadomáhalurčenia
neplatnosti kúpnej zmluvy. Práve v tomto prípade je podľa názoru žalovaných potrebné nazerať na
podanú žalobu nie len v súvislosti s gramatickým výkladom § 137 CSP, ale je potrebné brať do úvahy

aj systematický a teleologický výklad právnej normy, teda úmysel zákonodarcu vylúčiť určovaciu žalobu
o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva. Žalobcom podaná žaloba v
plnom rozsahu napĺňa špecifikáciu a náležitosti takej určovacej žaloby, ktorú mal zákonodarca v úmysle
prijatím nového procesnoprávneho kódexu vylúčiť, pričom zo strany žalobcu bola následne len formálne
prevedenádonaokoprípustnejpodoby.Konaniežalobcujetakvpriamomrozporesozmyslomaúčelom

§ 137 CSP.

27. Žalobca vo vyjadrení k replike žalovaných citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
26.5.2010, sp. zn. 2Cdo/28/2009: „K tomu možno poznamenať, že v prípade účinného dovolania
sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa oprávnený

spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože (nadobúdateľ)
platnejunenadobudol.“Vzmysleuvedenéhotakzotrvalnadôvodnostipodanejžaloby,pričomurčovaciu
žalobu na určenie vlastníckeho práva mal za procesne prípustnú. Podľa žalovaných sa mal hneď od
začiatku vydať cestou podania žaloby o nahradenie prejavu vôle voči nadobúdateľovi nehnuteľnosti.Uvedené riešenie bolo však len jednou z troch možností, ktoré zákon žalobcovi na ochranu porušeného
predkupného práva ponúka. Nakoľko ide o zákonné možnosti oprávneného z predkupného práva,
výber jednej z možností prislúcha výlučne oprávnenému na základe jeho voľnej úvahy. Žalobca vyjadril

domnienku, že nakoľko možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy vyplýva z lex specialis
právnej úpravy vecného predkupného práva a domáhanie sa nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa či
ponechanie si predkupného práva voči nadobúdateľovi sa uplatnia ako právna úprava len analogicky,
oprávnený z porušeného predkupného práva by mal prednostne využiť práve možnosť domáhania sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu sa už po

dovolaní sa relatívnej neplatnosti nemožno domáhať nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa alebo si
predkupné právo voči nemu ponechať, keďže mu vlastnícke právo neprislúcha. Pri dovolaní sa relatívnej
neplatnosti kúpna zmluva nadobudla charakter od počiatku absolútne neplatného právneho úkonu
a teda na nadobúdateľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti platne neprešlo. Z uvedeného dôvodu sa
tak žalobca môže domáhať uplatnenia predkupného práva už len splnením ponukovej povinnosti od
skutočného vlastníka, t.j. žalovanej 1/, pri budúcom prevode. Po dovolaní sa relatívnej neplatnosti a

doručení tohto hmotnoprávneho úkonu do sféry dispozície účastníkov kúpnej zmluvy je tento spôsob
jedinou možnosťou. Na ochranu porušeného predkupného práva a možnosť si ho voči žalovanej 1/ pri
zamýšľanom budúcom prevode vlastníckeho riadne uplatniť bolo však potrebné domáhať sa žalobou
určenia vlastníckeho práva žalovanej 1/.

28. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaných, že ide o spätné určenie vlastníckeho práva žalovanej
1/. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti spôsobilo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy od počiatku
a návrat do právneho stavu pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Uvedené znamená, že žalovaná 1/
neprestala byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ergo nemôže ísť o spätné určenie jej vlastníckeho
práva.Rozsudoksúdupriurčenívlastníckehoprávažalovanej1/mádeklaratórnyúčinokalenpotvrdzuje

už existujúce vlastnícke právo; v žiadnom prípade sa vlastnícke právo rozsudkom súdu nanovo
nezakladá. Takéto rozhodnutie súdu zosúladí právny stav so stavom skutkovým a následne bude slúžiť
ako podklad k zápisu zmeny vlastníka v katastri nehnuteľností. Príslušný katastrálny odbor okresného
úradu ako správny orgán nie je pritom oprávnený riešiť otázku spornosti vlastníckeho práva, nakoľko
túto zákon výlučne zveruje do kompetencie všeobecných súdov. Bez existencie takéhoto rozhodnutia

by tak v katastri nehnuteľnosti zotrval pri spoluvlastníckom podiele na nehnuteľnosti zápis žalovaného
2/ ako de facto vlastníka, pričom právne vlastnícke právo k tomuto spoluvlastníckemu podielu prislúcha
aj naďalej žalovanej 1/. V zmysle rímskej zásady nemo plus iuris nie je pritom žalovaný 2/ oprávnený
nehnuteľnosťou disponovať, podľa nesprávneho katastrálneho zápisu bez zosúladenia so skutočným
stavom je však obmedzené aj právo žalovanej 1/ voľne s nehnuteľnosťou nakladať a to vrátane možnosti

opätovne scudziť nehnuteľnosť v prospech žalovaného 2/. Uvedené jasne preukazuje naliehavý právny
záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva žalovanej 1/. S poukazom na predchádzajúcu
vetu by bez požadovaného rozhodnutia nastala neriešiteľná právna situácia a preto je záver žalovaných
o procesnej neprípustnosti podanej žaloby neudržateľný.

29. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok v zmysle § 378 ods.
1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejne vyhlásil.

30. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/
ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim dňa 14.8.2020. Súd prvej inštancie uznesením č.k.
9C/6/2022-67, zo dňa 22.11.2022, pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
žalovaná 1/ je podielovým spoluvlastníkom špecifikovanej nehnuteľnosti v podiele 1. Napadnutým
rozsudkom zmenenej žalobe vyhovel, keď mal za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. Pri porušení predkupného práva žalobcu, keď mu žalovaná 1/ pred prevodom
svojho spoluvlastníckeho podielu na žalovaného 2/ tento neponúkla, a po dovolaní sa relatívnej
neplatnostikúpnejzmluvyzostranyžalobcu,saprávnystavvraciadomomentu,kedyžalobcabudemôcť
využiť svoje zákonom garantované predkupné právo a rozhodnúť sa, či kúpi, alebo nie spoluvlastnícky
podiel žalovanej 1/ v prípade, že ho bude chcieť opätovne previesť. Žalobca iba požadovaným určením a

rozhodnutím súdu môže dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv na príslušnom liste vlastníctva. Súd
prvej inštancie preto vyjadril presvedčenie, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného predpisu (Občiansky
zákonník).31. Žalovaní v odvolaní (pri nespornosti zisteného skutkového stavu veci) namietli absenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, a to najmä s poukazom na závery uznesenia

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2Cdo/28/2009.Pokiaľpodľanichžalobcanajednejstrane
nemá záujem sám sa stať spoluvlastníkom nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorý
bolpredmetomprevodupodľakúpnejzmluvy,nozároveňbránižalovanej1/vprevodespoluvlastníckeho
podielu na inú osobu, je konanie žalobcu v rozpore so zákazom nútenia podielového spoluvlastníka
v zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve; námietku relatívnej neplatnosti vykonanú žalobcom mali za

konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
respektíve za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukázali na inú možnosť ochrany porušených práv žalobcu, a to konkrétne na žalobu o nahradenie
prejavu vôle v zmysle § 137 písm. a) CSP. Podľa žalovaných napadnutý rozsudok vytvára priestor pre
ďalšie spory, čo je nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom povahy určovacej žaloby podľa § 137
písm. c) CSP; výrok napadnutého rozsudku podľa názoru žalovaných obchádza súčasnú koncepciu

typov žalôb, prípustných podľa § 137 CSP.

32. Napriek tomu, že slovenská právna úprava predkupného práva spoluvlastníkov je dlhodobo
nemenná (§ 140 Občianskeho zákonníka), nesporne má mimoriadne stručný, rámcový charakter.
Postupnou judikatórnou činnosťou súdov sa ustálilo, že ustanovenia o zmluvnom predkupnom

práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka) sa primerane vzťahujú aj na predkupné právo
spoluvlastníkov. Týka sa to aj porušenia predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré ako súčasť
podielového spoluvlastníctva prirodzene vedie k množstvu právnych sporov .... V tomto kontexte
sa vyprofilovali nasledujúce právne prostriedky, ktorými sa oprávnený spoluvlastník môže domáhať
nápravy porušenia predkupného práva spoluvlastníkov: a/ možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti

právneho úkonu medzi spoluvlastníkom (zaviazanou osobou) a nadobúdateľom (treťou osobou) z
dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka), b/ možnosť
domáhať sa mimosúdne od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný
spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky
podiel od povinnej osoby (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka); a ak tak tretia osoba (nadobúdateľ

spoluvlastníckeho podielu) neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde
vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP),
c/ naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči novému nadobúdateľovi
podielu (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Výber právneho prostriedku oprávneného vlastníka
smerujúceho k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného práva je plne v jeho autonómii. Aj

napriek tomu, že oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu z uvedených právnych možností, ich
kumuláciajevylúčená(rozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/91/2008).Vprípaderôznychsúdnych
žalôb musí súd vždy uprednostniť riešenie neplatnosti právneho úkonu, s ktorým expressis verbis
počíta aj samotný zákonodarca v § 40a Občianskeho zákonníka. Ostatné spôsoby nápravy odvodené
od porušenia zmluvného predkupného práva predstavujú len komplementárny (individuálny) spôsob

ochrany oprávneného vlastníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/208/2019).

33. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany
povinného spoluvlastníka možnosť dovolať sa buď relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle §
40a Občianskeho zákonníka (pri popretí dôvodu neplatnosti domáhať sa na súde spravidla určenia

neplatnosti právneho úkonu, prípadne určenia vlastníctva) alebo sa domáhať prevodu scudzeného
podielu od nadobúdateľa za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby (ak tak
nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí
prejav vôle nadobúdateľa) alebo stav akceptovať a ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi.
Každý z uvedených nárokov sleduje iný cieľ, pričom súbežné uplatnenie týchto nárokov je z povahy

veci vylúčené.

34. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia
§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená

osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu
dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto
relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej
neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý samusí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak
ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť

právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu
dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo
námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa

relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa
katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný) (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 31. 8. 2010, sp. zn. 5 Cdo 211/2009).

35. Aký prípadný procesný prostriedok ochrany oprávnený spoluvlastník pri porušení jeho predkupného
práva použije, závisí predovšetkým od toho, aký hmotnoprávny nárok sa rozhodne uplatniť. Zámer,
ktorý oprávnený spoluvlastník chce v tomto prípade dosiahnuť, je spravidla zrejmý už z toho, aký
hmotnoprávny úkon pri porušení predkupného práva využije. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, aby nastali účinky neplatnosti, stačí aj

mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej. To platí aj v prípade, ak predmetom právneho úkonu
je nehnuteľnosť a i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu, už vzniklo vkladom
do katastra nehnuteľnosti vecné právo. Po obsahovej stránke z prejavu vôle musí byť zrejmé jednak
to, že relatívna neplatnosť právneho úkonu sa skutočne uplatňuje a jednak, v čom konkrétna vada
právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť, spočíva (napr. že predávajúcim spoluvlastníkom

bolo pri prevode spoluvlastníckeho podielu porušené jeho predkupné právo podľa § 140 Občianskeho
zákonníka). Účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu (t. j. jeho neplatnosť) nastavajú okamihom
dôjdenia prejavu vôle do dispozičnej sféry povinných osôb ex tunc, t. j. spätne ku dňu uzavretia
právneho úkonu. Ak povinná osoba uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti popiera, prípadne povinné
osoby odmietajú upraviť svoje vzájomné práva, vzniká tu medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov

spornosť ohľadne neplatnosti právneho úkonu. Z hľadiska naliehavého právneho záujmu je potom
podstatné predovšetkým to, či oprávnený spoluvlastník uplatneným procesným prostriedkom môže
dosiahnuťodstránenietejtospornosti.Akúčelomtohtošpecifickéhooprávneniaúkonomdotknutejosoby
je reparácia porušenia právnej povinnosti, potom z pohľadu naliehavého právneho záujmu je v prípade,
ak predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť a na jej základe už bol povolený vklad vlastníckeho práva

v prospech nadobúdateľa podstatné aj to, či výrok vyhovujúceho rozsudku môže byť podkladom pre
zápis do katastra nehnuteľností, ktorým sa obnoví pôvodný vlastnícky stav (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/542/2015).

36. V predmetnom spore sa žalobca ako opomenutý podielový spoluvlastník rozhodol uplatniť voči

žalovanej 1/ a žalovanému 2/ osobitnú formu postihu za porušenie predkupnej povinnosti podľa § 40a
Občianskeho zákonníka. Dovolal sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/
a žalovaným 2/ dňa 14.8.2020 (z dôvodu, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu bolo opomenuté a
tým porušené jeho predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka).

37. V dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy došlo k obnove pôvodného spoluvlastníctva, v
danom prípade žalovanej 1/. V prípade, že by žalovaní 1/ a 2/ uvedenú skutočnosť akceptovali, t. j. urobili
úkony smerujúce k zápisu spoluvlastníctva žalovanej 1/ do katastra nehnuteľností, nevznikol by nesúlad
medzi zápisom v stave katastra nehnuteľností a právnym stavom. Na odstránenie tohto nesúladu
slúži práve žaloba na určenie vlastníckeho práva (zhodne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Cdo/136/2021). Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ pri
neplatnosti kúpnej zmluvy odmietajú upraviť vzájomné práva. Medzi žalobcom ako právnym úkonom
dotknutou osobou a žalovanými tu nepochybne došlo k spornosti ohľadne následkov neplatnosti kúpnej
zmluvy, čím zostalo sporné aj to, či žalovaná 1/ je po dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Odstránenie tejto spornosti žalobca mohol dosiahnuť práve

uplatnením procesného nástroja formou žaloby o určenie, že žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti. Predmetnou určovacou žalobou uplatnenou žalobcom teda možno teda
dosiahnuť odstránenie spornosti, ku ktorej došlo medzi účastníkmi právneho vzťahu (a odstránenie
nesúladu medzi zápisom v stave katastra nehnuteľností a právnym stavom), bez toho, aby sa uvedenoužalobou zbytočne vyvolávalo konanie, po ktorom by muselo nasledovať ďalšie súdne konanie (ako bez
ďalšieho uviedli v odvolaní žalovaní). Žalobca tak v predmetnom spore má naliehavý právny záujem v
zmysle § 137 písm. c) CSP na požadovanom určení, že spoluvlastníkom špecifikovanej nehnuteľnosti

v podiele 1 je žalovaná 1/, keďže sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri (katastri
nehnuteľností) so skutočným právnym stavom. Nie je preto dôvodná ani odvolacia námietka ohľadom
obchádzania súčasnej koncepcie typov žalôb, prípustných podľa § 137 CSP, výrokom napadnutého
rozsudku.

38. Odvolacej argumentácii žalovaných smerujúcej k záverom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/28/2009 nemôže odvolací súd priznať úspech. Dovolací súd v označenom
rozhodnutí (v ktorom sa vo všeobecnosti zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti zmluvy) na jednej strane uvádza ako možnosti osoby dotknutej porušením predkupného
práva dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy podľa § 40a Občianskeho zákonníka, alebo domáhať sa
na nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu ponúknutia veci na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho

zákonníka; uzatvára, že v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu sa nemôže oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ
vec ponúkol na kúpu, pretože (nadobúdateľ) ju platne nenadobudol. Na strane druhej dovolací súd v
označenom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ostatní spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto
by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na

rozhodnutie súdu určovacím výrokom (určenie neplatnosti zmluvy). Pri pripustení možnosti dovolania
sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu však dovolací súd v označenom
rozhodnutí nedáva odpoveď na otázku, ako by mala osoba dotknutá porušením predkupného práva
postupovať po dovolaní sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy. Ak totiž zákon pripúšťa možnosť dovolania
sa relatívnej neplatnosti zmluvy, pričom súdna prax ustálila nemožnosť kombinácie nárokov pri porušení

predkupného práva, bolo na mieste dať odpoveď aj na uvedenú otázku. Jej zodpovedaním sa však
zaoberali následné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré uviedol odvolací súd v
zdôvodnení naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

39. Odvolací súd rovnako nemal za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných, že pokiaľ žalobca na

jednej strane nemá záujem sám sa stať spoluvlastníkom nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, no zároveň bráni žalovanej 1/ v prevode
spoluvlastníckeho podielu na inú osobu, je jeho konanie v rozpore so zákazom nútenia podielového
spoluvlastníka v zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve, a ním vykonaná námietka relatívnej neplatnosti
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, respektíve ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak totiž žalobca využil jednu zo zákonných možností pri porušení predkupného práva (práve
žalovanou 1/, ktorá zmluvu uzavrela so žalovaným 2/), tak dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy
bolo postupom súladným s § 40a Občianskeho zákonníka a podanie predmetnej zmenenej žaloby
výlučne následkom nesúhlasu žalovaných s následkom namietanej relatívnej neplatnosti zmluvy a ich

nezáujmom na vyriešení danej spornosti.

40. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietli skutočnosť, že žalobcovi prislúchala aj iná možnosť ochrany
porušených práv, a to konkrétne žaloba o nahradenie prejavu vôle v zmysle § 137 písm. a) CSP, pričom
žalobcovi nič nebránilo domáhať sa od žalovaného 2/ ponúknutia spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol

predmetom prevodu, na kúpu, tak odvolací súd odkazuje na vyššie uvedenú časť odôvodnenia, v ktorej
uvádza možnosti oprávneného spoluvlastníka z predkupného práva pri porušení predkupného práva;
súbežné uplatnenie týchto nárokov je z povahy veci vylúčené. Žalovaní tak síce majú pravdu v tom,
že žalobca mal aj iné možnosti, ale bolo výlučne na žalobcovi, aký nárok z porušenia predkupného
práva využije a bude uplatňovať. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom vytvára napadnutý

rozsudok priestor pre ďalšie spory, ako tvrdia v odvolaní žalovaní. Ako totiž správne uvádzajú, žalovanej
1/ naďalej nič nebráni opätovne previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ k tomu však príde pri
zachovaní predkupného práva žalobcu, tvrdenie o priestore pre ďalšie spory je bez reálneho základu.

41. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s procesnou

argumentáciou strán sporu, vychádzajúc z konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, akých nárokov sa žalobca v konaní domáhal, aké
dôkazné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strany použili; ďalej vysvetlil, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vyjadril sa k procesu vykonaného dokazovaniaa vysvetlil, ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje závery, vrátane záveru o existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, zrozumiteľne v napadnutom rozsudku
odôvodnil, čím naplnil požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods.

2 CSP. Odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu. Preto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým súd objasnil skutkový a právny základ
rozhodnutia a vysporiadal sa s dôvodnosťou relevantných argumentov strán sporu, stačí na záver o tom,

že z tohto aspektu je realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces.

42. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech,
priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).