Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208219
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8116208219.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu O.. E. P., narodeného XX. J. XXXX, M., F. Z. XX,
zastúpenéhoadvokátkouJUDr.StelouWildeovou,Prešov,Palárikova3,IČO:31300201,protižalovanej
E.. L. P., narodenej X. D. XXXX, M., F. Z. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Andrejcovou,
Humenné, Štefánikova 22, IČO: 37 797 379, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/72/2016, o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 28. októbra 2021, č. k. 7Co/13/2021-756, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom z 6. októbra 2020, č. k. 28C/72/2016-716 v spojení s opravným uznesením z 18. januára

2021, č. k. 28C/72/2016-747 a opravným uznesením z 28. januára 2022, č. k. 28C/72/2016-773 Okresný
súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že
žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva byt č. X na 2. poschodí, vchod č. XX v bytovom
dome so súp. č. XXXX postavenom na parcele registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape pod parc.
č.8345,vpodiele1/1,spoločnéčastiaspoločnézariadeniadomu,vpodiele51/2588,LVč.XXXX,k.ú.H.
a pozemok C-KN parc. č. 8345, o výmere 878 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v podiele

51/2588, LV č. XXXXX, k. ú. H. a žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti -
rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape pod
parc. č. 924/2, zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1, zapísanom na LV č. XXX, k. ú. M. a pozemok
C-KN parc. č. 924/1, o výmere 410 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1,
zapísanom na LV č. XXX, k. ú. M. a pozemok C-KN parc. č. 924/2, o výmere 121 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1 na LV č. XXX, k. ú. M. a pozemok k. ú. R. zapísaný v LV č.

XXX, C-KN 151/17. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej ako vyrovnávací podiel z vyporiadania
BSM sumu 27.465 eur, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Ďalej vyslovil, že štát má
voči žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške po 50 %. Žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania.
1.1. Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 20. apríla 2016 domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany

sporu uzatvorili manželstvo dňa 28. júna 1986. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 17C/351/2014 zo dňa 18. marca 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
13. mája 2015. Z manželstva sa narodili dve, v súčasnosti už plnoleté deti. V priebehu sporu sa strany
zhodli na tom, že predmetom vyporiadania BSM nebudú hnuteľné veci, ktoré uvádzali počas sporu,
pretože ide o majetok nepatrnej hodnoty a teda ich vlastníkom je ten, kto tieto veci užíva v súčasnej
dobe. Nebolo sporným to, čo patrí do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, okrem

bytu, pri ktorom žalovaná uvádzala, že mal patriť do jej výlučného vlastníctva. Pri ustálení vlastníctva k
predmetnému bytu súd prvej inštancie vychádzal z toho, že manželia v rozhodnom čase boli manželmi ažalobca nebýval so žalovanou len krátke obdobie 7 mesiacov. Zvýraznil skutočnosť, že k nadobudnutiu
vlastníckeho práva, teda k zápisu v katastri nehnuteľností došlo už v čase, kedy manželia obnovili
spolužitie a to na mnoho ďalších rokov. Takéto krátke opustenie spoločnej domácnosti nemá za následok

to, aby vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti patrilo len žalovanej. Preto uzatvoril, že aj byt patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a je predmetom vyporiadania.
1.2. Pri určení hodnoty bytu súd prvej inštancie vychádzal zo sumy 55.200 eur vyplývajúcej zo
znaleckéhoposudku.Nakoľkožalovanánamietala,žejejmatkadalasumu7.800Sk,pričomžalobcatúto
sumu potvrdil, avšak tvrdil, že nie do výlučného vlastníctva žalovanej, táto suma prepočítaná na eurá vo

výške po zaokrúhlení 259 eur bola odpočítaná z podielu žalovanej. Túto finančnú čiastku matka darovala
žalovanej v čase, kedy manželia nežili v spoločnej domácnosti, boli odlúčení a v spore a je teda vysoko
pravdepodobné, že dar vo výške 7.800 Sk (259 eur), bol mienený len pre žalovanú. Hodnota rodinného
domu a priľahlých pozemkov bola znaleckým posudkom ohodnotená na 85.600 eur. Spornou sa stala
len skutočnosť odpočítania výlučných peňazí zo strany žalobcu, ktorý navrhol odpočítať z hodnoty jeho
podielu sumu 16.000 eur, o čom ako doklad a dôkaz predkladal výpisy z účtov, kedy pracoval v zahraničí.

Suma, aká bola investovaná do rodinného domu z výlučných peňazí žalobcu však preukázaná nebola.
Z evidenčného listu hrubého zárobku bola preukázaná mzda tri roky pred uzavretím manželstva, čiže v
rokoch 1983, 1984, 1985 celkovo v hodnote 111.514 Sk, čo v prepočte je 3.701 eur. S prihliadnutím na
možné výdavky ako vnos žalobcu súd prvej inštancie započítal 1/3 z tejto sumy, čo predstavuje 1.233
eur. Žalobca mal nadštandardný príjem na dobu 80-tych rokov, mal devízové príjmy, a teda jeho zárobky

boli nadštandardné. S poukazom však aj na spotrebu sa započítala 1/3 zárobku za 3 roky pred uzavretím
manželstva ako vnos žalobcu. S odstupom takmer 40 rokov nebolo možné relevantným spôsobom zistiť
úplný skutkový stav v tom čase a takýto výpočet sa javí ako najpravdepodobnejší.
1.3. Vyporiadanie ostatných častí BSM na záver konania už nebolo sporné. Strany sa dohodli o hodnote
pozemku, aj o tom, že má pripadnúť do vlastníctva žalobcu. Pokiaľ ide o hodnotu firiem žalobcu, s touto,

ako bola stanovená v znaleckom posudku, súhlasila aj žalovaná strana. Zároveň bola žalobcovi uložená
povinnosť vyplatiť žalovanej ako vyrovnávací podiel sumu 27.465 eur. O trovách konania štátu rozhodol
súd prvej inštancie podľa ustanovení § 262 a § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pričom každá zo strán sporu bude tieto trovy štátu znášať
rovnakou mierou. Výrok o trovách odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a §
381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadeniapojednávaniaazistil,žeodvolaniežalovanejneboloopodstatnené.Odvolacísúdkonštatoval,
že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností

vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkázal. Uviedol, že sa nestotožňuje s
tvrdením žalovanej, že byt č. 8 zapísaný na LV č. 8394 kat. územia Prešov nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Aj za predpokladu, ak by išlo o dar výlučne adresovaný žalovanej zo strany

jej matky, tak uvedené by nemohlo ovplyvniť nadobudnutie tejto nehnuteľnej veci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola uzatvorená dňa 13. decembra 1996,
teda za trvania manželstva. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 9.219 Sk a po poskytnutí zľavy vo
výške 15 % z ceny bytu, teda v čiastke 1.383 Sk, z titulu kúpnej ceny bolo uhradených 7.836 Sk.
Aj keby čiastka 7.800 Sk predstavovala finančný dar žalovanej zo strany jej matky, kúpna cena bytu

výšku tohto daru presahovala. To znamená, že na nadobudnutie bytu boli čiastočne použité i prostriedky
patriace do BSM. Pri nadobudnutí veci pomocou prostriedkov, ktoré boli vzaté jednak z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a jednak z osobného majetku niektorého z manželov, stávajú sa veci takto
nadobudnuté predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na rozsah použitých
prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za situácie, keď na zakúpenie bytu neboli

použité iba prostriedky výlučne patriace žalovanej, sporná nehnuteľnosť bola správne zaradená do
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa odvolacieho súdu správnym bolo aj rozhodnutie
o prikázaní rodinného domu a pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. do výlučného
vlastníctva žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení §
396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie.3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj ,,dovolateľka“) dovolanie,
ktorého prípustnosť odvodzovala z § 420 písm. f) CSP.
3.1. Dovolateľka za nesprávny procesný postup považuje nevykonanie navrhovaných dôkazov, a

to najmä nevykonanie výsluchu svedka - matky dovolateľky p. L. Š., rodenej Š., narodenej X. I.
XXXX, naposledy trvale bytom H.S. XX, zomrelej dňa XX. D. XXXX, ako aj nedostatočné zistenie
skutkového stavu ohľadom nadobudnutia bytu č. X na Z.T. ulici č. XX v H. z finančných prostriedkov
darovaných dovolateľke, resp. v jej výlučnom vlastníctve. Keďže súd prvej inštancie nevykonal všetky
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie

odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nevykonanie týchto dôkazov je
treba považovať za takú vadu v konaní, ktorá mohla a mala za následok znemožnenie strany konania
(žalovanej) vykonávať jej procesné práva v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dovolateľka preto navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č.
k. 7Co/13/2021-756 z 28. októbra 2021, ako aj prvoinštančný rozsudok Okresného súdu v Prešove č.
k. 28C/72/2016-716 z 6. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Prešove č.

k. 28/C/72/2016-747 z 18. januára 2021 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na súd prvej inštancie na
ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 450 CSP). Zároveň navrhla, aby dovolací súd priznal
dovolateľke náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. V závere dovolania dovolateľka navrhla
dovolaciemu súdu, aby odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol v súlade s ustanovením § 448 CSP dovolanie dovolateľky
ako nedôvodné zamietnuť a zároveň navrhol priznať žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením dovolateľky, že existujú a že boli naplnené ňou tvrdené dovolacie dôvody,
ktoré uvádza vo svojom dovolaní. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalobca za správny v celom jeho rozsahu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je

uvedené v nasledovných bodoch.

6. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

7. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

10. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

11. Podľa § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní

došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

12. Podľa § 431 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

13. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené
v podanom dovolaní.

14. Podľa § 442 CSP dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.15. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo

domôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaníarozhodovanísúdunižšiehostupňa,
sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane
dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

16. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.

ÚS 550/2012).

17. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I.
ÚS 26/94).

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava

priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom
- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, sp. zn. III. ÚS
47/2019, sp. zn. 4Cdo/140/2019 alebo sp. zn. 4Cdo/120/2019).

20. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila
strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v
tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny
proces. Pri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane
bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu

do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť
v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti
strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za
potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky
odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný

význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z
hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (sp. zn. II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
jeho rozhodnutia (sp. zn. I. ÚS 188/06).

21. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo
možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by
zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06).

22. Dovolateľka namietala, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
proces,keďsúdnevykonalvýsluchsvedka-matkydovolateľkyp.L.Š.,rodenejŠ.,narodenejX.I.XXXX,
naposledy trvale bytom H. XX, zomrelej dňa XX. D. XXXX, ako aj nedostatočne zistil skutkový stavohľadom nadobudnutia bytu č. X na Z. ulici č. XX v H. z finančných prostriedkov darovaných dovolateľke,
resp. v jej výlučnom vlastníctve. Keďže súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Dovolací súd k tejto námietke dovolateľky uvádza, že dokazovanie je časť civilného konania, v
rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú

potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom
súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012,
6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky

navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to
považovaťzaprocesnúvadukonaniaznemožňujúcurealizáciuprocesnýchoprávneníúčastníkakonania
(viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti
(čo v konečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto
nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu

viď R 37/1993 a rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/219/2013, 3Cdo/888/2015, 4Cdo/34/2011, 5Cdo/149/2010,
6Cdo/134/2010, 6Cdo/60/2012, 7Cdo/86/2012 a 7Cdo/36/2011).

24. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, resp. nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, ktoré
dovolateľka naznačuje v dovolaní, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu

zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd
nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne
nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj
rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011, 3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012, 5Cdo/275/2013,
6Cdo/104/2010, 7Cdo/248/2012).

25. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle novšej právnej úpravy civilného sporového
konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
podľa § 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017,

4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru
o jeho ústavnej neudržateľnosti.

26. Konanie súdov nižšej inštancie v prejednávanej veci však vady nevykazuje. Z odôvodnenia

rozhodnutiasúduprvejinštancievyplýva,zktorýchdôkazovvychádzalaakoichvyhodnotil,pričompodľa
názoru dovolacieho súdu zistené skutkové závery súdu nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý (riadny) proces.

27. Samotná skutočnosť, že dovolateľka sa nestotožňuje so spôsobom vykonania a vyhodnotenia

dôkazov a skutkových okolností, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej
v § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/97).

28. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľka poukazovala na nevykonanie výsluchu
svedka - jej matky p. L. Š.L., rodenej Š., narodenej X. I. XXXX, naposledy trvale bytom H. XX, zomrelej
dňa XX. D. XXXX, tento ani nebolo možné dodatočne vykonať, keďže svedok - matka dovolateľky p. L.
Š., rodená Š., narodená X. I. XXXX, zomrela dňa XX. D.A. XXXX.

29. K návrhu dovolateľky, ktorým navrhovala odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia sa
dovolací súd vyjadril listom z 23. mája 2023, sp. zn. 1Cdo/50/2022 tak, že nezistil dôvody, ktoré by
odôvodňovali odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.30. Najvyšší súd v zmysle uvedeného odmietol dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní

neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.