Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123203817
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123203817.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu : A. B., nar. X.XX.XXXX, občan SR, bytom C., D. E. XXXX/X,
práv. zast. JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou so sídlom v Trebišove, Pribinova 2246/2, IČO: 31 993
991 proti žalovanému : F., G. so sídlom H. I. XXX, C. G. , IČO: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Vierou
Novákovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 33, IČO: 45 026 556 o zaplatenie
2.745€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania 27%.

III. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 73%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.6.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.745€ spolu s
úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy od 6.6.2023 do zaplatenia, titulom náhrady mzdy za
marec 2023 vo výške 1.070€ a sumy 1.675€ náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 33 a ? dňa vo
výške 50€/deň dovolenky. Uviedol, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy od 11.8.2021
do 12.4.2023 ako vodič kamiónovej dopravy a skončil pracovný pomer dohodou. Za mesiac marec
odovzdal žalovanému výkazy odpracovanej doby a špecifikáciu najazdených km a jeho mzda za

odpracované kilometre predstavuje 1.070€ a obe sumy mu žalovaný neuhradil napriek písomnej výzve
zo dňa 30.5.2023.

2. Dňa 2.8.2023 žalobca oznámil súdu, že v júni 2023 mu žalovaný poukázal na účet sumu 756,60€ a
preto vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.070€ späť.

3. Žalovaný namietal nárok uplatnený žalobou za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.675€
ako nedôvodný, s poukazom na to, že žalobca čerpal dovolenku od 17.3.2023 do 30.3.2023
( dovolenkový lístok) a od 3.4.2023 nenastúpil do zamestnania bez uvedenia dôvodu a to ani na
základe písomnej výzvy zamestnávateľa, ktorú prevzal dňa 11.4.2023. Pri telefonickom rozhovore
s nadriadeným žalobca uviedol, že jeho manželka je chorá a musí sa o ňu starať. Nadriadený ho
vyzval na predloženie dokladu o práceneschopnosti jeho manželky vyžadujúcej jeho starostlivosť s

upozornením, že v opačnom prípade ako zamestnávateľ pristúpi k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru z dôvodu jeho absencie. Žalobca doručil dňa 12.4.2023 žiadosť o skončenie pracovného
pomeru dohodou, čo žalovaný akceptoval. Ako vyplýva z výplatnej pásky za 3/2023 a 4/2023, ktoré
žalovanýpredložil, žalobcamalkukoncumarca2023nároknadovolenkuvtrvaní9dní(starádovolenka
4 dni a nová 5,5 dňa.) S ohľadom na to, že žalovaný viedol u žalobcu absenciu od 3.4.2023 do 12.4.2023
za 5 pracovných dní, pristúpil zamestnávateľ ku kráteniu dovolenky v zmysle ust. § 109 ods.3 Zákonníka

práce tak, že za každý deň absencie krátil žalobcovi dovolenku v rozsahu 2 dní.4. Dňa 20.12.2023 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, pretože po podaní žaloby bol predmet
ich sporu čiastočne vyriešený. O trovách konania žiadal rozhodnúť podľa § 257 CSP, pričom za dôvody
hodné osobitného zreteľa žalobca uvádzal svoju dlhodobú nezamestnanosť, mal vážny úraz, pre ktorý

si nemohol nájsť prácu a platí úver u Slovenskej sporiteľne. Za dôvody hodné osobitného zreteľa mal
súd považovať aj tú skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi mzdu v plnej výške až po podaní žaloby.

5. Súd návrh žalobcu na aplikáciu ust. § 257 CSP zaslal na vyjadrenie žalovanému. K tomuto návrhu
sa žalovaný nevyjadril.

6. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 256 ods.2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Predmetom sporu bola úhrada sumy 2.745€ + úrok z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 6.6.2023

do zaplatenia, teda spolu nárok vyčíslený ku dňu rozhodnutia o zastavení konania ( k 18.3.2024) vo
výške 2.852,91€ (2.745€ + vyčíslený úrok z omeškania 107,91€). Žalobca po úhrade sumy 756,60€
dňa 23.6.2023 ( 27% zo žalovaného nároku ) vzal žalobu späť a vo zvyšku istiny + úrokov z omeškania
( 73% zo žalovaného nároku) na žalobe netrval.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol výlučne podľa ust. § 256 ods.1,2 CSP, teda podľa zásady
procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. K zastaveniu konania v časti o zaplatenie
1.070€ došlo napriek tomu, že po podaní žaloby žalovaný uhradil len sumu 756,60€ ( doplatok mzdy v
časti krátenej dovolenky) a dňa 20.12.2023 bola žaloba vzatá späť vo zvyšku, napriek tomu, že žalovaný
už neuhradil žiadnu žalobou uplatnenú čiastku ( istinu ani úroky z omeškania). V danom prípade žaloba

bola podaná dôvodne len v časti o zaplatenie 756,60€ istiny, lebo žalovaný plnil po podaní žaloby, čiže v
tejto časti zastavenie konania zavinil žalovaný a preto bude povinný uhradiť 27% jeho trov žalobcovi. Vo
zvyšku bola žaloba vzatá späť bez udania dôvodu, čiže zastavenie konania zavinil v tejto časti žalobca
a bude povinný uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 73%.

11. Súd v danej veci neaplikoval v prospech žalobcu ust. § 257 CSP, pretože na to nenašiel zákonný
dôvod. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). V sporovom
konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255

CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a
nasl. CSP , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

12. V tejto veci si žalobca uplatnil vo vzťahu k žalovanému nároky, ktoré boli dôvodné len v časti
mzdy a dovolenka mu bola krátená z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci v 4/2023 a o stabilné

zamestnanie u žalovaného sa žalobca pripravil sám, práve tým, že nechodil riadne do práce bez
preukázateľného ospravedlniteľného dôvodu a ukončil pracovný pomer dohodou. Súčasťou práva na
spravodlivý proces je aj rozhodnutie o trovách konania a súd nenašiel dôvod, pre ktorý by žalovaný
mal byť v časti, kde zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby ukrátený na svojich nárokochna náhradu jeho trov, keď proti žalobcovi dôvodne hájil svoje majetkové práva. Preto súd rozhodol o
povinnosti strán uhradiť trovy protistrane v časti, kde zavinili procesné zastavenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.