Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011346
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123011346.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.

Michala Eliaša a JUDr. Jozefa Janíka na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2024 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., t. č. vo výkone väzby v ÚVV
Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/31/2023 zo dňa 14.03.2024
a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Myjave, trvale bytom obec E., t.
č. vo väzbe v ÚVV Ilava,

uznáva za vinného, že

dňa 25.06.2023 v čase približne o 19.50 hod. v ubytovni Strednej priemyselnej školy na F. G. H. XX
B. I. C. I. B. v izbe č. XXX po predchádzajúcom požívaní alkoholu a vzájomným hádkam, po tom, čo
vreckovým nožom s drevenou rukoväťou s medenými koncami o dĺžke 12 cm a dĺžka čepele 10 cm na
C. J. zaútočil, sa následne slovne vyhrážal zabitím C. J. tak, že mu povedal, že si ho nájde a zabije ho,
čím u poškodeného C. J. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie, a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. a) Tr. zák.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 11
(jedenásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to: 1 ks nôž
vreckový, STAINLESS CHINA s drevenou rukoväťou s medenými koncami o dĺžke 12 cm a dĺžka čepele

10 cm.

III.

Súčasne sa podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. v spojení s § 280 ods. 2 Tr. por. trestná vec obžalovaného

A. B. pre časť skutku, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe prokurátorky
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.09.2023 pod č. Pv 417/23/3304-41, v ktorej
mu kládla za vinu, že sa mal dopustiť aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 25.06.2023 v čase približne o 19.50 hod. v ubytovni Strednej priemyselnej školy na F. G. H. XX B. I.

C. I. B. v izbe č. XXX po predchádzajúcom požívaní alkoholu a vzájomným hádkam vreckovým nožom s
drevenou rukoväťou s medenými koncami o dĺžke 12 cm a dĺžka čepele 10 cm na C. J. zaútočil, pričom
ho porezal na predlaktí ľavej ruky a spôsobil mu zranenie hornej končatiny, a to reznú ranu o dĺžke 2 cm
zasahujúcu do podkožia v strednej tretine ľavého predlaktia, ktoré si vyžiadalo ošetrenie vo Fakultnej
nemocnici v K. a ktoré je považované z medicínskeho hľadiska za zranenie ľahké s dobou obmedzenia

po dobu liečenia, a to jeden až dva týždne, pričom zranenie spôsobuje ľahšiu formu obmedzenia v
obvyklom spôsobe života, ktoré je zapríčinené bolesťou, ktorá však nemá veľkú intenzitu, tiež fixáciou,
krytím rany a obmedzenie sa tiež týka fyzickej aktivity, náročnej manuálnej práce a činnosti.

postupuje

Okresnému úradu Nové Mesto nad Váhom, Odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie
ako priestupku, pretože táto časť konania obžalovaného by mohla byť posúdená ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/31/2023 zo dňa 14.03.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože

dňa 25.06.2023 v čase približne o 19.50 hod. v ubytovni Strednej priemyselnej školy na F. G. H. XX B. I.
C. I. B. v izbe č. XXX po predchádzajúcom požívaní alkoholu a vzájomným hádkam vreckovým nožom s
drevenou rukoväťou s medenými koncami o dĺžke 12 cm a dĺžka čepele 10 cm na C. J. zaútočil, pričom
ho porezal na predlaktí ľavej ruky a následne sa slovne vyhrážal zabitím C. J. tak, že mu povedal, že si ho

nájde a zabije ho, čím u poškodeného C. J. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a spôsobil mu
zranenie hornej končatiny, a to reznú ranu o dĺžke 2 cm zasahujúcu do podkožia v strednej tretine ľavého
predlaktia,ktorésivyžiadaloošetrenievoFakultnejnemocnicivK.aktoréjepovažovanézmedicínskeho
hľadiska za zranenie ľahké s dobou obmedzenia po dobu liečenia, a to jeden až dva týždne, pričom
zranenie spôsobuje ľahšiu formu obmedzenia v obvyklom spôsobe života, ktoré je zapríčinené bolesťou,

ktorá však nemá veľkú intenzitu, tiež fixáciou, krytím rany a obmedzenie sa tiež týka fyzickej aktivity,
náročnej manuálnej práce a činnosti.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 2, odsek 4, odsek 8 Trestného zákona, § 37 písm.
h) Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 16 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to
1 ks nôž vreckový, STAINLESS CHINA s drevenou rukoväťou s medenými koncami o dĺžke 12 cm a

dĺžka čepele 10 cm.

Tento rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu podal v zákonnej lehote obžalovaný
odvolanie, zahlásiac ho do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení čo do všetkých
jeho výrokov.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom ustanoveného obhajcu uviedol aj to, že od začiatku
trestného konania namieta svoju nevinu a skutočnosť, že žiaden svedok J. sa počas jeho prítomnosti
v obydlí poškodeného J. nenachádzal, ani svojim nožom nespôsobil poškodenému žiadne zranenie,
ani sa nikomu nevyhrážal. Ďalej namietal, že v záujme náležitého objasnenia veci a s odbornou
starostlivosťou nebolo v prípravnom ani v súdnom konaní vykonané expertízne skúmanie jeho noža,

ktorým malo byť podľa obžaloby spôsobené zranenie poškodenému. Týmto spôsobom bolo porušené
jeho právo na spravodlivý súdny proces i právo na obhajobu, pretože neboli rovnako starostlivo
zadovážené a vykonané všetky potrebné dôkazy. Pokiaľ ide o svedka J., poukázal na nelogickosť
jeho tvrdení, ktoré nie sú v súlade s obhliadkou na mieste činu, množstvom krvných stôp, ani so
znaleckým posudkom MUDr. Mariána Pamulu, podľa ktorého malo dôjsť k ľahkému reznému poraneniu,

zapríčineného akýmkoľvek ostrím predmetom. Svedok J. bol podľa jeho názoru vo svojich výpovediach
nestabilný, neurčitý, tendenčný a postupom času klamal, agravoval a hyperbolizoval vo vzťahu k
okolnostiam a nebezpečnosti skutku, pričom ďalej poukázal na konkrétne rozdiely v jeho výpovediach.
Namietal, že svedok mu svojou lživou a tendenčnou výpoveďou „nakladal“ viac ako v prípravnom
konaní. Poukázal na to, že svedok J. bol dňa 14.03.2024 na hlavné pojednávanie predvedený zo

psychiatrickej nemocnice, v ktorej sa nachádzal v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu. Svedok
podľa vyjadrenia psychiatrickej nemocnice trpí adaptačnou poruchou a ľahkou duševnou zaostalosťou.
Na otázku obhajoby svedok uviedol, že sa necíti dobre a že nie je schopný výsluchu. Psychiatrická
nemocnica sa však vyjadrila, že je schopný účasti na hlavnom pojednávaní. Svedok svojim výsluchom
a správaním na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pochybnosti o jeho vierohodnosti a duševnom stave

sú opodstatnené, keď nedokázal vysvetliť rozpory vo svojich výpovediach, na položené otázky reagoval
rezignovane a nepresvedčivo. Svedok nevie s istotou, kde sa v skutočnosti nachádzal, nedokáže
pravdivoreprodukovaťzažitédeje,jepsychiatrickýmpacientomaniejedôveryhodný.Narovnakúotázku
nie je schopný odpovedať rovnako. Ako možnú príčinu videl v jeho ľahkej ovplyvniteľnosti zo strany
poškodeného, ktorý sa mal svedkovi vyhrážať. Hoci pravdivosť jeho vyjadrení nebola doteraz odborne

skúmaná, vyhrážanie sa svedkovi zo strany poškodeného nemožno prehliadať. Preto zamietnutie
návrhov na skúmanie duševného stavu svedka a jeho vierohodnosti predstavuje podstatnú vadu
konania, ktorá neumožňuje s rozumnou istotou ho odsúdiť a potrestať. Tiež uviedol, že poškodený
má potvrdené sklony k sebapoškodzovaniu a namietal, že aj záujem na jeho trestnom stíhaní. Je to
jeho obrana pred trestným stíhaním, ktorým mu hrozil. V priebehu vyšetrovania nebola dostatočne

venovaná pozornosť motívu takéhoto správania poškodeného. Dodal, že je nedostatkom napadnutého
rozhodnutia, ak si súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní ustálil dôveryhodnosť svedka a
poškodeného s odôvodnením, že sa majú zhodovať na „podstatných okolnostiach.“ Z jeho pohľadu
sú však všetky neodstránené rozpory vo výpovediach poškodeného a svedka podstatnou okolnosťou,
pretože v dôsledku ich nekritického osvojenia bolo proti nemu začaté celé trestné konanie a je doteraz vo

väzbe za skutok, ktorý nespáchal. Záverom zhrnul, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými
významnými skutočnosťami a okolnosťami pre rozhodnutie, že skoršie rozpory neboli odstránené,
ale naopak prehĺbené, a namietal dôvodné pochybnosti o zákonnosti zabezpečenia objasnenia veci
v prípravnom konaní a o pravdivosti a dôveryhodnosti výpovedí svedka i poškodeného, v dôsledku čoho
vznikli pochybnosti o správnosti a určitosti skutkových zistení všetkých výrokov napadnutého rozsudku.

Preto mal súd prvého stupňa za existencie týchto pochybností rozhodnúť v jeho prospech v zmysle
zásady in dubio pro reo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1, písm. a),
b), c) Tr. por. zrušil a v celom rozsahu ho oslobodil spod obžaloby.

V doplnených písomných dôvodoch odvolania už prostredníctvom zvoleného obhajcu dodal, že sa

nikdy v živote nijako nevyhrážal poškodenému, na čo nemal nikdy žiadny dôvod, naopak v živote mu
viackrát pomohol, psychicky ho podržal, poradil mu, keď mal sklony k sebapoškodzovaniu. Napadnutý
rozsudok považuje za arbitrárny, nezákonný a nespravodlivý, vydaný bez akýchkoľvek dôkazov. Len
komplexne, presvedčivo a zákonne odôvodnené súdne rozhodnutie s presvedčivými relevantnýmiargumentmi, či už o skutkových zisteniach alebo o úvahách, ako súd dospel k týmto zisteniam, a
o právnych úvahách odôvodňujúcich spôsob rozhodnutia môže spĺňať všetky atribúty zákonnosti, ktoré
ale napadnutý rozsudok nespĺňa.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečného návrhu:
· prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a správny vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol,

· obhajca obžalovaného zotrval v celom rozsahu na písomných dôvodoch odvolania,
· obžalovaný súhlasil s konečným návrhom obhajcu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o uloženom peňažnom treste, a v jeho
spojitosti aj čo do výroku o náhradnom treste odňatia slobody), ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je len čiastočne dôvodné, aj to
z iných ako ním uvádzaných dôvodov.

*** K procesnému postupu ***

K vytýkaným procesným chybám v odvolaní obžalovaného uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Nie je vôbec porušením práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces, ak súd na hlavnom
pojednávaní nevykoná všetky ním navrhované dôkazy. Treba zdôrazniť, že ani súčasťou práva na
obhajobu, ale ani práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo obvineného na rozhodnutie len v
súlade s jeho návrhom, predstavou alebo očakávaním.

Aj odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní nevyhovel
viacerým návrhom obžalovaného na doplnenie dokazovania, najmä pokiaľ ide o vyšetrenie duševného
stavu poškodeného C. J. a svedka C. J..

K tomu odvolací v prvom rade uvádza, že posudzovanie duševného stavu znalcom psychiatrom je v
prípade svedka posudzované prísnejšie ako u osoby v procesnom postavení obvineného. V prípade
obvineného je potrebné v trestnom konaní „omnoho častejšie“ skúmať jeho duševný stav, nakoľko to
má pre jeho ďalší priebeh závažné dôsledky, napr. pokiaľ ide o procesný postup v konaní či konečné
(meritórne) rozhodnutie o ňom, prípadne pre potreby ukladania sankcií (dôvod povinnej obhajoby,

zastavenie trestného stíhania, oslobodenie spod obžaloby, mimoriadne zníženie trestu, potreba uloženie
ochranného liečenia a pod.).

Podľa § 150 Tr. por. ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie
obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky

vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní
sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave
nie je prípustné.

Pre nariadenie vyšetrenia duševného stavu svedka musia byť súčasne splnené dve podmienky:

a) ide o výpoveď svedka, ktorá je pre rozhodnutie obzvlášť závažná, a
b) existujú dôvody pre vážne pochybnosti, či nie je u takéhoto svedka podstatne znížená schopnosť
správne vnímať alebo vypovedať.

Odvolací súd dodáva, že vo všeobecnosti na odstraňovanie rozporov vo vykonaných dôkazoch nemá

„primárne“ slúžiť takéto znalecké dokazovanie, nakoľko orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia
dôkazy získané zákonným spôsobom samostatne, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich
obstaral. Až následne, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd dospejú k záveru, že existujú
závažnépochybnosti,činiejeusvedka,ktoréhovýpoveďjeprerozhodnutieobzvlášťdôležitá,podstatne

znížená schopnosť správne vnímať či vypovedať, môžu pristúpiť k znaleckému vyšetreniu duševného
stavu svedka.Pritom skúmanie duševného stavu svedka je závažný zásah do jeho integrity, ktorý preto musí mať
svoje riadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní. V prejednávanej veci však ani podľa názoru
odvolacieho súdu z ničoho nevyplynuli tak závažné pochybnosti, že by poškodený C. J. či svedok C.

J. mali podstatne zníženú schopnosť správne vnímať alebo reprodukovať prežité udalosti, aby ich bolo
možné vyšetriť za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 150 Tr. por.

Treba zdôrazniť, že neexistoval len jeden usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému, ale išlo o viaceré
dôkazné prostriedky – priame alebo nepriame (bližšie je to konštatované v tomto odôvodnení nižšie),

ktoré spolu vytvárali ucelenú, logickú a ničím nenarušenú reťaz dôkazov vedúcu k jedinému záveru
– o vine obžalovaného. Z týchto dôvodov neexistovali ani žiadne dôvody na znalecké preskúmavanie
vierohodnosti výpovedí poškodeného C. J. a svedka C. J..

Pokiaľ obžalovaný v konaní namietal aj to, že nebolo vykonané expertízne skúmanie jeho noža, ktorým
malo byť spôsobené zranenie poškodenému, k tomu odvolací súd dodáva, že tento nôž bol zaistený

u obžalovaného až po 5 dňoch od spáchania skutku (dňa 03.06.2023) a takéto navrhované znalecké
skúmanie by bolo preto už zjavne neúčelné.

Odvolací súd napokon sám nezistil žiadne také chyby v procesnom postupe orgánov činných v trestnom
konaní a súdu prvého stupňa, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

*** K odmietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania pred odvolacím súdom ***

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol doplniť dokazovanie opätovným
výsluchom poškodeného C. J. a svedka C. J..

Odvolací súd na verejnom zasadnutí podľa § 272 ods. 3 Tr. por. v spojení s § 295 ods. 2 Tr. por. odmietol
takýto návrh obžalovaného, nakoľko poškodený aj svedok boli opakovane vo veci vypočutí v prípravnom
konaní i pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, teda išlo o dôkazné návrhy už v konaní
vykonané. Odvolací súd nedospel k záveru, že je nevyhnutné tieto osoby opätovne vypočuť, aby bolo

možné rozhodnúť o podanom odvolaní obžalovaného.

*** K výroku o vine ***

· K skoršiemu rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej trestnej veci

Vtejtosúvislostiodvolacísúdupriamujepozornosťnato,predmetnoutrestnouvecousaužzaoberal,keď
uznesením sp. zn. 2To/110/2023 zo dňa 29.11.2023 (ďalej len „skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu“)
podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil v celom rozsahu skorší rozsudok súdu prvého stupňa
(zo dňa 25.10.2023) a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu bolo odôvodnené tým, že súd prvého stupňa svojim nesprávnym
procesným postupom porušil právo obžalovaného na obhajobu závažným spôsobom, keď mu v rozpore
s ustanoveniami Trestného poriadku odoprel právo predniesť záverečnú reč a aj právo posledného

slova. Odvolací súd ohľadom pochybení súdu prvého stupňa poukázal aj na to, že zo zápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.10.2023 jednoznačne nevyplývalo, akým spôsobom súd prvého
stupňa prečítal psychiatrický znalecký posudok na obžalovaného. Odvolací súd ďalej na podklade
odvolania obžalovaného zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci (do tej doby) nevykonal
zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie

skutkového stavu veci, tieto potom dostatočne nevyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu
ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel k predčasným skutkovým zisteniam i právnym
záverom. V odôvodnení skoršieho rozsudku súd prvého stupňa dostatočne a presvedčivo neuviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a to najmä vo vzťahu k
tejčastiskutku,ktorámalanaplniťpojmovéznakyskutkovejpodstatyprečinunebezpečnéhovyhrážania,

a preto takéto odôvodnenie nebolo v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. a zistenia i závery
súdu prvého stupňa o vine neboli založené na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch
vyvodených na základe dôkazov, o hodnovernosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti. Z odôvodnenia
skoršieho rozsudku vôbec nevyplývalo, čím mal súd prvého stupňa za preukázané, že obžalovaný samal poškodenému vyhrážať aj druhýkrát, pri odchode z izby. Odvolací súd tak považoval skorší rozsudok
súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný a jeho písomné odôvodnenie za nepresvedčivé.

Po vrátení veci malo byť úlohou súdu prvého stupňa najmä opätovne vypočuť na hlavnom pojednávaní
poškodeného C. J. k tomu, či došlo k vyhrážaniu zo strany obžalovaného a v prípade kladnej odpovede,
ako toto vyhrážanie na neho pôsobilo, a tiež opätovne vypočuť svedka J., ktorý by sa mal najmä vyjadriť
k tomu, ako prebiehal odchod obžalovaného z izby a čo sa vtedy vo vzťahu k poškodenému stalo (alebo
nestalo).

· K napadnutému rozsudku

V rámci svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je vo výroku o vine
správny a zákonný len v tej časti, ktorá sa týkala spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. V tejto časti výroku

o vine uvedeného v napadnutom rozsudku, resp. na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku
odvolacieho súdu, boli vykonané dôkazy vo vzájomnej zhode a svedčili o vine obžalovaného aj bez tých
najmenších pochybností.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým

rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku
a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len
sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku

o vine svoj podklad.

Pokiaľ ide o spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., podľa názoru odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa
na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy (teda pre svoje rozhodnutie dostatočné dokazovanie,

pričom splnil aj pokyny odvolacieho súdu, ktoré mu boli uložené v skoršom rozhodnutí odvolacieho
súdu), ktoré následne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral (§ 2 ods.
12 Tr. por.). Svoje rozhodnutie podľa názoru odvolacieho súdu logicky i presvedčivo odôvodnil, pričom
dal dostatočné odpovede na všetky podstatné námietky obžalovaného, ktoré tento predniesol už na

súde prvého stupňa a zopakoval ich aj v písomných dôvodoch odvolania. Odvolací súd považuje závery
súdu prvého stupňa za správne a v plnom rozsahu preto na ne poukazuje.

Ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o priebehu (popise) tej časti výroku o vine uvedeného
vnapadnutomrozsudku,resp.častiskutku,ktorásatýkalaspáchaniaprečinunebezpečnéhovyhrážania

(teda na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku odvolacieho súdu). Aj odvolací súd tak
dospel k záveru, že je nepochybné, že obžalovaný dňa 25.06.2023 v čase približne o 19.50 hod. v
ubytovni Strednej priemyselnej školy na F. G. H. XX v Novom Meste nad Váhom v izbe č. XXX po
predchádzajúcom požívaní alkoholu a vzájomným hádkam, po tom, čo vreckovým nožom s drevenou
rukoväťou s medenými koncami o dĺžke 12 cm a dĺžka čepele 10 cm na C. J. zaútočil, sa následne

slovne vyhrážal zabitím C. J. tak, že mu povedal, že si ho nájde a zabije ho, čím u poškodeného C. J.
vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie. Pritom totožnosť tohto skutku oproti skutku uvedenému
v obžalobe bola zachovaná.

K odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že oproti skutku uvedenému v obžalobe už súd prvého stupňa
správne na podklade výsledkov vykonaného dokazovania (ktoré bolo doplnené po vrátení veci na
nové prejednanie a rozhodnutie) „reagoval“ tým spôsobom, že mierne upravil skutkovú vetu tak, že
obžalovaný sa poškodenému vyhrážal zabitím len raz a po tom, čo na poškodeného predtým zaútočil

nožom, z čoho podľa názoru odvolacieho súdu vyplynul dostatočne aj ďalší nepochybný záver, že
poškodený nadobudol z takéhoto konania zo strany obžalovaného reálne aj strach (dôvodnú obavu
o svoj život a zdravie), ako o tom aj sám vypovedal.V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že priebeh celého konfliktu obžalovaného s poškodeným,
ktorý sa odohral v ubytovni Strednej priemyselnej školy na F. G. H. XX B. I. C. I. B. B. L. H. XXX
po predchádzajúcom požívaní alkoholu, bol rýchly, náhly, nečakaný a emotívny, čím boli čiastočne

ovplyvnené aj výpovede vypočutých osôb, ale nie do takej miery, aby existovali podstatné a zásadné
rozpory v usvedčujúcich výpovediach poškodeného C. J. a svedka C. J.. Ich výpovede považoval preto
aj odvolací súd za vierohodné.

Výpovede poškodeného a svedka boli i podľa názoru odvolacieho súdu v podstatných smeroch zhodné,

teda kto útočil na koho, čím, akým spôsobom, aké zranenia spôsobil, čo hovoril, ďalej že svedok
odprevádzal obžalovaného z ubytovne, ako aj prečo vznikol celý konflikt, ktorý začal najprv verbálne. Na
tieto ich v podstatných smeroch zhodné a nemenné výpovede nadväzovali potom aj ďalšie vykonané
dôkazy, ktoré sa týkali najmä zaisteného noža alebo povahy a charakteru zranenia, ktoré poškodený
utrpel po útoku nožom zo strany obžalovaného pred vyslovením vyhrážky zabitím.

Sám obžalovaný priznal, že pri skutku mal pri sebe nôž, ktorý mu bol zaistený. Tento nôž podrobne vo
svojej výpovedi popísali poškodený i svedok. Naviac ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom,
že priamym svedkom celého tohto konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným (slovného a následne
aj fyzického) bol svedok C. J.. Ani odvolací súd nezistil žiaden motív krivej výpovede poškodeného či
svedka voči obžalovanému.

Všetkyusvedčujúcedôkazyvytváralidostatočnúlogickúreťazdôkazovsvedčiacichovineobžalovaného
v tej časti výroku o vine uvedeného v napadnutom rozsudku, resp. v tej časti skutku, ktorá sa týkala
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania (teda na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku
odvolacieho súdu), aj bez tých najmenších pochybností. Tieto dôkazy napokon dostatočne vyvracali

obranu obžalovaného, ktorú v trestnom konaní prezentoval, a preto odvolací súd nemohol prisvedčiť
žiadnej z jeho odvolacích námietok.

Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť
vzhľadom na odvolaciu argumentáciu obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým a právnym záverom súdu

prvého stupňa, pričom s podrobnejším odôvodnením v tomto smere odkazuje na písomné odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Odvolací súd totiž poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého stupňa a súdu druhého stupňa tvoria jednotu.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonané dokazovanie na súde prvého stupňa preto svedčilo

pre jediný možný záver, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou.
Nepochybne obžalovaný svojim konaním popísaným v skutkovej vete tohto rozsudku odvolacieho súdu
naplnil všetky potrebné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. Obžalovaný takto podľa názoru

odvolacieho súdu konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak
urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Na druhej strane, pokiaľ ide o spáchanie aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák., odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že poškodený utrpel len ľahké zranenie, inak
nenapĺňajúce zákonný pojem „ublíženia na zdraví,“ avšak konanie obžalovaného smerujúce k vzniku
tohto zranenia u poškodeného by mohlo byť posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na prejednanie ktorého je príslušný

Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, Odbor všeobecnej vnútornej správy.

K takýmto svojim záverom odvolací súd uvádza nasledovné:Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podmienkami ublíženia na zdraví sú:

· porucha alebo poškodenie zdravia,
· objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia,
· nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie na krátky čas
sa rozumie doba okolo 7 dní.

Skutočný charakter poruchy alebo poškodenia zdravia sa skúma aj

· príznakmi, bolesťami, ťažkosťami poškodeného,
· intenzitou a dobou, po ktorú sa tieto prejavovali,
· ktorý orgán a ktorá funkcia boli zasiahnuté, resp. narušené.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný mal poškodeného porezať na predlaktí ľavej

ruky a spôsobiť mu zranenie hornej končatiny, a to reznú ranu o dĺžke 2 cm zasahujúcu do podkožia
v strednej tretine ľavého predlaktia (ďalej len „zranenie“), ktoré si vyžiadalo ošetrenie. Zranenie je
ale z medicínskeho hľadiska považované za zranenie ľahké a spôsobuje ľahšiu formu obmedzenia
v obvyklom spôsobe života, zapríčinenú bolesťou nie veľkej intenzity, tiež fixáciou, krytím rany a
obmedzenie sa tiež týka fyzickej aktivity, náročnej manuálnej práce a činnosti. Podľa záverov odborného

vyjadrenia č. 049/23 znalca MUDr. Mariána Pamulu na vznik zranenia postačovala aj slabá intenzita
vedeného násilia, boli poškodené len koža a podkožné tkanivo a zranenie nevyžadovalo nevyhnutne
ani len vystavenie práceneschopnosti.

Odvolací súd záverom dodáva, že zákon nepožaduje, aby bolo zistené a konštatované, že obžalobný

skutok je skutočne priestupkom (prípadne služobným alebo disciplinárnym previnením), pretože
postúpenie veci sa viaže iba na odôvodnený predpoklad, že môže byť príslušným orgánom takto
posúdený.

*** K výrokom o trestoch ***

Z dôvodu rozhodnutia odvolacieho súdu aj podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., resp. zrušenia výroku
o vine uvedeného v napadnutom rozsudku, musel odvolací súd súčasne zrušiť aj výroky o uložených
trestoch uvedené v napadnutom rozsudku (§ 321 ods. 3 Tr. por.).

V zhode s názorom súdu prvého stupňa však odvolací súd dospel k záveru, že aj po tom, čo sám uznal
vinu obžalovaného „len“ pre prečin nebezpečného vyhrážania, je potrebné mu uložiť ako primárny trest
práve nepodmienečný trest odňatia slobody.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu uloženie iného druhu (alternatívneho) trestu, aj s poukazom na

ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., vzhľadom na povahu ním spáchanej trestnej činnosti, negatívne
hodnotenie obžalovaného a predchádzajúci spôsob jeho života na splnenie účelu trestu nepostačuje.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Z hľadiska účelu trestu odvolací súd poukazuje najmä na výchovnú funkciu trestu, keď má za to, že
práve nepodmienečný trest odňatia slobody je schopný vytvoriť podmienky na výchovu obžalovaného

k tomu, aby do budúcna viedol riadny život a správal sa zodpovedne voči spoločnosti. Taktiež odvolací
súd poukazuje aj na generálnu prevenciu, ktorá je druhou rovinou preventívnej funkcie trestania. Trest
uložený páchateľovi trestného činu má výchovne pôsobiť taktiež na celú spoločnosť. Na jednej straneposilňuje dôveru občanov v schopnosť štátu spoločnosť chrániť a na strane druhej má odradzujúci
(odstrašujúci) účinok na ďalších potenciálnych páchateľov.

Vtejtosúvislostibolovýznamnézistenie,žeobžalovanýsastíhanéhoskutkudopustillenkrátkopozačatí
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inej jeho trestnej veci – na podklade trestného
rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/80/2023 zo dňa 03.03.2023 (skúšobná doba v trvaní 2
roky mu začala plynúť len dňa 04.03.2023), teda ani hrozba výkonu trestu odňatia slobody vo výmere
3 mesiace ho neprimäla k vedeniu riadneho života na slobode už bez páchania ďalšej trestnej činnosti.

Pritom teraz stíhaná trestná činnosť je z pohľadu zákonodarcom určenej trestnej sadzby trestu odňatia
slobody závažnejšia ako bola tá, pre ktorú bol podmienečne odsúdený (prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. g/ Tr. zák.).

Taktiež z evidencie priestupkov obžalovaného vyplývajú jeho preukázateľné sklony k páchaniu
rôznorodého protiprávneho konania, keď iba v roku 2023 (do času jeho vzatia do väzby) sa dopustil troch

priestupkov spočívajúcich v drobnej krádeži, vo verejnom pohoršení a v nerešpektovaní prevádzkových
pravidiel priestorov staníc a zastávok, čo inak „dotvára“ obraz o jeho nedisciplinovanosti a ľahostajnému
prístupu k dodržiavaniu právneho poriadku.

Obžalovaný si z týchto predošlých sankcií podľa názoru odvolacieho súdu nezobral potrebné

ponaučenia, najmä si nevážil „dobrodenie zákona,“ že na jeho prevýchovu mal v rámci jeho skoršieho
odsúdenia postačovať trest odňatia slobody nespojený s okamžitým odňatím jeho osobnej slobody, ale
naopak s podmienečným odkladom jeho výkonu. Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podľa
názoru odvolacieho súdu svedčili pre taký odôvodnený záver, že možnosti nápravy obžalovaného sú
sťažené.

Vzhľadom k zásadám ukladania trestov (najmä § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.) odvolací súd dospel k záveru,
že účel trestu bude u obžalovaného naplnený uložením trestu odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov
nepodmienečne, teda pri dolnej hranici základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 360
ods. 2 Tr. zák. (ktorá bola 6 mesiacov až 3 roky), nakoľko odvolací súd u obžalovaného nezistil žiadne

poľahčujúce či priťažujúce okolnosti. Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne
zohľadňuje aj jeho nemenný postoj k spáchanej trestnej činnosti.

Keďžeobžalovanýdoposiaľnebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,odvolacísúdhonavýkonuloženého
trestu odňatia slobody zaradil do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia – § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

***

Preto odvolací súd z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. a § 320 ods. 1 písm. a)

Tr. por. v spojení s § 280 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a následne sám
rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o vine obžalovaného „len“ pre skutok právne posúdený ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.
zák., za čo mu uložil miernejší trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, a zároveň mu uložil aj trest prepadnutia veci rovnako, ako tak urobil

v napadnutom rozsudku už súd prvého stupňa. Súčasne odvolací súd rozhodol aj o postúpení trestnej
veci pre časť skutku týkajúcu sa prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na prejednanie
ako priestupku inému orgánu, ktorý je príslušný o ňom rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.