Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/165/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222202961
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4222202961.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno,
dieťa rodičov: matka - C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XX, G., otec neuvedený, o návrhu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno na uloženie výchovného opatrenia a návrhu matky na zrušenie

náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti C. B., nar. XX.XX.XXXX, E. XX/X, H., o odvolaní kolízneho
opatrovníkaprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnozodňa8.marca2023,č.k.18P/85/2022-106,takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie kolízneho opatrovníka o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil náhradnú osobnú starostlivosť
nariadenú nad maloletou A. rozsudkom Okresného súdu Komárno, č.k. 11P/161/2019-97 zo dňa
04.03.2020, počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno, č.k.
11P/161/2019-97 zo dňa 04.03.2020, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Zároveň nad maloletou
A. nariadil výchovné opatrenie -dohľad nad výchovou maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku a zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Komárno, č.k.

18PPOm/2/2022-12 zo dňa 29.07.2022, počnúc právoplatnosťou rozsudku a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že návrhom
podaným na súd prvej inštancie dňa 22.08.2022 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno
domáhal uloženia výchovného opatrenia maloletej A. B. a to pobyt v zariadení pre deti a rodiny G.,
najdlhšie na šesť mesiacov na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletej a uložil
starej matke maloletej usporiadať si sociálne a rodinné pomery tak, aby sa maloletá mohla vrátiť do jej

starostlivosti. Dôvodil tým, že maloletá bola v roku 2020 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matke. V lete v roku 2021 sa zoznámila s takmer o 20 rokov starším mužom, ktorý je však
bezdomovec, konzument návykových látok. Začala pod jeho vplyvom mať voči starej matke vzdorovité
správanie, starú matku nerešpektovala. Vznikali medzi nimi konflikty. Problémom v rodine bol partner
maloletej, jeho správanie sa k starej matke. Pre konfliktné správanie sa partnera maloletej voči ostatným
obyvateľom bytového domu hrozilo, že stará matka aj s maloletou a jej maloletou sestrou budú z daného

bytu deložované. Preto stará matka už nemala záujem zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť
o maloletú A.. Uznesením zo dňa 29.07.2022 bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti právnickej
osoby Centra pre deti a rodiny G.. Maloletej A. sa dňa 04.07.2022 narodilo dieťa, maloletý H. B.,
ktorý bol uznesením súdu prvej inštancie dočasne zverený do starostlivosti starej matke maloletej.
V priebehu konania podala matka maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX, návrh na zrušenie náhradnej
osobnej starostlivosti a žiadala, aby bola maloletá A. opäť zverená do jej starostlivosti. Opatrovník

naďalej trval na podanom návrhu, aby súd nariadil výchovné opatrenie pobytovou formou v CDR G. za
účelom nápravy pomerov v rodine, nakoľko voči matke maloletej bolo vedené trestné stíhanie v súvislostis maloletou, pričom nemal žiadne relevantné informácie, či a ako toto konanie skončilo. Maloletá
chodievala na krátkodobé pobyty k svojej matke, v ktorej domácnosti chce následne zotrvať. O svojho
maloletého syna sa maloletá A. príkladne stará, aj keď občas potrebuje pomoc. Dňa 14.02.2023 bolo

vykonané šetrenie u starej matky maloletej na novej adrese C. D. I., kedy sa stará matka vyjadrila,
že chce vychovávať svojho pravnuka a byť jeho poručníčkou. Je ochotná starať sa aj o A.. Kolízny
opatrovník odporučil zveriť maloletú do starostlivosti matky, zrušiť neodkladné opatrenie, ktorým bola
maloletá dočasne zverená do CDR v G.. Maloletá sa vyjadrila, že v CDR v G. sa cíti dobre, do školy
chodí každé dva týždne vo štvrtok, lebo sa stará o svojho maloletého syna. Zlepšili sa aj vzťahy

s matkou, nechce, aby sa o ňu ani o jej syna starala stará mama. Chcela by ísť späť k svojej matke
aj so synom. So svojím partnerom sa rozišla, našla si nového priateľa, ktorý má 20 rokov, je riadne
zamestnaný.Právnesúdprvejinštancievecposúdilpodľa§44,§47, §37ods.2,podľačlánku5Zákona
o rodine, podľa § 365 ods. 7 CMP. V danom prípade v rámci výkonu náhradnej osobnej starostlivosti
súd dospel k záveru, že nastala situácia, ktorá vyústila do nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti CDR G., nakoľko stará matka, ktorej bola maloletá

zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, túto odmietala ďalej zabezpečovať. Vzhľadom na to bolo
začaté konanie o uloženie výchovného opatrenia, v priebehu ktorého stará matka opätovne prejavila
záujem o zabezpečovanie starostlivosti o maloletú, čo však maloletá odmietala. So starou matkou
nechcela čo i len komunikovať. Tento stav trval i v čase vyhlásenia rozsudku. Po narodení dieťaťa
maloletej, v dôsledku vyhrotenia konfliktu ohľadom vtedajšieho partnera maloletej, stará matka odmietla

zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Náhradná osobná starostlivosť je postavená na dobrovoľnosti.
Nikoho nemožno nútiť aby sa staral o dieťa druhej osoby. Napriek skutočnosti, že počas konania stará
matka prejavila opätovne záujem prevziať starostlivosť o maloletú, i naďalej spĺňala zákonné podmienky
pre zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, súd vzhľadom na vzniknutú situáciu
a narušené vzťahy náhradnú osobnú starostlivosť zrušil, pričom prihliadal na názor maloletej najmä

s ohľadom na jej vek. Zákonným následkom zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti je obnovenie
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov v pôvodnom rozsahu, to znamená, že na rodiča prejdú aj
tieprávaapovinnosti,ktorépozverenívykonávalužlennáhradnýrodič.Aksúdzistí,žedôvody,prektoré
nariadil náhradnú starostlivosť stále trvajú, potom musí prijať opatrenia v záujme dieťaťa tak, aby jeho
riadna výchova bola zabezpečená. Súd zistil, že matka maloletej predtým neprejavovala o starostlivosť

o maloletú záujem. Počas konania však záujem prejavila s tým, že sa chce starať aj o maloletého syna
svojej maloletej dcéry. Žiadala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti. Matka maloletej
má vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú. Pracuje, má zabezpečené stále
bývanie, žije so svojím partnerom, ktorý je tiež zamestnaný, ktorého maloletá pozná a majú spolu dobrý
vzťah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť nad maloletou

A., zistil, že starostlivosť o maloletú chce a môže zabezpečovať matka maloletej, ktorá má k tejto
starostlivosti vytvorené aj vhodné podmienky. Rodičovská výchova má prednosť pred akoukoľvek inou
formou starostlivosti a je v najlepšom záujmom maloletej A., preto súd rozhodol o zrušení náhradnej
osobnej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletej v minulosti nemala vytvorené
podmienky na starostlivosť o svoje maloleté deti, v pripojených spisoch boli zistené nedostatky v jej

starostlivosti, pričom určitú dobu odmietala osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať, súd zároveň
nariadil výchovné opatrenie formou dohľadu nad výchovou maloletého dieťaťa. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd nariadil nad maloletou výchovné

opatrenie – dohľad nad jej výchovou, podal odvolanie kolízny opatrovník. Uviedol, že súd na jednej
strane konštatuje, že matka má záujem o osobnú starostlivosť o maloletú, má na to vytvorené
vhodné podmienky, na druhej strane však poukazuje na minulosť matky a tým odôvodňuje rozhodnutie
o nariadení výchovného opatrenia. Opatrovník má za to, že ak je dieťa umiestnené v zariadení na výkon
rozhodnutia súdu, súd zvažuje, či dieťa ponechá aj naďalej v starostlivosti právnickej osoby, alebo ho

prinavráti do starostlivosti rodičov. Sú len dve možnosti. Buď rodič spĺňa všetky predpoklady na návrat
dieťaťa, alebo nie. Ak spĺňa, nemôžu byť splnené podmienky na nariadenie výchovného opatrenia –
dohľadu. Ak je teda matka maloletej spôsobilá riadnej osobnej starostlivosti o maloletú, súd ju uznal za
osobu spôsobilú byť poručníčkou maloletého syna maloletej, má úrad za to, že uloženie výchovného
opatrenia – dohľadu nad maloletou nie je dôvodné. Rozhodnutie je v tejto časti protirečivé a rozporuplné.

Navrhol preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tentoopravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65 a § 66 CMP) a dospel

k záveru, že je dôvodné odvolanie opatrovníka voči uloženému výchovnému opatreniu odmietnuť.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 18P/85/2022 je zrušenie náhradnej
osobnej starostlivosti nariadenej nad maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX a nariadenie výchovného
opatrenia - dohľadu nad výchovou maloletej A., počnúc právoplatnosťou rozsudku.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým nariadil výchovné opatrenie - dohľad nad výchovou maloletej A., počnúc
právoplatnosťou rozsudku.

6. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd

môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia : určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad
vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov
a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Podľa odseku 8 veta prvá, druhá, súd hodnotí
účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí
o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia Súd zruší výchovné opatrenie ak splnilo

svoj účel.

7. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nariadenie dohľadu súd ukladá vtedy, ak záujem
na riadnej výchove maloletého vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie, predpokladá závažnejšie trvajúce
narušovania alebo ohrozovania výchovy maloletého dieťaťa. K určeniu dohľadu dochádza tiež po

zrušení ústavnej alebo ochrannej výchovy. Vyslovením dohľadu nad maloletým vzniká súdu povinnosť
ďalej sledovať výchovný proces maloletého. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí
jednak priebežne, jednak pred skončením doby, na ktorú bolo uložené tak, aby vedel zhodnotiť splnenie
stanoveného účelu a rozhodnúť o ďalšom postupe. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení
účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia,

alebo v uložení iného výchovného opatrenia, prípadne v opakovanom uložení toho istého výchovného
opatrenia. Ak súd zistí, že sledovaný účel bol dosiahnutý, zruší nariadené výchovné opatrenie.

8. V danom prípade súd prvej inštancie uložil výchovné opatrenie určením dohľadu nad výchovou
maloletej A.. Výchovné opatrenie môže zaniknúť uplynutím doby, na ktorú bolo uložené, alebo jeho

zrušenímpozhodnoteníjehoúčinnosti.Vdanomprípadelehota,resp.dobatrvaniadohľaduvrozhodnutí
určená nebola. V priebehu odvolacieho konania dňa 24.04.2024 však maloletá A., nad výchovou ktorej
bol nariadený dohľad, dovŕšila plnoletosť. Takže výchovné opatrenie zaniklo, keďže ho možno nariadiť
a vykonávať len nad maloletým dieťaťom.

9. Účelom odvolacieho konania je v zásade preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
a tak ustáliť právny vzťah medzi stranami konečným rozhodnutím odvolacieho súdu. V danom prípade
zaniknutéhovýchovnéhoopatreniatakýtoprieskumneprichádzadoúvahy,pretožepredmetodvolacieho
konania odpadol. Na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku, ktorým bolo výchovné opatrenie nariadené,
ktoré zaniklo dovŕšením plnoletosti dieťaťa, nemožno priamo aplikovať ust. § 386 CSP o odmietnutí

odvolania podaného oneskorene, neoprávnenou osobou, ktoré smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému
nie je odvolanie prípustné, alebo ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP. CSP ani CMP tak výslovne
neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení výchovného opatrenia, ktoré
zaniklo dovŕšením plnoletosti dieťaťa. O podanom odvolaní je však potrebné rozhodnúť.

10. Procesný kódex dáva v citovaných základných princípoch súdu možnosť v prípade, ak sa právna vec
nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona, ani podľa ustanovenia tohto
alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej
veci, aby ju rozhodol podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na
princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon (CSP). Ústavný súd SR

v rozhodnutí sp.zn. II. ÚS 317/09 konštatuje : „V prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky pre
dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti,
dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa v prípadoch
ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona, resp. inéhoprávneho predpisu, resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho
regulovala“.

11. S prihliadnutím na uvedené, keďže došlo k zániku odvolaním napadnutej časti rozsudku a vzhľadom
na skutočnosť, že ustanovenia CSP danú procesnú situáciu neriešia, odvolací súd v preskúmavanej
veci využil možnosť upravenú v článku 4 základných princípov tohto procesného kódexu. Je totižto
dôvodné, v prípade ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona (CSP), posúdiť ju podľa tohto ustanovenia alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec

čo do obsahu a účelu najbližšiu účelu posudzovanej právnej veci a v prípade, ak takého ustanovenia
niet, aby súd právnu vec prejednal a rozhodol podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,
a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon.
Pretože na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie, ktoré
zaniklo dovŕšením plnoletosti dieťaťa, nemožno priamo aplikovať ust. § 386 CSP, odvolací súd v záujme
rozumného usporiadania procesných vzťahov vychádzal z možností spravodlivo a racionálne dotvoriť

normu na tento konkrétny prípad, keď pritom vychádzal aj zo skôr platnej a účinnej procesnoprávnej
úpravy (ust. § 218 ods. 1 písm. e) OSP) a na základe uvedeného v zmysle článku 4 ods. 1, 2 základných
princípov CSP odvolanie kolízneho opatrovníka odmietol.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1

CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

13. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).