Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322200204
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8322200204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie sumy 612,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Csp/2/2022-103 zo dňa 20.02.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

„ Súd žalobu zamieta.

Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2 a 3, § 54a, § 100, § 101, § 103, § 489, § 491 ods.
1, § 875v zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, §
503 ods. 2, § 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník platný a účinný v rozhodnom
období, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ), § 1 písm. a), § 8 písm.
a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 612,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 566,75
eur od 10.11.2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka zo dňa 09.11.2021
medzi postupcom J. banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve

postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona
č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov dňa 06.05.2015 Zmluvu č. XX-XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecnéobchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve

a vo VOP. Zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Uviedol, že žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca
v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie
kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v
stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 25.01.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 612,49 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 566,75 eur, z riadneho úroku
vo výške 42,35 eur, z úroku z omeškania vo výške 3,39 eur a z poplatkov vo výške 0,- eur v

súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa
vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 eur.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 7Csp/2/2022-58 zo dňa 05.05.2022 žalobu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 9, § 489, §
491 ods. 1, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom v rozhodnom
období, § 54a, § 875v, § 100, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od
05.12.2018, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote
odvolaniežalobca.KrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.13CoCsp/32/2022-89zodňa06.12.2022zrušil
prvoinštančný rozsudok a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd

prisvedčil odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie na predmetný prípad vôbec neaplikoval
ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej len „Zákon o mimoriadnych opatreniach“), hoci je zrejmé, že v čase plynutia premlčacej
doby, t.j. od 25.09.2018 do 25.09.2021 došlo k neplynutiu/spočívaniu premlčacej doby. Z uvedeného

tak vyplýva, že o čas neplynutia/spočívania premlčacej doby malo dôjsť k „predĺženiu“ premlčacej
doby. Z obsahu napadnutého rozsudku však vôbec nevyplýva, aby súd prvej inštancie sa s uvedenými
skutočnosťami zaoberal a aby uvedené aj zohľadnil pri posudzovaní plynutia a uplynutia premlčacej
doby v predmetnom prípade. V predmetnom prípade tak nie je zrejmé, či aj v dôsledku neplynutia
premlčacej lehoty zo zákona žalobca uplatnil svoj nárok na súde včas, alebo aj napriek uvedenému svoj

nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu znova vo veci
konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne sa vysporiadať s premlčaním žalobcovho
nároku so zohľadnením ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach a na základe
uvedených zistení opätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby, a to vo svetle vyjadrení sporových strán
v priebehu konania - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle

zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.

5. Súd sa preto opätovne oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o úvere, oznámením
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení
pohľadávky a zistil, že právny predchodca žalobcu J. banka, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 06.05.2015

Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú na diaľku. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.000
eur a tento sa zaviazal splatiť 72 splátkami pri výške mesačnej splátky 24,06 eur. Splatnosť splátok
bola k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. RPMN bola v zmluve uvedená 23,17 %, priemerná
RPMN 20,16 %, odplata 22,22 %, úroková sadzba 19,90 % ročne. Pôvodný veriteľ výzvou zo dňa26.11.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3 667,86 eur, ktorá predstavovala
dlžnú sumu z 9 úverových vzťahov. Pôvodný veriteľ prípisom zo dňa 25.01.2019 vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru č. XX-XXXXXXXXXX a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 609,24 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 bola pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy č. XX-
XXXXXXXXXX postúpená pôvodným veriteľom na žalobcu. Oznámením zo dňa 12.11.2021 pôvodný
veriteľ postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámil žalovanému. Na základe vykonaného dokazovania
súd mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere,
pričom úver bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur. Žalovaný úver riadne a včas nesplácal

a preto pôvodný veriteľ ku dňu 25.01.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Medzi pôvodným
veriteľom a žalovaným tak bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou. Súd prvej inštancie skúmal, či voči žalovanému v konaní nie je uplatňovaný premlčaný
nárok, ktorý už nie je možné vymáhať. Žaloba vo veci bola podaná na tunajšom súde dňa 21.01.2022,
teda za účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka. V prerokúvanej veci zo zmluvy vyplýva, že splátky
boli zročné k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že

pôvodný veriteľ celý dlh zosplatnil ku dňu 25.01.2019 a vzhľadom na uvedenú zákonnú úpravu úver
zosplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.09.2018. Pôvodný veriteľ toto právo využil, a to v
súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď predtým žalovaného na túto možnosť upozornil. V
zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu
nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej

splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o
splátku splatnú 25.09.2018, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku
dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu by tak uplynula najneskôr
25.09.2021. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku
pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Vzhľadom na ustanovenia zákona č.

62/2020 Z.z. premlčacia doba neplynula v období od 27.03.2020 do 30.04.2020, t.j. 35 dní a za obdobie
od 19.01.2021 do 28.02.2021, t.j. 41 dní. Celkovo tak neplynula premlčacia doba 76 dní. Súd vzhľadom
na uvedené skutočnosti k dátumu od 25.09.2021 pripočítal 76 dní a tak premlčacia doba žalobcu na
podanie žaloby uplynula dňa 10.12.2021. Žaloba vo veci bola podaná na tunajšom súde dňa 21.01.2022,
teda po uplynutí premlčacej doby. V tom čase bol už nárok žalobcu nepochybne premlčaný. Keďže v

danom spore si žalobca v konaní voči žalovanému uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je
premlčaný a tento v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka už nemožno vymáhať a to ani v súdnych
konaniach, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil
začiatok plynutia premlčacej doby, pričom nerešpektoval aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022,
5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022, 7cdo/347/2021 zo dňa
31.01.2023 a4cdo/201/2022zodňa26.01.2023.Žalobcazastávanázor,že právnypredchodcažalobcu

sa mohol prvýkrát domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby, ktorá
začala plynúť od omeškania žalovaného so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý
dlh. Najskorším dňom, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, je deň 26.12.2018. Premlčacia doba
by tak v predmetnom prípade uplynula až dňa 12.03.2022 a pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa
21.01.2022, žaloba bola podaná na súde včas. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v

Košiciach. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy
spolu s príslušenstvom v súlade so žalobou, nakoľko uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný
ani len v časti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a

veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného
poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 18b) na veriteľa podľa §
20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,

ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. V spotrebiteľských vzťahoch pri konštatovaní platnosti či neplatnosti postúpenia pohľadávky z
dodávateľa na ďalší subjekt, je nutné okrem všeobecných ustanovení § 524 až § 530 Občianskeho
zákonníka zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov, ktorá

na daný právny vzťah dopadá. Súd prvej inštancie správne nárok právne posúdil aj podľa ZoSÚ
a právne kvalifikoval úverový vzťah ako spotrebiteľský úver. Všeobecné hmotnoprávne podmienky
platného postúpenia pohľadávky vyplývajú z lex generalis - z ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené. Osobitné zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských vzťahoch
však vyplývajú aj z uvedenej právnej úpravy spotrebiteľských úverov, ktorú je nevyhnutné zohľadniť.
Ustanovenie § 17 ods. 1 ZoSÚ stanovuje, že veriteľ môže práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
previesť na tretiu osobu, len ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a sú kumulatívne splnené obe podmienky presne špecifikované pod písmenami a) a b)

tohto zákonného ustanovenia, teda súčasne ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného
poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20
ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a súčasne prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie,

zohľadňujúczákonnéznenieustanovenia§17ods.1písm.b)ZoSÚpotomsprávnevychádzalzpremisy,
že predpokladom platnosti postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru je predošlé
platné zosplatnenie pohľadávky.15. Odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu v spore spochybnený
zo strany žalobcu nebol. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej
zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie pohľadávky musia byť splnené
kumulatívne. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu
veriteľaadresovanúapreukázateľnedoručovanúdlžníkovisupozornenímnaaktuálnydlhasvýslovným
upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia
si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na jednorazové splatenie celej

neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho
zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať

len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou
splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na
zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote ešte

pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie
upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky
nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné
zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto

právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ
musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s
jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky,
ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie
uplatniť, inak jeho právo zaniká.

16. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienené tým, že
dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo
využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie § 565 Občianskeho zákonníka neúčinné.
Z uvedeného vyplýva, že upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva dodávateľa musí byť ešte

pred jednostranným úkonom, ktorým dodávateľ požiadal spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky
naraz v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, a teda dodávateľ nemôže jedným (tým
istým) úkonom upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka podľa
ustanovenia§53ods.9Občianskehozákonníkaazároveňuplatniťprávonazaplateniecelejpohľadávky
naraz.

17. Upozornenie spotrebiteľa dodávateľom je podstatným vzhľadom na to, že spotrebiteľ na základe
upozornenia dodávateľa môže zaplatiť splátku, s ktorou je v omeškaní, a tým odvrátiť následky
nezaplatenia splatnej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.

18. Pokiaľ ide o zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v
spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru právne účinné, odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tieto
zákonné podmienky splnené neboli. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že jeho
právny predchodca, ako veriteľ, pred tým, ako si uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka,

preukázateľne v zmysle zákonných požiadaviek z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
zaslal predchádzajúcu výzvu adresovanú žalovanému s výslovným upozornením, že pokiaľ v lehote
nie kratšej ako 15 dní nezaplatí omeškané splátky, bude veriteľ oprávnený uplatniť si právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru.

19. Z obsahu vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov odvolací súd konštatuje, že
žalobca nepreukázal, že by bola právnym predchodcom žalobcu doručená žalovanému „Výzva pred
mimoriadnou splatnosťou“ zo dňa 26.11.2018 (č.l. 28), ktorou veriteľ žalovaného, ako svojho dlžníka, už
upovedomil o skutočnosti, že využije svoje oprávnenie a zosplatní celý úver.20. Vo vzťahu k preukázaniu doručovania podania len prostredníctvom podacieho poštového hárku
(č.l. 29) odvolací súd zdôrazňuje, že len samotné preukázanie podania listiny na poštovú prepravu

ešte neznamená, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného
je potrebné, aby žalobca preukázal to, že listina vôbec došla do dispozičnej sféry žalovaného
(najčastejšie je uvedené preukázané buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej
spotrebiteľom ani v odbernej lehote). Z uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena
o možnosti žalovaného oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca. Odvolací súd v tomto smere

poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 (uverejnené
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), ktorý sa vo vzťahu k doručovaniu právnych
úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie
doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé
vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s

obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu
to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny
úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát
vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej
adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na

požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa
chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť
s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa
adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o
doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby

odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne
preukázať.“

21. Preukázanie splnenia podmienok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s §
565 Občianskeho zákonníka zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu (veriteľa), teda že upozornenie bolo

žalovanému doručené, resp. sa aspoň dostalo do jeho dispozičnej sféry. Vzhľadom na vyššie uvedené
tak možno dospieť k záveru, že ak nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak neboli
splnené ani podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, preto žalobca nedisponuje aktívnou vecnou
legitimáciou v predmetnom spore.

22. Pri otázke platnosti mimoriadneho zosplatneniu úveru, teda či boli splnené všetky podmienky pre
jehoplatnosť,odvolacísúdpoukazujenarozsudokKrajskéhosúduPrešovsp.zn.7CoCsp/14/2021ktorý
uviedol v súvislosti s výzvou pred zosplatnením, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú žalobca
jednorazovo predčasne zosplatnil celý dlh, vyplývajúci z úveru, spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto
jednostranného právneho úkonu žalobcu pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

23. Odvolací súd zastáva názor, že hoci banke nevyplýva povinnosť špecifikovať splátku, pre ktorú
dochádza k zosplatneniu v samotnom akte zosplatnenia, banka je povinná uviesť a konkretizovať takúto
splátku vo výzve, ktorá zosplatneniu predchádza. Z výzvy pred mimoriadnou splatnosťou ( č.l. 28 spisu)
však nemožno zistiť pre ktorú splátku by malo dôjsť k zosplatneniu, čím táto výzva nespĺňa náležitosti

citovaného zákona o bankách.

24. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme
z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti
v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo

pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej
legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná
legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že
strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

25. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020, kde
NS SR uviedol: „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách predpokladá výlučnú a
samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku.
Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnejsplatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách“. Citované ustanovenie §
92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje teda banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi len za splnenia
určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v zmysle citovaného

ustanovenia je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej
splneniepísomnevyzvala.Aktietopredpokladyniesúsplnené,pohľadávkabankyniejepostupiteľná.Ak
určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
je jej postúpenie obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči

dlžníkovi.“

26. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo/162/2020 zo dňa 27. 10. 2021, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR
č. 2/2022 pod R 6, ktorého právna veta znie: „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú
legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa 92 ods.

8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že
spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“

27. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka jeho právny predchodca ako veriteľ upozornil žalovaného (spotrebiteľa) na

uplatnenie práva v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, pričom v rozpore s ustanovením
§ 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá nebola po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru (zmluva uzatvorená dňa 06.05.2015 pri 72 mesačných splátkach,
pričom zosplatnenie úveru malo byť oznámené listom zo dňa 25.01.2019 - č.l. 27) a taktiež sa nejednalo
ani o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

preto postúpenie pohľadávky bolo neplatné pre rozpor so zákonom (§ 17 ZoSÚ) v zmysle ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka, a teda dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou
legitimáciou v konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

28.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúddospelkzáveruonedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,
pretože na neho nebolo platným a zákonným spôsobom prevedené právo, ktorého sa v spore voči
žalovanému domáha a nemožno mu tak priznať ani len čiastočné plnenie voči žalovanému.

29. V závere odvolací súd konštatuje, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalobcu uvedené

v odvolaní sa nezaoberal (najmä teda čo sa týka nadbytočného posúdenia premlčania súdom prvej
inštancie), nakoľko v intencii zabezpečenia práva na spravodlivý proces a z hľadiska merita odvolacieho
konania sú bez právnej relevancie (pozri napríklad rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 358/09, III. ÚS 314/2018).

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, pretože súd
prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a
keďže žalovanému v prvoinštančnom konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu náhradu trov
konania správne nepriznal.

31. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého: ,,Súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ V tomto prípade bol v odvolacom
konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania.
Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne
vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).