Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123330813
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123330813.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej,
v právnej veci žalobcu ELBA, a.s., so sídlom Československej armády 264/58, 967 01 Kremnica, IČO:
31 615 651, zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Vaským, so sídlom Štefánikovo námestie 16/6,
967 01 Kremnica, IČO: 31 922 465, proti žalovanému ORASS – Invest, s.r.o., so sídlom Chočská 1526/6,

026 01 Dolný Kubín, IČO: 51 282 003, zastúpenému FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o zaplatenie 3.342,-Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/139/2023-106 zo dňa 14. marca
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/139/2023-106 zo dňa 14. marca 2024, v napadnutej časti
II. výrokovej vety potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. O vrátení súdneho poplatku rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žalovaný

má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca si uplatnil žalobou proti žalovanému právo na
zaplatenie 3.342,-Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podaním zo dňa 27.02.2024 žalobca
zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu dohody
o úhrade dlžnej sumy vo forme pravidelných mesačných splátok. Žalobca navrhol konanie zastaviť

a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP
a ustanovenia § 146 CSP.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP

tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko
žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že nepreukázal dôvody späťvzatia žaloby.

5. Proti II. výrokovej vete uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že stranám sporu sa náhrada
trov konania nepriznáva a súčasne aby rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 100,-

Eur žalobcovi.6. Žalobca v odvolaní uviedol, že si je vedomý toho, že ak žalobca vzal svoju žalobu späť, tak
zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť trovy. Žalobca
však tvrdí, že súd je povinný pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania splniť

procesnú zodpovednosť na obidvoch procesných stranách. Žalobca sa domnieva, že súd vo vzťahu
ku žalovanému takto nepostupoval. Žalobca poukázal na to, že v späťvzatí žaloby uviedol dôvod, že
medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o úhrade dlžnej sumy vo forme pravidelných
mesačných splátok. Žalobca má preto za to, že späťvzatie žaloby bolo spôsobené a odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý v plnom rozsahu uznal žalovanú pohľadávku a o jej úhrade

uzatvoril dohodu. Žalobca tvrdí, že na základe tejto dohody už žalovaný uhradil dve splátky, každú
v sume 100,-Eur.

7. Žalobca sa tiež domnieva, že súd prvej inštancie nedostatočne nezohľadnil a neprihliadol pri svojom
rozhodovaní o náhrade trov konania na procesné správanie žalovaného v tomto konaní. Žalobca tiež
poukázal na skutočnosť, že žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý sa v kontexte jeho

neskoršieho správania javí ako účelový. Podľa žalobcu je paradoxné, že žalovaný mal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania aj za podanie tohto odporu. Žalobca tiež tvrdí, že procesnoprávna
úprava vo sfére civilného práva by mala slúžiť efektívnemu, hospodárnemu a spravodlivému uplatneniu
oprávnených nárokov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania zo strany žalobcu odvolací súd má za to, že odvolanie
nie je dôvodné.

12. Predmetom posúdenia odvolacím súdom je vecná správnosť napadnutého uznesenia ohľadne

výroku o trovách konania. Zo spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd uznesením, č.k.
38Cb/139/2023-106 zo dňa 14. marca 2024 výrokom I. konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby zo
strany žalobcu, pričom okresný súd týmto uznesením výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o úhrade dlžnej sumy vo forme pravidelných
mesačných splátok. Zároveň navrhol rozhodnúť o trovách konania tak, že súd stranám sporu náhradu
trov konania neprizná. Žalobca však žiadny relevantný dôkaz o svojich tvrdeniach do spisu nepredložil,
a preto súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu

100 % z dôvodu, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca a ním tvrdený dôvod
späťvzatia žaloby nepreukázal.

14. Odvolací súd konštatuje, že podľa Civilného sporového poriadku vo všeobecnosti platí, že náhradu
trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za

zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je v Civilnom sporovom poriadku vyjadrená
v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikla. Pojem
procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Platí, že pokiaľ sporovej strane

možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu
protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).15. Súd je teda povinný vždy skúmať procesné zavinenie, t.j. zistiť, ktorá zo strán zavinila procesné
zastavenie konania a druhej strane sporu priznať nárok na náhradu trov konania.

16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenia, že došlo k dohode
o úhrade dlžnej sumy vo forme pravidelných mesačných splátok žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázal. Samotné tvrdenie žalobcu, že takáto dohoda bola medzi stranami konania uzatvorená
nepostačuje a k takémuto tvrdeniu je potrebné priložiť relevantný dôkaz preukazujúci takéto tvrdenie.
Pokiaľ žalobca súdu nepredložil dohodu uzatvorenú medzi sporovými stranami, z ktorej by vyplývala ním

tvrdenáskutočnosť,platí,žezprocesnéhohľadiskazavinilzastaveniekonaniažalobca,ktorýdobrovoľne
pristúpil k späťvzatiu žaloby.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca tvrdí, že žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného, musí túto skutočnosť súdu aj preukázať relevantným listinným dôkazom. Ak žalobca
dôvod späťvzatia na strane žalovaného len tvrdí, no túto skutočnosť nepreukáže, súd môže jedine

konštatovať, že procesné zavinenie žalovaného nebolo preukázané a priznať nárok na náhradu trov
konania žalovanému tak, ako to urobil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.

18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR, č.k.
5MCdo/12/2008, podľa ktorého zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa

hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku
vo veci samej. Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí [ak nejde o prípad uvedený v § 146
ods. 2 druhej vety O.s.p. (§256 ods. 1 CSP)], že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť
odporcovi jeho trovy.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dôkazné
bremeno preukázania, že žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby zavinením žalovaného bolo na žalobcovi,
ktoré však v konaní nezvládol.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s §
262ods.1a§255ods.1CSP.Podľa§255ods.1CSPbyžalovanémuvodvolacomkonanívznikolnárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, avšak podľa obsahu spisu žalovanému v konaní
žiadne odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nárok na náhradu trov konania žalovanému
nepriznal (viď uznesenie NS SR, č.k. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.218).

22. O vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi rozhodne súd prvej inštancie (§ 12 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení).

23. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).