Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423201594
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1423201594.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.
Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého
dieťaťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa oprávneného/otca: C. D. E., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., zastúpeného advokátskou kanceláriou: L/R/P advokáti,

s.r.o. so sídlom Slávičie údolie 6, Bratislava, IČO: 52 735 354, a povinnej/matky: B. G. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I., zastúpená NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa
Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, o výkon rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletou,
o odvolaní oprávneného a povinnej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. B4-57Em/3/2023
– 225 z 5. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k.
11Pc/14/2021 – 183 zo dňa 09.09.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV
č. k. 11Pc/14/2021 – 199 zo dňa 09.11.2022 zamietol (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava
IV dňa 22.05.2021 žiadal oprávnený o nariadenie výkonu rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č. k. 11Pc/14/2021 – 183 zo dňa 09.09.2022, ktorým bol upravený styk k maloletej A.
B., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že má rozsudkom určený rozsah styku s maloletou, a to jeden krát
počas týždňa v rozsahu jeden a pol hodiny a jeden krát počas týždňa v rozsahu dvoch hodín, a to v

prítomnosti povinnej. V predmetnom rozsudku nie je určené miesto realizácie styku, avšak oprávnený
má za to, že by ním malo byť primárne miesto bydliska maloletej, ak sa s povinnou nedohodnú
inak. Aj napriek tomuto krátkemu času povinná neustále účelne bráni styku oprávneného s maloletou,
aby tento skrátila alebo mu zamedzila. Povinná oprávneného klame a zavádza najmä o chorobe
maloletej, a to s cieľom zabránenia styku oprávneného s maloletou. Takto bol zmarený jeho styk s
maloletou opakovane dňa 08.04.2023, 11.04.2023, 13.04.2023, 11.05.2023 s tým, že oprávnený sa

naposledy stretol s maloletou dňa 09.05.2023, teda dva dni pred údajným prepuknutím choroby, pritom
maloletávtendeňnevykazovalažiadneznámkychoroby.Konaniepovinnejspočívajúcevbezdôvodnom
bránení styku oprávneného s maloletou môže byť spôsobené psychickým ochorením alebo poruchou
osobnosti povinnej. Svoje podozrenie odôvodňuje tým, že u povinnej je možné sledovať správanie,
ktoré sa v značnej miere odkláňa od štandardného správania. Dňa 27.04.2023 oprávnený realizoval
styk s maloletou, pričom stretnutie malo trvať dve hodiny, avšak po približne jednej hodine sa povinná

začala invektívne vyjadrovať na adresu rodičov oprávneného, hádzať na oprávneného rôzne predmety
a osočovať ho. To sa dialo bez akéhokoľvek podnetu zo strany oprávneného. Oprávnený dôrazneupozornil,žepodľajehonázorumôžetakétosprávaniepovinnejvykazovaťznakypsychickéhoochorenia
alebo vážne poruchy osobnosti. Dané konanie pokračovalo tým, že povinná na detskom ihrisku, kde
sa nachádzalo množstvo ľudí, začala na oprávneného bezdôvodne kričať, že ju ohrozuje, nadáva jej,

strká do nej a chce jej zobrať maloletú. Oprávnený nič z uvedeného nikdy neurobil. Povinná svoje
konanie zavŕšila návštevou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV so snahou o
podanie trestného oznámenia voči oprávnenému z dôvodu údajného protiprávneho konania. O danom
skutku však Okresné riaditeľstvo Policajného zboru neeviduje žiadny záznam, na základe čoho je možné
dedukovať, že príslušný orgán vyhodnotil trestné oznámenie tak, že údajnému protiprávnemu konaniu

oprávneného nedošlo. Obdobná situácia nastala už aj v minulosti, keď dňa 17.10.2022 podala povinná
naoprávnenéhooznámenie,podľaktoréhomaloprávnenýpovinnejvytrhnúťmaloletúzrúk,niekoľkokrát
do povinnej sotiť a vulgárne vynadať. Oprávnený má dôvodné obavy o život a zdravie maloletej, ktorá
je toho času zverená do osobnej starostlivosti povinnej, pričom nie je možné predpokladať ďalší vývoj
zdravotného stavu povinnej, najmä v čase, kedy je maloletá s povinnou sama. Rovnako tak tento stav
môže spôsobiť ešte intenzívnejšie neodôvodnené bránenie styku oprávneného s maloletou zo strany

povinnej,tedanerešpektovanierozsudku.Užsúčasnáúpravastykusmaloletouumožňujeoprávnenému
stýkať sa s maloletou len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Následne povinný oznámil súdu že v styku
s maloletou mu oprávnená zabránila aj 12.08.2023 z dôvodu údajnej choroby maloletej, ktorú však
oprávnenému nepreukázala. Následne oprávnená zabránila styku otca s maloletou aj 15.08.2023.
Momentálne sa povinná viac snaží dodržiavať termíny stretnutí a styk sa na naliehanie oprávneného

štyri krát realizoval aj bez prítomnosti povinnej. Povinná svoje správanie zmenila z časti k lepšiemu až
po stretnutí u psychologičky a po tom, čo oprávnený inicioval konania na súde. Posledný nerealizovaný
styk bol v auguste 2023, pričom otec žiadal náhradu za 6 nerealizovaných stykov. Otec nepopiera, že v
niektorých prípadoch realizoval styk s maloletou aj po dlhší čas, avšak týmto konaním chce docieliť to,
aby v budúcnosti znovu nedochádzalo k tomu, že sa styk nerealizuje z dôvodu, že maloletá je chorá,

pričom by mu nebol poskytnutý náhradný termín.

1.1.1 Povinná s návrhom oprávneného nesúhlasila, poprela jeho tvrdenia o bránení mu v styku
s maloletou, zároveň poukázala na to, že dňa 08. až 16.04.2023 bola maloletá chorá, o čom
riadne oprávneného informovala a rovnako ho informovala o tom, že styk v uvedené dni sa z

tohto dôvodu realizovať nemôže. Rovnako tak oprávneného informovala o chorobe maloletej dňa
11.05.2023. Aktuálne v auguste 2023 bola maloletá chorá v dňoch 12. až 16.08.2023, o čom taktiež
oprávneného informovala a vopred mu oznámila dôvody pre nerealizáciu styku v dňoch 12. a 15.8.2023.
Oprávnený sa na zdravotný stav informoval aj u ošetrujúceho pediatra, a to dňa 15.08.2023. Napriek
informovaniu sa o zdravotnom stave maloletej, oprávnený pri poslednej chorobe maloletej v auguste

2023 privolal policajnú hliadku k obidvom termínom realizácie styku, a to dňa 12.08.2023 a 15.08.2023.
Oprávnenému umožňuje stretávať sa s maloletou aj nad rámec súdneho rozhodnutia, a to podľa
aktuálneho emocionálneho a fyzického stavu maloletej počas prebiehajúceho styku a taktiež podľa
toho, akú atmosféru oprávnený svojím konaním nastolí. Totižto oprávnený sa správa hrubo a urážajúco,
neustále povinnú pred maloletou dehonestuje, vyhráža sa jej a osočuje ju. Oprávnený sa od marca 2023

(predchádzajúce obdobie povinná nemá zaznamenané) stretáva nad rámec súdneho rozhodnutia tak,
že dňa 02.03.2023 bol styk predĺžený o 15 minút, dňa 08.03.2023 bol styk predĺžený o 30 minút, dňa
10.03.2023 bol zabezpečený videohovor oprávneného s maloletou, dňa 11.03.2023 bol styk predĺžený
o 15 minút, dňa 14.03.2023 bol styk predĺžený o 15 minút, dňa 16.03.2023 bol styk predĺžený o 30
minút, dňa 17.03.2023 bol styk predĺžený o 2 hodiny (deň narodenín oprávneného), dňa 22.03.2023

bol styk predĺžený o 30 minút, dňa 25.03.2023 bol styk predĺžený o 15 minút, dňa 28.03.2023 bol styk
predĺžený o 20 minút, dňa 30.03.2023 bol styk predĺžený o 30 minút, dňa 02.04.2023 bol zabezpečený
videohovor oprávneného s maloletou, dňa 04.04.2023 bol styk predĺžený o 15 minút, dňa 19.04.2023
bol styk predĺžený o 35 minút, dňa 22.04.2023 bol styk predĺžený o 30 minút, dňa 27.04.2023 bol
styk predĺžený o 20 minút, dňa 07.05.2023 bol styk predĺžený o 20 minút, dňa 23.05.2023 bol styk

predĺžený o 30 minút, dňa 03.06.2023 bol styk predĺžený o 20 minút, dňa 06.06.2023 bol styk predĺžený
o 1 hodinu, dňa 08.06.2023 bol styk predĺžený o 20 minút, dňa 14.06.2023 bol styk predĺžený o 20
minút, dňa 17.06.2023 bol zabezpečený videohovor oprávneného s maloletou, dňa 18.06.2023 bol
styk predĺžený o 1 hodinu, dňa 28.06.2023 bol styk predĺžený o 25 minút, dňa 01.07.2023 bol styk
predĺžený o 1 hodinu, dňa 04.07.2023 bol styk predĺžený o 1 hodinu a 10 minút, dňa 06.07.2023 bol

styk predĺžený o 40 minút, dňa 08.07.2023 bol zabezpečený videohovor oprávneného s maloletou,
dňa 12.07.2023 bol styk predĺžený o 40 minút, dňa 15.07.2023 bol styk predĺžený o 20 minút, dňa
18.07.2023 bol styk predĺžený o 1 hodinu, dňa 20.07.2023 bol styk predĺžený o 25 minút, dňa 26.07.2023
bol styk predĺžený o 1 hodinu, dňa 29.07.2023 bol styk predĺžený o 20 minút (20 minút bez prítomnostipovinnej), dňa 30.07.2023 bol zabezpečený videohovor oprávneného s maloletou, dňa 01.08.2023 bol
styk predĺžený o 40 minút, dňa 03.08.2023 bol styk predĺžený o 1 hodinu a 15 minút, dňa 09.08.2023
bol styk predĺžený o 55 minút (20 minút bez prítomnosti povinnej), dňa 17.08.2023 bol styk predĺžený

o 1 hodinu (1 hodina bez prítomnosti povinnej), dňa 23.08.2023 bol styk predĺžený o 1 hodinu (1
hodina a 30 minút bez prítomnosti povinnej). Spolu za obdobie od marca do 23.08.2023 mal oprávnený
zabezpečený kontakt s maloletou nad rámec rozhodnutia súdu v trvaní 22 hodín spolu, z toho 2 hodiny
a 40 minút mal zabezpečený kontakt s maloletou v neprítomnosti povinnej a mal rovnako tak nad rámec
rozhodnutia súdu zabezpečených 5 videohovorov s maloletou. Povinná jednak dodržiava právoplatné a

vykonateľné rozhodnutie súdu s výnimkou obdobia choroby maloletej (čo považuje za objektívny dôvod
na strane maloletého dieťaťa, za čo oprávnenému v zmysle zákona o rodine nepatrí ani náhrada za
nerealizovaný styk s maloletou), povinná postupne zabezpečuje aj kontakt oprávneného s maloletou v
rozšírenom rozsahu a taktiež postupne aj bez jej prítomnosti, aby si maloletá postupne zvykla na styk
oprávneného s ňou bez jej prítomnosti. Uvedené poskytuje oprávnenému nad rámec rozhodnutia súdu,
v záujme maloletej a napriek nehoráznemu správaniu sa oprávneného k osobe povinnej, ktorý sa jej

neustále vyhráža, osočuje ju, privoláva policajné hliadky do miesta jej bydliska, iniciuje ďalšie konania
pred súdom, čím vytvára pre povinnú neznesiteľné finančné náklady, doslova šikanuje osobu povinnej.
Aktuálne oprávnený spochybňuje jej rodičovské kompetencie a psychický stav. Povinná takéto konanie
oprávneného vo vzťahu k ňou vyvíjanej snahe považuje za nevďačné a predovšetkým za poškodzujúce
jeho vzťah s maloletou, ktorá je častokrát svedkom oprávneného nevhodného správania sa ku povinnej,

ktoré maloletej spôsobuje stres. Oprávnený si neuvedomuje nevhodnosť svojho konania, ignoruje
vývinové potreby maloletej, čím priamo prispieva k tomu, že sa vzťah medzi ním a maloletou neprehlbuje
takou rýchlosťou, ako by si želal. Pre účely zlepšenia komunikácie medzi nimi povinná požiadala
ÚPSVaR Bratislava o pomoc a poskytnutie odborného psychologického poradenstva, ktoré prebiehalo
v období október 2022 až marec 2023, kedy oprávnený ukončil psychologické poradenstvo z vlastnej

iniciatívy a bez akejkoľvek zmeny v ich komunikácii. Počas samotného psychologického poradenstva sa
nedokázal ku nej správať slušne ani pred samotnou psychologičkou, nadával jej, obviňoval ju že nechce,
aby sa stretával s dieťaťom (pritom k dnešnému dňu boli všetky stretnutia realizované podľa rozhodnutia
súdu – okrem choroby dieťaťa). Tiež ju neustále osočoval, že je „zlý človek“ a „chorá“, že jej „praje smrť“
atď. Samotná psychologička bola počas sedení nútená požiadať oprávneného, aby opustil miestnosť a

rovnakotakbolanútenázapočaťsedeniavoddelenomformáte.Oprávnenýniekoľkokrátzrušilstretnutia
s maloletou z dôvodu na jeho strane, pričom aj za tieto nerealizované stretnutia dostal z jej strany
náhradný termín. Kvôli vystupňovaným atakom na jej osobu sa rozhodla že od 15.11.2023 sa styk
bude realizovať bez prítomnosti povinnej. Oprávnený však nedodržiava termíny odovzdania maloletej
povinnej a maloletú jej vracia po 18,00 hod. Takto si svojvoľne predlžuje rozsah styku s maloletou

počas každého jedného stretnutia minimálne o hodinu až hodinu a pol. Povinná umožňuje oprávnenému
videohovory nad rámec súdneho rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že je povinná na rodičovskej dovolenke
a jej mesačný príjem predstavuje sumu 470,- eur a s poukazom na nedôvodný a šikanózny návrh
oprávneného, žiada, aby súd priznal povinnej nárok na náhradu trov konania.

1.1.2 Kolízny opatrovník žiadal návrh otca ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že v konaní bolo
preukázané, že styk sa realizuje podľa rozhodnutia súdu.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k.
11Pc/14/2021 – 183 zo dňa 09.09.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava

IV č. k. 11Pc/14/2021 – 199 zo dňa 09.11.2022 súd určil, že oprávnený je otcom maloletej a schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú zveril do osobnej starostlivosti povinnej, určil, že obaja
rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Oprávneného zaviazal
povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 250,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám povinnej, určil zročné výživné, a upravil styk oprávneného s maloletou tak,

že je oprávnený stýkať sa s maloletou v párnom týždni v kalendárnom roku v stredu od 15,30 hod.
do 17,00 hod. za prítomnosti matky, a v sobotu od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky, v
nepárnom týždni v kalendárnom roku v utorok od 15,30 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky a vo
štvrtok od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky, dňa 25.12.2022 od 15,00 hod. do 17,00 hod.
za prítomnosti matky a v nasledujúcich rokoch dňa 25.12. od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti

matky, dňa 11.08. – narodeniny od 15,00 hod. do 17,00 hod. každý kalendárny rok za prítomnosti matky
a 01.02. – meniny každý nepárny kalendárny rok od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky. Vo
zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.1.2.1 Dňa 08.04.2023 bola hliadka Obvodného oddelenia PZ Bratislava – Dúbravka preveriť udalosť
u povinnej na podnet oprávneného, pričom povinná sa nenachádzala na adrese. Dňa 11.04.2023
bola hliadka Obvodného oddelenia PZ Bratislava – Dúbravka preveriť udalosť u povinnej na podnet

oprávneného, pričom povinná nereagovala na zvonenie a klopanie. Dňa 17.10.2022 bolo na útvare
Obvodného oddelenia PZ Bratislava – Dúbravka oznámené podozrenie zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. Zo dňa 27.04.2023 oddelenia PZ Bratislava – Dúbravka neeviduje žiaden
podnet.

1.2.2 Dňa 17.10.2022 podala povinná na ORPZ OOPZ v Dúbravke oznámenie na oprávneného, ktorý
mal dňa 13.10.2022 v čase cca 17,00 hod na detskom ihrisku H. J. I. vytrhnúť povinnej z rúk maloletú,
a keď sa povinná domáhala, aby jej ju vrátil, niekoľkokrát do nej sotil a vulgárne jej vynadal (s použitím
hrubého vulgarizmu), že je chorá, že je to jeho dieťa. OOPZ v Dúbravke potvrdilo, že toto sa stalo už
niekoľko krát a bolo volané na linku 158, a to dňa 25.05.2022, 13.07.2022, 26.07.2022 a 13.10.2022.

1.2.3 Maloletá bola chorá od 06.04.2023 do 18.04.2023, od 10.05.2023 do 15.05.2023 ďalej od
12.08.2023do16.08.2023,pričomvovšetkýchprípadochjejbolanaordinovanádomácaliečbaakľudový
režim.

1.2.4 Oprávnený sa dňa 15.08.2023 u všeobecného lekára maloletej B. B. B. informoval o zdravotnom

stave maloletej (č. l. 69 v spise).

1.2.5 ZemailovejkomunikáciemedzipovinnouapsychologičkouReferátuporadensko-psychologických
služieb zo dňa 26.10.2022 vyplýva, že psychologička ocenila, že pre dobro maloletej sa povinná snaží
situáciu s oprávneným riešiť, aby sa upokojila situácia v ich komunikácii (č. l. 70 v spise).

1.3 Vec správne posúdil ako nárok oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods. 1,
§ 372, § 374, § 375 a § 377 ods. 2 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a dospel k záveru že návrh oprávneného je nedôvodný a je
potrebné ho zamietnuť.

1.4 Naodôvodnenietakéhotosvojhorozhodnutiauviedol,žesamotnúskutočnosť,ževminulostipotom,
ako bolo právoplatne určené otcovstvo otca (v mesiacoch december 2022, apríl 2023, máj 2023 a august
2023) opakovane nastali situácie, kedy sa styk otca podľa vykonateľného rozhodnutia nezrealizoval,
matka nepopierala, uvádzala ale, že sa jednalo o situácie vyvolané zdravotným stavom maloletej.

Účelom konania o výkon rozhodnutia je zabezpečiť jeho výkon. Skutočnosť, že došlo k splneniu
povinnosti, je osobitným dôvodom pre zastavenie výkonu rozhodnutia [§ 390 ods. 1 písm. e) Civilného
mimosporového poriadku], pričom ide o postup po nariadení výkonu rozhodnutia, teda predpokladá, že
v čase nariadenia výkonu rozhodnutia povinnosť nie je plnená. V konkrétnom prípade súd ale dôvod na
nariadenie výkonu rozhodnutia (a na prípadný postup smerujúci k vynúteniu plnenia povinnosti matkou)

nevidel dôvod, a to práve z dôvodu, že matka preukázala, že jednak plní povinnosť stanovenú jej
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11Pc/14/2021 – 183 zo dňa 09.09.2022 umožňovať otcovi
v tomto rozhodnutí upravený styk. Za obdobie od posledného nezrealizovania styku v auguste 2023
do rozhodnutia súdu o zamietnutie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nenastala situácia, kedy
by sa styk otca s maloletou nezrealizoval. Účelom výkonu rozhodnutia nie je ani stanovovať náhradné

termíny za v minulosti neuskutočnený styk. V prípade výkonu rozhodnutia sa nejedná ani o prevenciu v
zmysle,akojuvykladalotec,ktorámávytváraťhrozbuprepovinnéhorodiča(ktorýsinavyšeaktuálneplní
povinnosť podľa vykonateľného rozhodnutia, čo je aj konkrétny prípad), aby v budúcnosti nedochádzalo
k situáciám, kedy sa nezrealizuje (v jednotlivom prípade) styk oprávneného rodiča s dieťaťom podľa
vykonateľného rozhodnutia. Napokon, styk sa aktuálne realizuje podľa vykonateľného rozhodnutia, nie

je preto zrejmé, akej prevencie sa otec domáha. Skutočnosť, že v minulosti došlo (a to aj opakovane)
k situáciám, kedy sa styk otca nezrealizoval, nepredstavuje sama osebe dôvod pre nariadenie výkonu
rozhodnutia, obzvlášť, ak sa tento aktuálne realizuje. Súd apeluje na oboch rodičov, aby predchádzali
konfliktným situáciám, to je spôsob, ako realizovať v reálnom živote styk otca s maloletou podľa
vykonateľného rozhodnutia, aby v prípade, že výnimočne nastanú objektívne dôvody, kedy sa styk

nemôže uskutočniť, matka bola dostatočne ústretová, a umožniť styk otcovi v náhradnom termíne.
Zároveň ale súd apeluje na otca, aby pre takéto situácie, a to aj s ohľadom na vek maloletej, a aktuálne
nastavené parametre styku (keď tento prebieha podľa vykonateľného rozhodnutia za prítomnosti matky),
upravil svoju komunikáciu voči matke, nakoľko z tej, ktorá je založená v súdnom spise, súd vyhodnotil,že otec situácie rieši nevhodne, imperatívne, a to aj (komunikačne) agresívne, hoci aj s ohľadom na
skutočnosť, že matka umožňuje (hoci by to bolo aj za náhradu meškania, resp. neskoršieho začiatku
styku) otcovi styk aj nad rámec upravený vykonateľným rozhodnutím (vrátane možností videohovorov)

na takéto správanie otca voči matke súd nevidí dôvod. Súd chápe snahu otca o stretávanie s maloletou
(a to aj v širšom rozsahu, ako je upravená aktuálnym vykonateľným rozhodnutím), túto vyhodnocuje ako
úprimnú, má však za to, že je v jeho možnostiach riešiť situácie, kedy sa z objektívnych dôvodov styk
neuskutoční, komunikačne vhodnejším spôsobom a aj konštruktívnejším správaním. Zároveň je úlohou
matky, aby vyvinula maximálnu snahu, aby bol rozsah styku zachovaný v maximálnom rozsahu, a to

aj v prípade výskytu (výnimočnej) situácie, že by sa styk nemohol v individuálnom prípade zrealizovať,
napr. aj umožnením plnohodnotnej náhrady za neuskutočnený styk. Takýto prístup oboch rodičov vytvorí
predpoklad pre to, aby styk otca bol realizovaný v plnom rozsahu.

1.5 Otrováchkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkovkonanianemánároknanáhradutrovkonania
(výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku

a vecne tým, že pokiaľ sa povinná domáhala priznania nároku na náhradu trov konania z dôvodu
šikanóznosti návrhu oprávneného na výkon súdneho rozhodnutia, súd posúdil návrh oprávneného, tento
ako šikanózny nevyhodnotil. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že otec ho súdu doručil za situácie, kedy
sa opakovane nemohol stretnúť s dcérou. Konanie otca tak nemožno vyhodnocovať ako šikanózne
alebo odôvodňujúce priznať matke nárok na náhradu trov konania podľa § 55 Civilného mimosporového

poriadku.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadli riadnymi a včasnými odvolaniami oprávnený a povinná.
Kolízny opatrovník maloletej odvolací návrh nepodal a k odvolaniam oprávneného a povinnej sa
nevyjadril.

3. Oprávnený napadol uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. s návrhom na jeho zmenu
úplným vyhovením návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozsudku spolu s vyzvaním povinnej,
aby vo vhodných náhradných termínoch za nerealizovaný styk v termínoch 08.04.2023, 11.04.2023,
13.04.2023, 11.05.2023, 12.08.2023 a dňa 15.08.2023 v lehote dvoch kalendárnych mesiacov umožnila

styk s maloletou, prípadne, aby uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a aby vo výroku II. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a vec aj nesprávne
právne posúdil [§ 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a § 62 CMP].

3.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že od právoplatnosti rozsudku sa styk nerealizoval v
siedmich prípadoch, pričom iba raz bol poskytnutý náhradný termín, a to dňa 05.09.2023. Styk sa v
týchto termínoch nerealizoval z iného dôvodu ako z dôvodu na strane oprávneného. Oprávnený už
počas konania pred súdom prvej inštancie žiadal súd, aby povinnej uložil povinnosť nahradiť mu týchto

6 termínov, na čo súd však nereagoval napriek tomu, že v konaní preukázal pravdivosť svojich tvrdení
o tom, že v šiestich prípadoch povinná styk s maloletou zmarila. Pokiaľ súd prvej inštancie za takýchto
skutkových okolností dospel k záveru, že styk sa realizuje a z toho dôvodu nie je potrebné nariaďovať
výkon rozhodnutia, jeho rozhodnutie porušuje článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj článok 7, článok 8, článok 9 ods. 3 a článok 18 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj článok

41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

3.2 Právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodu, ktoré nespočívali v osobe
oprávneného, priznal povinnému aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 8CoP/258/2017 z
28.02.2017.

3.3 Oprávnený navrhoval, aby súd vyzval povinnú poskytnúť oprávnenému vhodné náhradné termíny
s tým, že v prípade, ak povinnosť dobrovoľne nesplní, bude jej uložená pokuta, zastavená výplata
rodičovského príspevku alebo výplata prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa podľa osobitného
predpisu. Povinná totiž sama prehlásila, že bude rešpektovať termíny styku otca s maloletou okrem

prípadu, kedy bude maloletá chorá. Oprávnený má vážnu obavu z toho, akým spôsobom sa bude vyvíjať
jeho vzťah s maloletou po jej nástupe do materskej škôlky, ktoré je často spojené s vyššou chorobnosťou
detí. Podľa názoru oprávneného, rozhodnutie súdu prvej inštancie vytvára priestor pre patologické a
systém zneužívajúce konanie rodiča, ktorý sa snaží eliminovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom. Podľanázoru súdu nie je totiž dôležité, aká bola situácia od decembra 2022 do septembra 2023, ale je dôležité
iba to, že v čase rozhodovania sa styk realizuje. Takéto závery sú v rozpore so záujmom maloletej. Nie je
totiž v záujme maloletej, aby súd čakal, kým sa styk nebude realizovať dlhú dobu, napríklad 6 mesiacov.

3.4 Mimosporové konania majú preventívnu funkciu, upravujú vzťahy v spoločenskom záujme pre
budúcnosť; tak predchádzajú ohrozeniu týchto vzťahov v budúcnosti. Na to, aby boli tieto požiadavky
zachované, je potrebné, aby boli premietnuté do vykonávacieho konania. Výkon rozhodnutia je vlastne
zavŕšením ochrany maloletého, ale aj ochrany rodičovských práv, a preto musí mať aj výkon rozhodnutia

o výchove maloletých detí mimosporový charakter.

3.5 Oprávnený vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu povinnej navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne potvrdiť a zotrval na svojich doterajších ústnych
aj písomných podaniach. Oprávnený poprel tvrdenia povinnej o tom, že by nereflektoval na potreby
maloletej, keď tejto na stretnutia začal nosiť jedlo, pitie, plienky a podobne. Obdobne poprel aj tvrdenia

matky o údajnom nevhodnom a neúctivom správaní sa k nej, pričom podľa jeho názoru je to matka,
ktorá sa na stretnutiach často správa agresívne a snaží sa vyprovokovať agresívne správanie aj
u oprávneného. Oprávnený absolvuje konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave u B. G. K. a vynakladá úsilie na riešenie daného stavu
týmtospôsobom.Odaugusta2022domarca2023sazúčastňovalpsychologickéhoporadenstva,pričom

celkovo absolvoval 10 stretnutí. Povinná ich absolvovala 8. Pokiaľ aj v apríli nevidel zmysel pokračovať
na stretnutiach, stalo sa to po tom, čo práve v apríli 2023 sa nezrealizovali 3 jeho stretnutia s maloletou, a
tak pre oprávneného bolo demotivujúce chodiť na psychologické poradenstvo, keď z celkových 8 stykov
v mesiaci apríl 2023 sa takmer polovica nezrealizovala.

3.6 Pokiaľ by povinná poskytla oprávnenému náhradu za 6 nerealizovaných termínov stretnutí, predišla
by tým súdnemu konaniu. Iniciovanie konania zo strany oprávneného bolo legitímnym postupom s
cieľom chrániť práva a oprávnené záujmy maloletej a na to nadväzujúce práva, a právom chránené
záujmy oprávneného, pričom ide o jediný právnym poriadkom predpokladaný postup. Oprávnený má za
to, že podmienka priznania náhrady trov konania povinnej v tomto konaní splnená nebola.

4. Povinná napadla riadnym a včasným odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. s
návrhom na jeho zmenu priznaním jej nároku na náhradu trov konania, viniac súd prvej inštancie, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nesprávne alebo neúplne
zistil skutočný stav veci a svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods.

1 písm. f), písm. h) CSP a § 62 ods. 1 CMP].

4.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
neprihliadol na povinnou uvádzané skutkové okolnosti, a to najmä na to, že pokiaľ otec jednak odmietal
reflektovať na potreby maloletej dcéry, tieto nepoznal a zároveň počas realizácie styku s dcérou sa

správal voči povinnej viac ako nevhodne, povinná vyzvala otca na to, aby sa spoločne podrobovali
odbornému poradenstvu za účelom odstránenia ich konfliktu a zlepšenia rodičovskej komunikácie. Otec
však 2 krát prerušil odborné poradenstvo, a to v čase, keď od príslušných odborníkov začali zaznievať
požiadavky na zmenu jeho správania sa a celkovej komunikácie, a keď jeho požiadavky neboli zo strany
povinnej akceptované jednoducho vyhlásil, že pre neho sedenia nemajú žiaden význam a následne

podal na súd návrh na začatie konania vo veci samej, ktorým sa domáha zmeny zverenia maloletej do
jeho osobnej starostlivosti, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia. Okrem toho sa oprávnený povinnej neustále vyhráža iniciovaním ďalších a ďalších
súdnych konaní.

4.2 Povinná súdne rozhodnutia vždy dodržiavala a styk riadne realizovala s výnimkou dní, keď bola
dcéra akútne chorá a bola nariadená domáca liečba, pričom o všetkých ochoreniach dcéry oprávneného
vopred informovala, dokonca si tieto skutočnosti otec overoval aj u ošetrujúceho lekára.

4.3 Nakoľko návrh otca bol jednoznačne nedôvodný a správanie sa oprávneného nevhodné, s čím

oprávnený k povinnej do dnešného dňa neprestal a neustále vytvára nezmyselné konfliktné situácie, a
to aj napriek opakovaným upozorneniam zo strany konajúceho súdu sa odmieta podrobovať odbornému
poradenstvu s cieľom zlepšiť komunikáciu rodičov v záujme ochrany práv maloletej, oprávnená zastáva
názor, že ide o účelové a šikanózne správanie sa otca voči oprávnenej, avšak bez konštruktívnehoriešenia veci. Otec aj napriek vyslovenému predbežnému názoru súdu, že ide o nedôvodný návrh,
odmietol vziať svoj návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia späť, hoci ho povinná aj prostredníctvom jej
právneho zástupcu k tomuto vyzvala. Nakoľko matka sa aktuálne nachádza na rodičovskej dovolenke a

jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, považuje konanie otca voči jej osobe
za likvidačné, a to nielen vo vzťahu k jeho dehonestujúcim prejavom voči jej osobe, ale aj vo vzťahu k
vytváraniu ďalších a ďalších finančných nákladov na vedenie oprávneným iniciovaných súdnych konaní.
Povinnápovažujezanevyhnutné,abysúdtakétosprávanierodičovjednoznačneodsúdilanepodporoval
rodiča v iniciovaní nových súdnych konaní voči druhému rodičovi za situácie, kedy práve rodič iniciujúci

súdne konania nemá záujem veci riešiť primárne prostredníctvom rodičovských dohôd či odborného
poradenstva.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolania boli podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), v každom prípade oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca voči
výroku I. a odvolanie matky voči výroku II. uznesenia nie sú dôvodné.

6. Predmetom konania je návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o styku otca s
maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol a žiadnemu

z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie
správnosti postupu súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol,
ako aj rozhodnutia o trovách konania.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (že pokiaľ povinná plní, čo jej ukladá
vykonateľné rozhodnutie o úprave styku oprávneného s maloletým dieťaťom, nie je dôvodným na návrh
oprávnenéhonariadiťvýkontakéhotorozhodnutiazdôvodu,žepovinnásivminulosti,predviacakotromi
mesiacmi, riadne neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z právoplatného rozhodnutia súdu a že návrh
oprávneného na výkon súdneho rozhodnutia o styku oprávneného s maloletou nemožno vyhodnotiť ako

šikanózny). Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie
predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej
inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas
oprávneného ako aj povinnej s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv.
odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie,

s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).9.1 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods. 1, § 372, § 374, § 375 a § 377 ods. 2 CMP s tým, že ustanovenie § 376
ods. 1 interpretoval tak, že pokiaľ z exekučného titulu nevyplýva právo oprávneného na náhradu za

nezrealizovaný styk oprávneného s maloletou, tak len pre neposkytnutie zo strany povinnej náhradného
styku oprávneného s maloletou nie je dôvodným nariadiť výkon súdneho rozhodnutia o úprave styku
oprávneného s maloletou za situácie, kedy sa styk oprávneného s maloletou po dobu viac ako 3 mesiace
už riadne realizuje.

9.2 Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

9.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach
maloletých druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na
peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Najväčšou odlišnosťou je práve sám predmet

personálnej exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania.
V rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd realizuje výkon práv a povinností, ktoré boli
judikované v základnom (nachádzacom) konaní. V rámci konania o výkon rozhodnutia o styku otca s
maloletým dieťaťom teda súd nie je oprávnený judikovať nové práva a povinnosti účastníkov konania
(a to či už matky maloletého dieťaťa ako osoby povinnej styk otca s dieťaťom umožniť a otca maloletého

dieťaťa ako osoby oprávnenej na styk s maloletým dieťaťom) a následne zabezpečovať výkon takto
novo judikovaných povinností.

9.4 V konaní bolo nesporným, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11Pc/14/2021 – 183
zo dňa 09.09.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11Pc/14/2021

– 199 zo dňa 09.11.2022, súd okrem iného upravil styk oprávneného s maloletou tak, že je oprávnený
stýkať sa s maloletou v párnom týždni v kalendárnom roku v stredu od 15,30 hod. do 17,00 hod. za
prítomnosti matky, a v sobotu od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky, v nepárnom týždni v
kalendárnom roku v utorok od 15,30 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky a vo štvrtok od 15,00 hod.
do 17,00 hod. za prítomnosti matky, dňa 25.12.2022 od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky

a v nasledujúcich rokoch dňa 25.12. od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky, dňa 11.08. –
narodeniny od 15,00 hod. do 17,00 hod. každý kalendárny rok za prítomnosti matky a 01.02. – meniny
každý nepárny kalendárny rok od 15,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky a že za obdobie
od posledného nerealizovania styku oprávneného s maloletou v auguste 2023 do rozhodnutia súdu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nenastala situácia, kedy by sa styk oprávneného

s maloletou nerealizoval.

9.5 Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu
oprávneného na nariadenie vyššie citovaného rozsudku, odvolací súd právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie považuje za vecne správne a odvolacie námietky oprávneného spochybňujúce správnosť

takéhoto právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie za nedôvodné.

9.6 Neobstojí preto námietka oprávneného, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o jeho
návrhu boli splnené podmienky na nariadenie výkonu rozsudku o úprave jeho styku s maloletou
(rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11Pc/14/2021 – 183 z 09.09.2022 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11Pc/14/2021 – 199 z 09.11.2022) z dôvodu, že
oprávnená povinnému nenahradila 6 minulých stretnutí s maloletou, ktoré sa nezrealizovali bez jeho
zavinenia, nakoľko takáto povinnosť jej nevyplýva s práve citovaného rozhodnutia. Zároveň z vyššie
citovanej právnej úpravy, prípadne právnej úpravy citovanej oprávneným v jeho odvolaní, nevyplýva
právo oprávneného domáhať sa náhrady za nerealizovaný styk s maloletou postupom podľa §

376 ods. 1 CMP. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom v konkrétnom súdnym rozhodnutím
určenom čase a priestore totiž je právom výnimočným a odlišným od iných práv, ako sú napríklad
práva majetkové. Je totiž právom, ktoré nemožno vykonať potom, čo tento čas na výkon práva/
čas na styk oprávneného s maloletým dieťaťom už uplynul. Nie je totiž možné vrátiť sa v čase
späť a umožniť tak oprávnenému výchovne pôsobiť na maloletú, prípadne prežiť s maloletou

zážitky, ktoré by v prípade riadnej realizácie styku s ňou prežil v súdom určenom čase/období.
Priznanie oprávnenému práva na náhradný styk s maloletou by bolo priznaním mu iných práv, ako
mu boli priznané vykonávaným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, pričom súd uskutočňujúci
výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu nie je vo vykonávacom konaní oprávnenýoprávnenému takéto práva priznávať. Právo na styk rodiča s dieťaťom môže byť rodičovi priznané
len v konaní vo veci samej o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, prípadne neodkladným
opatrením súdu. Na takomto závere nemení nič ani námietka oprávneného o preventívnom charaktere

mimosporového konania.

9.7 V tejto súvislosti však odvolací súd dodáva, že rodič, ktorému bolo priznané právo na styk s
dieťaťom súdnym rozhodnutím, má právo na realizáciu tohto styku aj v prípade, že dieťa je choré,
pravdaže za podmienky, že to zdravotný stav dieťaťa umožňuje a tento rodič má vytvorené vhodné

podmienky pre zabezpečenie riadneho liečebného režimu dieťaťa, určeného ošetrujúcim lekárom
dieťaťa. Neobstoja preto námietky povinnej, že pokiaľ je maloletá A. chorá, v zásade nie je povinná
rešpektovať rozhodnutie súdu o úprave styku oprávneného s maloletou a maloletú na styk s oprávneným
oprávnenému neodovzdať. Každý z rodičov je totiž povinný sa starať o riadnu výchovu maloletého
dieťaťa, a to nielen v čase, keď je toto dieťa zdravé, ale aj v čase, kedy dieťa trpí ochorením. Každý z
rodičov maloletého dieťaťa, ktorý odovzdáva maloleté dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, hoc aj

len na realizáciu styku s maloletým dieťaťom, je povinný podrobne informovať druhého rodiča o ochorení
dieťaťa a jeho liečebnom režime a odovzdať mu aj adekvátne, ošetrujúcim lekárom predpísané lieky
a liečebné postupy potrebné pre dodržanie predpísaného liečebného režimu dieťaťa.

10. Neobstojí ani poukaz oprávneného na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

8CoP/258/2017 z 28.02.2018, nakoľko v predmetnom konaní nešlo o výkon rozhodnutia o úprave styku
rodičasdieťaťom,tedavpredmetnomkonanísúdneriešilprávnuotázku,čivkonaníonariadenievýkonu
právoplatného rozhodnutia je potrebné výkon rozhodnutia nariadiť aj v prípade, že sa vykonávané
rozhodnutie síce plní, avšak ku dňu rozhodovania neboli nahradené v minulosti nezrealizované styky
oprávneného s maloletým dieťaťom. Okrem toho odvolací súd dodáva, že rozhodnutia krajských súdov

pod pojem ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 a 3 zásad CSP
nespadajú. Ak teda odvolateľ v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8CoP/258/2017 z 28.02.2018 ako na rozhodnutie spadajúce pod ustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej
sa odvolací súd pri riešení právnej otázky práva na náhradu za nerealizovaný styk odklonil, tak uvedenú
argumentáciu odvolateľa nemožno považovať za dôvodnú (tu pozri aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 31. októbra 2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017).

11. Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvádza, že Ústavný
súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne
judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť

podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

11.1 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník

konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
aprávnyminázormi(I.ÚS50/04).Odvolacianámietkaoprávneného,týkajúcasanedostatkuobsahových
náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani
argument o porušení práva na spravodlivý proces.

12. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku I. ako vecne správne potvrdil.13. Pokiaľ ide o námietku oprávnenej o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie otázku práva účastníkov konania na náhradu trov konania právne posúdil podľa §
52 a § 55 CMP s tým, že v konaniach vedených podľa CMP v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, pričom takúto náhradu trov konania môže súd priznať len vtedy, ak je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a teda aj v prípade, ak oprávnený podá šikanózny návrh na
výkon rozhodnutia.

13.1 Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

13.2 Podľa § 55 CMP Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

13.3 Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len

na návrh.

13.4 V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania uplatneným povinnou, odvolací súd uvádza, že
náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu
sankčnú. Ani jednu z uvedených zásad však nemožno uplatňovať v konaní podľa CMP, a to vzhľadom

na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného
záujmu. Konania upravené v CMP sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému
navrhovateľovi, ak sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ takéto konanie vyvolal.
Ďalším dôvodom, pre ktorý nemožno vychádzať z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania,
ako v sporovom konaní, je jednoznačnosť nastavenia miery úspechu v tomto druhu konaní, keď súd

v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov a priznať aj viac,
ako žiadali. Ďalej je to samotná skutočnosť, že konanie podľa CMP možno začať aj bez návrhu. CMP,
rovnako ako CSP, upravuje výnimky pri všeobecnom pravidle formulovanom ako generálna klauzula,
a to že náhradu trov konania možno priznať v prípade, ak to ustanovuje zákon (vo veciach určenia
rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych úschov v súlade so zásadou úspechu za kumulatívneho

splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo požadovať) a vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 a §
55 CMP, súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Generálna
klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou sa okrem iného zdôrazňuje

výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon pripúšťa.
V CSP takúto výnimku predstavuje § 257, v CMP je to § 55. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv.
materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55
CMP musí byť náležite odôvodnená. V porovnaní s § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka
z rozhodovania o trovách konania, nie je pri aplikácii § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní.

Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania
nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník
konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v § 53
CMP. Aplikácia § 55 CMP prichádza do úvahy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
preto v danom prípade môže súd priznať náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa CMP. Pri

hodnotení kritéria spravodlivosti by nemal súd ako jediné kritérium zohľadňovať osobné a majetkové
pomery účastníkov, relevantné by mali byť konkrétne okolnosti prejednávanej veci, napr. skutočnosti,
ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, prípadne ich postoj v konaní. Okolnosti, kedy je
možné nárok na náhradu trov konania priznať, môžu byť aj v prípade, ak by išlo o šikanózny návrh.
Priznanie náhrady trov konania v konaniach vedených podľa CMP musí teda zodpovedať zvláštnym

okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom jedným z rozhodovacích hľadísk bude aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi. CMP neumožňuje subsidiárnu aplikáciu
ustanovení CSP v otázke náhrady trov konania, nie je prípustné (nad rámec § 53 až § 55 CMP) aplikovať
v mimosporových veciach o akú ide v prejednávanom prípade, zásady platné v sporovom konaní, medzi
ktoré patrí zásada úspechu, teda rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania

podľa CMP nie je ani úspech, resp. neúspech v konaní (pozri Uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 129/2011
zo 17.10.2011).13.5 V konaní bolo nesporným, že po tom, ako bolo právoplatne určené otcovstvo oprávneného
k maloletej, v mesiacoch december 2022, apríl 2023 a máj 2023 (a napokon aj v mesiaci august
2023) opakovane nastali situácie, kedy sa styk oprávneného podľa vykonateľného súdneho rozhodnutia

nerealizoval (matka nerealizáciu styku v uvedených obdobiach nepopierala). Zároveň bolo nesporným,
že od augusta 2022 do marca 2023 sa oprávnený zúčastňoval psychologického poradenstva za
účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie, pričom celkovo absolvoval 10 stretnutí a že povinná
ich absolvovala 8 (tieto tvrdenia oprávneného povinná nespochybnila). Nakoľko návrh oprávneného
na výkon rozhodnutia bol doručený súdu 22.05.2023, teda v období, kedy sa styk oprávneného s

maloletou opakovane nerealizoval a bol tu nie len záujem oprávneného, ale aj verejný záujem na
posúdení prípadnej opodstatnenosti nerealizácie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu
osobou povinnou, neobstojí námietka matky o tom, že oprávnený podal šikanózny návrh na výkon
rozhodnutia, kedy sa na jednej strane odmieta zúčastniť psychologického poradenstva za účelom
zlepšenia nevhodnej a konfliktnej rodičovskej komunikácie a na druhej strane sa v súdnom konaní
domáha svojich práv na styk s maloletou výkonom právoplatného rozhodnutia. Preto na takúto námietku

odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadol. Aj podľa názoru odvolacieho súdu návrh oprávneného na
výkonrozhodnutianemožnopovažovaťzašikanózny(presprávaniesaoprávneného,ktoréjehopodaniu
predchádzalo, ale ani z dôvodu, že oprávnený po právnom posúdení veci súdom prvej inštancie
návrh nevzal späť) a ani neúspech oprávneného v konaní o výkon rozhodnutia nezakladá u povinnej
nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami

a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom
v podrobnostiach na ne odkazuje.

13.6 Podanie návrhu na výkon právoplatného rozhodnutia súdu o úprave styku rodiča s maloletým
dieťaťom nie je podmienené predchádzajúcou účasťou oprávneného rodiča na psychologickom

poradenstve, a to ani za situácie, že rodičovská komunikácia je nevhodná, konfliktná alebo
nedostatočná.

13.7 Obdobne neobstojí ani len všeobecná námietka povinnej, že šikanóznosť návrhu oprávneného
mala vyplynúť z toho, že výkonu rozhodnutia sa domáhal napriek tomu, že nereflektoval na potreby

maloletej a tieto nepoznal, a to práve pre jej len všeobecný charakter a z neho plynúcu nemožnosť
posúdenia jej opodstatnenosti odvolacím súdom. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej v čase, kedy sa
má styk oprávneného s maloletou realizovať, odvolací súd už vyššie konštatoval, že v zásade choroba
maloletého dieťaťa nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nerealizáciu styku oprávneného rodiča s
maloletým dieťaťom (pravdaže za podmienky, že výkon práva rodiča na styk s dieťaťom nie je v rozpore s

liečebným režimom dieťaťa stanoveným jeho ošetrujúcim lekárom, a teda, že takýto výkon práva rodiča
na styk nie je v priamom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa na jeho zdravý vývoj).

14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo
výroku II. o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).