Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233354
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5123233354.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Novotnej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Andrey Gindlovej, v právnej
veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E. - F., právne v konaní
zastúpeného: HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 13, 036 01 Martin, IČO: 52
274 896 proti žalovanému: GOEX, s.r.o., so sídlom Karmínova 1068/1 , 010 03 Žilina, IČO: 31 378 676,

v konaní právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná
1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu
Žilina sp. zn. 18Cb/78/2023-74 zo dňa 18. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/78/2023-74 zo dňa 18. augusta 2023 v napadnutej
časti prvej výrokovej vety, ktorou bola uložená žalovanému povinnosť dodať žalobcovi uvedené doklady

a druhej výrokovej vety, ktorou bola uložená žalovanému povinnosť oznámiť žalobcovi uvedené
informácie mení tak, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/78/2023-74 zo dňa 18. augusta 2023 v napadnutej
časti tretej výrokovej vety, ktorou bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie v prospech žalobcu mení

tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť dodať
žalobcovi v lehote do 3 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia špecifikované
listiny. Druhou výrokovou vetou súd uložil povinnosť žalovanému oznámiť žalobcovi informácie týkajúce
sa účelu, užívania označených motorových vozidiel, ako aj informácie o tom, kde sa uvedené vozidlá
nachádzajú a o podnikateľskej činnosti žalovaného za obdobie od 31.07.2022 do 31.12.2022, ako aj

o pláne podnikateľskej činnosti žalovaného za rok 2023. Treťou výrokovou vetou okresný súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie a zriadil v prospech žalobcu záložné právo k označeným nehnuteľnostiam,
ako aj hnuteľným veciam (motorovým vozidlám) vo vlastníctve žalovaného.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa písomne podanou žalobou vo
veci samej domáhal zrušenia svojej účasti ako spoločníka v žalovanom. Svoj návrh odôvodnil tým, že

je vlastníkom obchodného podielu v žalovanom o veľkosti 20 % a ďalším spoločníkom žalovaného
sobchodnýmpodielomoveľkosti80%jeG.C.H..Poukázalpritomnato,žeodkoncaroku2021savzťah
žalobcu a p. H. postupne zhoršoval. Toho dôsledkom bolo, že p. H. z pozície majoritného spoločníka
začal rozhodovať o ďalšom fungovaní aj smerovaní spoločnosti žalovaného sám bez konzultácie svojich
krokov so žalobcom ako druhým spoločníkom. Uvedená situácia vyvrcholila dňa 01.04.2022, keď p.
H. z pozície majoritného spoločníka rozhodol o ukončení prevádzky HOTELA KONČISTÁ, ktorý sa

nachádza v katastrálnom území B., a to ku dňu 31.07.2022 s povinnosťou ukončenia pracovných
pomerov takmer všetkých zamestnancov, vrátane pracovného pomeru žalobcu ako riaditeľa hotela.Týmto rozhodnutím žalovaný stratil možnosť vykonávať svoju primárnu podnikateľskú činnosť, ktorou
bolo prevádzkovanie hotela. V nadväznosti na uvedené žalobca preto žiadal, aby došlo k zmene
obchodného mena a sídla žalovaného z dôvodu, že obchodné meno žalovaného bolo v úzkych

slovenských podnikateľských kruhoch vnímané v spojení s osobou žalobcu, s čím žalobca nesúhlasil
a nechcel, aby ďalšie podnikateľské vedenie realizované p. H. bolo spájané s jeho osobou. Žalobca
zároveň stratil záujem zotrvať ako spoločník v žalovanom, preto vyzval p. H., aby si uplatnil jeho zákonné
predkupné právo na odkúpenie obchodného podielu žalobcu. Žalobca sa viackrát snažil o iniciovanie
rokovania s p. H. za účelom prerokovania podmienok predaja svojho obchodného podielu, avšak

rokovanie sa nikdy nezrealizovalo. Na valnom zhromaždení, ktoré zvolal žalobca na deň 16.08.2022,
vyjadril p. H. požiadavku na ocenenie obchodného podielu žalobcu znaleckým posudkom. Žalobca
v ďalšom poukázal na to, že p. H. vymenil jednotlivé zámky na dverách hotela, odviezol si na neznáme
miesto motorové vozidlá, ktoré patria do majetku žalovaného. Napriek tomu, že ho žalobca upozornil
na to, že je naďalej spoločníkom žalovaného a de facto spoluvlastníkom hotela, preto je jeho postup
protiprávny, avšak p. H. uvedené informácie od tohto konania neodradili. Žalobca niekoľkokrát vyzýval

p. H., aby dal vypracovať znalecký posudok, ktorým by bolo možné určiť hodnotu obchodného podielu.
I. H. však podmieňuje splnenie žalobcových výziev vlastnými požiadavkami, ktoré žiadnym spôsobom
nesúvisia s výkonom žalobcových práv ako práv spoločníka žalovaného. Na mimoriadnom valnom
zhromaždení žalovaného dňa 16.08.2022 p. H. žalobcovi prevod jeho obchodného podielu tretej osobe
vyslovene zakázal. Žalobca nemá v dôsledku autoritatívneho správania majoritného spoločníka žiadnu

možnosťovplyvniťčinnosťžalovaného,participovaťprirozhodovaníonakladanísmajetkomžalovaného
a v konečnom dôsledku ani žiadnu možnosť s týmto majetkom nakladať, či požívať s tým späté výhody.

3. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal,
aby súd žalovanému uložil povinnosť poskytnúť žalobcovi informácie a dodať mu dokumenty a podklady

týkajúce sa žalovaného, ktoré sú špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poukázal na opísané správanie p. H., ktorý zneužíva svoje postavenie, nerešpektuje a neplní si
povinnosti vyplývajúce mu jednak zo spoločenskej zmluvy žalovaného, ako aj z príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, preto žalobca za jediný prostriedok účinnej ochrany svojich práv považoval
navrhované neodkladné opatrenie. Poukázal na to, že bez predloženia ním požadovaných informácií

apodkladovnedokážerealizovaťsvojezákonnéprávonauplatnenienárokunanáhraduškody,prípadne
iného obdobného nároku, ktorý žalovaný môže mať voči konateľovi. Z doterajšieho konania konateľa
žalovaného pritom vyplýva, že žalobca môže mať nárok uplatniť si v mene žalovaného voči konateľovi
náhradu škody spôsobenú na majetku žalovanom, ktorá vznikla v dôsledku značného zanedbania
viacerých povinností p. H. ako konateľa. Žalobca uviedol, že hodnota majetku žalovaného bola ešte

k 31.08.2022 viac ako 4.000.000,- Eur, pričom v zmysle e-mailu právneho zástupcu žalovaného zo dňa
03.05.2023 vyplýva, že účtovný stav spoločnosti je niekde na úrovni nuly.

4. Spolu so žalobou žalobca súdu doručil aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
sa domáhal, aby súd v prospech žalobcu zriadil záložné právo na majetok žalovaného špecifikovaný

v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky
voči žalovanému z titulu nároku na vyplatenie vyrovnávacieho podielu po zrušení účasti žalobcu ako
spoločníka v žalovanom. Na odôvodnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca
poukázal na to, že existuje dôvodná obava, že prípadné exekučné vymáhanie peňažného nároku
žalobcu proti žalovanému na vyplatenie vyrovnávacieho podielu po zrušení jeho účasti v žalovanom

môže byť ohrozené. Uviedol, že pokiaľ vykonával funkciu konateľa do 31.08.2022 mal žalovaný
v rozhodnom čase majetok v hodnote 4.296.691,01 Eur a vlastné imanie v hodnote 3.060.429,96 Eur.
Z uvedeného dôvodu ako odplatu za odkúpenie jeho obchodného podielu navrhol žalobca p. H. sumu vo
výške 600.000,- Eur, nakoľko vychádzal z účtovnej súvahy žalovaného vypracovanej ku dňu 31.08.2022.
Na jeho ponuku p. H. uviedol, že jeho obchodný podiel odkúpi za sumu 1,- Eur, nakoľko žalovaný

nemá žiadnu účtovnú hodnotu. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj prokurista žalovaného, preto žalobca
nadobudol podozrenie z toho, že p. H., resp. prokurista vykonávajú také právne úkony a podnikajú také
právne kroky, ktoré likvidujú žalovaného a jeho majetok.

5. Okresný súd dospel k záveru, že oba návrhu žalobcu sú dôvodné a osvedčené. Vo svojom rozhodnutí

poukázal na to, že opísané skutočnosti osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú obavu žalobcu, že konaním žalovaného vznikne ďalšia
ujma na jeho právach, pričom žalobca osvedčil existenciu obavy o nevymožiteľnosť svojich nárokov
voči žalobcovi. Za súčasného stavu žalobca nie je schopný užívať a ani ekonomicky využívať svojmajetok, preto súd konštatoval, že navrhovateľom opísané skutočnosti osvedčujú potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že je evidentné, že
žalobca nemá k dispozícií ním požadované listiny a nemá možnosť vzhľadom na správanie sa konateľa

žalovaného, ktorý je zároveň aj spoločníkom žalovaného, oboznámiť sa s nimi a získať informácie
o hospodárení spoločnosti a podobe, hoci je jedným zo spoločníkov. O hospodárení a o majetku
žalovaného nemá žalobca žiadne informácie, hoci ich žiadal od žalovaného. Hoci žalobca už nemá
záujem zotrvať ako spoločník v spoločnosti, druhým spoločníkom mu bol daný zákaz prevodu jeho
podielu na tretí subjekt, pričom druhý spoločník dal požiadavku na vypracovanie znaleckého posudku

na hodnotu vyrovnávacieho podielu na náklady žalovaného, avšak nie je zrejmé, či táto požiadavka bola
aj zrealizovaná. Napriek tomu dochádza k znižovaniu majetku, čo vyplýva z konania konateľa, ktorý
je zároveň spoločníkom žalovaného (prepustenie zamestnancov, uzamknutie hotela, výmena zámkov,
tvrdenie o nulovej hodnote majetku, hoci ešte v roku 2022 bol obrat 2.517.141,- Eur).

6. Okresný súd považoval aj tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za

osvedčené. Okresný súd konštatoval, že žalobca poskytol súdu dostatočné tvrdenia, z ktorých možno
vyvodiť dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to skutočnosť, že žalovaný
podniká kroky smerujúce k oslabeniu postavenia žalobcu ako veriteľa pohľadávky voči žalovanému
v postavení jeho dlžníka, ktoré sa prejavuje v možnom zámere znižovať hodnotu svojho majetku
vzhľadom na obrat žalovaného v roku 2022 a na následné tvrdenia žalovaného ohľadom hodnoty

jeho majetku. Z predložených listín a z tvrdení žalobcu je zrejmé, že majetok žalovaného sa znižuje
v zásadnom rozsahu bez akéhokoľvek vplyvu žalobcu a tým aj hodnota podielu žalobcu. S poukazom na
uvedené skutočnosti mal súd za osvedčené, že je daná naliehavosť potreby súdnej ochrany žalobcu ako
veriteľa navrhovaným zriadením záložného práva súdom. O vzťahu k naplneniu podmienky primeranosti
zásahu požadovaného žalobcom formou zriadenia záložného práva na dotknutý nehnuteľný majetok

žalovanéhomalsúdosvedčenúdôvodnúobavuvzhľadomnapredloženúúčtovnúsúvahužalovanéhozo
dňa 31.08.2022 vo väzbe na vyjadrenia žalovaného, že aktuálna hodnota obchodného podielu žalobcu
je na úrovni nuly, že exekúcia bude ohrozená. Záverom súd konštatoval, že prípadný nepomer medzi
hodnotou vecí alebo práv, na ktoré sa má záložné právo vzťahovať a hodnotou chráneného nároku,
v zásade nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni, pričom v danom prípade zistená naliehavosť

súdnej ochrany osvedčeného nároku žalobcu nevyžaduje podrobné skúmania a zisťovania v rozsahu
tohto prípadného nepomeru. Dodržanie zásady proporcionality dostatočne zabezpečuje právna úprava
výkonu zabezpečovacieho opatrenia, keď výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdom (§ 343 ods. 3 CSP).

7. Voči predmetnému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný voči všetkým výrokom rozhodnutia.
Poukázal na to, že uznesenie je vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia nezrozumiteľné, a teda
nepreskúmateľné. Súd I. výrokom uznesenia konzumoval vec samu, t.j. vydal uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia vo veci samej. Žalovaný namietal, že pokiaľ navrhovateľ mal skutočne za
to, že bolo porušené jeho právo na informácie, nič mu nebránilo podať podľa ustanovenia § 122

ods. 2 Obchodného zákonníka žalobu o splnenie povinnosti. Navrhovateľ nepreukázal bezodkladnú
potrebu trvalej úpravy vzťahov, tak aby bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie vo veci samej.
V ďalšom žalovaný konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia nesúvisí s konaním vo veci
samej (zrušenie účasti navrhovateľa v spoločnosti). Pokiaľ by aj bola právoplatným rozhodnutím súdu
zrušená účasť navrhovateľa v spoločnosti, až po splatnosti pohľadávky na vyrovnací podiel a podaní

žaloby vo veci samej by bolo možné zároveň uložiť odporcovi povinnosť predmetné dokumenty vydať
– platí subsidiarita neodkladného opatrenia nielen voči inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ale aj
voči iným procesným prostriedkom ochrany (návrh na zabezpečenie dôkazu, návrh na uloženie edičnej
povinnosti).

8. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že do obsahu práv spoločníka vymedzených v ustanovení §
122 ods. 2 Obchodného zákonníka nepatrí právo dožadovať informácie, alebo sprístupnenie dokladov,
ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti. Spoločník nesmie uplatňovať svoje práva predovšetkým
spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti
neprimerané povinnosti. Spoločnosť je povinná spoločníkovi umožniť, ak má na to zodpovedajúce

technické vybavenie, aby si na technickom zariadení spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov
vyhotovil kópie z požadovaných dokladov spoločnosti. Nie je však možné vyvodiť právo spoločníka, aby
požadoval od spoločnosti nech mu samotná spoločnosť vyhotoví bezplatne kópie jednotlivých dokladov
spoločnosti. Jedná sa zo strany spoločníka o šikanózny výkon práva a v tomto rozsahu je povinnosťousúdu žalobcovi nevyhovieť. Súd nemôže preto zaviazať žalovaného na vyhotovenie kópie informácii
o spoločnosti, ale žalobca môže nanajvýš žiadať o ich sprístupnenie k nahliadnutiu, čo však žalobca
nežiadal.

9. V ďalšom žalovaný namietal, že súd sa nezaoberal proporcionalitou neodkladného
a zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal pritom na to, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je
ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude
zmarená. Žalobca musí pri tom osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia

exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia
exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Osvedčenie musí byť založené na
konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality,
t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah. A v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. Zásad do majetkových
pomerov dlžníka musí byť primeraný výške pohľadávky, na ktorej zabezpečenie súd zriaďuje záložné

právo. Zabezpečenie majetku nesmie byť v zjavnom nepomere k uplatnenej pohľadávke. Existencia
dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd
sa pritom v uznesení odmietol zaoberať primeranosťou zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku čoho
vychádzauznesenieznesprávnehoprávnehoposúdenia.Žalovanýtaktiežpoukázalnato,ženariadenie
zabezpečovaciehoopatrenianemá opodstatnenie,nakoľkožalobcaprostredníctvomvlastnejneziskovej

organizácie ALTREA blokuje nakladanie s nehnuteľnosťami od roku 2017 uzatvorenou zmluvou
o zriadení vecného bremena, ktorú podpísal za žalovaného v čase, keď bol konateľom.

10. K majetkovej situácii žalovaného žalovaný uviedol, že pod manažérskym vedením žalobcu dosiahol
žalovaný reálny zisk iba v roku 2014 vo výške 2.767,-Eur. V súčasnosti je možné konštatovať, že

trhová hodnota hotelového objektu je pod hranicou 2.000.000,-Eur, pričom žalobca do hotela nevložil
žiadne finančné prostriedky. Navyše v roku 2020 dosiahla strata spoločnosti -328.635,-Eur a v roku
2021 -381.244,-Eur a celkove kumulovaná strata z minulých rokov vyrástla na -1.057.848,-Eur. Napriek
tomu žalobca odmietal akúkoľvek zmenu doterajšieho neefektívneho riadenia hotela. Prevádzka hotela
dlhodobo vykazovala enormnú prezamestnanosť, kde tržby z predaja vlastných služieb nepokrývali ani

polovicu mzdových nákladov a žalobca si aj s prevádzkarkou vyplácali odmeny a nepochopiteľne, pri
zrejmej prezamestnanosti, aj náhrady za prácu nadčas. Pokiaľ žalobca prezentuje ekonomické dáta,
jedná sa len o manipulatívnu interpretáciu žalobcu. Suma, ktorú uvádzal vo výške 2.517.141,-Eur
nepredstavuje „obrat“, ale „výnosy z hospodárskej činnosti“ za rok 2022, z ktorých podstatnú zložku vo
výške 2.052.775,-Eur tvorili tržby z predaja 15 bytov z developerského projektu URSUS Poprad. Jednalo

sa pritom o jednorazový projekt nákupu 16 holobytov od developera v rokoch 2020 a 2021, ktorý z 80
% financoval pán H.. Pôvodne bolo zakúpených 19 bytov, ale žalobca v rozpore s dohodami previedol
3 byty priamo na seba, čím pripravil spoločnosť o zisk z ich neskoršieho predaja. Žalobca si pritom
formou zápočtu voči majetku spoločnosti jednostranne a bez súhlasu majoritného spoločníka vyrovnal
prakticky všetky svoje pohľadávky a tým prenechal všetky dlhy spoločnosti. Spoločnosť žalovaného

dosiahla v roku 2021 kumulovanú stratu vo výške -1.057.848,-Eur.

11. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného
a zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že sa plne stotožňuje
s vydaným uznesením okresného súdu, ktorý sa vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nariadil neodkladné
opatrenie, ako aj zabezpečovacie opatrenie. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia dostatočne jasne zdôvodnil účel nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým je
dosiahnutie stavu dočasnej ochrany a právnej istoty, kedy zo strany žalovaného nebude dochádzať

k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, čím dôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami
sporu a naplneniu požiadavky ochrany vlastníckeho práva. Podľa názoru žalobcu z výrokovej časti
uznesenia a ani z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by neodkladné opatrenie malo mať charakter
meritórneho rozhodnutia. Naopak, z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že neodkladné opatrenie má
dočasný charakter. Žalobca nemá k dispozícii predmetné listiny a dokumenty, ku ktorým sa v dôsledku

zneužívania postavenia majoritného spoločníka v žalovanom nedokáže dostať a v žalovanom zároveň
dochádza k znižovaniu majetku. Predmetom konania vo veci samej je pritom zrušenie účasti žalobcu
v žalovanom, pričom so zrušením jeho účasti v žalovanom je bezpochyby spojená aj povinnosť
vyplatenia vyrovnávacieho podielu po zrušení účasti žalobcu ako spoločníka v žalovanom. Zo stranyžalovaného nedošlo k žiadnej iniciatíve vo vzťahu k určeniu hodnoty vyrovnávacieho podielu napriek
žiadosti žalobcu o vyhotovenie znaleckého posudku na takéto určenie. K argumentácii žalovaného
prezentovanej v jeho odvolaní s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.05.2019

sp. zn. 3Obdo/21/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č.
R 44/2019 ohľadne uloženej povinnosti žalovanému dodať žalobcovi jednotlivé informácie, podklady
a dokumenty, čo má predstavovať šikanózny výkon práv spoločníka žalobca uviedol, že s daným
posúdením žalovaného nesúhlasí. Súd prvej inštancie predmetným uznesením nenariadil žalovanému
povinnosť vyhotoviť kópie informácií o žalovanom tak, ako sa mylne žalovaný domnieva. Súd prvej

inštancie uložil žalovanému povinnosť len dodať žalobcovi jednotlivé informácie, podklady a dokumenty.
Z výroku I a II uznesenia, ani z odôvodnenia predmetného rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva,
že by mal žalovaný povinnosť vyhotovovať pre žalobcu nejaké kópie dokumentov, prípadne informácií.
Žalobca nikdy nepožadoval a súd prvej inštancie uznesením žalovanému žiadnym spôsobom neuložil
povinnosť vyhotoviť kópie informácií o žalovanom. Takúto argumentáciu žalovaného je preto možné
považovať za účelovú a bezpredmetnú. Súd prvej inštancie sa preto žiadnym spôsobom neodklonil od

rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v danom smere. Preto ani nebol povinný vysvetľovať takýto
odklon v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nariadeným neodkladným opatrením ani čiastočne nedôjde
k obmedzeniu dispozičného práva žalovaného vo vzťahu k predmetnej dokumentácii, keďže táto naďalej
zostáva v dispozícii žalovaného.

13. K argumentácii žalovaného ohľadne toho, že sa súd prvej inštancie absolútne nezaoberal
proporcionalitou neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, žalobca poukázal na to, že
sa s predmetnou argumentáciou žalovaného nestotožňuje. Žalobca konštatoval, že z odôvodnenia
uznesenia prvoinštančného súdu, najmä z ods. 40 odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvej
inštancie sa zaoberal otázkou primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pochopiteľný

je preto aj záver súdu prvej inštancie o tom, že prípadný nepomer medzi hodnotou vecí alebo práv,
na ktoré sa zabezpečovacie opatrenie, resp. ním zriadené záložné právo má vzťahovať a hodnotou
chráneného nároku, v zásade nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni. Podľa názoru žalobcu
je správny právny záver okresného súdu, že výkon záložného práva je v zásade podmienený až
právoplatným priznaním predmetnej pohľadávky. Z uvedeného je zjavné, že súd prvej inštancie sa

pri rozhodovaní o nariadení neodkladného, ako aj zabezpečovacieho opatrenia zaoberal zásadou
proporcionality. Obrana žalovaného je preto v tomto smere nesprávna a účelová. Rovnako za účelovú
považoval žalobca aj argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej je povinnosťou súdu prvej inštancie
pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať existenciu peňažnej pohľadávky, na
zabezpečenie ktorej sa má zriadiť záložné právo. Skúmaním dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku

sa však súd prvej inštancie zaoberal, pričom v danom duchu konštatoval existenciu a dôvodnosť
daného nároku žalobcu ako veriteľa, teda právo na vyrovnací podiel v žalovanom po zrušení účasti
žalobcu v žalovanom. Uvedené, podľa názoru žalobcu, nepochybne dokazuje aj to, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil bezprostredný súvis medzi predmetom meritórneho konania a návrhom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

14. Žalobca opakovane poukázal na konanie žalovaného, ktorý mu do momentu vydania uznesenia
odopieral možnosť oboznámiť sa s príslušnými dokumentami, resp. odoprel možnosť vyčíslenia
hodnoty jeho vyrovnávacieho podielu v žalovanom. Žalobca poukázal aj na nesprávnosť argumentácie
žalovaného vo vzťahu k argumentácii ohľadne vecného bremena zriadeného na majetku žalovaného

s ohľadom na neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na to, že žalovaný dobre vie,
že nezisková organizácia pôsobila v jeho nehnuteľnostiach dlhé roky, nakoľko sám žalovaný je
zriaďovateľom neziskovej organizácie, preto presne vie, ako fungovala a prečo došlo k zriadeniu
spomínaného vecného bremena. Za užívanie týchto nehnuteľností nezisková organizácia pravidelne
platila nájom žalovanému, uhrádzala náklady na energie, na svoje náklady zhodnotila tieto

nehnuteľnosti, ktoré jej neboli nikdy vrátené. Faktom je, že nezisková organizácia od zriadenia vecného
bremena neplatí za užívanie hotela nájom. Žalovaný (ako aj jeho aktuálny jediný konateľ) o spornom
vecnom bremene od jeho vzniku vedel, akceptoval ho a do značnej miery mu prinášalo prospech,
pričom začal vyvíjať aktivity k jeho zrušeniu až potom, kedy majoritnému spoločníkovi žalovaného
začala majetková prítomnosť žalobcu v žalovanom prekážať. Za zavádzajúce označil žalobca tvrdenia

žalovaného, že žalobca zriadil vecné bremeno v prospech svojej vlastnej neziskovej organizácie,
nakoľko nezisková organizácia nie je právnickou osobou, v ktorej by mohol mať žalobca nejakú
majetkovú účasť. Žalovaný vo svojom odvolaní nepriložil žiadne dôkazy na podporu svojich skutkových
tvrdení o údajnom znemožnení výkonu vlastníckeho práva, či k avizovaným rozsiahlym škodám, ktorémajú vznikať v dôsledku zriadeného vecného bremena. Uvedené tvrdenie je pritom v rozpore s realitou,
keď samotný žalovaný vyzval žalobcu na vypratanie priestorov z dôvodu, že pripravuje prenájom
priestorov hotela.

15. V ďalšom žalobca poukázal na to, že G. H. sám ustanovil žalobcu ako konateľa žalovaného. G. H.
o všetkom vedel, preto obviňovanie žalobcu za hospodárenie žalovaného považuje žalobca za účelové,
ničím nepreukázané a za nepravdivé. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že žalobca ako konateľ konal
v rozpore s ust. § 135a) Obchodného zákonníka, tieto svoje tvrdenia mal riešiť a preukazovať v inom

konaní.

16.Vďalšomžalobcauviedol,žeekonomickástránkažalovanéhobolavroku2022sľubná,nesmerovala
k stratám, tržby z predaja, ubytovania boli za obdobie 5 - 6 mesiacov približne 90.000,- Eur. O kúpe
bytov v projekte URSUS žalobca uviedol, že tieto boli pôvodne zmluvne rezervované u developera
pre spoločnosť EUROARMGROUP s.r.o., v ktorej bol G. H. tak isto majoritným spoločníkom, ako

u žalovaného. G. H. sa ekonomicky neracionálne rozhodol, že nemá o uvedené byty v projekte URSUS
záujem. Žalobca sa snažil strate zabrániť, preto sa dohodol s p. H., že 16 bytov odkúpi žalovaný a 3
byty odkúpi on sám, aby zabránil stratám v spoločnosti EUROARMGROUP s.r.o., inak by ich žalobca
nekupoval.

17. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa poukázal na to, že zo žiadnej časti uznesenia
nevyplýva, že by malo neodkladné opatrenie mať dočasný charakter. Trvalý charakter neodkladného
opatrenia, ktorým neodkladné opatrenie konzumuje vec samú vyplýva zo skutočnosti, že súd uložil
žalovanému povinnosť plniť – dodať listiny požadované žalobcom, pričom v prípade ich dodania
dôjde k vyčerpaniu uznesenia. Uznesením tak súd nahradil rozhodnutie vo veci samej, kedy by sa

žalobca žalobou domáhal splnenia nepeňažnej povinnosti. Zo strany žalobcu tak ide o zneužitie inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým nahrádza konanie vo veci samej, na čo však nie je zákonný dôvod.
V danom smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.06.2017 sp. zn. 8Cdo/83/2017,
v ktorom dovolací súd konštatoval, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia
vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samú. Navrhovateľ zároveň

spája nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej so žalobou o zrušenie účasti navrhovateľa
v spoločnosti. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenie pritom nesúvisí s konaním vo veci samej –
zrušením účasti žalobcu v spoločnosti.

18. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé,

či má žalovaný dodať dokumenty v originálnej podobe alebo ich kópie, preto má za to, že ide o neurčitý
a nevykonateľný návrh, ktorý mal súd prvej inštancie odmietnuť. Opätovne žalovaný podotkol, že je
vrozporesustálenourozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnychautorít(R44/2019),abybolaspoločnosť
povinná vyhotoviť žalobcovi kópie dokumentov a ani zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva
právo spoločníka vydať originály dokumentov spoločnosti, ktoré žalobca v nariadení neodkladného

opatrenia požaduje. Z uznesenia nie je zrejmé, v akej forme má žalovaný sprístupniť požadované
informácie, či má sprístupniť originál alebo kópie dokumentov, v elektronickej alebo písomnej podobe.
Predmetné uznesenie neukladá žalovanému povinnosť sprístupniť dokumentáciu k nahliadnutiu, ale
povinnosť dokumentáciu dodať.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie .

21. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.23. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

25. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd zistil, že žalobca sa ako spoločník

spoločnosti GOEX s.r.o. (žalovaného) domáha žalobou vo veci samej zrušenia jeho účasti v spoločnosti
súdom na tom skutkovom základe, že vzťahy medzi spoločníkmi sa od konca roku 2021 zhoršili a druhý
zo spoločníkov ako majoritný spoločník (p. H.) začal rozhodovať o ďalšom fungovaní a smerovaní
žalovaného úplne sám bez toho, aby svoje kroky akokoľvek konzultoval so žalobcom ako s druhým
spoločníkom. Spolu s podanou žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť dodať mu v návrhu označené doklady

spoločnosti a súčasne, aby mu žalovaný oznámil informácie ohľadne označených motorových vozidiel,
o podnikateľskej činnosti žalovaného za obdobie od 31.07.2022 do 31.12.2022, ako aj o pláne
podnikateľskej činnosti žalovaného za rok 2023. Súčasne podal žalobca aj návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva k označeným nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného. Žalobca dôvodil, že potom, ako došlo k zhoršeniu vzťahov medzi spoločníkmi

v žalovanom, stratil prehľad o fungovaní spoločnosti a žalovaný mu neposkytuje žiadne informácie ani
doklady ohľadne fungovania spoločnosti. Súčasne uvádzal, že sa obáva toho, že majoritný spoločník
žalovaného, ako aj prokurista robia kroky k tomu, aby znížili majetok žalovaného a v prípade, že dôjde
k zrušeniu jeho účasti v spoločnosti a bude mať nárok na vyrovnací podiel (ktorého výšku žalobca
odhadolna600.000,-Eur)máobavu,žeuvedenýnároknebudeuspokojený,nakoľkospoločnosťnebude

mať žiadny majetok. Z uvedeného dôvodu sa domáhal zriadenia sudcovského záložného práva na
majetku žalovaného. Žalovaný sa bránil nariadeniu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia tým,
že poukazoval na to, že výrok okresného súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť dodať predmetné
listinyaoznámiťpožadovanéinformáciejenevykonateľnýspoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúdu
SR publikované v Zbierke stanovísk NS SR pod č. R 44/2019. Poukazoval pritom na to, že predmetné

neodkladné opatrenie nemá žiadny súvis s meritom veci, pričom sa jedná o neodkladné opatrenie,
ktoré konzumuje vec samu, teda žalobca nepreukázal ani bezodkladnú potrebu trvalej úpravy vzťahov.
Žalovaný taktiež namietal, že žalobca neosvedčil pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia svoj
nárok, a to existenciu peňažnej pohľadávky a ani to, že exekúcia bude ohrozená.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami odvolateľa. Pre rozhodnutie súdu o
neodkladnom opatrení ako aj zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v
§ 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami,
ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany

nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Odvolací súd za
základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav, ktorý bol osvedčený v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie. Správne konštatoval odvolateľ vo svojom odvolaní, že na nariadenie neodkladného
opatrenia musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky. Navrhovateľ musí nielen osvedčiť nárok,
ktorému sa má poskytnúť touto formou ochrana, avšak musí súčasne preukázať, že jestvuje naliehavá

potreba upraviť pomery touto neodkladnou formou, resp. že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné
opatrenie nesmie zároveň neprimeranou formou zasahovať do práv a oprávnených záujmov dotknutej
strany (princíp proporcionality). Ak nie je splnená len niektorá z uvedených podmienok, nie je možné
neodkladné opatrenie nariadiť. Okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca osvedčil
nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana formou neodkladného opatrenia a opísané skutočnosti

odôvodňujú obavu žalobcu, že konaním žalovaného vznikne ďalšia ujma na jeho právach. S uvedenými
závermi prvoinštančného súdu sa odvolací súd nestotožňuje.

27. Zo zákonnej dikcie § 324 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie je možné vydať pred začatím
konania, v priebehu konania, ale aj po skončení konania. Na rozdiel od úpravy predbežných opatrení

obsiahnutejvObčianskomsúdomporiadku,podľanovejprocesnejúpravyzavedenejCivilnýmsporovým
poriadkom, neodkladným opatrením je možné upraviť vzťahy medzi stranami sporu nielen dočasnou
formou, ale je možné ním upraviť pomery medzi stranami trvalou formou, čím neodkladné opatrenie
konzumuje vec samu bez potreby vydania ďalšieho rozhodnutia. Žalobca však v prejednávanej vecipodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v štádiu po začatí konania, pričom predmetom
konania bola žaloba žalobcu o zrušenie jeho účasti v spoločnosti žalovaného v súlade s ust. § 148 ods.
1 Obch. zákonníka, nakoľko má za to, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti

žalovaného naďalej zotrval ako spoločník z dôvodov, ktoré popísal bližšie v žalobnom návrhu. Žalobca
pritom na odôvodnenie účelnosti a efektívnosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v návrhu poukázal na to, že bez predloženia požadovaných informácií a podkladov nedokáže realizovať
svoje zákonné právo na uplatnenie nároku na náhradu škody, prípadne iného obdobného nároku,
ktorý žalovaný môže mať voči konateľovi spoločnosti. Poukázal pritom na doterajšie konanie konateľa

žalovaného p. H., z ktorého podľa názoru žalobcu vyplýva, že spôsobuje spoločnosti žalovaného
škodu a zmenšuje jej majetok. V takom prípade, keď je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podaný v začatom konaní, musí mať navrhované neodkladné opatrenie súvis s konaním vo veci samej
a jeho funkciou je poskytnúť ochranu uplatnenému nároku žalobcu do rozhodnutia vo veci samej.
Navrhované neodkladné opatrenie preto žiadnym spôsobom nezabezpečuje budúcu vykonateľnosť
súdneho rozhodnutia vo veci samej, a teda odvolací súd nevzhliadol ani potrebu bezodkladne upraviť

pomery medzi stranami sporu, čo je jednou z kumulatívne stanovených podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neobjasnil, akým spôsobom by navrhované neodkladné opatrenie, ktorým žiadal „dodať“
označené doklady, či „oznámiť“ požadované informácie, mali prispieť k ochrane konkrétnych práv
žalobcu uplatňovaných žalobou. Navrhované neodkladné opatrenie nemá žiadny priamy súvis

s predmetom konania vo veci samej, ktorým je zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom. Žalobca
má pritom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv formou nariadenia neodkladného opatrenia z titulu
sprístupnenia dokladov, či informácií v inom konaní, v ktorom súčasne dôjde k uplatneniu predmetného
nároku, resp. zabezpečiť ich vydanie formou iných zabezpečovacích inštitútov civilného konania, ku
ktorým má neodkladné opatrenie subsidiárne postavenie (uznesenie Ústavného súdu SR z 22. januára

2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020).

28. Odvolací súd nepopiera nepochybné právo spoločníka zakotvené v § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska
prijímaniasprávnychrozhodnutíspoločníkomapripresadzovaníaochranejehozáujmovakospoločníka

v spoločnosti. Spoločník má teda reálnu možnosť uplatniť toto právo, avšak nesmie ho vykonávať
šikanóznym spôsobom. Odvolací súd taktiež nespochybňuje právo spoločníka uplatňovať toto svoje
zákonné oprávnenie podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak zdôrazňuje, že
tak môže urobiť len za splnenia všetkých zákonom stanovených kumulatívnych podmienok, ako už
bolo konštatované vyššie. Súd v každom jednotlivom prípade musí starostlivo zvážiť, či navrhovateľ

neodkladného opatrenia pre účely jeho nariadenia osvedčil dostatočným spôsobom svoj nárok,
ktorému sa má poskytnúť ochrana touto formou a súčasne musí skúmať, či zo skutkových tvrdení
navrhovateľa a pripojených dôkazov vyplýva naliehavá potreba upravy pomerov medzi stranami sporu
touto neodkladnou formou. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že tak z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako aj z pripojených dôkazov, nemožno vyvodiť záver, že žalobca osvedčil svoj

nárok, a ani naliehavosť potreby úpravy pomerov.

29. Aj keď je nutné konštatovať, že žalobca neosvedčil ani základné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, súd len okrajom poukazuje na to, že správny je aj odvolací argument
žalovaného o tom, že neodkladnému opatreniu nebolo možné vyhovieť aj z dôvodu že ukladané

povinnosti boli vymedzené zákon presahujúcim spôsobom. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.05.2019 vyplýva, že oprávnenie spoločníka nahliadať do
dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je neobmedzené. Právo spoločníka
na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka podlieha určitým limitom. Do obsahu práv spoločníka vymedzených v ustanovení § 122

ods. 2 Obchodného zákonníka nepatrí právo dožadovať informácie (alebo sprístupnenie dokladov) ,
ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti. V prípade, ak spoločník v žalobe, ktorou si uplatňuje
svoje právo podľa ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka požaduje, aby bola spoločnosť povinná
vyhotoviť mu kópie jednotlivých dokladov spoločnosti, jedná sa zo strany spoločníka o šikanózny výkon
práva a v tomto rozsahu je povinnosťou súdu žalobcovi nevyhovieť. Z povinnosti spoločnosti umožniť

spoločníkovi vyhotoviť si za náhradu vzniknutých nákladov kópie dokladov spoločnosti (ak má na
to technické vybavenie) nie je možné vyvodiť právo spoločníka požadovať od spoločnosti bezplatné
vyhotovenie kópií jednotlivých dokladov, ináč by sa jednalo zo strany spoločníka o šikanózny výkon
práva, ktorému je súd povinný nevyhovieť. Žalobca v prejednávanej veci požadoval od žalovaného„dodať“ doklady, pričom väčšina dokladov (okrem účtových dokladov) predstavovala doklady či
informácie týkajúce sa bežného chodu spoločnosti (doklady o motorových vozidlách, či informácie
o využívaní motorových vozidiel, technických preukazov) a navyše zo slovného spojenia „dodať“ doklady

vyplýva, že spoločnosť má nad rámec zákona spoločníkovi doklady dodať v určitej matérii, preto (pokiaľ
by aj bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňal podmienky na jeho nariadenie)
nebolo možné danému návrhu vyhovieť.

30. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého

cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola
judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia
pohľadávky veriteľa. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť
len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, a to len v prípade, pokiaľ jestvuje obava, že
exekúcia bude ohrozená. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že navrhovateľ musí v návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a súčasne musí osvedčiť také skutočnosti, ktoré u neho vzbudzujú obavu, že prípadná exekúcia majetku
dlžníka bude ohrozená. Pokiaľ ide o pohľadávku veriteľa, môže sa jednať tak o pohľadávku, ktorá
už bola judikovaná rozhodnutím súdu či iného orgánu, alebo o pohľadávku, ktorá doposiaľ nebola
síce priznaná právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, avšak navrhovateľ pre účely nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia osvedčí jej dôvodnosť. Taktiež je správne konštatovanie prvoinštančného
súdu, že povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia je osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd
vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania pritom znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné
pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia.

31. Okresný súd považoval nárok žalobcu voči žalovanému za osvedčený. V rozhodnutí konštatoval,
že v prípade zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyrovnací podiel.
Vzhľadom na žalobcom opísané skutočnosti považoval za osvedčenú aj dôvodnosť obavy žalobcu
z neustáleho zmenšovania majetku žalovaného a teda aj z ohrozenia exekúcie v prípade zrušenia
jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného. Uvedené skutočnosti odvodil predovšetkým

z účtovnej súvahy žalovaného zo dňa 31.08.2022 a z vyjadrenia žalovaného, že aktuálna hodnota
obchodného podielu žalobcu je na úrovni nuly. Odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvej
inštancie nestotožňuje. Ako už bolo konštatované vyššie, zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť
len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ktorá už bola judikovaná, resp. by mohla byť
neskôr judikovaná, a to pokiaľ jestvuje obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom smere

žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označil za peňažný nárok – jeho
pohľadávku (voči žalovanému) na vyplatenie vyrovnacieho podielu v prípade zrušenia jeho účasti
v žalovanom. Ani v danom prípade žalobca neosvedčil bezprostredný súvis návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k meritu konania, keďže predmetom konania nie je vyplatenie
vyrovnacieho podielu, avšak zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom. Základným predpokladom

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť touto formou
zabezpečená. Súd na danom mieste konštatuje, že žalobcovi doposiaľ nevzniklo právo na výplatu
vyrovnacieho podielu, keďže nebolo zatiaľ rozhodnuté ani o tom, či jeho účasť v spoločnosti bude
súdom zrušená. Až po právoplatnom rozhodnutí súdu o zrušení jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti
žalovaného vznikne žalovanému právo na výplatu vyrovnacieho podielu v zákonnej výške, resp. vo

výške dohodnutej v spoločenskej zmluve. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu sa v zmysle ust. § 61
ods. 2 Obch. zák. vychádza z riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce
účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. V čase rozhodovania súdu
prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení tak nebolo zrejmé nielen to, či účasť žalovaného
v spoločnosti zanikla rozhodnutím súdu avšak ani to, aký vyrovnací podiel mu bude prináležať v prípade

právoplatného zániku jeho účasti v spoločnosti. Za daného stavu tak nie je možné konštatovať, že
žalobca osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana zabezpečovacím opatrením a už vôbec
nie je možné skúmať splnenie ďalšej podmienky potrebnej na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorou je proporcionalita poskytnutej ochrany práva žalobcu voči ochrane práv žalovaného. Žalobcasvojim návrhom pritom žiadal zabezpečiť celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovaného (okrem
stavby – hotela a priľahlých pozemkov v k.ú. B. aj hnuteľné veci – motorové vozidlá vo vlastníctve
žalovaného). Zásah do majetkových pomerov dlžníka musí byť primeraný výške pohľadávky, ktorá

má byť nariadeným zabezpečovacím opatrením zabezpečená. Žalobca pritom žiadnym spôsobom pre
potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil primeranosť zásahu vo väzbe na hodnotu
jeho vyrovnacieho podielu a hodnotu zabezpečovaného majetku. Zabezpečenie majetku nesmie byť
v zjavnom nepomere k uplatnenej pohľadávke, pričom existencia dlhu sama o sebe nemôže byť
dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Právo žalobcu na vyrovnací podiel nemožno

posúdiť ako budúcu pohľadávku skôr, ako je známa jej výška. V danom čase nie je pritom známa nielen
výška pohľadávky žalobcu na vyrovnací podiel, avšak aj hodnota žalobcom označeného majetku, ktorý
má byť zabezpečený dotknutým zabezpečovacím opatrením.

32. Odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu, že v danom čase, keď je predmetom konania zrušenie
účasti spoločníka v žalovanom a za stavu, keď nie je možné predpokladať rozhodnutie súdu a už

vôbec nie výšku vyrovnacieho podielu, ktorú by potenciálne mal žalovaný vyplatiť žalobcovi, nie sú
splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. I keď predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je nevyhnutne existencia judikovanej pohľadávky, postačuje len
osvedčenie nároku, v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí byť zrejmé, že uvedený nárok
žalobcu jestvuje, resp. je aspoň pravdepodobný. V prejednávanej veci však v danom štádiu konania

nie je možné konštatovať, že žalobcov nárok je možné považovať za osvedčený v jeho základe bez
ohľadu na jeho výšku. Odvolací súd preto konštatuje, že nebola naplnená už základná podmienka na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
bol podaný predčasne. V ďalšom je potrebné prisvedčiť odvolateľovi aj v tom, že pokiaľ by žalobca aj
osvedčil nárok na vyrovnací podiel, žalobca súčasne neosvedčil, či právne účinky zabezpečovacieho

opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality). Žalobca založil svoj nárok na skutkovom tvrdení, že pokiaľ majetok žalovaného
predstavoval v čase zániku jeho funkcie konateľa k 31.08.2022 4.296.691,01 Eur, podľa vyjadrenia
žalovaného aktuálna hodnota obchodného podielu žalobcu je na úrovni nuly. Hoci pre účely nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť

návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom okresný súd vzhľadom na charakter
daného procesného inštitútu a naliehavosť rozhodnutia pre účely konania o zabezpečovacom opatrení
nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, zároveň súd nemôže nariadiť zabezpečovacie
opatrenie bez osvedčenia kumulatívne stanovených podmienok. V danom prípade nebola splnená
ani zásada proporcionality, keďže žalobca súčasne súdu pre potreby nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia neosvedčil primeranosť zásahu súdu nariadením zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu
k hodnote majetku žalovaného, ktorý má byť daným sudcovským záložným právom zabezpečený.

33. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobca neosvedčil základné predpoklady potrebné pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana vo forme zabezpečovacieho opatrenia, dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená
a primeranosť zásahu súdu vo vzťahu k nároku žalobcu a zabezpečovaného majetku žalovaného,
súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

34. Záverom odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že okresný súd nariadil
neodkladné opatrenie popri zabezpečovacom opatrení, hoci samotný žalobca v bode 68. návrhu
nenavrholnariadenieneodkladnéhoopatreniazasúčasnéhopredpokladunariadeniazabezpečovacieho
opatrenia, keďže sa domnieval, že na ochranu práv a právom chránených záujmov bude postačovať
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

35. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).