Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223200525
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8223200525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Mesto Bardejov, Radničné námestie
16, 085 01 Bardejov, IČO: 00 321 842, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Stašak, advokát, so sídlom
advokátskej kancelárie Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov proti žalovaným: 1. T. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L., X. č. XXXX/XX, XXX XX X., 2. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., X. č. XXXX/XX, XXX XX X.,
o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa
14.09.2023, č. k. 6C/16/2023-46, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vypratať a vyprataný odovzdať žalobcovi byt nachádzajúci
sa na ul. L. XX v X. na X. podlaží pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC o
celkovej výmere XX,XX m2, v obytnom bloku R., zapísanom na LV č. XXXX, súpisné číslo XXXX, p.č.
XXXX/X, okres X., obec X., k.ú. X., do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.03.2023
domáhal vypratania a odovzdania bytu, nachádzajúceho sa na ulici L. XX v X., pozostávajúci z dvoch
izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC o celkovej výmere XX,XX m2, v obytnom bloku R., zapísanom

na LV č. XXXX, súp. č. XXXX, kat. úz. X. (ďalej len predmetný byt). Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako vlastník predmetného bytu uzavrel so žalovanými nájomnú
zmluvu dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Uplynutím dohodnutej doby nájomný vzťah
skončil, žalovaní boli písomne vyzvaní na vypratanie bytu, žalovaní však na výzvu žalobcu nereagovali
a z bytu sa doposiaľ nevysťahovali. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 26.06.2023 uviedla, že si
vybavuje dôchodok a z neho bude postupne uhrádzať dlh s tým, že jej pomôže aj dcéra a syn. Žalovaný
v 2. rade na pojednávaní konanom 14.09.2023 uviedol, že je dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody,

výkon trestu mu končí v H. a po príchode domov chce dlh vyrovnať.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že správca mestských bytov BARDBYT, s.r.o.,
T., X. uzavrel so žalovanými nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX.Nájomný vzťah skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu a žalobca vyzval žalovaných na vypratanie
bytu výzvou zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 7). Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaní v čase podania žaloby
mali nedoplatok vo výške 4.630,74 eur, pričom v priebehu konania sa dlh sa zvýšil na 4.992,23 eur

(august 2023). Žalovaní žalobcom tvrdené skutočnosti preukázané listinnými dôkazmi nerozporovali,
pričom žalovaná sa bránila len tým, že chce riadne splácať nájomné a uhrádzať čiastočne aj dlh. Preto aj
pojednávanienariadenédňa26.06.2023boloodročenézaúčelommožnostivyrovnaniadlhu.Zprehľadu
úhrad však plynie, že žalovaná v priebehu konania neuhradila ani platby podľa predpisu, ani dlžnú sumu.

4. Skutkové zistenia posudzoval súd prvej inštancie podľa ust. § 52 ods. 1, § 126, § 685 ods. 1, § 710
ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 4 z. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov
súvisiacich s nájmom bytu a s bytovými náhradami a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
Nájomnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súd považoval za spotrebiteľskú, nakoľko v nej ide
o poskytnutie odplatnej služby vo forme poskytnutia nájmu (dočasného užívania) zo strany žalobcu
(vlastníka), t.j. mesta, ktorý je právnickou osobou, ktorá v zmysle § 1 ods. 1 z. č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení. Žalobca za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári so svojim majetkom
a so svojimi príjmami, a to v prospech žalovaných. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do
XX.XX.XXXX a uplynutím tejto doby, nájom bytu v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikol.
Tým žalovaní užívajú predmetný byt od tej doby bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahujú
do vlastníckeho práva žalobcu. S poukazom na ust. § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže

nájomný vzťah medzi stranami zanikol uplynutím doby nájmu, žalovaní nemajú právo po skončení
nájmu na bytovú náhradu zo strany žalobcu. Žalovaní užívajú byt žalobcu bez právneho titulu a za
tento neplatia úhrady nájmu, ani úhrady za služby spojené s jeho užívaním v celom rozsahu, resp.
nevyrovnali ani dlh aj napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty, čím taktiež spôsobujú žalobcovi škodu. V
záujme nevytvárať z ľudí bezdomovcov, žalobca prejavil voči žalovaným ako slabšej zmluvnej strane

(spotrebiteľ) zhovievavosť a ústretovosť nielen tým, že opakovane žalovaným dával možnosť, aby
zlepšilisvojuplatobnúdisciplínuazačalihradiťnájomné,splatilidlhspojenýsplatbamizaslužbyspojené
s užívaním bytu, ale žalovaní napriek tomu ani k zníženiu dlhu nepristúpili, tiež neuhrádzali ani platby
v riadnej mesačnej výške.

5. Keďže nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, pričom po uplynutí tejto doby nájmu nájomný
vzťah zanikol a nájomcovi v takomto prípade nevzniká právo na bytovú náhradu, žalovaní sú povinní po
uplynutídobynájmusazpredmetnéhobytuvysťahovať.Keďžetakneučinili,súdrozhodoloichvyprataní
z bytu z dôvodu, že žalovaní ho po uplynutí doby nájmu užívajú bez právneho dôvodu, neoprávnene,
čím zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu.

6. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovaným.

7. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaná v odvolaní uviedla, že žiada ešte

jednu šancu na zaplatenie dlhu, nakoľko žalovaný v 2. rade sa z výkonu trestu vráti o sedem mesiacov
domov a dá veci do poriadku, všetko kvôli plnoletým deťom, z ktorých dvaja synovia sú ťažko postihnutí
a desiatim vnúčatám. Žalovaný v 2. rade v odvolaní tvrdí, že ak sa vráti z výkonu trestu odňatia slobody,
bude za byt riadne platiť. Pred nástupom na výkon trestu bolo nájomné včas a riadne uhradené a z tohto
dôvodu žalobca žiada žalobcu o splátkový kalendár.

8. Žalobca k podaným odvolaniam navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaní byt užívajú bez právneho titulu, čím
neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu a spôsobujú mu škodu. Dlh žalovaných prekročil
únosnú mieru, a tak žalobca bol nútený podať žalobu na vypratanie bytu. Z praxe má žalobca vedomosť,

že toto je jediný spôsob ako primäť žalovaných k plneniu svojich povinností a následnému uzatvoreniu
novej nájomnej zmluvy. Nájomcovia, ktorí majú právoplatný rozsudok o vypratanie bytu si plnia všetky
povinnosti, finančné záväzky a žalobca preto doposiaľ nepodal ani jeden návrh na exekúciu. Ak si
žalovaní budú svoje záväzky plniť riadne a včas, nebude ani v ich prípade dôvod na podanie návrhu
na exekučné konanie.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v určenom rozsahu podľa ust. §
379, § 380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku

ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Predmetom konania bol žalobný návrh žalobcu ako subjektu realizujúceho jedno zo svojich práv
vlastníka vo vzťahu k osobám, ktoré do jeho vlastníckeho práva zasahujú tým, že napriek ukončeniu
nájomného vzťahu k bytu, ktorý je v žalobcovom vlastníctve, v ňom naďalej bývajú, užívajú ho, za

užívaniebytunaviacneplatiaanisumu,ktorúdočasu,kýmbolinájomcamimaliplatiťakobežnénájomné
a neuhrádzajú ani dlh, ktorý im vznikol do času, než k ukončeniu nájomného vzťahu došlo.

15. V priebehu konania ako z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.06.2023 vyplýva, žalobca
prejavil ústretový postoj vo vzťahu k žalovaným, ktorí v byte žalobcu bývajú napriek ukončenému

nájomnému vzťahu a napriek tomu, že za užívanie tohto bytu neplatia. Pojednávanie bolo odročené
vzhľadom na prísľub žalovanej v 1. rade, že svoje pozdĺžnosti voči žalobcovi vyrovná s tým, že každý
mesiac bude v splátkach platiť dlh po 40 eur, tiež bude uhrádzať náklady za užívanie bytu 125 eur
mesačne, počnúc od 16.07.2023. Napriek prísľubu žalovanej k úhrade nedošlo, naopak dlh žalovaných
vzrástol na výšku 4.992,23 eur.

16. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal podľa odvolacieho súdu náležité dokazovanie,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie žalobného návrhu. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. článku 15 a § 191 ods. 1 CSP, podľa odvolacieho
súdu na zistený skutkový stav veci aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia, na základe nich vyvodil

aj správne právne závery a tieto aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP dostatočne a presvedčivo
odôvodnil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so
všetkými relevantnými argumentami sporových strán.

17. Žalobca sa v danej veci domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať predmetný byt

z dôvodu, že ho užívajú bez právneho dôvodu. Žalovaní v priebehu konania žiadne dokazovanie
na preukázanie oprávnenia užívať tento byt nepredložili, súd prvej inštancie preto vychádzal z
preukázaného skutkového stavu, že po uplynutí doby nájmu dohodnutej v nájomnej zmluve zo dňa
XX.XX.XXXX, teda od XX.XX.XXXX žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, s čím sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca ako vlastník bytu sa v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka domáhal vypratania predmetného bytu oprávnene.

18. Na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvej inštancie vo veci, odvolací súd poukazuje aj na to, že
súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s tým, že samotným užívaním predmetného bytu po uplynutí dobynájmu v zmysle ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nedošlo k jeho obnoveniu a z vykonaného
dokazovania bolo podľa súdu zrejmé, že na žalovaných sa nevzťahuje výnimka z ust. § 712a ods. 9
Občianskeho zákonníka, uvedená v § 4 z. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich z

nájmov bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, a preto žalovaným nevzniklo právo
na bytovú náhradu pri zániku nájmu.

19. Podľa článku 8 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného, rodinného života, obydlia a korešpondencie.

V zmysle článku 30 písm. b) Európskej sociálnej charty, ktorým sa Slovenská republika podľa jej
vyhlásenia pri uložení ratifikačnej listiny považuje zaviazanú, majú byť prijaté opatrenia na podporu
účinného prístupu k bývaniu osobám vystaveným riziku situácie sociálneho vylúčenia.
Význam ochrany obydlia je zrejmý aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „... akákoľvek
osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie by mala mať v princípe možnosť dať si preskúmať
proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa

článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo v byte bývať“ (McCann
V. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 19009/04, rozsudok z 13.05.2008).
Z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyplýva garancia na sociálne v obydlí za
každých okolností:
V rozsudku Barreto proti Portugalsku (rozsudok z 21.11.1995, č. 18075/91, § 24) Európsky súd pre

ľudské práva uviedol, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala
každej rodine vlastný domov.
Vo veci O`Rourke proti Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie z 26.06.2011, č. 39022/97) Európsky súd
pre ľudské práva uviedol, že hoci všeobecné právo na bývanie podľa článku 8 neexistuje, môže vzniknúť
štátu povinnosť poskytnúť asistenciu s hľadaním bývania za osobitných okolností.

20. Vychádzajúc z názorov Európskeho súdu pre ľudské práva, v kontexte so skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodol o vypratanie žalovaných z bytu nie je rozhodnutím, ktoré v danej situácii je neprimeraným
vzhľadom na dostatočný časový priestor v spojení s ústretovosťou žalobcu, v ktorom mali žalovaní

možnosť jednať so žalobcom o novej úprave práv a povinností k bytu, v ktorom žalovaní bývajú a
mali aj možnosť dlh za užívanie bytu zaplatiť. Ak ani napriek tomuto ústretovému postoju k riešeniu
nedošlo, je zrejmé, že súdu prvej inštancie nezostávalo iné ako žalobe žalobcu domáhajúceho sa
ochranysvojhovlastníckehoprávavyhovieť.Odvolaniužalovaných,ktorísprávnosťrozhodnutiadefacto
ani nespochybnili, len žiadajú o tzv. „šancu uhradiť dlh“, nebolo preto možné vyhovieť.

21. Vzhľadom na to, že žalovaní v odvolaní neuviedli skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia a odvolací súd žalovanými uvádzané tvrdenia nepovažoval za spôsobilé
privodiť jeho zmenu, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v celom
rozsahu potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSP.Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalobca,pretomuvznikolnároknanáhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).