Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724201893
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724201893.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX,
C., právne zastúpený: LEGARTUM s.r.o., so sídlom Hrachová 16B, Bratislava, IČO: 47 252 332, proti
žalovanej: E. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, I. - J. K., o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2024 sa žalobca voči žalovanej domáhal, aby súd
nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu ako záložného
veriteľa na nehnuteľnostiach žalovanej ako záložného dlžníka, a to na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v

okrese G., obci I., katastrálnom území I., zapísané na LV č. XXXX evidované Okresným úradom Senec,
a to: byt č. XX, 3. poschodie, vchod: 38, nachádzajúci sa v dome so súpisným číslom XXXX, druh stavby
bytový dom, popis stavby bytový dom, postavený na parcele registra ,,C“: č. XXX/XXX, druh zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na pozemku,
parc. registra ,,C“ č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2, a to za účelom

zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 106.000 EUR s príslušenstvom
uplatnenej v konaní vo veci samej žalobcom z titulu pôžičky žalovanej. Žalobca ďalej žiadal, aby súd
žalovanú zaviazal nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca vo veci samej inicioval upomínacie konanie o zaplatenie
106.000 EUR s príslušenstvom (,,pohľadávka“), vedené pod spis. zn.: 37Up/517/2024 na Okresnom

súde Banská Bystrica (,,konanie“). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má dôvodnú obavu, že v
prípade úspechu v konaní, by prípadná exekúcia pohľadávky mohla byť ohrozená, podáva súčasne
aj tento návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca so žalovanou od októbra 2022
do októbra 2023 tvorili partnerský pár, pričom v danom období zdieľali spoločnú domácnosť v dome
žalobcu nachádzajúcom sa na D. XX L. C.. Vzhľadom na skutočnosť, že koncom roka 2023 mali
mať žalobca so žalovanou svadbu, žalobca pri danej príležitosti kúpil v apríli roku 2023 obrúčky a

požiadal žalovanú o ruku, ktorá ponuku na svadbu prijala. Žalovaná následne oslovila žalobcu s tým,
že našla byt v developerskom projekte nachádzajúcom I. (,,nehnuteľnosť“). Vlastníkom nehnuteľnosti
bol v danom období spoločnosť - K. M. N., G., J. K. XXXX, I., PSČ XXX XX, SR, IČO: XXXXXXXX.
Podľa tvrdení žalovanej, nehnuteľnosť mala byť kúpená za investičným účelom, ktorý by mal vytvárať
pasívny príjem. Žalobca následne žalovanej, vo forme bezhotovostných prevodov, z účtu žalobcu IBAN:
G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet vedený pod menom žalovanej IBAN: G. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX, previedol finančné prostriedky vo výške 106.000 EUR (slovom stošesťtisíc euro).
Prevody boli realizované nasledovne: a) dňa 01.06.2023 vo výške 20.000 EUR (slovom dvadsaťtisíceur) b) dňa 19.06.2023 vo výške 53.000 EUR (slovom päťdesiattri tisíc eur) c) dňa 20.07.2023 vo výške
33.000 EUR (slovom tridsaťtri tisíc eur). Žalovaná po uskutočnených prevodoch zmenila rétoriku a k
žalobcovi sa začala správať odmerane a informovala ho, že pokiaľ nebude zapísaná ako vlastníčka

danej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, so svadbou súhlasiť nebude. V danej dobe bola žalovaná
evidovaná ako budúca kupujúca v budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva. Žalovaná následne
opustila spoločnú domácnosť a komunikácia so žalobcom bola zriedkavá a žalovaná odťažitá. Žalobca
vzýval žalovanú mnohonásobne prostredníctvom aplikácie WhatsAPP a aj ústne, aby bezodkladne
pôžičku vrátila, avšak neúspešne. Následne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predžalobnou

výzvou opätovne vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky. Žalovaná však na zásielky nereagovala. Žalovaná
pri komunikácii so žalobcom prijatie finančných prostriedkov od žalobcu vo výške 106.000 EUR
(slovom stošesťtisíc eur) nepopierala a na otázky kedy finančné prostriedky vráti reagovala slovami,
že niekedy (v neurčenom čase), keď bude mať peniaze, nakoľko za uvedené požičané peniaze kúpila
nehnuteľnosť. Následne však na akúkoľvek žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nereagovala.
Z listu vlastníctva č. XXXX zrejmé, žalovaná na základe titulu Kúpna zmluva podľa L./XXXX, vklad

povolený dňa 25.04.2024, č. z. 501/2024 nadobudla vlastnícke právo k danému bytu č. XX
a k príslušným spoluvlastníckym podielom. Žalovaná za finančné prostriedky nadobudla nasledovné
nehnuteľnostínachádzajúcesavokreseG.obecI.,katastrálneúzemieI.,ato: a)bytč.XX,3.poschodie,
vchod: 38, nachádzajúci sa v dome so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, popis stavby
bytový dom, postavený na parcelách registra „C“ č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o

výmere 1034 m2 (,,dom“), b) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, c) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na nasledovnom
pozemku, parc. registra ,,C“ č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2
(,,Nehnuteľnosť“).

3. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oboznámil s obsahom
listín predložených žalobcom:

4. Z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní na č.l. 7 spisu súd
zistil, že žalovaná je povinná do 15 dní zaplatiť žalobcovi istinu 106.000 EUR, úrok z omeškania

9,50% ročne zo sumy 106.000 EUR od 11.03.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 40,-EUR, alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovanú zaviazal uhradiť do 15 dní náhradu
trov konania žalobcovi vo výške 5 505,96,- EUR, alebo v tej istej lehote podať odpor.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX čiastočný okres G., obec I., k.ú. I. vyplýva, že žalovaná

je evidovaná ako vlastník v podiele 1/1 bytu č. XX, 3. poschodie, vchod: 38, nachádzajúci sa v
dome so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, popis stavby bytový dom, postavený na
parcelách registra „C“ č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2 (,,dom“),
b) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, c) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na nasledovnom pozemku, parc. registra ,,C“

č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2.

6. Podľa § 324 ods. 1 za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok v zneni´ neskorsˇi´ch
predpisov (dˇalej len „CSP“), pred zacˇati´m konania, pocˇas konania a po jeho skoncˇeni´ su´d mo^zˇe

na na´vrh nariaditˇ neodkladne´ opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladne´ opatrenie su´d nariadi iba za predpokladu, ak sledovany´ u´cˇel
nemozˇno dosiahnutˇ zabezpecˇovaci´m opatreni´m.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladne´ opatrenie mo^zˇe su´d nariaditˇ, ak je potrebne´ bezodkladne
upravitˇ pomery alebo ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prva´ CSP, su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie pojedna´vania.

10. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladne´ opatrenie je vykonatelˇne´ dorucˇeni´m, ak osobitny´ predpis
neustanovuje inak.11. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpecˇovaci´m opatreni´m mo^zˇe su´d zriaditˇ za´lozˇne´ pra´vo
na veciach, pra´vach alebo na iny´ch majetkovy´ch hodnota´ch dlzˇni´ka na zabezpecˇenie penˇazˇnej
pohlˇada´vky veritelˇa, ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Za´lozˇne´ pra´vo sa zriadˇuje vydani

´m uznesenia o zabezpecˇovacom opatreni´. Za´lozˇne´ pra´vo vznika´ za´pisom do pri´slusˇne´ho
registra. Vy´kon za´lozˇne´ho pra´va mo^zˇe nastatˇ azˇ po tom, ako bola pohlˇada´vka pra´voplatne
priznana´ su´dnym rozhodnuti´m.

12. Podlˇa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatreni´ sa pouzˇiju´ primerane aj na

zabezpecˇovacie opatrenie.

13.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom

opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku
voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Súd môže teda
nanávrhzriadiťzáložnéprávo,ktorémápovahuriadnehozáložnéhopráva.Vprípadepluralityzáložných
práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho

vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného
veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky
v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by

bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým

také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod č. R 20/1998).

15. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo
vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z

hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade
rešpektovať zásadu proporcionality.

16. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom
spise súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade nie je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia,nakoľkožalobcadostatočneexistenciuobavy,žebudúcaexekúciabudeohrozenáneosvedčil.
Pre osvedčenie potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je nutné kumulatívne osvedčiť
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana a osvedčiť obavu, že exekúcia
bude ohrozená. Žalobca žiadne konkrétne správanie žalovanej, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať obavy
zo zmarenia budúcej exekúcie neuviedol.

17. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobca k podanému návrhu predložil, súd nevzhliadol existenciu
takého bezprostredného ohrozenia vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktoré by bolo
možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu nariadenímzabezpečovacieho opatrenia. Žalobca súdu osvedčil len skutočnosť, že si voči žalovanej uplatnil v
upomínacom konaní pohľadávku v celkovej sume 106.000 Eur s príslušenstvom.

18.Existenciadlhuvšaksamaosebenemôžebyťdôvodomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,
keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je zabezpečovacím opatrením potrebné poskytnúť
ochranu. Len osvedčenie dôvodnosti nároku (a to bez ohľadu na jeho výšku a dôvod vzniku) však
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje, keď ako už bolo uvedené vyššie, ďalšou
podmienkou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy, v prejednávanom prípade osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by
prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu zabezpečovacieho opatrenia mohla byť zmarená. U dlžníka
môže byť uvedenou skutočnosťou najmä jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je
možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové
pomery. V prejedávanom prípade však žalobca ani len netvrdil, že by žalovaná akýmkoľvek spôsobom
pristúpila k scudzovaniu svojho majetku, tento v poslednom období zaťažila, či akýmkoľvek iným

spôsobom znižovala množstvo, či hodnotu svojho majetku. Tiež ani len netvrdil, že by žalovaná
podnikala akékoľvek kroky, ktoré by k neskoršiemu zníženiu množstva (či hodnoty) majetku žalovanej
smerovali (napr. inzerovanie predaja majetku). Takéto správanie žalovanej navyše nevyplynulo ani z
dôkazov, ktoré žalobca k svojmu návrhu pripojil, či ktoré na preukázanie ním tvrdených skutočností
označil. V predmetnom prípade žalobca existenciu takéhoto nebezpečenstva neosvedčil. Argumenty

uvedené žalobcom sú v rovine hypotetických úvah, z ktorých konkrétne a bezprostredne hroziace
nebezpečenstvo nevyplýva. Žalobca len krátko uviedol, že má dôvodnú obavu, že v prípade úspechu
v konaní, by prípadná exekúcia pohľadávky mohla byť ohrozená. Žalobca však svoje tvrdenia ničím
nepodložil, neuviedol, že sa žalovaná zbavuje svojho majetku na úkor žalobcu v snahe úmyselne sa
vyhnúť plneniu svojho peňažného záväzku.

19. Vzhľadom k vyššie uvedenému nakoľko žalobca v podanom návrhu neosvedčil existenciu dôvodnej
obavy z ohrozenia exekúcie svojej pohľadávky, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní o nariadenie
zabezpečovaciehoopatreniaplnýúspech,malabypretoprotineúspešnémužalobcoviprávonanáhradu
trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanej v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15
dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.