Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16Csp/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522209537
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7522209537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. X, XXX XX D., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
040 01 Košice proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava o zaplatenie 2 000 eur

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia 2 000 eur. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným
ako veriteľom došlo k uzatvoreniu viacerých zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Spolu s predmetnými
zmluvami za použitia nekalých obchodných praktík dal žalovaný žalobcovi na podpis Dohody o zrážkach
zo mzdy. Dohody sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Rovnako z dôvodu
chýbajúcich obligatórnych náležitostí bol úver postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
Uvedené skutočnosti mali za následok, že žalobca ako spotrebiteľ bol povinný veriteľovi uhradiť iba

skutočne poskytnuté finančné prostriedky na podklade týchto zmlúv (t.j. iba istiny poskytnutých úverov).
Vzhľadom na to, že žalobca na predmetné zmluvy veriteľovi uhradil finančné prostriedky značne
prevyšujúce poskytnuté plnenie, na ktoré veriteľ nemal právny nárok, čím na jeho strane došlo k
bezdôvodnému obohateniu, sa žalobca ako spotrebiteľ obrátil s poskytnutím ochrany na Okresný
súd Košice – okolie, na ktorom prebiehalo konanie vedené pod sp.zn. 14C/1195/2015. Rozsudkom
zo dňa 7.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2022 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Košice sp.zn. 2Co/68/2022 zo dňa 25.8.2022, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

7.769,45 eur s prísl., suma ktorá predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného z dôvodu, že
spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov a že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné,
pretože ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Súd deklaroval, že žalovaný porušil práva spotrebiteľa a
žalobe žalobcu vyhovel. Vzhľadom na tieto skutočnosti a § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) vznikol žalobcovi ako spotrebiteľovi nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. Poukazujúc na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/127/2017 konštatoval, že úspešným uplatnením práva na súde je nutné rozumieť právoplatné

rozhodnutie súdu o priznaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy alebo určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, či zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak vychádza z neprijateľnej rozhodcovskej doložky
(zmluvy) alebo priznanie nároku z bezdôvodného obohatenia a pod. V prejednávanom prípade je táto
podmienka splnená právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 14C/1195/2015.Vznik ujmy v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je potrebné skúmať a zo
strany žalobcu preukazovať, nakoľko na vznik tohto práva postačuje samotné porušenie práva alebo
povinnosti, čo je naplnené a potvrdené právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice – okolie

sp. zn. 14C/1195/2015. Jediným kritériom posúdenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia je
primeranosť. Vzhľadom na to, že z dôvodu zneužitia slabšieho postavenia spotrebiteľa žalovaný získal
majetkový prospech za použitia nekalých obchodných praktík, neprijateľných zmluvných podmienok,
čím bol spotrebiteľ nútený obrátiť sa s ochranou svojich práv na príslušný súd, čo vyústilo do časovo aj
psychicky náročných konaní pred všeobecným súdom, na ktorom bol žalobca vo vzťahu k žalovanému

úspešný, nakoľko súd deklaroval porušenie jeho práv, suma vo výške 2.000 eur je primeraná v porovnaní
s masívnym zásahom do majetkovej stability spotrebiteľa a vo vzťahu k neprijateľnému postupu
žalovaného.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k žalobe namietal premlčanie uplatneného nároku
poukazujúc na to, že na uplatnenie primeraného zadosťučinenia nie je nutné, aby mu predchádzalo iné

súdne konanie a žalobca si mohol objektívne uplatniť ním tvrdený nárok po vyhlásení rozsudku dňa
27.7.2017. Premlčacia doba uplynula nesporne najneskôr dňa 27.10.2020. Poukazujúc na stanovisko
Najvyššieho súdu SR v konaní sp.zn. 6Cdo/127/2017, ak sa primerané finančné zadosťučinenie môže
uplatniť aj priamo, bez toho aby sa malo prebehnúť určité súdne konanie o nároku z porušenia práv
podľaustanovenínaochranuspotrebiteľa,potompremlčaciadobanemôžezačaťplynúťpretakýtonárok

až po skončení súdneho konania na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu o
„časovo a psychicky náročných konaniach“ je všeobecným a s vecou nesúvisiacim tvrdením (ktoré sa
v žalobe nekonkretizovalo a nepodložilo konkrétnymi dôkazmi) a žalovaný popieral argument žalobcu o
trvaní konania ako relevantnej skutočnosti pre rozhodovanie v tomto spore. Sám žalobca sa nezúčastnil
žiadneho z pojednávaní vo veci, čiže žiadne psychicky náročné konanie neabsolvoval. Na základe

priznania nároku na úrok z omeškania a jeho uhradením je negované aj tvrdenie žalobcu o masívnom
zásahu do jeho majetkovej stability (čo je inak samo o sebe opätovne vágne a neurčité tvrdenie). S
ohľadom na uvedené žalobca nárok na primerané zadosťučinenie nemá, a ak áno tak len v symbolickej
výške 1,-eur.

3. Žalobca v následnom písomnom podaní zo dňa 16.2.2023 (tzv. replika) považoval žalovaným
vznesenú námietku premlčania za neopodstatnenú, neodôvodnenú a nekvalifikovanú. Žalovaný pritom
vychádzal z nesprávneho rozhodnutia súdu a z nesprávneho dátumu začiatku plynutia premlčacej
doby, ktoré rozhodnutie nemá s prejednávaným konaním nič spoločné. Rozhodnutia vydané v konaní,
ktoré predchádzalo konaniu o primerané finančné zadosťučinenie nadobudli právne účinky až dátumom

ich právoplatnosti - dňa 28.1.2022 a 10.10.2022, nakoľko až v týchto dátumoch žalobca úspešne
(právoplatne) uplatnil porušenie svojich práv na súde. V zmysle stanovených podmienok v § 3 ods.
5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa na vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie explicitne
vyžaduje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde, ktoré predchádza vzniku
práva na primerané finančné zadosťučinenie, kde pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo

povinnosti v zmysle tohto ustanovenia ako aj v zmysle rozhodovacej praxe treba rozumieť, že súd
právoplatne judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti a
toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už
úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Či došlo k úspešnému uplatneniu

porušenia práva alebo povinností na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo
veci samej. Vzhľadom na to, že žaloba bola na súde podaná už dňa 22.11.2022, bola podaná pred
uplynutím 3-ročnej premlčacej doby, ktorá sa na tento nárok vzťahuje. Od právoplatného ukončenia
konania v časti nároku o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy (dňa 28.1.2022) a od
právoplatného priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (dňa 10.10.2022) neuplynula

3-ročná premlčacia doba a nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný. Argumentácia
žalovaného, že spotrebiteľ nepotrebuje osobitné rozhodnutie, ktorým súd vysloví porušenie jeho práv,
je v rozpore s ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý explicitne vymedzuje ako jednu
z podmienok pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie „úspešné uplatnenie porušenia
práva alebo povinnosti na súde“. Zákon žiadne osobitné kritériá pre priznanie nároku nepredpokladá.

Jediným kritériom pre priznanie je primeranosť, ktorej posúdenie je dané do kompetencie súdu. Žalobca
vymedzil v žalobe, od čoho odvodzuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca sa
osobne nezúčastnil pojednávaní v konaní 14C/1195/2015, nemožno však tvrdiť, že ho priebeh konania
nefrustroval a nespôsoboval mu neustály stres. Žalovaný mu vykonával zrážky zo mzdy a aj týmtospôsobom sa bezdôvodne obohacoval na úkor spotrebiteľa v enormných sumách, ktoré mali negatívny
dopad na neho samotného a aj na fungovanie jeho rodiny. Žalobca nevedel iným spôsobom zabrániť
zrážaniu ako postupom v súdnom konaní. Teda musel aktívne konať a niesť riziko prehry a zažívať

strach z toho, ako celé konanie dopadne. Úspech v pôvodnom konaní nebol a nikdy ani nie je pre
spotrebiteľa istý. Spotrebiteľ ako žalobca vždy podstupuje riziko súdnej prehry a prípadných nákladov
s tým spojených. Konanie trvalo od roku 2015 do roku 2022, pričom v zmluvných vzťahoch bol žalobca
so žalovaným od roku 2012. Uplatňovaná výška zadosťučinenia je odôvodnená dvomi úspešnými
uplatneniami porušení práv spotrebiteľa - v dôsledku úspešného určenia neplatnosti až 7-ich dohôd o

zrážkach zo mzdy, aj úspešného priznania nároku spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú, ale aj sankčnú tak, aby odradilo
dodávateľov od nekalého konania, ktorého sa dopustili voči úspešným spotrebiteľom, ktorí uplatnili
svoje práva súdnou cestou. Spomínané ustanovenie treba chápať ako satisfakciu spotrebiteľovi za
to, že vstúpil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejšou stranou, ktorou je dodávateľ, a
tým priniesol prospech aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ

sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite. Na podklade neprijateľných podmienok v podobe dohôd o zrážkach zo
mzdy sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne opakovane obohacoval a ohrozoval majetkovú stabilitu
žalobcu.Sumy,ktorésažalovanýsnažilodspotrebiteľazískať,dosahovalipodstatnevyššiusumu,akúsi
podanoužalobouuplatňuježalobca.Žalovanýsanaúkorspotrebiteľaobohatilspolusumou7.769,45eur

anebyťžalobcovhoaktívnehokonania,takbyveriteľovoobohacovanienaďalejpretrvávaloadosahovalo
by ešte väčšiu výšku. Žalobcom uplatnená suma 2.000 eur predstavuje iba necelých 26 % z toho, o čo
sa na úkor spotrebiteľa obohatil žalovaný, a o čo sa ešte snažil obohatiť zrážkami, ak by sa spotrebiteľ
neobrátil s ochranou svojich práv na súd. Pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie sa
nevyžaduje preukázanie vzniku ujmy. Žalobca ako spotrebiteľ utrpel ujmu minimálne v psychickej rovine,

a to neprimeranou záťažou spôsobenou neprijateľnými zrážkami zo mzdy, neprimeraným ohrozením
jeho majetkových pomerov a konaním pred všeobecným súdom. Celý tento zdĺhavý a náročný postup
bol pre žalobcu nesmiernou psychickou záťažou. Súdy pritom v obdobných konaniach priznávali neraz
podstatne vyššiu sumu, v niektorých prípadoch dokonca totožnú s výškou samotného bezdôvodného
obohatenia. V pôvodnom konaní bolo jasne a zreteľne súdom deklarované porušenie práv žalobcu.

Žalovaný mohol vzniku súdneho sporu zabrániť napr. snahou o uzatvorenie zmieru, mimosúdne a pod.,
čím by k vzniku podmienky „úspešného uplatnenia práva“ na súde nedošlo. Pred začatím pôvodného
súdneho konania aj pred začatím tohto konania bola žalovanému adresovaná predžalobná výzva.

4. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 11.5.2023 (tzv. duplika) zotrval na podanej námietke premlčania

a tvrdení, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti umožňujúce záver o primeranosti sumy 2000 eur.

5. Na nariadené pojednávanie dňa 7.9.2023 sa nedostavili žalovaný ani jeho právny zástupkyňa, ktorí
súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

6. Žalobca pred súdom zdôraznil, že splnil všetky zákonom stanovené predpoklady pre uplatnený
nárok. Požadovaná výška 2.000 eur nepredstavuje ani tretinu obohatenia, o ktoré sa žalovaný na úkor
žalobcu obohatil. Poukázal na postoj žalovaného, ktorý sa snažil o získanie ďalších plnení od žalobcu
a vykonával zrážky zo mzdy na základe neprípustných zmluvných podmienok. Ak by žalobca nebol

aktívny, výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného by bola omnoho vyššia. Zrážky zo
mzdy na základe nedôvodného titulu boli vykonávané dlhodobo, súbežne na základe viacerých titulov.
Väčšinová časť mzdy žalobcu išla v prospech žalovaného, čo znemožnilo žalobcovi uspokojovanie
jeho osobných potrieb, ako aj potrieb jeho rodiny. Všetky tieto skutočnosti vyvolávali u žalobcu pocity
neprimeraného tlaku a stresu. Nárok, ktorý žalobca požaduje, nie je úročený a len za minulý rok narástla

inflácia o viac než 12%. Považoval za absurdné, že žalovaný spochybňuje nielen výšku požadovaného
primeraného finančného zadosťučinenia, ale aj samotnú dôvodnosť. V tomto i v predchádzajúcom
súdnom konaní sa žalobca snažil o mimosúdne vyriešenie sporu, žalovaný ale na návrhy na mimosúdne
vyriešenie vôbec nereagoval.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:8. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 7.12.2021 sp.zn. 14C/1195/2015 súd vyslovil, že
žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy vyplývajúci zo 7 dohôd o zrážkach zo mzdy uvedených v
rozsudku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.769,45 eur s príslušenstvom. Krajský

súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 25.8.2022 sp.zn. 2Co/68/2022 potvrdil rozsudok
v zaväzujúcom II.výroku ohľadom priznanej istiny a zmenil sčasti výrok v časti priznaného príslušenstva
(úrokov z omeškania). Konajúce súdy konštatovali absenciu zákonných náležitostí v uzavretých
úverových zmluvách, v dôsledku čoho posúdil zmluvy ako bezúročné a bezpoplatkové. V rozsudku
uvedené dohody o zrážkach zo mzdy súd posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky, a teda ako

neplatné.

9. V súlade s ustálenou súdnou praxou sa súd prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania.

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11.Podľa§101Občianskehozákonníka:pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Právo na uplatnenie primeraného finančného vzniká v zmysle cit. ust. zákona o ochrane
spotrebiteľa po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinností na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde,

vyplynie až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej. Rozsudok Okresného súdu
Košice-okolie, v ktorom sa žalobca úspešne domohol svojich práv voči žalovanému, nadobudol
právoplatnosťdňa28.1.2022(neplatnosťdohôd)adňa10.10.2022(vydaniebezdôvodnéhoobohatenia).
Právoplatným ukončením uvedeného súdneho konania bol naplnený predpoklad uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné

zadosťučinenie. Zákon totiž jednoznačne stanovuje podmienku, že spotrebiteľ úspešne uplatní na súde
porušenie práva alebo povinnosti, teda že súd uvedené porušenie právoplatne judikuje. Žaloba o
primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa 22.11.2022, teda počas trojročnej premlčacia
doby. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

14. Súdu je známa judikatúra Najvyššieho súdu SR (vrátane rozhodnutia sp.zn. 6Cdo/127/2017), podľa
ktorej spotrebiteľovi možno priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľ bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a že konštatovanie
porušenia práva postačí aj v samotnom konaní o primerané finančné zadosťučinenie. Spotrebiteľ ale
musí (čo je zákonná podmienka) úspešne uplatniť porušenie práva alebo povinnosti dodávateľom či

už v samostatnom konaní alebo v konaní o priznanie zadosťučinenia. kde súd porušenie práva alebo
povinností rieši ako predbežnú otázku. Nárok vzniká pri úspešnom judikovaní porušenia práva alebo
povinnosti a k tomu v prejednávanom prípade nedošlo v konaní o priznanie zadosťučinenia, ale v konaní,
ktoré mu predchádzalo a od právoplatného skončenia ktorého do podania tejto žaloby neuplynula
premlčacia lehota. Uplatnený nárok preto nie je premlčaný.

15. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti
podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa,
o spotrebiteľskom úvere, ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Pod úspešným uplatnením

porušenia práva alebo povinnosti treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia
práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo
na určenie neprijateľnosti vymedzenej zmluvnej podmienky. Citované ustanovenie má plniť funkciu
satisfakčnú i sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania vočispotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako

slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, napr. aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna
ujma, nevyžaduje. Žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil nárok vyplývajúci z porušenia

svojho práva ako spotrebiteľa, a preto má nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu,
že porušenie jeho práv je spôsobilé privodiť mu ujmu ako spotrebiteľovi a túto ujmu žalobcovi ako
spotrebiteľovi aj privodilo. Je nepochybné, že žalovaný je podnikateľom v oblasti spotrebiteľských
úverov, a preto má konať v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Z právoplatného rozhodnutia
súdu o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a o vydaní bezdôvodného obohatenia z dôvodu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil

v celkovej výške 7.769,45 eur a pri uplatňovaní svojho neoprávneného nároku prikročil k vykonávaniu
zrážok zo mzdy.

16. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákonná úprava neustanovuje žiadne kritériá, ktoré
by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť. Je preto

vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah
finančného zadosťučinenia, čo však neznamená svojvôľu pri jej určovaní, pretože pri jej stanovení je
nutné zohľadniť rôzne kritériá, ako: vzniknutú, resp. hroziacu ujmu; rozsah, v akom dodávateľ porušil
svoje povinnosti a výšku majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa; časové
trvanie závadného stavu; nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah

do súkromného života spotrebiteľa; reparáciu vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa, t.j. v akom
rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom, na ktoré dodávateľ nemal právny
nárok; odškodnenie v iných obdobných prípadoch porušenia práv spotrebiteľa a satisfakčnú, sankčnú
a preventívnu funkciu odškodnenia.

17. Vychádzajúc z uvedených kritérií súd posúdil žalobcom požadovanú výšku finančného
zadosťučinenia za dôvodnú a primeranú okolnostiam sporu. Súd zohľadnil, že išlo o porušenie práv
žalobcu v 7 úverových zmluvách a v na to nadväzujúcich 7 dohodách o zrážkach zo mzdy, ako aj
celkovú výšku poskytnutého úveru 10.170 eur a výšku bezdôvodného obohatenia 7.769,45 eur, ktorú
dodávateľ získal na úkor žalobcu a bol povinný ju na základe rozhodnutia súdu žalobcovi vydať.

Výška zadosťučinenia 2000 eur predstavuje 25,74 % z ujmy preukázateľne vzniknutej žalobcovi.
Okresný súd Košice-okolie pritom konštatoval porušenie niekoľkých ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
Žalobca sa musel voči nekalému konaniu žalovaného brániť súdnou cestou a uplatňoval si voči
nemu finančné plnenie, čo u neho vyvolalo stav právnej neistoty. Je pritom irelevantné, či sa žalobca
zúčastnil nariadených pojednávaní alebo nie. Žalobca musel podať žalobu, vyhľadať právnu pomoc

a čakať na výsledok konania na podklade jeho žaloby. Samotné sporové konanie pritom trvalo 7
rokov, čo je značne dlhé obdobie, počas ktorého každá strana sporu pociťuje stav právnej neistoty
a obavu z výsledku sporu. Navyše, žalovaný voči žalobcovi nedôvodne dlhodobo vykonával zrážky
zo mzdy, čo malo bezpochyby negatívny dopad v oblasti finančného zabezpečenia žalobcu a jeho
rodiny. Žalovaný v priebehu tohto konania, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, trval na dôvodnosti

svojich tvrdení a vystavoval tak žalobcu ďalšiemu tlaku. Finančné zadosťučinenie nepredstavuje pre
žalobcu kompenzáciu, ale satisfakciu a odmenu, že inicioval konanie voči nepochybne ekonomicky
a právne silnejšiemu dodávateľovi, ktorý sa dopustil porušenia jeho spotrebiteľských práv. Žalobca
svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov, pretože možno predpokladať, že
dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne

sa ho nedopustí v takej intenzite. Finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného ako dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Aj tieto kritéria súd zohľadnil pri posudzovaní primeranej výšky
finančného zadosťučinenia a má za to, že priznaná výška zodpovedá satisfakčnej, sankčnej i prevenčnej
funkcii zadosťučinenia. Finančné zadosťučinenie zároveň nemá byť nástrojom obohatenia sa pre druhú
stranu sporu.

18. Zohľadňujúc všetky uvedené kritéria súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená výška finančného
zadosťučinenia je primeraná, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.19. Lehota na plnenie vyplýva z § 232 ods. 3 CSP.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí

ktorým sa konanie končí.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, súd mu
priznal voči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd nezistil

žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu konania,
pre ktoré by nemal priznať náhradu trov konania.

22. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v platnom znení).