Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/111/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623010251
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623010251.4

Uznesenie

21 3To/111/2023
Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 4. apríla 2024 v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal
odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
2T/48/2023 zo dňa 8.9.2023 a takto

r o z h o d o l :

21 3To/111/2023
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora zamieta, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

21 3To/111/2023
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/48/2023 zo dňa 8.9.2023 boli
obžalovaní C. A., D. A., A. B. a A. E. uznaní vinnými z prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods.

2 Tr. zák. s použitím § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že
obžalovaní po vzájomnej dohode od začiatku roka 2021 do 03. 12. 2022 prostredníctvom internetového
portálu „F.," pod užívateľským menom „G., G., A., H., I., F., A., J.", ako aj prostredníctvom telefónnych
čísel XXXX/XXXXXX a XXXX/XXXXXX za finančnú odmenu určenú pre vlastný finančný prospech,
iným osobám dohadovali stretnutia za účelom pohlavného styku, ako aj iných sexuálnych praktík, za

sumu od 80,-€ do 150-,€ s poskytovateľkami sexuálnych služieb A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.,
K. M. XXX/XX, V. K., nar. XX. XX. XXXX, N. XXXX/XX, L. A., G. E., nar. XX. XX. XXXX, I. XXXX/X,
D. a C. K., nar. XX. XX. XXXX, O. I. XXXX/X, J., ktoré dostávali 50% zo sumy zarobenej predmetnými
službami, pričom zvyšných 50% odovzdávali obžalovaným, sexuálne služby zabezpečovali tak, že
prostredníctvom mobilného telefónu a internetového portálu „F.," dohodli so záujemcami miesto a čas
stretnutia, čo bola vo väčšine prípadov adresa ul. P. M. XXX Q. L. A., prípadne zabezpečili odvoz

motorovým vozidlom podľa dohody so záujemcom v meste L. A., ako aj jeho blízkom okolí, kde po
vykonanípohlavnéhostykuprípadneinýchsexuálnychpraktíkapozaplateníklientom,resp.záujemcom,
zatotosprostredkovaniezapredmetnéobdobiezinkasovalisumuvpresnenezistenejvýške,obžalovaný
D. A. je konateľom spol. Sirada II, so sídlom Námestie osloboditeľov 793/32, Liptovský Mikuláš, IČO:
50 481 525, ktorá oficiálne prevádzkovala Kabaret Palazzo, na ul. Garbiarskej 4257 v Liptovskom
Mikuláši, kde najmä jeho brat C. A. a A. E. zjednávali a ponúkali poskytovateľky na sexuálne služby,

pričom v uvedenom klube pracoval aj D. A. najmenej od roku 2017, spoločne s A. B., ktorý tam pracoval
najmenej od roku 2019, ktorí zabezpečovali chod podniku, zabezpečovali poskytovateľky sexuálnych
služiebvprípadezáujmuoeskort,robiliimochranuainkasovalipeniazeodosôbzaposkytnutésexuálne
služby, z ktorých vyplácali poskytovateľky sexuálnych služieb, prípadne zjednávali poskytovateľky na
sexuálne služby v neprítomnosti obžalovaných C. A. a A. E..

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovanému C. A. podľa § 367 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38
ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému C. A. výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil
obžalovanému C. A. aj trest prepadnutia vecí uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za

spáchanie tejto trestnej činnosti obžalovaného D. A. odsúdil podľa § 367 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr.
zák., § 36 písm. j) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. súd obžalovanému D. A. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil
obžalovanému D. A. trest prepadnutia veci, a to 1 kus notebook značky HP model 2230S čiernej farby.

Obžalovaného A. B. za spáchanie trestnej činnosti súd odsúdil podľa § 367 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods.
4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2
roky a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
súd uložil obžalovanému A. B. trest prepadnutia veci, a to 1 kus mobilný telefón značky Apple iPhone
12 pro čiernej farby IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste

trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok zo dňa 21.6.2023, sp.
zn. 8T/36/2023, ktorým bol A. B. odsúdený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36
písm. l) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaná A. E. bola odsúdená podľa § 367 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, Tr. zák., § 36 písm. j) Tr.
zák. na odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia
slobody obžalovanej podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu vo výmere
2 roky 6 mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanej A. E. trest prepadnutia veci,
a to 1 kus mobilný telefón značky Apple iPhone 13 MLQ73CN/A. Podľa § 83 ods. 1 písm. d), g) Tr. zák.

súd uložil ochranné opatrenie – zhabanie veci, a to 58 ks kondómov značky Adore, 17 ks kondomóv
značky London, 1 ks kondóm červenej farby s príchuťou jahody, 1 ks softtampons v tvare srdca, 10 ks
použitých kondómov.

Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B., a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku

o treste. Zahlásené odvolanie obžalovaný zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo
dňa 11.10.2023 doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11.10.2023, a to nasledovne:
„Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/48/2023 zo dňa 08.09.2023 som bol uznaný
za vinného z prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za čo mi bol uložený nepodmienečný
súhrnný trest odňatia slobody vo výške 2 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia veci, a to 1ks mobilného
telefónu. Zároveň bol zrušený výrok o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, vo veci vedenej Okresným súdom Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8T 36/23.

Protirozsudkusomsipodalprostredníctvomzvolenéhoobhajcuvzákonomstanovenejlehoteodvolanie,

ktoré po doručení písomného vyhotovenia rozsudku dňa 09.10.2023 odôvodňujem v tomto podaní.
V rámci trestného konania, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom, bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie. Po podrobnom oboznámení sa s jednotlivými dôkazmi a ich posúdení musím
konštatovať, že prvostupňový súd dôkazy nevyhodnotil správne v dôsledku čoho prijal chybné
rozhodnutie. Súčasne sa pridržiavam všetkých mojich doterajších vyjadrení, ktoré sú súčasťou súdneho

spisu. Jedná sa najmä o vyjadrenie k obžalobe, k jednotlivým listinným dôkazom a vyjadreniam
obsiahnutým v záverečnej reči.
Súd sa v napadnutom rozsudku snaží navodiť dojem, že sme všetci štyria obžalovaní „po vzájomnej
dohode“ prevádzkovali nelegálny podnik, v ktorom sme ponúkali a zjednávali poskytovateľky na
prostitúciu, z ktorej sme potom spoločne koristili. S uvedeným záverom súdu nesúhlasím a uvádzam, že

som pracoval v podniku, ktorý mal legálne v predmete podnikania zapísané prevádzkovanie erotického
salónu.Čopresnesavtakomtozariadenímôžeanemôževykonávať,nieježiadnymspôsobomštátnymi
orgánmi definované a ostáva to nejasné. Keďže aj živnosť samotná obsahuje v sebe pojem „erotika“,
je zrejmé, že sa bude jednať o intímnu a sexuálnu sféru života človeka. Som presvedčený, že pokiaľ
ide o dvoch dospelých ľudí konajúcich dobrovoľne, žiadnym tretím osobám, vrátane štátnych orgánov,

neprináleží do ich vzťahu zasahovať akýmkoľvek spôsobom. Na druhej strane, nikto sa nemôže dopustiť
páchania trestnej činnosti v prípade prevádzkovania dovolenej živnosti.
V kabarete som pracoval ako barman. Svoju odmenu som si musel odpracovať v bare, tak ako barman v
akomkoľvek inom podniku. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že som nemal žiadnu odmenu navyše zaakékoľvek zjednanie prostitúcie, práve naopak bolo preukázané, že som mal fixnú odmenu za pracovnú
zmenu, ako akýkoľvek iný zamestnanec. Mojou úlohou bolo privítať hostí, usadiť ich, naliať im drink a v
prípade záujmu zabezpečiť hosťom pri stole dámsku spoločnosť. Presne tak, ako by sa dalo očakávať

od podniku, ktorý je erotickým salónom. Ak sa pracovníčka spoločne so zákazníkom po vzájomnom
rozhovore a strávenom čase rozhodli ísť spolu na izbu, inkasoval som za daný čas, ktorý chceli stráviť
osamote, dohodnutú odplatu. Z tejto odplaty následne patrila jedna polovica konkrétnemu dievčaťu, a
druhá polovica ostávala kabaretu na úhradu nevyhnutných nákladov a zabezpečenie prevádzky. Zo
svedeckých výpovedí vyplýva, že zákazníci platili na bare platbu za striptíz, alebo za čas strávený s

dievčatami osamote na izbách. Taktiež mohli za poplatok využiť vírivku a pod. Rozhodne na bare neplatili
zákazníci za sexuálne služby. V tomto smere nevypovedala žiadna dotknutá svedkyňa. Čo sa následne
dialo medzi zákazníkom a pracovníčkou na izbách bolo výslovným rozhodnutím týchto dvoch osôb, do
toho pracovníci kabaretu ani barmani nezasahovali žiadnym spôsobom. Iste, môžeme sa domnievať,
že občas mali pracovníčky so zákazníkmi aj sexuálny styk, avšak vždy išlo o slobodné rozhodnutie
dotknutých zainteresovaných osôb. Samotné pracovníčky kabaretu priznali, že to bola často otázka

osobných sympatií, preferencií a iných okolností. V prevažnej miere sa jednalo o masáže, rozhovor
alebo iné intímnosti, ktoré nemôžme považovať za prostitúciu.
My, ako pracovníci kabaretu, sme nemohli zabrániť sexuálnemu styku medzi dvoma osobami, pokiaľ
ho chceli vykonať. Na jednej strane bolo našou úlohou zabezpečiť (v rámci živnosti na erotický
salón) spoločnosť dievčat v súkromných izbách pri poskytovaní erotických služieb, striptíze, masážach,

erotických dotykoch, tantrických masážach a pod. a na druhej strane sme mali podľa predstavy
súdu zabrániť vykonávaniu sexuálnych služieb. Akými prostriedkami by bolo možné uvedený cieľ
dosiahnuť? Úprimne, neviem si predstaviť ako by to bolo možné. To by musela byť na izbách aj iná
tretia osoba ako dozor. Alebo by musela byť v týchto izbách nainštalovaná kamera, ktorou by sa
detailne monitorovalo dianie na izbe, a v prípade prekročenia nejakej stanovenej hranice by muselo

prísť k zásahu tretej osoby. Takýto monitoring by však bol v príkrom rozpore s dôvernosťou, intimitou,
ochranou osobnosti a ochranou osobných údajov, ktoré sú nepochybne nevyhnutnou a neoddeliteľnou
podmienkou prevádzky seriózneho erotického salóna. Podľa môjho názoru by bola požiadavka na
kontrolu činností vykonávaných na izbách absurdná. Avšak bez kontroly aktivít na izbe nedokážeme
aktívne zabrániť vykonaniu súlože za finančnú odmenu. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí

žiadnym spôsobom nenaznačil, v čom konkrétne som ako barman pochybil, aké činnosti som zanedbal,
alebo naopak, akých činností som sa mal vyvarovať. Taktiež ani len úvahou nenaznačil, aké činnosti
vykonávané v erotickom salóne vníma ako dovolené, a aké už napĺňajú podstatu trestného činu
kupliarstva, čo je tá deliaca línia medzi dovoleným podnikaním a trestnou činnosťou, a akým spôsobom
sme mali dianie na izbách kontrolovať a limitovať. Domnievam sa, že rozhodnutie súdu v tomto smere

nie je dostatočne odôvodnené, ale naopak považujem ho za arbitrárne.
Ak mala byť za sexuálny pomer poskytnutá pracovníčke nejaká ďalšia odplata, túto podmienku si
dohodlasamaastakoutoodmenousaskabaretomaanijehoostatnýmipracovníkmižiadnymspôsobom
nedelila. Pracovníčky kabaretu zhodne vypovedali, že C. A., ani nikto zo spoluobžalovaných sa na
prepitnomaniextraplatbách,ktorédokázalipracovníčkyodzákazníkovzískať,nepodieľali.Zuvedeného

dôvodu je mylný záver prvostupňového súdu, že podnik Palazzo mal príjem z prostitúcie. Príjem podniku
bol okrem iných nepochybne dovolených činností (striptíz, masáž a pod.) výslovne len za čas, ktorý
mohol zákazník stráviť s pracovníčkou osamote na izbe. Cena bola cca 100,- € za hodinu a cca
80,- € za polhodinu. Takto utŕžená sadzba sa delila na polovicu medzi pracovníčku a kabaret. Ak
došlo k nejakej súkromnej dohode medzi pracovníčkou a zákazníkom o extra platbe, tento príjem

pracovníčky bol výslovne jej zárobkom a pracovníci kabaretu žiadnym spôsobom neskúmali, či takúto
platbu dostala, v akej bola výške a za akú službu „navyše“ bola zinkasovaná. Preto ak aj boli nejaké
finančné prostriedky za sexuálne služby na izbách poskytnuté, kabaret a ani jeho pracovníci z nich
žiadnym spôsobom neprosperovali, príjem si ponechala v plnej výške konkrétna pracovníčka. Neobstojí
teda záver prvostupňového súdu, že my spoluobžalovaní, sme mali príjem z prostitúcie. Podnik mal

jediný príjem z legálnej prevádzky erotického salóna, a ak k prostitúcii došlo, príjem z nej mala vždy len
konkrétna pracovníčka.
Súd na strane 30 (prvý odsek) rozsudku argumentuje, že „je len ťažko uveriteľné, že by každý
z obžalovaných v určitom rozsahu s chodom a prevádzacou podniku Palazzo nemali vedomosť o
poskytovaní sexuálnych služieb za odmenu.“ Tento výrok v podstate charakterizuje, ako prvostupňový

súd nahliada na moju účasť na údajnej trestnej činnosti. Kladie mi za vinu, že som pracoval v podniku,
hoci som musel mať vedomosť o v ňom poskytovaných sexuálnych službách za odmenu. Ako som už
uviedol, nezaujímal som sa o to, čo robia pracovníčky so zákazníkmi na izbách. Nijako to nemenilo moju
pozíciu, situáciu, príjem, alebo čokoľvek iné. Nemalo to na mňa prakticky žiadny vplyv, a preto somdo tohto týchto vzťahov nezasahoval. Navyše jednalo sa o intímnu sféru pracovníčok, otázky typu, čo
robila s konkrétnym zákazníkom by mi prišli nemiestne s ohľadom súkromie pracovníčok ako aj našich
zákazníkov. Ak by som to povedal inak, je len ťažko uveriteľné, že verejnosť by nemala vedomosť o

tom, že v erotických salónoch sa poskytujú, okrem iného, aj sexuálne služby za odmenu. Je to verejné
tajomstvo. Myslím si, že to vie každý vrátane orgánov činných v trestnom konaní, a preto mi to neprišlo
nijak výnimočné ani v podniku, v ktorom som pracoval. Našimi pravidelnými zákazníkmi boli aj príslušníci
policajného zboru a nikdy sa mi nezmienili ani ma neupozornili, že by som mohol byť podozrivý z
vykonávania trestnej činnosti. Ak toto má byť dôvodom môjho odsúdenia, potom by orgány činné v

trestnom konaní museli trestne stíhať všetkých majiteľov a zamestnancov všetkých erotických salónov
na Slovensku. Domnievam sa, že orgány činné v trestnom konaní majú vo všeobecnosti rovnaký pohľad
na vec ako ja, keďže na Slovensku máme mnoho erotických salónov, ktoré svoju činnosť nie len že
neskrývajú, ale naopak ju propagujú všetkými dostupnými marketingovými kanálmi, pričom niektoré
erotické salóny sú v nepretržitej prevádzke desiatky rokov. Z uvedeného dôvodu sa domnievam, že
záver prvostupňového súdu, že som vinný z prečinu kupliarstva na základe toho, že som v podniku

pracoval, aj keď je len ťažko uveriteľné, že by som nemal vedomosť o poskytovaní sexuálnych služieb
za odmenu, neobstojí a je neprijateľný.
V ďalšom namietam závery orgánov činných v trestnom konaní a prvostupňového súdu z pohľadu
kvalifikácie môjho konania na údajnej trestnej činnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
prevádzkovateľom podniku Palazzo bol de facto obžalovaný C. A.. Je preukázané, že C. A. podnik

prevádzkoval dávno predtým, ako som v ňom ja začal pracovať. Z toho dôvodu je nepresný a skresľujúci
záver súdu, keď opis skutku začína vetou, „obžalovaní po vzájomnej dohode od začiatku roka 2021 ...“
Ja tvrdím, že nebola žiadna vzájomná dohoda medzi mnou a spoluobžalovanými na akejkoľvek činnosti,
ktorá by mohla byť považovať za kupliarstvo. C. A. podnik prevádzkoval rovnakým spôsobom ešte
predtým, ako som v ňom ja vôbec začal pracovať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že práve

obžalovaný C. A. vykonával všetky hlavné činnosti podniku ako sú napr. (a) založenie a zriadenie
podniku (b) uskutočňovanie náboru a výberu pracovníčok vrátane dohody o ich finančnom ohodnotení
(c) dohoda o ich náplni práce (d) pomoc so zriadením konta pracovníčok na webe F., ktoré obsahovali aj
sexuálne služby, predlžovanie platnosti inzerátu (e) dvíhanie telefonátov zákazníkov, z ktorých niekedy
vyplývalo, že majú záujem o sexuálne služby (f) organizovanie eskortu a pod. Na druhej strane ja

som mal na starosti len bar a inkasovanie platieb za čas, ktorý chceli zákazníci stráviť s dievčatami
na izbe, čo boli legálne činnosti. Pri takomto ohromnom nepomere činností C. A. a mojich nemôžeme
hovoriť podľa môjho názoru o spoločnom konaní spoluobžalovaných, ako to má na mysli ustanovenie
§ 20 Trestného zákona. Ak by sme prijali takýto prísny výklad, stíhané by museli byť aj ďalšie osoby,
predovšetkým majiteľ budovy, v ktorej mal sídlo erotický salón Palazzo. Pritom by sme mohli použiť

rovnakú argumentačnú logiku, že je len veľmi ťažko uveriteľné, že by pán H. E. nemal vedomosť o
poskytovaní sexuálnych služieb za odmenu v jeho priestoroch. Taktiež je na zváženie, že trestne stíhané
neboli iné osoby, ktoré prácu barmana vykonávali predo mnou a pod. Taktiež by musela byť nelegálna
aj prevádzka portálu R. a obdobných internetových portálov, ako aj všetkých ostatných inzertných médií
s ponukou sexuálnych služieb zo odplatu.

Rozsudok prvého stupňa vnímam ako nespravodlivý aj z hľadiska výšky uložených trestov jednotlivým
obžalovaným. Ak súd prvého stupňa mal za preukázané (hoci s tým hlboko nesúhlasím), že som svojim
konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu kupliarstva vo forme spolupáchateľstva, je nutné v zmysle
zásad ukladania trestov podľa § 34 ods. 4) Trestného zákona prihliadať najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa. Súd prvého stupňa však mieru zavinenia žiadnym spôsobom nereflektoval, hoci je evidentné,
že v priebehu pojednávania bola nepochybne zistená najvyššia miera zavinenia u obžalovaného C.
A. a najnižšia u barmanov, ktorými bol D. A. a ja. Pri mojej osobe bola miera zavinenia ešte nižšia
ako u D. A. a to z toho dôvodu, že D. A. bol konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá
podnik Palazzo prevádzkovala. Zo všetkých spoluobžalovaných bola najnižšia miera zavinenia na mojej

strane, napriek tomu mi však bol udelený trest odňatia slobody v rovnakej výmere ako obžalovanému
C. A.. Prvostupňový súd mal možnosť k určitej korekcii aj s ohľadom na to, že mne ako jedinému bol
uložený trest odňatia slobody ako nepodmienečný, súhrnný, keďže bol zrušený výrok o treste trestného
rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok sp. zn. 8T/36/2023, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce. Z pohľadu výmery trestu tento vnímam ako

neprimerane prísny vo vzťahu k mojej osobe.
Taktiež namietam výrok prvostupňového súdu, ktorým bolo rozhodnuté o uložení trestu prepadnutia
veci, a to 1ks mobilného telefónu zn. Apple iPhone 12 pro, čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX.
Súd opäť iba jednou vetou v odôvodnení rozhodnutia arbitrárne konštatuje, že o treste prepadnutia vecirozhodol z dôvodu, že uvedené veci vo vlastníctve jednotlivých obžalovaných boli použité na spáchanie
trestného činu. Súd opäť bližšie neodôvodňuje svoje rozhodnutie, ani nediferencuje medzi jednotlivými
vecami ani jednotlivými obžalovanými. V konaní pred súdom nebolo preukázané, že by na páchanie

akejkoľvek trestnej činnosti bol použitý môj mobilný telefón. Uvedený telefón som používal bežným
spôsobom aj na fotografovanie mojich blízkych, priateľov a členov rodiny, ako aj na zaznamenávanie
dôležitýchudalostívmojomživote.Vzhľadomnato,žemobilnýtelefónnemámzálohovaný,prepadnutím
veci by boli tieto, pre mňa mimoriadne vzácne fotografie a videá, navždy stratené, čo považujem za
nenáležité.

Taktiež namietam procesný postup orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k môjmu väzobnému
stíhaniu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z údajnej obavy, že budem pokračovať v
trestnej činnosti. Súd taktiež zamietol aj môj návrh o nahradenie väzby prijatím písomného sľubu
obvineného alebo nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Obava súdu
ohľadom pokračovania v trestnej činnosti bola nedôvodná, pretože protiprávne konanie, ktoré sa mi
kládlo za vinu nikdy nebolo závislé od mojej osoby. Navyše kabaret Palazzo bol definitívne mimo

prevádzky. Finančné prostriedky som si bol schopný zaobstarať legálnou cestou, najmä podnikateľskou
činnosťou z taxislužby, ako aj zamestnaním sa v Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá poskytla
súdu prísľub môjho zamestnania v prípade, ak by som bol prepustený na slobodu. Väzobné stíhanie
považujem za neprimeraný zásah do môjho základného práva na slobodu pohybu a pobytu.
Súd prvého stupňa sa stotožnil s námietkou obhajoby, že pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu boli

obžalovaným predložené listiny, označené ako stopa č. 28, pričom listiny označené ako stopy 24 a 26
neboli súčasťou preštudovania vyšetrovacieho spisu. Prvostupňový súd však následne uviedol, že v
priebehu konania pred súdom bola obžalovaným daná možnosť oboznámiť sa s uvedenými dôkazmi (ich
prečítaním na hlavnom pojednávaní), ako aj možnosť vyjadriť sa k uvedeným dôkazom. Podľa môjho
názoru tým však bolo zmarená možnosť riadne, v zmysle zákona preštudovať celý vyšetrovací spis, a

tým bolo nenávratne porušené právo na obhajobu obžalovaných.
V situácii, keď sú na Slovensku v prevádzke desiatky erotických salónov, ktoré aj z vyjadrenia svedkýň
fungovali rovnakým spôsobom ako kabaret Palazzo, bolo by žiadúce, aby sa súd v rámci výkladu
trestného činu kupliarstva vyjadril v širšom kontexte. Aby ozrejmil obžalovaným, ale aj verejnosti,
ako vníma skutkovú podstatu uvedeného trestného činu a v súvislosti s legálnou živnosťou, ktorou

je prevádzkovanie erotického salóna. Uvedené by bolo potrebné jednoznačne ustáliť aj v záujme
prevádzkovateľov erotických salónov, pracovníčok a pracovníkov v nich, ako aj ich zákazníkov. Zo
záverov súdu nie je možné ustáliť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, a preto ostáva
verejnosť aj naďalej v neistote ohľadom povahy a legality erotických salónov a nočných klubov, a teda
aj prípadného rizika ich trestného stíhania.

Prvostupňový súd na strane 32 rozsudku konštatuje, že obžalovaní konali v priamom úmysle, pretože
konaním opísaným vo výroku rozsudku chceli porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým
je ochrana občianskeho spolužitia na úseku mravne nerušeného vývoja a slobodného rozhodovania
človeka. Som presvedčený, že v mojom konkrétnom prípade som žiadnym spôsobom nemohol porušiť
záujem chránený trestným zákonom, nakoľko som bol iba barmanom, ktorý si robil svoju prácu. Ak

sa konkrétna plnoletá a svojprávna pracovníčka podniku a plnoletý a svojprávny zákazník dohodli pri
osobnom rozhovore na tom, že budú mať spolu pohlavný styk výmenou za peniaze, bolo to zrejme
v súlade s ich mravnosťou a morálkou, čo ja samozrejme neschvaľujem, ale ani neodsudzujem.
Neprináleží mi to hodnotiť. Taktiež šlo vždy o slobodné rozhodnutie oboch zainteresovaných osôb. Z
toho dôvodu nevidím na mojej strane porušenie záujmu chráneného trestným zákonom ani vo vzťahu k

potrebe mravne nerušeného vývoja, ani z hľadiska slobody rozhodovania.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody som názoru, že v prejedávanej veci existujú vážne
pochybnostiotom,čikonanie,ktoréhosomsadopustiljetrestnýmčinom.Vtakomprípadejenevyhnutné
aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného).

Pretospoukázanímnauvedenénavrhujem,abyodvolacísúdvzmysle§322ods.3Tr.por.sámrozhodol
rozsudkom vo veci tak, že ma s pod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) resp. b) Tr. por. oslobodzuje.“

Odvolanie voči rozsudku podal aj prokurátor písomným podaním doručeným Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš dňa 4.10.2023, v neprospech všetkých obžalovaných proti rozhodnutiu súdu čo do výroku a vine

a výroku o treste, ktoré zdôvodnil nasledovne:
„V trestnej veci obžalovaných C. A., nar. XX.XX.XXXX, D. A., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX
a A. E., nar. XX.XX.XXXX, v ktorej ich dňa 08.09.2023 Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.
2T/48/2023 uznal za vinných zo spáchania prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, 2 Trestného zákona spoužitím § 138 písm. b), j) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a uložil
obžalovaným C. A., D. A. a A. E. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom
výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky a 6 mesiacov s trestom prepadnutia veci a obž. A. B. trest

odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňomstráženiastrestomprepadnutiaveci,odvolaniepodanédňa08.09.2023vneprospechvšetkých
obžalovaných proti rozhodnutiu súdu, čo do výroku o vine a výroku o treste, nasledovne odôvodňujem:

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mal

súd preukázané, že obžalovaní získali prospech plynúci z uvedenej trestnej činnosti (v odpočúvaných
hovoroch je zachytená komunikácia o tržbách za konkrétny deň, resp. komunikácia o možnosti predaja
podniku tretím osobám, vrátane diskusie o hodnote podniku a návratnosti vložených prostriedkov,
avšak na základe vykonaného dokazovania nebola jednoznačne a spoľahlivo preukázaná výška takto
získaného prospechu a už vôbec nebol preukázaný finančný prospech vo výške kvantifikovanej v
skutkovej vete obžaloby). Uvedené skutkové tvrdenie v obžalobe (výška finančného prospechu) sa

opiera predovšetkým o dôkaz, a to listiny - zápisníky, ktoré boli zaistené pri výkone domovej prehliadky
v podniku Palazzo (evidované pod č. 1, 2, 4, 6, 7, 21, 24, 26 a 28). Uvedené listiny sa podľa zápisnice
o domovej prehliadke našli v priestoroch kabaretu Palazzo, a to na viacerých miestach (vrátane barovej
časti), preto je dôvodné predpokladať, že uvedené listiny súvisia s prevádzkou uvedeného kabaretu.
Je však potrebné zdôrazniť, že uvedené listiny je potrebné hodnotiť podľa ich obsahových náležitostí.

Obsahové náležitosti týchto listín neumožňujú prijať výlučne a jedine takú interpretáciu, že zachytávajú
údaje výlučne o poskytovaných sexuálnych službách. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť
na skutočnosť, že spoločnosť Sirada II, ktorá prevádzkovala kabaret, mala povolenie na prevádzku
erotického salónu a z tohto dôvodu v uvedených priestoroch mohli byť poskytované aj iné ako sexuálne
služby (napr. striptíz, masáž). Skutočnosť, že v predmetnom kabarete boli poskytované aj iné ako

sexuálne služby je preukázaná nielen výpoveďami svedkýň (ktoré v tomto podniku pracovali), ale
aj prepismi záznamov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, z ktorej mal súd preukázané, že
volajúci zákazníci prejavovali záujem aj o striptíz. Z výpovede svedkýň, ktoré boli vypočuté na hlavnom
pojednávaní, a ktoré mali poskytovať aj sexuálne služby v označenom podniku vyplýva, že niektoré z
nich nemali žiadnu vedomosť o evidencii takto poskytovaných služieb a ďalšie z nich mali vedomosť

o evidencii, avšak nevedeli sa vyjadriť, na aké skutočnosti sa uvedená evidencia vzťahuje a z akého
dôvodusavedie.Nahlavnompojednávanínebolvykonanýanižiadnyďalšídôkaz(napr.výsluchsvedka,
prípadne iný dôkaz) vysvetľujúci obsahové náležitosti uvedených listín, ktorý by bo spôsobilý posúdiť
správnosť a pravdivosť údajov v nich zapísaných. Nemožno prehliadnuť, že na hlavnom pojednávaní
boli vypočuté štyri svedkyne, ktoré potvrdili, resp. vo vzťahu k nimi mal súd preukázané, že poskytovali

sexuálne služby v uvedenom podniku, a to N. B. (nar. v r. XXXX), M. R, D. R, V. K. V tejto súvislosti
však súd dáva do pozornosti, že uvedená evidencia obsahuje desiatky mien, prípadne prezývok,
pravdepodobne osôb ženského pohlavia. Uvedené osoby neboli v konaní pred súdom stotožnené,
t. j. nebola preukázaná ich identita, a tak nemohlo byť ani preukázané, že uvedené osoby poskytujú,
resp. v minulosti poskytovali, služby v podniku Palazzo. Nemožno tiež odignorovať, že vyššie uvedená

evidencia sa vzťahuje s najväčšou pravdepodobnosťou aj na obdobie presahujúce žalované obdobie,
vo vzťahu ku ktorému boli obžalovaní uznaní za vinných, t. j. aj na obdobie pred začiatkom roka 2021.
Z vykonaného dokazovania však mal súd preukázané, že obžalovaní páchali trestnú činnosť najskôr
od začiatku roku 2021 a z uvedeného dôvodu pri vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti a skúmaní
rozsahu trestnej činnosti (vrátane otázky získania prospechu) nie je možné vychádzať z tých častí

uvedenýchlistín(evidencie),ktorásavzťahujenaobdobiepredžalovanoutrestnoučinnosťou. Skutkové
tvrdenie obžaloby o výške prospechu získaného trestnou činnosťou dosiahnutého obžalovanými nie
je možné preukázať ani na základe daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby Sirada II, ktorá
prevádzkovala uvedený kabaret.Uvedený listinný dôkaz preukazuje jedine skutočnosť, aký bol výsledok
hospodárenia v uvedenej spoločnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, t. j. aké výnosy, resp. náklady

za príslušné zdaňovacie obdobie spoločnosť vykázala. Z obsahu uvedených listín však nie je možné
automaticky prijať záver, že pokiaľ určitá suma peňažných prostriedkov nie je zahrnutá v daňovom
priznaní, považuje sa za prospech získaný z prejednávanej trestnej činnosti. Na základe výsledkov
dokazovania na hlavnom pojednávam súd upravil skutok uvedený v obžalobe v otázke určenia doby
páchania súdeného skutku, v otázke identifikácie poskytovateliek sexuálnych služieb, ako aj v otázke

vyjadrenia prospechu, ktorý získali obžalovaní z prejednávanej trestnej činnosti. Podľa skutkovej vety
obžaloby mali všetci obžalovaní páchať trestnú činnosť od 17. 12. 2014 do 3. 12. 2022 (do vykonania
zaisťovacích úkonov), pričom uvedená skutková veta vo vzťahu k obžalovanému A. B. je v rozpore s
nasledujúcim znením skutkovej vety, podľa ktorej menovaný obžalovaný pracoval v podniku Palazzood roku 2019. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že obžalovaní, resp. niektorí z nich,
sa dopustili trestnej činnosti od dátumu uvedeného v obžalobe. Uvedený dátum sa spája s dátumom
rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorým boli priestory zariadenia kabaret Night

Club Palazzo uvedené do prevádzky. Zo žiadneho dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní súd
nemal preukázané, že obžalovaní, resp. niektorí z nich, páchali trestnú činnosť už od tohto obdobia.
Z výpovede svedkýň, ktoré poskytovali sexuálne služby, mal súd preukázané, že sexuálne služby
poskytovali v uvedenom podniku najskôr od začiatku roku 2021 a z uvedeného dôvodu súd premietol
uvedené skutkové zistenie do úpravy skutku. V súvislosti s identifikáciou poskytovateliek sexuálnych

služieb mal súd preukázané, že tieto služby poskytovali osoby s iniciálami A. D., nar. X. XX. XXXX, Q. I.,
nar. XX. XX. XXXX, G. E., nar, XX. X. XXXX, a C. D., nar. XX. X. XXXX, a z tohto dôvodu uvedené osoby
sú uvedením iniciálov a ďalších údajov špecifikované vo výroku rozsudku. Vo vzťahu k ďalším osobám,
ktoré sú uvedené v skutkovej vete obžaloby, súd nemal preukázané na základe dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní, že poskytovali sexuálne služby v podniku Palazzo. Súd dáva do pozornosti,
že pri rozhodovaní o obžalobe môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré vyšli najavo na hlavnom

pojednávaní a vychádzať z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa L. A., nar.
XX. X. XXXX, podľa obsahu spisu bola vypočutá v prípravnom konaní, avšak strany trestného konania
vo vzťahu k uvedenej svedkyni do skončenia dokazovania nevzniesli žiadny dôkazný návrh, t j. návrh
na osobný výsluch ani návrh na prečítanie zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania, z uvedeného
dôvodu súd na uvedený dôkaz prihliadať nemohol. Rovnakými úvahami sa súd spravoval aj vo vzťahu

k svedkyni L. S., nar. X. X. XXXX. Svedkyne A. I., nar. X. X. XXXX, L. J., nar. X. X. XXXX, podľa obsahu
vyšetrovacieho spisu ani neboli vypočuté v prípravnom konaní. Svedkyňa G. E., nar. XX. X. XXXX, vo
výpovedi v prípravnom konaní, (ktorá bola vykonaná ako dôkaz na hlavnom pojednávaní), potvrdila,
že neposkytovala sexuálne služby v uvedenom podniku a z uvedeného dôvodu nie je súčasťou výroku
rozsudku v časti označenia osôb, ktoré poskytovali sexuálne služby v tomto podniku. Ako už bolo vyššie

uvedené, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaní dosiahli uvedenou trestnou
činnosťou prospech, ktorého výšku nebolo možné na základe vykonaného dokazovania jednoznačne
ustáliť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výpovede svedkýň, ktoré poskytovali sexuálne služby,
podľa ktorých svedkyne nevedeli jednoznačne vyčísliť sumu, ktorú získali na základe poskytovania
uvedených služieb. Viaceré svedkyne vo výpovediach poukazovali na to, že v niektorých mesiacoch

zarobili viac, v iných mesiacoch menej. Z uvedených dôvodov súd modifikoval skutkovú vetu obžaloby
v časti zadováženia prospechu v znení, podľa ktorého obžalovaní získali prospech v presne nezistenej
výške.

Nesúhlasím s rozhodnutím súdu, keď všetkých obžalovaných na rozdiel od obžaloby uznal za vinných

zo spáchania prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, 2 Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), j)
Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Výpovede svedkov G. E., C. K., A. K., G. E., Q. I., H. Q., A. C., vykonaná operatívno pátracia činnosť,
vykonané odposluchy, domové prehliadky a vyššie popísané listinné dôkazy tvoria v súčasnom štádiu

ucelený reťazec dôkazov a nepochybne preukazujú, že došlo k spáchaniu trestného činu a tento
spáchali obvinení. Výpoveďami svedkov a uvedenými dôkazmi bolo potvrdené, že obvinení C. A. a A.
E. prostredníctvom internetového portálu „F.” pod užívateľským menom „G., G., A., H., I., F., A., J.“
ako aj prostredníctvom telefónnych čísel XXXX/XXX XXX a XXXX/XXX XXX, iným osobám dohadovali
stretnutia za účelom pohlavného styku, ako aj iných sexuálnych praktík, za sumu od 80,-€ do 150-,€,

sexuálne služby zabezpečovali tak, že prostredníctvom mobilného telefónu a internetového portálu „F.”,
dohodli so záujemcami miesto a čas stretnutia, prípadne zabezpečili odvoz motorovým vozidlom podľa
dohody so záujemcom v meste L. A., ako aj jeho blízkom okolí, kde po vykonaní pohlavného styku,
prípadne iných sexuálnych praktík a po zaplatení klientom, resp. záujemcom, za toto sprostredkovanie
za predmetné obdobie zinkasovali sumu najmenej 800.745,-€. Obvinení D. A. a A. B. v kabarete robili

úplnevšetkoodupratovačiekcezbarmanovažpoochrancov.AkobvineníD.A.aA.B.nasvojuobhajobu
uvádzajú, že nezjednávali žiadne dievčatá, nedohodovali s nimi podmienky práce, neprevádzkovali
užívateľské účty na portáli F., v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade stínanej trestnej činnosti
sa jedná o jej páchanie v spolupáchateľstve, teda na jej páchaní mali participovať viaceré osoby (stíhaní
obvinení), a to každý určitou činnosťou tak, ako je to popísané v skutku vo výroku obžaloby, vediac,

ako sa majú jednotlivé osoby podieľať na tejto trestnej činnosti, o zisku z nej a ich spoločným konaním
k akému protiprávnemu konaniu má dochádzať. Svedkyne popísali podmienky a spôsob poskytovania
sexuálnych služieb, výšku podielu z poskytovania sexuálnych služieb, ktorý odovzdávali, ako aj spôsob
a osoby, ktorým tento podiel odovzdávali, tiež účasť obvinených na prevádzkovaní tejto činnosti. Jetiež potrebné dať do pozornosti zabezpečené záznamy odpočúvania telekomunikačnej prevádzky na
základe súdom vydaných príkazov, v rámci ktorých je zaznamenaná komunikácia medzi obvinenými s
poskytovateľkami sexuálnych služieb, so zákazníkmi, a ktorá dokumentuje a dotvára obraz o spôsobe

páchania stíhanej trestnej činnosti. Ohľadne preukázania spáchania skutku je tiež potrebné odkázať na
výpisy z účtov, analýzy bankových účtov, ktoré dokumentujú finančné operácie a finančné pomery osôb,
ktoré sa mali podieľať na páchaní trestnej činnosti. Vo veci boli vykonané viaceré domové prehliadky
a prehliadky iných priestorov, pri ktorých boli zabezpečené viaceré listinné a vecné dôkazy, ktoré boli
následne podrobené analýze, a ktoré poskytujú informácie ohľadom rozsahu páchania trestnej činnosti

a ziskov z páchania trestnej činnosti, a ktoré boli zanalyzované. Obvinení navyše využili a zneužili zlú
finančnú situáciu daných osôb, ktoré v uvedenej činnosti našli možný spôsob zlepšenia si neúnosnej
finančnej situácie. U obžalovaných išlo o protiprávne konanie, ktoré nesie znaky sústavne opakovanej,
pokračujúcej, premyslenej, systematickej trestnej činnosti. Obžalovaných k páchaniu činností, z ktorej
sú obvinení, motivovalo dosiahnutie zisku a zdroja obživy.

Výšku výnosu z poskytovaných sexuálnych služieb bolo možné ustáliť výpoveďami svedkýň, výpismi
z účtov, daňovými priznaniami, ale aj obžalovanými vedenou evidenciou o poskytnutých službách
sexuálneho charakteru. Výpočet zárobku prostitútok za poskytnuté sexuálne služby bol urobený na
základe minimálneho počtu prostitútok pracujúcich cez víkendy, ako aj minimálneho počtu prostitútok
pracujúcich v týždni, pri odhadovanom priemernom zárobku jedného dievčaťa za jednu odpracovanú

sexuálnu službu v priemere vo výške 95,-€, (priemerný počet pracujúcich dievčat a priemerná
minimálna cena za poskytnutie jednej sexuálnej služby je stanovená na základe odtajnených záznamov
operatívnych informácií, kde za polhodinu sa platí 80,-€ a za hodinu 110,-€, čo vyplýva napr. z hovoru
pod č. 168 v akcii „Tango“. C. A. zamestnával v týždni minimálne dve prostitútky a cez víkendy minimálne
6 prostitútok, pričom logicky z veci vyplýva, že tieto by nezamestnával v takýchto počtoch, keby nebol

dostatočný počet zákazníkov. Priemerná cena za službu bola rátaná 95,-€ a vyrátavaná bola len v
minimálnom počte poskytnutých služieb, teda len za poskytnutie jednej služby prostitútkou za jednu noc.
Po prepočte minimálneho hrubého zárobku za mesiac, resp. za 28 dní bolo zistené, že kupliarstvom je
zarobená suma minimálne 8.360r€ mesačne. Uvedená suma je pravdepodobne ale podstatne vyššia,
kde táto narastá priamo úmerne s počtom klientov vybavených jednou prostitútkou za jednu službu.

Napríklad zisteniami vykonávaním ITP bola za 69 dní zistená zarobená suma pri zohľadnení priemernej
platby a za jednu službu, resp. vybavenie jedného klienta za noc na jednu prostitútku spolu 28.025,-
€. Podľa získaných operatívnych informácií C. A. prevádzkoval podnik kabaret Palazzo evidovaný na
firmu Sirada s.r.o. minimálne od roku 2020, avšak podľa posledného rozhodnutia RUVZ na uvedenie
priestorov zariadenia Kabaret Night Club Palazzo do prevádzky od dňa 17.12.2014. V prípade, že by

uvedený kabaret prevádzkoval len za obdobie posledných 12 mesiacov, prospech získaný páchaním
trestného činu kupliarstva by bol 100.320,-€. Uvedený výpočet minimálne získanej sumy za poskytnuté
sexuálne služby potvrdzujú aj výpisy z účtov obžalovaných, daňové priznania, šetrenie k financiám,
ktoré má obž. C. A. uložené na účtoch v bitcoinoch, ako aj hnuteľné a nehnuteľné veci vedené na
obžalovaných, ktoré boli zakúpené zo ziskov z predmetnej trestnej činnosti.

Z dôkaznej situácie vyplýva a je dostatočne preukázané, že všetci obžalovaní sa dopustili konania
popísaného v obžalobe a týmto naplnili zákonné znaky zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, 2, 4 písm.
a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), j) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona.

Navrhujem preto, aby Krajský súd v Žiline predmetný rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 2T/48/2023 z 08.09.2023 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný A. B. vyjadril prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo

dňa 25.10.2023 doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25.10.2023, a to nasledovne:
„Proti rozsudku bolo zo strany prokuratúry dňa 08.09.2023 podané odvolanie v neprospech všetkých
obžalovaných, čo do výroku o vine a treste. Prokurátor svoje odvolanie písomne odôvodnil podaním
zo dňa 04.10.2023, ktoré mi bolo doručené zo strany súdu dňa 23.10.2023 s tým, že mi konajúci súd
umožnil vyjadriť sa k nemu v lehote do 5 dní. S poukázaním na uvedené využívam svoje právo a v

stručnosti sa k odvolaniu prokuratúry v tomto podaní vyjadrujem. Dovoľujem si pripomenúť, že proti
označenému rozsudku som dňa 21.09.2023 podal odvolanie aj ja, pričom jeho písomné odôvodnenie
bolo zaslané súdu dňa 11.10.2023. V plnom rozsahu sa pridržiavam všetkých mojich doterajších
vyjadrení, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Jedná sa najmä o vyjadrenie k obžalobe, vyjadrenie kjednotlivýmlistinnýmdôkazom,záverečnúreč,akoajodôvodnenieodvolaniaprotirozsudkusúduprvého
stupňa. Ako som uviedol, cítim sa byť nevinný, pretože v prejedávanej veci existujú vážne pochybnosti
o tom, či konanie, ktorého som sa dopustil je trestným činom. V takom prípade je nevyhnutné aplikovať

zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného). Naďalej apelujem na odvolací
súd, aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol rozsudkom vo veci tak, že ma s pod obžaloby
v zmysle § 285 písm. a) resp. b) Tr. por. oslobodí. Stotožňujem sa s argumentáciou prvostupňového
súdu v tom smere, že ak by, hypoteticky, moje konanie malo naplniť znaky trestného činu kupliarstva,
v žiadnom prípade nebola spoľahlivým spôsobom zistená a preukázaná výška škody, ako kvalifikovaný

znak skutkovej podstaty zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 4 písm. a) Tr. zák. Prvostupňový súd v
tejto časti odôvodnenia detailne a presvedčivo vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní a
vysvetlil, akým spôsobom uvažoval a prečo v tejto časti obžalobe nemohol vyhovieť. Výška majetkového
prospechu, ako ju chápe prokuratúra, je založená na troch mylných predpokladoch. Prvým z nich je
odvodzovanie výšky prospechu od počtu pracovníčok a počtu ich údajne odpracovaných dní. Druhým
mylnýmpredpokladomjepredstava,ževšetkydievčatáposkytovalilensexuálneslužby.Vtejtosúvislosti

opäť dávam do pozornosti odvolacieho súdu, že prokuratúra opakovane uvádza pojem „prostitútky“,
pričom viaceré svedkyne rázne odmietli poskytovanie akýchkoľvek sexuálnych služieb. Tretím mylným
predpokladanom je predstava prokuratúry o nadpriemerných majetkových pomeroch obžalovaných,
pričom bez dôkazov prezumuje ich zadováženie práve z trestnej činnosti prejedávanej v tomto súdnom
konaní. Podľa môjho názoru síce počet pracovníčok môže mať istú vypovedaciu hodnotu o parametroch

podniku, avšak výšku získaného prospechu nie je možné na základe tohto kritéria ustáliť, a to ani
orientačne. Prokuratúra úmyselne ignoruje výpovede svedkýň, ktoré samy hovoria o tom, že podnik
nebol zrovna prosperujúci, že chodilo málo zákazníkov, že boli výrazné obmedzenia počas pandémie
kovidu a podobne. Taktiež cena podniku, za ktorú ponúkal jeho odpredaj obžalovaný C. A., nebola
vysoká a nenasvedčovala predstave prokuratúry o jeho tržbách. Navyše je logické, že pri predaji

akejkoľvek prevádzky sa predávajúci vždy snaží vykresliť ju v optimistickejšom svetle, aby pozitívne
motivoval kupujúceho, a tým zinkasoval vyššiu kúpnu cenu. V podniku sa poskytovali erotické služby
rôzneho druhu, najmä striptíz, masáže, spoločnosť na izbách, a pod. Dievčatá sa taktiež zúčastňovali
rôznych párty, rozlúčok so slobodou a podobných podujatí aj mimo priestorov kabaretu za účelom
zábavy, striptízu, tanca a pod. Ak sa pracovníčky s klientmi dohodli na poskytnutí sexuálnych služieb

za peniaze, pracovníci kabaretu o tomto nemali žiadnu vedomosť, evidenciu a ani príjem. Prokuratúra
celú tržbu kabaretu bez ďalšieho prostitúcie. Opakujem, že príjem zo striptízu, masáží, a iných činností
mimoposkytovaniasexuálnychslužieb,jelegálnyavyplývazoživnostenskéhooprávnenianaprevádzku
erotického salóna. Prokuratúra nezadovážila a na súde nenavrhla vykonať ani jeden dôkaz svedčiaci
aspoň v náznakoch, aký bol pomer legálnych služieb a prostitúcie. Túto informáciu objektívne nie je

možné zistiť inak, ako výsluchom konkrétnej pracovníčky a jej zákazníka, čo konkrétne spolu robili,
či to bolo za peniaze a pod. Vo vzťahu k majetkovým pomerom obžalovaných uvádzam, že neobstojí
argumentácia prokuratúry ohľadom hodnoty účtu v bitcoinoch, nakoľko digitálna kryptomena bitcoin sa
vyznačuje výraznými kurzovými výkyvmi. Napríklad cena meny bitcoin bola koncom roku 2020 menej
ako 1/3 súčasnej hodnoty a predtým bola dokonca ešte nižšia. Nie je preukázané, v akom čase a za

akú sumu bol bitcoin zadovážený. Čo sa týka výpisov z bankových účtov, vysvetlil som súdu, že obrat
na účte ako súčet všetkých príjmov a výdavkov sa nerovná hodnote finančných prostriedkov, ktoré by
boli moje, a ktoré by som mal k dispozícii. Na účte som mal síce veľký počet transakcií, ale nejednalo sa
výhradne o moje zárobky. Veľa bankových operácií bolo medzi mojim bežným a sporiacim účtom, čo sa
síce prejaví v obrate, ale neznamená to, že by sa jednalo o ďalšie peniaze. Ako som uviedol, pracoval

som na rôznych miestach, zabezpečoval som taxislužbu, pracoval som ako čašník v pohostinstve,
pracoval som pri buginách a podobne. Som presvedčený, že prokuratúra výšku škody odvodzuje z
mylných predpokladov. Čo je však rovnako dôležité, je skutočnosť, že prokuratúra musí uniesť dôkazné
bremeno aj vo vzťahu k výške škody odôvodňujúcej aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu
kupliarstva, a túto pred súdom spoľahlivo preukázať. Výška škody bola na hlavnom pojednávaní

preukazovaná len na základe úradného záznamu polície bez potvrdenia znaleckým posudkom, alebo
iným hodnoverným spôsobom. Úradný záznam bol navyše založený na pochybných tabuľkách, ktoré
neboli nikým potvrdené, obsahovali pseudonymy neidentifikovaných osôb, projektovaných fiktívnych
tržbách a bez diferenciácie služieb na legálne a nelegálne. S poukázaním na všetky vyššie uvedené
dôvody, v spojení s argumentáciou súdu prvého stupňa v časti o výške údajne získaného majetkového

prospechu, považujem odvolanie prokurátora v celom rozsahu za nedôvodné. Vo zvyšku navrhujem,
aby odvolací súd rozhodol v súlade s bodom číslo 5 tohto vyjadrenia.“Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora sa
konalo v neprítomnosti obžalovaných C. A., D. A. a A. E., za prítomnosti obžalovaného A. B. a všetkých
obhajcov obžalovaných. Neprítomní obžalovaní boli riadne a včas upovedomení o termíne verejného

zasadnutia,malizachovanúlehotunaprípravu.Prítomníobhajcoviavšetkýchobžalovaných,obžalovaný
A. B. a prokurátor navrhli vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaných C. A., D. A. a A.
E.. Nakoľko tomu nebránila žiadna zákonná prekážka, senát krajského súdu rozhodol o vykonaní
verejného zasadnutia v ich neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí obžalovaný A. B. zotrval na podanom
odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch, ktoré predniesol prostredníctvom obhajcu. Obhajca navrhol vyhovieť

odvolaniu obžalovaného v zmysle jeho odvolacích námietok a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť
ako nedôvodné. Prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a zároveň
navrhol vyhovieť odvolaniu prokurátora v intenciách jeho písomného odôvodnenia, pretože sa primárne
nestotožňuje s právnou kvalifikáciou konania obžalovaných.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia (prokurátor a obžalovaný A. B.) podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré
odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil
potom, že odvolania podané obžalovaným A. B. a prokurátorom boli síce podané oprávnenými osobami,
v zákonom stanovenej lehote, avšak nie sú dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 138 písm. b),
písm. j) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania,
v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,
ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného

na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa, tak ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú
správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom
na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody
rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky
odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané

v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného A. B. a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny
a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným

rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto
konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného A. B. v rozsahu, v akom
sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho
obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaný A. B. založil odvolanie na opakovaných
dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami

obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne
a podrobne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo
na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené

kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.
Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu

a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie podstatných odvolacích námietok obžalovaného
a jeho obhajcu
majúcich podstatný význam z hľadiska rozhodovania o vine obžalovaného.V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný A. B. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku či

argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný

A. B. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje
práva zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za
vinu, namietal a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom
(osobitne pokiaľ ide stopu č. 28) a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu
za dôležité a rozhodujúce.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B. odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,

odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do
situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne

záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný A. B. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného
a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy

vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba
nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný A.
B. spáchal žalovaný skutok prečinu kupliarstva v spolupáchateľstve. Z vykonaných dôkazov možno
spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný
A. B. spáchal žalovaný skutok prečinu kupliarstva v spolupáchateľstve, tak ako ho ustálil súd prvého

stupňa a vylúčiť prijatie iného záveru. Aj keď obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie
tohto trestného činu popiera, ohľadne preukázania viny obžalovaného aj krajský súd v podrobnostiach
odkazuje na viaceré dôkazy, ktoré obžalovaného bez akýchkoľvek vážnejších pochybností usvedčujú
zo spáchania žalovaného trestného činu (pričom sa nejedná osamotene o jeden dôkaz) a na ktorév podrobnostiach poukázal a správne tieto vyhodnotil okresný súd tak jednotlivo, ako aj v súhrne
a vo vzájomných súvislostiach postupujúc dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku, a s ktorou argumentáciou sa odvolací krajský súd stotožňuje. Nakoľko

rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria jednotu, krajský súd na tomto mieste
považuje za nadbytočné opakovať správnu a vyčerpávajúcu argumentáciu súdu prvého stupňa v
odôvodnenínapadnutéhorozsudku,priexistenciipodrobneaerudovaneučinenéhohodnoteniadôkazov
súdom prvého stupňa a na tomto mieste na túto v podrobnostiach odkazuje.

Obžalovaný A. B. v podstatnej časti svojho odvolania namieta spôsob hodnotenia dôkazov okresným
súdom a prednáša odvolaciemu súdu svoj pohľad na prejednávanú vec a dôkazy hodnotí podľa jeho
predstáv. Spôsob, akým sa obžalovaný snaží hodnotiť dôkazy v rámci zdôvodnenia odvolania (a to
v jeho prospech), však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov, tak ako je táto zakotvená
v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a práve naopak súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. a následne dospel k správnym skutkovým

zisteniam, ktoré potom premietol do výroku o vine napadnutého rozsudku. Hodnotiac dôvody odvolania
obžalovaného, v tomto smere možno dospieť k záveru, že obžalovaný dáva do popredia skutočnosti,
ktoré nemajú podstatný význam z hľadiska rozhodovania o jeho vine, skutočnosti zistené na základe
vykonaného dokazovania hodnotí izolovane a nie v súhrne aj s ostatnými zistenými skutočnosťami
a na druhej strane znižuje význam dôkazov a zistených skutočností, ktoré ho usvedčujú zo spáchania

trestnejčinnosti.Krajskýsúdobžalovanémuneupieraprávobrániťsaspôsobom,ktorýonsámvyhodnotí
za vhodný pre účely jeho obhajoby. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto obžalovaným prezentované
hodnotenie dôkazov však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12
Tr. por. Uvádzané zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť dôkazy hodnotiť nielen jednotlivo,
ale aj v ich súhrne, zohľadniac všetky okolnosti prípadu, ako správne v rámci procesu hodnotenia

dôkazov postupoval okresný súd, čo sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Celkovo
odôvodnenie rozsudku okresný súd učinil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 168 Tr. por.

Podstatným usvedčujúcim dôkazom k účasti obžalovaného A. B. na tomto skutku kupliarstva sú nielen
výpovede svedkýň, ktoré poskytovali pohlavný styk, ako aj iné sexuálne praktiky za odmenu, nielen

v priestoroch podniku Palazzo, ale predovšetkým je to obsah prepisov záznamov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke medzi monitorovanou telefónnou stanicou s číslom XXXX XXX XXX
registrovaným na osobu A. B. (napr. strana 24 rozsudku), z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný
sa aktívne podieľal na páchaní trestnej činnosti právne kvalifikovanej ako kupliarstvo, tak ako na to
správne v podrobnostiach reagoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako tak vo

veci vypočutí svedkovia H. Q. a A. C. (zákazníci) potvrdili, že prítomný barman v čase ich návštevy, t.
j. obžalovaný A. B., zabezpečoval nielen fungovanie baru, ale priamo preberal platbu za poskytnutie
sexuálnych služieb. Odvolacia námietka obžalovaného, že jeho pracovná náplň spočívala len v práci
barmana bez toho, aby mal akúkoľvek vedomosť, že dochádza k prostitúcii za odmenu, je teda aj
krajským súdom vyhodnotená ako nedôvodná. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní pred

okresným súdom boli vykonané aj ďalšie dôkazy a z dokazovania vyplynuli viaceré skutočnosti, ktoré
obžalovaného A. B. bez akýchkoľvek vážnejších pochybností usvedčujú zo spáchania tohto skutku
a podporujú aj obhajobou spochybňované výpovede pracovníčok kabaretu a všetky tieto dôkazy
a zistené skutočnosti sú v dobrom logickom súlade a vedú k jedinému záveru o účasti obžalovaného A.
B. na skutku kupliarstva, tak ako bol z neho v konečnom dôsledku uznaným vinným okresným súdom.

V súvislosti s takýmto konštatovaním krajský súd v konkrétnostiach poukazujú na odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa na strane 28 – 31.

Ohľadne skutku uvedeného v odsudzujúcom rozsudku sa krajský súd tiež stotožňuje s úpravou skutku
súdom prvého stupňa oproti obžalobe s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom

pojednávaní, a to z dôvodov podrobne uvedených na str. 31 až 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Je správne, že okresný súd náležite reagoval na výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní a nie
nekriticky prebral skutok z obžaloby do svojho rozsudku. Súčasne úpravou skutku oproti obžalobe je
naďalej zachovaná jeho totožnosť.

K odvolacej námietke obžalovaného k miere jeho účasti na žalovanej trestnej činnosti, krajský súd
dopĺňa, že ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov
(spolupáchatelia podľa § 20 Tr. zák.), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Pokiaľ
obžalovaný A. B. namieta, že nemal vedomosť o nejakej dohode, krajský súd poznamenáva, že dohodao spolupáchateľstve nemusí byť výslovná, stačí konkludentný prejav, avšak páchatelia si musia byť
vedomí možnosti, že konanie ostatných spolupáchateľov v spojení s ich vlastným konaním smeruje
k spáchaniu trestného činu a boli s ním pre tento prípad uzrozumení, tak ako to vyplynulo jednoznačne

aj z vykonaného dokazovania v prejednávanej trestnej veci vo vzťahu k obžalovanému A. B. (spoločné
konanie dvoch alebo viacerých páchateľov - objektívna podmienka môže spočívať aj v tom, že každý
zo spolupáchateľov vykonáva určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované skutkovou
podstatou trestného činu).

Odkazujúc v podrobnostiach na správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, keď súd vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu a správne sa vysporiadal aj s obhajobou
obžalovaného, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, následne súd prvého
stupňa postupoval správne a zákonne, keď protiprávne konanie obžalovaného, ktoré vyplynulo
z dokazovania na hlavnom pojednávaní, právne posúdil ako prečin kupliarstva podľa § 367 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. s použitím § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Uvedené právne posúdenie protiprávneho konania obžalovaného A. B. ale i obžalovaných C. A., D. A.
a A. E. zodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré musel súd prvého stupňa
prihliadať. Súd prvého stupňa pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku správne a logicky zdôvodnil
právne posúdenie skutku práve ako prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. V súvislosti s takouto právnou

kvalifikáciou protiprávneho konania obžalovaných odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na podrobné
a erudované odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorou argumentáciou sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje, a preto odvolanie obžalovaného A. B. v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné.

Na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech všetkých obžalovaných krajský súd ďalej
preskúmaval správnosť a zákonnosť odsudzujúceho výroku rozsudku vo vzťahu ku skutku, ktorý súd na
rozdiel od obžaloby právne posúdil ako prečin kupliarstva. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový
súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na
základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým
zisteniam, ktoré sa následne premietli do vyhlásenia rozsudku pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., s použitím § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Len sama skutočnosť, že prokurátor sa nestotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktoré našli svoj odraz v úprave skutkovej vety

a následne aj právnej kvalifikácie skutku ako menej závažného trestného činu (pretože obžalovaní
získali prospech v presne nezistenej výške), nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd nepovažuje za relevantné a vykonaným dokazovaním podporené odvolacie námietky

prokurátora, že z vykonaného dokazovania a zabezpečených dôkazov možno jednoznačne ustáliť
rozsah a výšku finančného prospechu (výnosu) z poskytovaných sexuálnych služieb a tomu
zodpovedajúcu (prísnejšiu) právnu kvalifikáciu konania obžalovaných ako zločinu kupliarstva podľa §
367ods.1,ods.2,ods.4písm.a)Tr.zák.,spoužitím§138písm.b),písm.j)Tr.zák.,vspolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. Je nepochybné, že v rámci prípravného konania bolo vykonané rozsiahle

dokazovanie, v rámci ktorého boli zaistené peňažné prostriedky, zaistené boli aj hnuteľné a nehnuteľné
veci vedené na obžalovaných, predložené boli výpisy z účtov obžalovaných, daňové priznania, šetrenie
k financiám, ktoré mal mať C. A. uložené na účtoch v bitcoinoch a ktoré veci mali byť nadobudnuté
z výnosu z predmetnej trestnej činnosti, ako na to v podrobnostiach poukazoval prokurátor v podanom
odvolaní. Odvolací súd však považuje za potrebné upriamiť pozornosť prokurátora na to, že odsúdenie

páchateľa/páchateľov trestnej činnosti je primárne vecou prokurátora. Je to teda prokurátor, ktorý
nesie primárnu zodpovednosť, aby trestná vec predložená súdu, bola podložená procesne spôsobilými
dôkazmi potrebnými na rozhodnutie o vine a treste v súlade s podanou obžalobou. Všeobecné súdy sa
preto nikdy nesmú stavať do pozície pomocníka obžaloby usilujúceho sa taktiež o odsúdenie. Uvedené
sa týka preukázania skutočností namietaných prokurátorom v podanom odvolaní. Súd sa nemôže

uspokojiť pri rozhodovaní o naplnení znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty založenej na kvantifikácii
prospechu z trestnej činnosti len s rovinou dôvodného podozrenia a založiť výrok o vine na úradných
záznamoch spísaných pracovníkmi operatívneho oddelenia OR PZ, informáciách získaných operatívno-
pátracou činnosťou či správami o finančných tokoch, účtoch, resp. rukou písaných záznamoch bez ichverifikácie. Správne teda súd prvého stupňa ustálil, že úradné záznamy nemôžu slúžiť v rozhodujúcej
miere ako podklad pre prípadné uznanie viny aj za kvalifikačný znak uvedený v ust. § 367 ods. 4
písm. a) Tr. zák. t. j. získanie značného prospechu páchateľmi. Krajský súd nepovažoval za správny

ani prokurátorom v podanom odvolaní navrhovaný spôsob výpočtu zárobku prostitútok za poskytnuté
sexuálne služby ako odhadovaného priemerného zárobku „jedného dievčaťa za jednu odpracovanú
sexuálnu službu“ a takýmto spôsobom vypočítať prospech získaný páchaním trestného činu kupliarstva.
Takýto spôsob určenia výšky výnosu nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní vzhľadom na špecifiká
stíhanej trestnej činnosti, čo podrobne a logicky vysvetlil okresný súd na strane 30 až 32.

Krajský súd uzatvára, že len sama skutočnosť, že sa prokurátor nestotožňuje s argumentáciou
okresného súdu, ktorou zdôvodňuje vyhlásenie rozsudku s inou právnou kvalifikáciou konania
obžalovaných a tomu zodpovedajúcim trestom, nemôže byť dôvodom na iné ako napadnuté rozhodnutie
okresného súdu. Prokurátor v rámci zdôvodnenia odvolania neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by
boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu a odvolanie prokurátora

vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil

a dostatočne vysvetlil akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie aj pokiaľ ide o uloženie
trestu obžalovanému A. B.. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne dôkazy vykonané ohľadne

rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov
vyplývajúce a tieto potom správne vyhodnotil pre účely uloženia trestu obžalovanému za spáchanú
trestnú činnosť v kontexte zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., osobitne s prihliadnutím na §
34 ods. 4 Tr. zák., ako aj v kontexte účelu trestu. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému
správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť (podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t. j. že obžalovaný spáchal

viac trestných činov), a to z dôvodov, na ktoré okresný súd poukázal v odôvodnení rozsudku. Pri
prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby (v rozpätí 1 – 5 rokov), podľa ktorej
sa trest ukladá, zvyšuje o 1/3 na 2 roky a 4 mesiace. Správne teda okresný súd obžalovanému A. B.
uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov na zvýšenej dolnej hranici trestnej
sadzby, s použitím ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ ide o uloženie trestu

obžalovanému v kontexte odvolacích námietok obžalovaného, v podrobnostiach krajský súd v tomto
smere odkazuje na dôsledné a správne odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa na strane 33 až
34, s ktorou argumentáciou sa odvolací súd plne stotožňuje. Okresný súd správne obžalovaného za
splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

V súvislosti s odvolacími námietkami obžalovaného A. B. k druhu a výmere trestu, krajský súd
poukazuje najmä na to, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia za druhovo inú (násilnú) trestnú činnosť, a teda ani hrozba výkonu

trestu odňatia slobody pre prípad porušenia podmienečného odsúdenia nebola pre neho dostatočná,
aby viedol riadny život a viac nepáchal trestnú činnosť. Obžalovanému nie je možné uložiť iný
trest ako trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný sa aktuálne súdenej úmyselnej trestnej činnosti
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu priamo vylučuje ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Rovnako tak

obžalovanému nie je možné uložiť ani iný, alternatívny druh trestu, práve vzhľadom na opakované
páchanie trestnej činnosti (recidíva), teda v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru o účelnosti
iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na všetky zistené konkrétne skutočnosti
týkajúce sa osoby obžalovaného, ako aj spáchanej trestnej činnosti, dôsledne prihliadajúc na zásady
ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák. a zákonné ustanovenia, podľa ktorých bol obžalovanému

trest ukladaný, odvolací súd potom obžalovanému súdom prvého stupňa uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrenímspáchanej trestnej činnosti, zodpovedajúci kritériám individuálnej, ako aj generálnej prevencie, ako aj
zodpovedajúci potrebám dosiahnutia účelu trestu u obžalovaného.

Záverom krajský súd poznamenáva, že obžalovaný v rámci odvolania neuviedol žiadne také právne
významné a relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné
rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení trestu za spáchanú trestnú činnosť obžalovanému. Trest
bol obžalovanému uložený v zákonnej sadzbe, pričom súd prvého stupňa správne prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, pričom do popredia vystupuje
v prejednávanej veci práve osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ktoré dokumentuje
jeho doterajší spôsob života, tak aby odvolací súd mohol konštatovať, že na prevýchovu obžalovaného
by postačoval aj trest kratšieho trvania. Obžalovaný súdenú trestnú činnosť nepochybne spáchal,
pričom právnym následkom spáchanej trestnej činnosti je uloženie zákonného a spravodlivého trestu,
ktorý si obžalovaný musí vykonať. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj odvolaciu námietku

obžalovaného A. B. voči výroku o treste prepadnutia veci - mobilného telefónu. Obžalovaný ako
jeden zo spolupáchateľov trestného činu kupliarstva používal svoj mobilný telefón na páchanie trestnej
činnosti. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný prostredníctvom svojho mobilného
telefónu komunikoval napr. so spoluobžalovanými a komunikácia sa týkala žalovanej trestnej činnosti,
čo dostatočne odôvodňuje uloženie trestu prepadnutia veci.

Na záver krajský súd poznamenáva, že aj keď obžalovaný spáchal prečin, v danom prípade neprichádza
do úvahy aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (tzv. materiálny korektív). Podľa tohto zákonného
ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Nakoľko

obžalovaný v danom prípade sa dopustil trestnej činnosti voči iným právam a slobodám, závažnosť
obžalovaným spáchaného prečinu nemôže byť vyhodnotená ako nepatrná.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Krajský súd rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

21 3To/111/2023
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.