Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620200764
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2620200764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov:

JUDr. Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXXXX/XXX, XXX XX B., Česká republika, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Machová
s. r. o., so sídlom Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544 proti žalovanej: C. D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. F. G. XXX, XXX XX C. A. F., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti výrokom II. a III. rozsudku Okresného súdu Senica č. k.:
6C/14/2020 – 254 zo dňa 27. januára 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Senica
č. k.: 6C/14/2020 – 261 zo dňa 06. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
ažalovanejknehnuteľnostinachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíC.A.F.,zapísanejnalistevlastníctva
č. XXXX pre obec a katastrálne územie C. A. F., a to pozemku na parcele registra „C“ č. 4/5 -
ostatná plocha vo výmere 613 m2 (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“), výrokom II. prikázal predmetnú
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne, výrokom III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

žalovanej finančnú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu 1/10 predmetnej nehnuteľnosti 2
110 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom IV. priznal žalobkyni proti žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným
uznesením.
1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods.
1, § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 255 ods.
1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).

1.2 Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že v konaní bolo vykonaným
dokazovaním nesporne zistené, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami predmetnej
nehnuteľnosti, žalobkyňa v podiele 9/10 k celku a žalovaná v podiele 1/10 k celku (ku dňu
rozhodnutia prvoinštančného súdu). Konštatoval, že predmetnú nehnuteľnosť nemožno rozdeliť tak,
aby jej rozdelené časti boli kvalitatívne a prakticky využiteľné (znalecký posudok č. 3/2022 zo dňa
17.04.2022). Poukázal na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v

spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Citáciou ustanovenia § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka upriamil pozornosť na povinnosť súdu pri rozhodovaní o zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctva dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, uvedené v citovanom ustanovení, pretože sú pre súd záväzné. Súd prvejinštancie ďalej argumentoval tým, že žalobkyňa vlastní predmetnú nehnuteľnosť v podiele 9/10 k
celku, pričom má záujem túto nehnuteľnosť aj užívať, žalovaná neprejavila záujem užívať predmetnú
nehnuteľnosť, túto vlastní len v podiele 1/10 k celku. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného

dokazovania a vyjadrení sporových strán vyplynulo, že konanie žalovanej vykazovalo znaky obštrukcie
s cieľom zmariť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď žalovaná v konaní neuviedla žiadne
logické a praktické dôvody, ktoré by bránili vyporiadaniu spoluvlastníctva. V priebehu celého konania
len hľadala a uvádzala iracionálne dôvody, pre ktoré by nemalo dôjsť k vyporiadaniu, pričom tieto svoje
tvrdenia nijako nepreukázala. Súd prvej inštancie po rozhodnutí o zrušení podielového spoluvlastníctva

prikázal spoluvlastnícky podiel žalovanej do vlastníctva žalobkyne za finančnú náhradu na vyrovnanie
vo výške 2 110 eur. Finančná náhrada na vyrovnanie zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalovanej
na predmetnej nehnuteľnosti ocenenej v znaleckom posudku č. 3/2022 zo dňa 17.04.2022 znalca Ing.
Petra Leška, ktorý ocenil predmetnú nehnuteľnosť sumou 21 068,81 eura (zaokrúhlene 21 100 eur).
Pokiaľ ide o hodnotu podielu, žalovaná nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by znalcom stanovenú hodnotu
nehnuteľnosti spochybnil.

1.3Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.ažalobkyni,
ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že
súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nezohľadnil jej ponuku na
odkúpenie podielu žalobkyne za cenu vyššiu ako bola vyčíslená znalcom. Ponúkla sumu 20 000 eur, čo
predstavuje 36,25 eura za m2, pričom znalec určil cenu za 1 m2 na 34,59 eura. Žalobkyňa vyššiu ponuku
neurobila, rozsudok preto pokladá za nespravodlivý. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikáže do výlučného
vlastníctva žalovanej, ktorej uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni ako finančnú náhradu na vyrovnanie
spoluvlastníckeho podielu sumu 20 000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania
navrhla rozhodnúť tak, že súd prizná žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že toto odvolanie je potrebné považovať
za nedôvodné s tým, že z obsahu podaného odvolania nie je možné ani odvodiť žiadne skutkové
a právne tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé napádať rozsudok súdu prvej inštancie. Súčasne namietla, že
odvolanie žalovanej bolo podané oneskorene, keď napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie prevzala

dňa 17.03.2023, teda lehota na podanie odvolanie začala žalovanej plynúť dňa 18.03.2023 a uplynula
15. dňom, teda dňom 01.04.2023. Žalovaná podala odvolanie osobne dňa 04.04.2023, teda po uplynutí
zákonnej lehoty na podanie odvolania. Navrhla preto, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol
ako podané oneskorene.

4. Odvolacia replika súdu doručená nebola.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľka v odvolaní použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (podľa obsahu odvolania § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu predovšetkým namietla, že odvolanie bolo podané
oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.

7. Podľa § 362 ods. 1 C. s. p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

8. Podľa § 121 ods. 2 C. s. p., do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.9. Podľa § 121 ods. 5 C. s. p., lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

10. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok bol doručený žalovanej dňa 17.03.2023.

Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť nasledujúcim dňom po doručení, teda 18.03.2023
a posledný deň lehoty bol 03.04.2023 (v pondelok, najbližší nasledujúci pracovný deň) pretože
01.04.2023, ktorý deň by bol posledným dňom odvolacej lehoty, bola sobota. Zásielka obsahujúca
odvolaniebolapodanánapošteC.A.F.dňa03.04.2023–akoodvolacísúdzistilzinformácieposkytnutej
Slovenskou poštou a. s., v posledný deň odvolacej lehoty. Odvolanie tak bolo podané včas.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti tak, že navrhla podielové
spoluvlastníctvo zrušiť, nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva s tým, že zaplatí
žalovanej sumu zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu podielu. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel,
podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetnej nehnuteľnosti výrokom I. zrušil, výrokom II.

prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne a výrokom III. žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v sume 2 110
eur,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.ZávislýmvýrokomIV.priznalžalobkyniprotižalovanejnárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným
uznesením.

13. Žalovaná vo svojom odvolaní výslovne neuviedla rozsah odvolania ani odvolacie dôvody, obsah
odvolania však odvolací súd vyhodnotil tak, že prvoinštančný rozsudok žalovaná napadla vo výrokoch,
ktorými súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok II.) a uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej finančnú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu (výrok
III.). Z obsahu odvolania, ktorým súdu prvej inštancie vytkla, že „úplne odignoroval jej ponuku na

odkúpeniepodielužalobkynezavyššiucenuakobolavyčíslenáznalcom“vyplynulo,ženamietalapostup
súdu prvej inštancie, ktorým dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
arozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.
f), h) C. s. p.). Predmetom odvolacieho konania je tak preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo výrokoch II. III..

14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
15. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym, pre rozhodnutie
významným skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil. Nespornou bola skutočnosť, že ku

dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie boli žalobkyňa a žalovaná podielové spoluvlastníčky predmetnej
nehnuteľnosti – žalobkyňa v podiele 9/10 k celku, žalovaná v podiele 1/10 k celku. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže požiadať súd o
zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie v zmysle zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z aplikácie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je
viazaný nasledovným záväzným poradím:
1. rozdelenie veci
2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu

3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku.

16. Po tom, ako súd prvej inštancie zistil, že dohoda medzi podielovými spoluvlastníčkami nie je možná,
správne zisťoval, či je možné vec reálne rozdeliť a zistil, že vzhľadom k výmere nehnuteľnosti (613m2 ), jej situovaniu v teréne a veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej (1/10) by nebolo možné
účelnévyužitiepozemku,ktorýbyreálnymrozdelenímvznikol.Pristúpilpretokzisťovaniupodmienokpre
aplikáciu v poradí druhého, citovaným zákonným ustanovením predpokladaného, spôsobu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva – prikázaniu veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu.
V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zákonodarca v druhej vete
citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný
prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva: veľkosť spoluvlastníckych
podielov a účelné využitie veci. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo,

že žalobkyňa je spoluvlastníčkou s väčším spoluvlastníckym podielom (9/10), pričom prejavila záujem
užívať doteraz nevyužívanú nehnuteľnosť (záhrada, vedená na liste vlastníctva ako ostatná plocha
umiestnená v zastavanom území obce). Záujem žalobkyne bol prejavený už len tým, že mala snahu
sprvu mimosúdne sa dohodnúť s ostatnými spoluvlastníkmi (pôvodne bol aj ďalší spoluvlastník) na
vyporiadaní nehnuteľnosti, ktorú nikto zo spoluvlastníkov neužíval. Dohodu uzavrela až v priebehu
súdneho konania so spoluvlastníkom, ktorý s ňou uzavrel kúpnu zmluvu o predaji svojho podielu

na nehnuteľnosti vo veľkosti 8/10, čím sa stala žalobkyňa väčšinovou spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie teda správne postupoval, keď skúmal danosť zákonom a súdnou
praxou ustálených a rešpektovaných kritérií pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná
bola v priebehu konania pasívna vo vzťahu k preukázaniu skutočností majúcich právny význam
pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe. Vo svojich vyjadreniach doručených súdu opakovane uvádzala

len, že „svoje podiely nemieni predať“, pokiaľ chce žalobkyňa (jej sestra) pozemok užívať nič jej
v tom nebráni. Žalovaná si jednak neuvedomila, že predmetné súdne konanie nie je konaním o kúpe
nehnuteľnosti, jednak neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, teda ani nepreukázala súdu, že i keď je
menšinovou spoluvlastníčkou, jej osobou bude predmetná nehnuteľnosť využívaná účelnejšie ako
v prípade žalobkyne. Pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti tak súd vzal do úvahy zákonné kritériá

– najmä veľkosť podielu, keď k účelu využitia nehnuteľnosti sa bližšie nevyjadrila ani žalobkyňa,
uviedla len, že nehnuteľnosť mieni užívať. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je
viazaný návrhmi sporových strán, riadi sa len zákonom stanoveným poradím a kritériami yyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že jediná odvolacia námietka žalovanej, podstata
ktorej spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jej ponuku (doručenú súdu prvej inštancie

deň pred vyhlásením napadnutého rozsudku) na odkúpenie podielu žalobkyne za cenu vyššiu ako bola
vyčíslená znalcom, je právne nevýznamná. Súčasťou „ponuky“ bolo aj oznámenie, že sa žalovaná
nemieni zúčastniť súdneho pojednávania a svoje stanovisko pokladá za nemenné – z čoho je možné
vyvodiť jediný záver, že skutočná vôľa žalovanej nesmerovala k prípadnému uzavretiu dohody so
žalobkyňou.

17. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa

postupom podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyrovnal so všetkými zákonnými
kritériami podstatnými pre posúdenie a rozhodnutie veci, dospel k správnemu záveru, pričom správne
zvolil a aplikoval príslušné, právne normy, ktoré aj správne interpretoval. Odvolanie žalovanej je
nedôvodné, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne
správny v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

20. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu ( § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady
trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).