Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222206683
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7222206683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Lenky Bowker, v konaní žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D.
E. F. XXX/X, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Rastislav Lenart, advokát, Košice, Pollova 32,
proti žalovanému Valcovňa profilov, a.s., Košice, Bellova 3, IČO: 36 181 714, práv. zast. Advokátskou
kanceláriou Mgr. Peter Masarovič, advokát, Košice, Park Angelinum 2, IČO: 40 260 194, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku K2-29Cpr/5/2022-106 z 27.3.2023,
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v záhlaví označeným rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému
voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú do 30.6.2022, dané žalobcovi listom žalovaného z

29.6.2022 je neplatné a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy z 22.12.2021
ako strážnik s miestom výkonu práce - prevádzka Bočiar a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú
od 23.12.2021 do 30.6.2022. Žalobca ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bol od 8.6.2022
práceneschopný. Žalovaný mu zaslal písomné podanie označené ako skončenie pracovného pomeru
na dobu určitú z 29.6.2022, kde sa uvádza, že pracovný pomer žalobcu skončil u žalovaného 30.6.2022
podľa § 59 ods.2 Zákonníka práce. Žalobca namietal absolútnu neplatnosť úkonu podľa § 39 OZ, a to

pracovnej zmluvy z dôvodu, že pracovná zmluva neobsahuje identifikačné číslo, ani označenie registra,
ktorý podnikateľa zapísal. Nie je zrejmé, ktorá osoba oprávnená konať za zamestnávateľa - žalovaného
podpísala pracovnú zmluvu a nie je zrejmé, či táto osoba mala oprávnenie na podpis tejto pracovnej
zmluvy. Taktiež namietol neplatnosť právneho úkonu - skončenie pracovného pomeru na dobu určitú z
29.6.2022 podľa § 17 ods.2 ZP, pretože u žalovaného (zrejme žalobcu pozn. odv. súdu) sa jedná o osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím.
2.3.Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním, v ktorom uviedol, že neuvedením IČO

a označenia obchodného registra, v ktorom je zapísaný, žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť na strane
žalobcu ako zamestnanca k omylu, resp. k nejakej zámene, čo sa týka osoby žalovaného ako
zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi stranami skončil 30.6.2022, pričom žalovaný nemal žiadnu
povinnosť túto skutočnosť oznamovať žalobcovi, takisto nemá žiaden význam skutočnosť, že žalovanýbol práceneschopný, keďže zákaz výpovede v zmysle § 64 ZP sa vzťahuje na skončenie pracovného
pomeru výpoveďou, ale nie uplynutím času. Všetky skutočnosti boli žalobcovi oznámené listom z
10.8.2022, ktorý bol odpoveďou na list žalobcu z 1.8.2022.

2.4.Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žaloba je určovacou žalobou, preto sa súd v prvom
rade zaoberal skutočnosťou, či takáto žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, t.j.
určenie právnej skutočnosti, vyplýva z osobitného predpisu. Za tým účelom citoval § 137 písm. d/ CSP
a § 77 ZP.
2.5.Možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodnutého na čas určitý § 77

Zákonníka práce výslovne nepripúšťa, preto žalobca nemá k dispozícii takú žalobu, ktorá nevyplýva z
osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Zákonník práce a žaloba je neprípustná.
2.6.Žalobca v priebehu konania žiadal súd, aby pripustil zmenu žaloby tak, že určí absolútnu neplatnosť
pracovnej zmluvy uzavretú medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným a zamestnávateľom
z 22.12.2021, ktorú súd nepripustil.
2.7.Súdcitoval§42ods.1,43ods.1ZP,§3aObchodnéhozákonníkaanestotožnilsastvrdenímžalobcu,

že je nevyhnutné, aby pracovná zmluva v zmysle § 3a ods.1 Obchodného zákonníka obsahovala
aj identifikačné číslo zamestnávateľa a označenie registra, kde je podnikateľ zapísaný, keďže takéto
údaje zákon vyžaduje len pri obchodných listoch a objednávkach, pričom pracovná zmluva nie je ani
obchodným listom, ani objednávkou. Súd vychádzajúc z § 48 ods.1,2 Zákonníka práce konštatoval, že
pracovný pomer žalobcu bol uzavretý na dobu určitú s nástupom do práce 23.12.2021 s dobou trvania

pracovného pomeru do 30.6.2022, čo vyplýva jednoznačne z pracovnej zmluvy uzatvorenej 22.12.2021,
apretosúdlistžalovanéhoz29.6.2022soznačenímskončeniepracovnéhopomerunadobuurčitú,ktorý
vypracovala A. G. H., mzdová účtovníčka, považoval len za oznámenie žalobcovi ako zamestnancovi,
že jeho pracovný pomer sa skončí 30.6.2022, a teda za oznámenie, že skončí uplynutím dohodnutej
doby, ako to vyplýva aj zo samotného textu.

2.8.Súd vyhodnotil, že takáto žaloba nie je prípustná a zamietol ju.

3.1.Rozsudoknapadolvčaspodanýmodvolanímžalobca,ktorýzotrvalnavšetkýchsvojichvyjadreniach,
ktoré sú obsahom jeho žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, namietol absolútnu
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, a to pracovnej zmluvy z 22.12.2021, pretože táto neobsahuje

zákonom požadované náležitosti.
3.2.Žalobcatrvánatom,žežalovanýneuviedolvpredmetnejpracovnejzmluvevšetkysvojeidentifikačné
údaje, neuviedol IČO ako právnickej osoby, a teda podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, a teda
pracovná zmluva neobsahuje v zmysle § 3a ods.1 Obchodného zákonníka identifikačné číslo a ani
označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, pričom táto povinnosť vyplýva z citovaného ustanovenia.

3.3.Rovnako trvá na tom, že nie je zrejmé, kto – ktoré osoby oprávnené konať za zamestnávateľa –
žalovaného – podpísali pracovnú zmluvu z 22.12.2021, a nie je zrejmé, či táto osoba mala oprávnenie
na podpis tejto pracovnej zmluvy, navyše pri podpise zamestnávateľa nie je uvedené meno osoby, ktorá
podpísala zmluvu a podpis je nečitateľný. 3.4.Zotrval na námietke ohľadom neplatnosti právneho úkonu
(§ 39 OZ) smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú, pretože u neho

sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
3.5.Žalobca namieta porušenie § 38 ods.1 ZP, pretože žalobcovi žalovaný nedoručil písomné podanie
označené ako skončenie pracovného pomeru na dobu určitú z 29.6.2022 do vlastných rúk, aj keď
Zákonník práce uvádza povinnosť doručovať tieto písomnosti do vlastných rúk.
3.6.Žalobca trvá na tom, že písomné podanie žalovaného označené ako skončenie pracovného pomeru

na dobu určitú bolo žalobcovi doručené v čase jeho práceneschopnosti, ktorá trvá aj v súčasnej dobe,
preto žalobca namieta, že skončenie pracovného pomeru bolo dané v tzv. ochrannej dobe.
3.7.Žalobca z vyššie uvedených dôvodov považuje skončenie pracovného pomeru na dobu určitú za
absolútne neplatné v zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce spolu s podaním žaloby zaslal žalovanému
oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve

z 22.12.2021 s výnimkou doby trvania pracovného pomeru, ktorý vzhľadom na vyššie podanú námietku
absolútnej neplatnosti právneho úkonu považuje žalobca za uzatvorený na dobu neurčitú a nie iba do
30.6.2022.
3.8.Záverom zdôraznil, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených.
S poukazom na vyššie uvedené a namietané skutočnosti sa žalobcovi sa javí ako absolútne neprípustné

vyjadrenie súdu v bode 20. odôvodnenia, lebo pracovná zmluva neobsahuje zákonom požadované
náležitostí.
3.9.Žalobca poukazuje na to, že žaloba podaná v jeho prípade nie je žalobou o určenie právnej
skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Žalobca nemal iné prostriedky právnej ochrany, a teda nie jemožné, aby sa domohol svojho práva niektorou zo žalôb vymenovaných v § 137 písm. a/ až d/ CSP, je
v jeho prípade neprípustný iný druh žaloby, preto žalobca uvádza, že jeho žaloba je žalobou o vyslovenie
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom uvádza, že zákon mu umožňuje podať aj tento druh

žaloby, pretože výpočet žalôb v § 137 CSP je založený na explifikovatívnom výpočte druhu žalôb, a teda
sú prípustné aj iné žaloby ako vymenované v § 137 CSP.
3.10.Žalobca ďalej namietol, že na pojednávaní z 27.3.2023 navrhol výsluch žalobcu a žalovaného,
prípadne aj ďalších osôb ako svedkov, ktorých výsluch bude považovať súd za potrebný. Poukázal na
to, že súd nevypočul strany sporu, a to žalobcu a žalovaného a odňal de facto a de iure žalobcovi

právo konať pred súdom, ako aj právo klásť otázky žalovanému a na základe tohto práva navrhovať
prípadné doplnenie dokazovania, a to s ohľadom na obsah účastníckych výpovedí strán sporu. Namietol
porušenie základných princípov CSP v jeho neprospech, a to hlavne v článku 6, kde sa hovorí, že strany
sporu majú v konaní rovnaké postavenie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti neboli splnené
procesné podmienky na konanie pojednávania z 27.3.2023.
3.11.Ďalej žalobca namieta, že z obsahu zápisnice o pojednávaní z 27.3.2023 na 3. strane je uvedené,

že právny zástupca žalovaného v záverečnej reči prednáša, pričom z obsahu predmetnej zápisnice
nevyplýva, aby súd vyzval strany sporu, resp. právnych zástupcov na prednesenie záverečných rečí
a aby súd zaznamenal záverečnú reč žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu.
3.12.Taktiež žalobca namieta, že súd sa podrobne nevysporiadal a nerozhodol procesne o všetkých
jeho návrhoch a námietkach, ktoré boli a sú jednak obsahom podanej žaloby, ale aj písomných podaní

žalobcu v predmetnej veci.
3.13.Vadu vníma aj v tom, že záhlaví napadnutého rozsudku absentuje pri označení právneho zástupcu
žalovaného I. D. I. uvedenie údaju „advokát“.
3.14.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a § 355 a § 365 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/
CSP má za to, že konajúci súd pochybil a porušil vyššie uvedené zákonné ustanovenie.

3.15.Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a následné rozhodnutie.

4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
všetkých jeho výrokoch za rozhodnutie, ktoré vychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci,

ktorým bol prvostupňovým súdom náležite a správne právne posúdený.
4.2.K samotným argumentom žalobcu uvedeným v jeho odvolaní žalovaný uvádza, že zotrváva na
svojich procesných podaniach, poukazuje na právne argumenty uvedené v písomných a ústnych
vyjadreniach, s ktorými sa súd v plnej miere stotožnil a premietli sa v jeho rozhodnutí.
4.3.Žalovaný sa k argumentácii žalobcu vyjadril vo svojich doterajších podaniach, a to hlavne v podaní

zo 16.9.2022 a 29.11.2022.
4.4.Plne sa stotožňuje s tým, že žaloba nie je prípustná z dôvodov uvedených v bodoch 10. a 11.
rozsudku.
4.5.Žalovaný opakovane odmieta, že pracovná zmluva, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je
absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako odmieta, že by táto zmluva svojim obsahom alebo

účelom odporovala zákonu, obchádzala ho alebo sa priečila dobrým mravom.
4.6.Čo sa týka neuvedenia identifikačných údajov zamestnávateľa, tak opätovne poukázal na to, že na
pracovnej zmluve bolo uvedené jeho obchodné meno, sídlo a IČO bolo uvedené na druhej strane na
pečiatke, vedľa podpisu štatutára zamestnávateľa A. G. I., ktorý túto pracovnú zmluvu za žalovaného
podpísal. Konštatoval, že okrem IČO je uvedené aj DIČ. Poukázal na to, že neexistuje žiaden právny

predpis, ktorý by určoval, že všetky identifikačné údaje zmluvy musia byť uvedené v záhlaví zmluvy,
prípadne na inom určenom mieste dokumentu.
4.7.Čo sa týka osoby, ktorá zmluvu za žalovaného podpísala, tak žalovaný v konaní uviedol, že
táto bola podpísaná A. G. I., v tom čase podpredsedom predstavenstva spoločnosti. Žalobca túto
žalovaným uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporoval, a preto žalovaný nemal dôvod toto

nejakým ďalším spôsobom ďalej preukazovať. Tvrdenia, ktoré druhá strana nenamieta, súd považuje
za nesporné.
4.8.Žalovaný poukázal na údaj v obchodnom registri, ktorý sa nachádza vo výpise z obchodného
registra spoločnosti „štatutárnym orgánom spoločnosti je predstavenstvo“. V mene spoločnosti konajú
a písomnosti, ktoré zakladajú práva a povinnosti spoločnosti, podpisujú predseda predstavenstva

a podpredseda predstavenstva samostatne alebo dvaja členovia predstavenstva spoločne.
4.9.Žalovaný nepopieral, že na pracovnej zmluve nebol uvedený údaj – označenie registra, ktorý
podnikateľa zapísal, avšak poukázal na to, že tento chýbajúci údaj na zmluve nezakladá absolútnu
neplatnosť, a to z dôvodu, že pracovnú zmluvu nie je možné považovať za obchodný list a zároveňpoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Co/217/2018 z r. 2021, podľa ktorého pri označení
právnickej osoby obchodným menom a sídlom v súlade s príslušným zápisom v obchodnom registri
možno usudzovať naplnenie úmyslu zmluvných strán založiť zmluvou predpokladané práva.

4.10.Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň
priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

5.Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na všetkých svojich dôvodoch uvedených
v žalobe, ako aj v odvolaní.

6.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie
žalobcu voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a zistil, že rozsudok je vecne správny, preto ho potvrdil
podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s nim v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení

ani podané odvolanie.

7.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.

8.1.Odvolateľ vo veci uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP.
8.2.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolateľ presne nešpecifikuje
jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnil samostatne existenciu každého
uplatneného odvolacieho dôvodu.

9.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a/ CSP spočíva v tom, že neboli
splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia
byťsplnenénato,abysadosiaholcieľsúdnehokonania,vyplývajúcizozákladnýchustanoveníCivilného
sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc
a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť

zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti);
d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky
konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.
9.2.Žalobca neuvádza, v čom vníma nesplnenie procesných podmienok a odvolací súd po preskúmaní
konania nezistil žiadne porušenie alebo nesplnenie procesných podmienok.

10.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, spočíva v tom, že nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
10.2.Žalobca uplatnený odvolací dôvod vníma v tom, že na pojednávaní z 27.3.2023 navrhol výsluch

žalobcu a žalovaného, prípadne aj ďalších osôb ako svedkov, ktorých výsluch bude považovať súd za
potrebný. Súd nevypočul strany sporu a odňal týmto žalobcovi právo konať pred súdom, ako aj právo
klásť otázky žalovanému a na základe tohto práva navrhovať prípadné doplnenie dokazovania. Namietol
porušenie základných princípov CSP v jeho neprospech, a to hlavne v článku 6 a má za to, že neboli
splnené procesné podmienky na konanie pojednávania z 27.3.2023.

10.3.K uplatnenej námietke odvolací súd uvádza, že žalobca a jeho právny zástupca boli riadne a včas
predvolaní na pojednávanie, súd postupoval v súlade s § 179 ods.1, § 180 ods.1,2,3 CSP, vyjadril svoje
stanovisko k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a v súlade s § 185 ods.1 CSP rozhodol, že
nepripúšťa vykonávanie ďalšieho dokazovania. Uvedený postup bol plne zákonný a nedošlo k žiadnemu
porušeniu procesných práv žalobcu podľa CSP a jeho základných princípov.

10.4.Rovnako k žiadnemu procesnému porušeniu nedošlo, keď v zápisnici o pojednávaní z 27.3.2023
nie je výslovne uvedené, že súd vyzval strany sporu, resp. právnych zástupcov na prednesenie
záverečnýchrečíaabysúdzaznamenalzáverečnúrečžalobcu,resp.jehoprávnehozástupcu.Zobsahuzápisnice je zrejmé, že súd postupoval podľa 182 CSP, že právni zástupcovia predniesli svoje záverečné
reči a súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

11.1.Uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. c/, d/, f/, g/, h/ CSP žalobca nijako
neodôvodňuje.
11.2.Odvolací súd tak vo všeobecnosti konštatuje, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.

12.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, spočíva v neúplnosti zistenia

skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval
za rozhodujúci pre vec). Samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.

Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
12.2.Odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
(rozhodnutie NS SR 4Cdo 262/2009) a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, keď má za to,
že má spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci. Súd sám rozhodne, ktoré

z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.1 CSP).
12.3.Žalobca v odvolaní označuje dôkazy, ktoré navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie, ale neboli
vykonané.
12.4.Súd v bode 25. odôvodnenia uviedol, že vykonanie dokazovania nebolo potrebné, vzhľadom
na neprípustnosť takejto žaloby. Z uvedeného je evidentné a jasné, prečo súd ďalšie dokazovanie

nevykonal a odvolací súd sa s týmto plne stotožňuje. Odvolací súd zastáva názor, že akékoľvek ďalšie
dokazovaniebybolonehospodárneaabsolútneneúčelnéatedavrozporesozákladnýmiprincípmiCSP.

13.Odvolací súd konštatuje, že žiaden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

14.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) a k jednotlivým námietkam
žalobcu uvedeným v odvolaní, možno doplniť a uviesť nasledovné:

15.1.Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje. Dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom

sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd
riadne a presvedčivo vyrovnal.
15.2.Odvolací súd plne zdieľa záver súdu, že žalobcom uplatnený druh žaloby je procesne neprípustný.

16.1.Podľa § 18 ZP zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená,

len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
16.2.Podľa § 43 ods.1 ZP pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a
zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné
náležitosti, ktorými sú
a) druh práce a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich
je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky.
16.3.Podľa § 43 ods.2 ZP ak sú mzdové podmienky podľa odseku 1 písm. d) dohodnuté v kolektívnej

zmluve, v pracovnej zmluve stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí
uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu.
16.4.Podľa § 43 ods.3 ZP ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť
ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienkydohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až
do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac
však počas 12 mesiacov.

17.1.Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe prejavu vôle urobeného
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci zmluvy prejaviť.
17.2.Pri výklade pracovnej zmluvy je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka o
zmluvách, ak Zákonník práce neobsahuje osobitnú úpravu. K vzniku pracovnej zmluvy môže viesť

nielen výslovný prejav vôle, ale aj prejav urobený konkludentne. Neplatnosť pracovnej zmluvy treba
posudzovať podľa § 17 ZP, ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti
právnych úkonov.
17.3.Podstatou uzavretia zmluvy je dohoda účastníkov o jej obsahu podľa zákonom ustanovených
požiadaviek tak, aby zmluvu bolo možné kvalifikovať ako platnú. Zmluva je uzavretá definitívnym
potvrdením jej obsahu oboma účastníkmi právneho vzťahu, v prípade zákonom alebo dohodou

účastníkovpožadovanejpísomnejformyprávnehoúkonu(vdanomprípadezmluvy)spravidlaokamihom
podpisu oprávnenými osobami (zástupcami zmluvných strán); verbálnou (ústnou) formou uzavretá
dohoda sa rovnako považuje za uzavretú až okamihom dosiahnutia zhody o jej obsahu, v tomto prípade
ústne prejavenej vôle, prípadne faktickým konaním príjemcu návrhu.
17.4.V pracovnoprávnom vzťahu neplatnou je, bez ohľadu na jej formu (písomnú alebo ústnu, prípadne

uzavretú konkludentným prejavom vôle), pracovná zmluva, v ktorej obsahu absentuje niektorá z
predpísaných podstatných náležitostí (essentialia negotii), t.j. deň nástupu do práce, druh práce, miesto
výkonu práce a mzdové podmienky.
17.5.Neplatný je právny úkon, ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.
17.6.Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle, pričom musí jestvovať jednota vôle a

jej prejavu. Existencia vôle (ako psychického vzťahu konajúcej fyzickej osoby k zamýšľanému následku
tohto konania) sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom
sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Základnými náležitosťami vôle sú sloboda a
vážnosť, pričom vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje,
resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav.

17.7.Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že pri uzatváraní zmluvy nemal vôľu uzavrieť pracovnú
zmluvu resp., že tento úkon neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.

18.1.ZP v § 47 ods.1 písm. a/ - d/ výslovne stanovuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy. Ide o
štyri podstatné obsahové zložky pracovnej zmluvy, ktoré sa bezpodmienečne vyžadujú na jej platné

uzavretie, a preto musia byť vždy predmetom konkrétnej dohody medzi oboma účastníkmi pracovného
pomeru.
18.2.Posúdením obsahu pracovnej zmluvy je zrejmé, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti
a teda je platná.
18.3.Odvolací súd sa síce nestotožňuje s názorom žalovaného, že pracovná zmluva nie je obchodným

dokumentom a teda, že nemusí obsahovať IČO, označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal. Citovaný
§ 47 ods.1 ZP stanovuje, že pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa, ale
odvolací súd konštatuje, že nejde o podstatné náležitosti zmluvy a ich absencia nie je sankcionovaná
neplatnosťou pracovnej zmluvy.
18.4.Ako už bolo uvedené, nejde o podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy a táto nemôže byť neplatná

ani z dôvodu podľa § 39 OZ a to poukazujúc na žalovaným citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
3Co/217/2018 z 25.02.2021, podľa ktorého pri označení právnickej osoby obchodným menom a sídlom
v súlade s príslušným zápisom v obchodnom registri možno usudzovať naplnenie úmyslu zmluvných
strán založiť zmluvou predpokladané práva.
18.5.Navyše z pracovnej zmluvy, ako aj ďalších dohôd uzatvorených so žalobcom sú zrejmé všetky

identifikačné údaje žalovaného, pričom dohoda o hmotnej zodpovednosti a dohoda o zrážkach zo mzdy
súpriamozávislénapracovnejzmluveatedavžiadnomprípadenemohlodôjsťkomylu,ktosožalobcom
pracovnú zmluvu uzavrel.

19.Rovnako nedôvodná je námietka žalobcu, že zo zmluvy nie je zrejmé, kto bol oprávnený konať

za žalovaného, lebo také oznámenie, nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Za žalovaného podpísal
pracovnú zmluvu A. G. I., ktorý bol podpredsedom predstavenstva, ktorý v súlade so stanovami
spoločnosti mohol zmluvu podpísať samostatne. Žalovaný sa k tejto námietke písomne vyjadril v podaníz 29.11.2022, ktoré bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu 2.2.2023, ktorý túto
skutočnosť nenamietal, takže ju možno považovať za nespornú.

20.Podľa § 48 ods.1 ZP pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve
výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené
zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený
na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

21.Podľa § 59 ods.2 ZP pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

22.1.Podľa § 71 ods.1 ZP pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
22.2.Podľa § 71 ods.2 ZP ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

22.3.Podľa § 71 ods.3 ZP pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa
odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.

23.1.Podľa § 38 ods.1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

23.2.Podľa § 38 ods.2 ZP písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na
poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou "do vlastných rúk". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako
desať dní.

24.1.K námietke žalobcu, že mu žalovaný nedoručil úkon označený ako skončenie pracovného pomeru
do vlastných rúk odvolací súd uvádza, že pracovný pomer žalobcu skončil uplynutím doby, na ktorú bol
dohodnutý a to podľa § 71 ods.1 ZP v nadväznosti na § 59 ods.2 ZP.
24.2.Samotné oznámenie nevyvolalo žiadne právne účinky a pracovný pomer by skončil aj bez neho.
Žalovanýnemalpovinnosťdoručovaťžalobcovitotooznámeniedovlastnýchrúk,lebonešloopísomnosť

zamestnávateľa týkajúcu sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a
zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a zo žiadneho iného ustanovenia
takáto povinnosť žalovanému nevyplynula. Táto námietka žalobcu je nedôvodná.

25.Podľa § 64 ods.1 písm. a) ZP zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe,

a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si
túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú
liečbu až do dňa ich skončenia.

26.1.Podľa § 66 ods.1 ZP zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď
len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď
neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek
určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
26.2.Podľa § 66 ods.2 ZP zamestnávateľ bezodkladne oznámi zamestnancovi so zdravotným

postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 prvej vety.

27.K námietke žalobcu, že pracovný pomer skončil v dobe, keď bol práceneschopný odvolací súd
uvádza, že v ochrannej dobe nemožno ukončiť pracovný pomer výpoveďou a to v súlade s citovaným
§ 67 ods.1 ZP. Ochranná doba sa na skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu

nevzťahuje. Uplatnená námietka žalobcu je nedôvodná.

28.Žalobca v odvolaní namietal, že uplatnená žaloba nie je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa
§ 137 písm. d) CSP, ale ide o žalobu o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu.29.1.Z obsahu žalobného petitu je zrejmé, že žalobca žiada určiť, že skončenie pracovného pomeru na
dobu určitú ku dňu 30.6.2022 dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 29.6.2022 je neplatné.

29.2.Z popisu rozhodujúcich skutočností v žalobe a zo žalobného petitu jednoznačne vyplýva, že
uplatnená žaloba je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP.
29.3.Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale
aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe
žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný

petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami žalobcu v spore. Súd skúma celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

30.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
- určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/) a

- určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/).

31.1.Základný hmotnoprávny rámec pracovných vzťahov vyplýva zo Zákonníka práce resp.
z Občianskeho zákonníka.
31.2.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru

dohodnutého na dobu určitú. Takto formulovaný petit jednoznačne svedčí procesnému postupu podľa
§ 137 písm. d/ CSP a platnosť resp. neplatnosť pracovnej zmluvy by bolo potrebné riešiť v prípade
prípustnosti takej žaloby, ako predbežnú otázku, čo prvoinštančný súd aj vykonal a odvolací súd sa
s jeho záverom stotožnil.

32.1.Snahou žalobcu v podanom odvolaní je zmeniť žalobu o určenie právnej skutočnosti, na žalobu
o určenie existencie práva resp. určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, čo však vyžaduje
preukázanie, že žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem. Sekundárne je aj takáto žaloba
procesne neprípustnou podľa § 137 písm. c/ CSP (nakoľko nebol preukázaný naliehavý právny záujem).
32.2.Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP a/alebo podľa § 137 písm.

d/ CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním
uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne
vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento
postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú
súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval

z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby,
právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej.
32.3.Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť
(ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu,
aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku.

32.4.Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na
prejednaniearozhodnutieonároku,ktorýžalobcavyvodzujeztohtoprávnehovzťahu,jetakrozhodujúce
obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu
(5Cdo/120/2017).
32.5.Prvoinštančný súd sa síce otázkou naliehavého právneho záujmu sa bližšie nezaoberal, keďže

k zamietnutiu žaloby došlo primárne v súvislosti s § 137 písm. d/ CSP. Odvolací súd na doplnenie
a zdôraznenie správnosti konštatuje, že žalobca nemá na určení, že oznámenie z 29.6.2022 je neplatný
právny úkon, naliehavý právny záujem, lebo aj keby došlo k takému to určeniu, na postavení žalobcu by
sa nič nezmenilo, lebo pracovný pomer by zanikol uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý.

33.Podľa názoru odvolacieho súdu predmet sporu v danej veci nie je možné ustáliť inak ako, že žalobca
žiada určiť právnu skutočnosť, ktorou je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom jeho
námietka, že nemal iné prostriedky procesnej ochrany je nedôvodná.

34.Námietka žalobcu, že v záhlaví absentuje označenie právneho zástupcu žalovaného slovom

„advokát“ je vo vzťahu k správnosti napadnutého rozhodnutia bezvýznamná, lebo nemá na správnosť
rozhodnutia žiaden vplyv.35.Žalobca opakovane v konaní pred súdom prvej inštancie ale aj odvolacím zdôrazňoval, že je osobou
ZŤP. Od 1.4.2022 sa novelou Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) zmenili podmienky skončenia
pracovného pomeru s občanom so zdravotným postihnutím a ochrana takého zamestnanca pred

výpoveďou je totiž zabezpečená získaním predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce (§ 66
ZP). Uvedené sa na prejednávaný spor nevzťahuje a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neskončil
pracovný pomer so žalobcom výpoveďou.

36.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
37.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto bola žalovanému priznaná plná náhrada trov
odvolacieho konania voči žalobcovi.

39.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).