Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200574
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424200574.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. D. XXXX/X, XXX XX D. E., 2/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX
D. E., proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, 2/ U9, a. s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO:

35 849 703, 3/ EOS Slovensko Investment LC, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979, žalovaní v 1. a 3. rade zastúpení: Remedium Legal, s. r. o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkýň v 1. a 2.
rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/15/2024 – 81 zo dňa 14. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobkyne v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/15/2024 – 81

zo dňa 14. 02. 2024 o d m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/15/2024 – 81 zo dňa 14. 02. 2024 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods.
1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 21 ods.
2, ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyne sa žalobou doručenou
súdu dňa 06. 02. 2024 domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 09. 11.

2023, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v kat. území D.
E., obec D. E., okres D. E., vedené ako parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 513 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413 m2,
v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti XXXX/XXXXXX, stavby parc. č. XXXX/X - bytový dom, súp. č.
XXXX, číslo bytu XX, poschodie XX vo vchode č. X na adrese C. D.. Predmetnou žalobou sa žalobkyne
zároveň domáhali aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 3. rade

povinnosťzdržaťsadispozícieanakladaniasnehnuteľnosťamiazároveňznášaťužívanienehnuteľnosti
do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Svoju žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, okrem iného, odôvodnili
žalobkyne tým, že dňa 04. 11. 2013 bola medzi žalobkyňou v 2. rade ako dlžníkom a právnym
predchodcom žalovaného v 1. rade (spoločnosťou G. C. H., a. s., IČO: XX XXX XXX) ako veriteľom
uzavretá Zmluva o G. refinanc úvere č. 075/2020/13SU na dobu 30 rokov odo dňa podpisu úverovej

zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy sa právny predchodca žalovaného v 1. rade zaviazal poskytnúť
úver vo výške 42 000 eur. Súčasne s vyššie uvedenou zmluvou dňa 04. 11. 2013 žalobkyňa v 1.rade so svojím manželom podpísali Zmluvu o zriadení záložného práva č. 075/2020/13SU. Po smrti
manžela žalobkyne v 1. rade prešiel jeho podiel zálohu na žalobkyňu v 2. rade. Dňa 10. 03. 2017
bola žalobkyni v 2. rade od právneho predchodcu žalovaného v 1. rade doručená posledná výzva pred

zosplatnením, nakoľko k tomuto dátumu bola v omeškaní viac ako s 3 splátkami. Listom zo dňa 04. 08.
2017 vyhlásil právny predchodca žalovaného v 1. rade úver za predčasne splatný a oznámil začiatok
výkonu záložného práva, a to z dôvodu neuhradenia omeškaných splátok. Listom zo dňa 12. 03. 2021
oznámil právny predchodca žalovaného v 1. rade postúpenie pohľadávky na žalovaného v 1. rade
(spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803). Následne žalovaný v 1. rade pokračoval vo

výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
Vrámciprvéhokoladražbynebolinehnuteľnostivydražené.Následnebolžalobkyniamoznámenýtermín
opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorý bol stanovený na deň 09. 11. 2023. Priebeh dobrovoľnej dražby
bol overený notárskou zápisnicou č. N 292/2023, Nz 36810/2023, NCRIs 37620/2023. Vydražiteľom
nehnuteľností sa stal žalovaný v 3. rade.
Listom zo dňa 16. 11. 2023 žalovaný v 2. rade vyzval žalobkyne na odovzdanie nehnuteľnosti. K

odovzdaniu nehnuteľnosti však nedošlo, nakoľko táto je jediným obydlím žalobkýň, ktoré nemajú kam
odísť.
Podľa žalobkýň bol výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ústavným
právom na obydlie a právom na súkromný život, keďže výkon záložného práva nebol v demokratickej
spoločnosti a právnom štáte nevyhnutný a veriteľ sa mohol uspokojiť primeranejším spôsobom.

Žalobkyne spochybňujú pravosť a výšku pohľadávky obsiahnutú v „prehlásení“, a preto podľa nich
nemôže byť ani základom pre realizáciu dražby. Majú za to, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Ďalej poukázali na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Cp/277/2022, podľa ktorého
nedodržanie postupu podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v súlade
s ust. § 16 ods. 4 uvedeného zákona by mohlo byť dôvodom neplatnosti dražby. Ak by totiž bola

podstatným spôsobom spochybnená výška, pravosť a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi,
tak za daných okolností by bolo potom aj sporné to, či bol dôvod na vykonanie dražby vo vzťahu k
navrhovateľovi. Podľa žalobkýň vyhlásenie žalovaného v 1. rade o pravosti a výške pohľadávky bolo
s poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách nepravdivé, nakoľko si zahrnul aj nárok, ktorý bol zo
zákona neprípustný.

Ďalej poukázali na skutočnosť, že namietajú platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru
právnym predchodcom žalovaného v 1. rade zo dňa 04. 08. 2017. Podľa ich názoru mohol právny
predchodca žalovaného v 1. rade uplatniť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru po uplynutí
lehoty 15 dní odo dňa 10. 03. 2017, čiže po dátume 25. 03. 2017. V spojitosti s uvedeným tvrdením
poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa

15. 12. 2020, sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. 04. 2018).
Odvolávajúc sa na článok 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky žalobkyne zastávajú názor, že
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby je ich jediným obydlím, a preto nie je dovolené doň vstúpiť
bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Na základe uvedeného majú za to, že žalovaný v 3. rade (vydražiteľ)
bol uvedený do omylu, keďže nikdy nemôže vstúpiť do vydraženej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na skutočnosti opísané v žalobe žalobkyne tvrdili, že nemajú inú možnosť ako sa domáhať
zákonnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil pomery
účastníkov konania.

4. Prvoinštančný súd z výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných

na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie D. E. je spoločnosť EOS Slovensko Investment LC, s. r.
o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979, teda žalovaný v 3. rade.
Zároveň z predmetného listu vlastníctva zistil, že na ňom nie sú zapísané údaje, z ktorých by bolo možné
zistiť, že bola podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Súd prvej inštancie poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo

272/2007 zo dňa 22. 05. 2008, sp. zn. 2 Cdo 66/2008 zo dňa 30. 06. 2009 a sp. zn. 5 Cdo 51/2009 zo
dňa 23. 06. 2010 bol toho názoru, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom
súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle §
21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v
inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).

Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva formou prechodu práva na základe
inej skutočnosti v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Otázkou neplatnosti dobrovoľnej dražby a
právnymi účinkami príklepu sa súd môže zaoberať len vo veci samej a nie v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, ako to už bolo vyššie konštatované.Z notárskej zápisnice č. N 292/2023, Nz 36810/2023, NCRIs 37620/2023 zo dňa 09. 11. 2023, spísanej
notárkou JUDr. F. D. v Notárskom úrade so sídlom v D. E., B. X, súd považoval za zistené, že dňa 09. 11.
2023 sa uskutočnilo druhé kolo dražby v zmysle oznámenia o opakovanej dražbe. Predmetom dražby

boli nehnuteľnosti uvedené v bode 1/ odôvodnenia napadnutého uznesenia. Vydražiteľom predmetu
dražby sa stal žalovaný v 3. rade za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 73 650 eur.

5. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby

boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej
ujmy. Žalobkyne uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázali, návrh odôvodnili iba svojimi
obavami a potrebou predísť a zamedziť prípadným možným prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam
z vydražiteľa na tretie osoby a ústavným právom podľa článku 21 ods. 1. Nepreukázali, že by im
zo strany žalovaného v 3. rade hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Nepreukázali, že by

žalovaný v 3. rade robil kroky smerujúce k prípadnému predaju nehnuteľností, ktorých vlastníkom sa
stal na základe príklepu udeleného na dobrovoľnej I. B. I. XX. XX. XXXX. J. D. H. J. K. L. L. H.
D. J. I. a bezodkladnej úpravy pomerov a neosvedčili dôvod, pre ktorý je potrebné dočasne upraviť
vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko nepreukázali, že by v danom prípade hrozilo bezprostredné
ohrozenie ich práva. V súvislosti so záverom o nesplnení náležitosti návrhu podľa § 326 ods. 1 CSP súd

prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalobkýň neboli splnené ani ďalšie podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Zo strany žalobkýň nebol naplnený jednak princíp opodstatnenosti, ale ani
princíp proporcionality, keďže žalobkyne v návrhu neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
odôvodnili potrebu neodkladnej úpravy pomerov, iba uviedli, že samotné podanie žaloby o neplatnosť
dobrovoľnej dražby a dôvody žaloby spolu s možnosťou žalovaného previesť nehnuteľnosti na tretiu

osobu, sú dostatočným dôvodom na obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade. Súd prvej
inštancie názor žalobkýň nezdieľal a uviedol, že je povinný chrániť iba také záujmy strany sporu, ktoré
sú hodnoverne osvedčené, a ktoré sú vyvážené vo vzťahu k legitímnym právam druhej sporovej strany.
Pokiaľ žalobkyne hodnoverne neosvedčili, ale ani neuviedli také skutočnosti, ktoré by indikovali potrebu
neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, nariadením neodkladného opatrenia

by súd neopodstatnene a neprimerane zasiahol do vlastníckeho (a tým aj do dispozičného) práva
žalovaného v 3. rade, ktoré nadobudol udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe. Obava žalobkýň z
prípadného prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalovaným v 3. rade na tretiu
osobu s následkom vzniku nezvrátiteľného stavu, je podľa názoru súdu prvej inštancie neopodstatnená.
Súd prvej inštancie je toho názoru, že ZoDD v ust. § 21 vzniku takého stavu predchádza, pretože

predošlému vlastníkovi (v prejednávanom prípade žalobkyniam) ukladá povinnosť oznámiť podanie
žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby príslušnému okresnému úradu. Okresný úrad o tejto
skutočnosti vyznačí poznámku na liste vlastníctva (čo sa v danom prípade do doby vydania rozhodnutia
o neodkladnom opatrení nestalo), pretože si žalobkyne svoju zákonnú povinnosť nesplnili. Existencia
uvedenej poznámky zabezpečuje, že strany, ktoré by nadobudli predmetnú nehnuteľnosť v čase, keď

bola takáto poznámka zapísaná na liste vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, berú na vedomie, že
prebieha konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, a že rozhodnutie súdu o
tomto nároku bude aj pre ne záväzné. Takýto záver korešponduje aj s dôvodovou správou k zákonu
o dobrovoľných dražbách, podľa ktorej navrhovaná právna úprava chráni dobromyseľných záujemcov
o kúpu nehnuteľností od vydražiteľa tým, že údaj o dražbe je vyznačený informatívnou poznámkou v

katastri nehnuteľností počas celej doby plynutia lehoty na podanie žaloby (§ 28 ods. 3). A to aj pre
prípad, že by po dražbe došlo k opakovaným prevodom. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že
prípadné rozhodnutie o určení neplatnosti dražby predstavuje listinu spôsobilú privodiť právny stav, ktorý
tu bol pred vykonaním dražby, a preto nie je opodstatnená ani hrozba žalobkýň, že v prípade prevodu
nehnuteľností nastane nezvrátiteľný stav, ktorý zmarí konanie o neplatnosť dražby.

O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobkyne spoločné odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP. Uviedli, že majú za to, že dostatočne osvedčili svoj nárok na vydanie
neodkladného opatrenia. Poukázali na to, že žalovaný v 3. rade je súkromná spoločnosť, ktorá sa

zaoberá obchodovaním s nehnuteľnosťami, ktoré nadobúda v dobrovoľných dražbách, kde žalovaný
v 1. rade je navrhovateľom dražieb a následne sa žalovaný v 3. rade snaží tieto nehnuteľnosti so ziskom
speňažiť. Ako vyplýva zo samotného názvu spoločností, žalovaní v 1. a 3. rade sú úzko prepojené
spoločnosti, kde jeden nadobúda záložné právo na základe postúpenia pohľadávok z bankovýchinštitúcii a druhý v dobrovoľných dražbách ako jediný dražiteľ tieto nehnuteľnosti nadobúda za účelom
ďalšieho predaja.
Žalobkyne namietli konštatovanie súdu prvej inštancie, že nepodali na príslušný katastrálny úrad návrh

na zápis poznámky, že začalo na príslušnom súde konanie vo veci vyhlásenia dražby za neplatnú.
Mali za to, že takýto návrh podali a žiadali katastrálny úrad o zapísanie poznámky na list vlastníctva,
že prebieha konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Odvolaciemu súdu preto
navrhli, aby ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 3. rade v celom
rozsahu vyhovel.

7. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým
uznesením súdu prvej inštancie a navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil
a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasil s názorom
žalobkýň ohľadom bezodkladnej potreby upraviť pomery strán sporu, nakoľko, ako už uviedol vo
veci prvoinštančný súd, žalobkyne v prípade podania žaloby o neplatnosť dražby môžu príslušnému

okresnému úradu oznámiť podanie tejto žaloby a na príslušnom liste vlastníctva zapísať poznámku
o tomto konaní. Mal za to, že práve zápis tejto poznámky na liste vlastníctva slúži na ochranu
bývalého vlastníka nehnuteľností, v tomto prípade žalobkýň, pred ďalšími prevodmi vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam počas vedenia konania o určenie neplatnosti dražby. Existencia
poznámky na príslušnom liste vlastníctva totiž znamená, že právoplatný rozsudok súdu o určení

neplatnostidobrovoľnejdražbynehnuteľnostíjezáväznýajpreosoby,ktorénazákladezmluvynadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o
tomto súdnom konaní. Zápisom uvedenej poznámky je tak vylúčené, aby sa akákoľvek tretia osoba
stala dobromyseľným nadobúdateľom týchto nehnuteľností. V prípade úspechu v konaní o určenie
neplatnosti dražby sa porušené práva tejto osoby navyše obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal

vykonaniu nezákonnej dražby. Prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a vyššie uvedeným
skutočnostiam tak odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením.
Rovnako žalobkyne žiadnym spôsobom neosvedčili ani potrebu bezodkladne upraviť pomery vo vzťahu
k dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní ani len netvrdili skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo obavu, že exekúcia

bude ohrozená, a to napr. konkrétnu snahu žalovaného v 3. rade o prevod vydražených nehnuteľností.
Zároveň z obsahu podaného odvolania nevyplýva ani žiadna konkrétna námietka týkajúca sa
nesprávnosti napádaného rozhodnutia súdu, pričom aj samotný obsah odvolania je mätúci a vzájomne
si odporujúci, keďže v 2. bode odvolania žalobkyne nenamietajú konštatovanie súdu, že nepodali na
príslušný katastrálny úrad návrh na zápis poznámky a v 3. bode už uvádzajú, že podali na katastrálny

úrad návrh na zápis poznámky.

8. Odvolací súd pred tým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku spoločne podaného odvolania,
zisťoval,čibolopodanévzákonomstanovenejlehote,čibolopodanésubjektomoprávnenýmnapodanie
takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný

prostriedok pripúšťa.

9. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

10. Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov.

11. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

12. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

13. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.14. Včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok na to, aby odvolanie vyvolalo
zamýšľané právne následky. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolacia
lehota je zákonnou lehotou, teda ju nemožno predĺžiť ani skrátiť, a to ani dohodou strán, ani rozhodnutím

súdu. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie
urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

15. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni v 1. rade doručené
dňa 21. 02. 2024. Dňom nasledujúcim, t. j. dňom 22. 02. 2024, začala plynúť 15-dňová lehota na podanie
odvolaniaprotitomutorozhodnutiuakonieclehotypripadolnaštvrtok07.03.2024.Keďžežalobkyňav1.
rade podala odvolanie spolu so žalobkyňou v 2. rade v rámci jedného písomného podania až dňa 11. 03.
2024,pričomlehotanapodanieodvolaniaprotinapadnutémuuzneseniujejuplynulauždňa07.03.2024,

odvolanie žalobkyne v 1. rade bolo podané oneskorene. Žalobkyni v 2. rade bolo napadnuté uznesenie
doručené dňa 23. 02. 2024, pričom dňom nasledujúcim, t. j. dňom 24. 02. 2024, jej začala plynúť 15-
dňová lehota na podanie odvolania. Koniec lehoty pripadol podľa § 121 ods. 4 CSP na pondelok 11.
03. 2024 (t. j. na pracovný deň nasledujúci po dni 09. 03. 2024, ktorý pripadol na sobotu), a preto jej
odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas.

16. Podľa § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

17. Na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. a/ CSP musí byť
splnený predpoklad, že odvolanie bolo podané po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Odvolací súd

po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonom
stanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým odmietne odvolanie žalobkyne v 1. rade podané
proti napadnutému uzneseniu podľa § 386 písm. a/ CSP, nakoľko predmetné odvolanie bolo podané
oneskorene.

18. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd odvolanie žalobkyne v 1. rade smerujúce proti
napadnutému uzneseniu podľa § 386 písm. a/ CSP ako oneskorene podané odmietol.

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.26. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

27. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

28. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

29. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

30. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

31. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

33. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po obligatórnom preskúmaní procesných podmienok, ktoré nie
sú v zákone definované, a ktoré právna teória delí do štyroch kategórií, a to na: a/ procesné podmienky
na strane súdu (právomoc a príslušnosť), b/ procesné podmienky na strane sporu (procesná subjektivita,

procesná spôsobilosť, c/ povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu
strany), d/ vecné procesné podmienky (existencia návrhu na začatie konania a splnenie poplatkovej
povinnosti) a negatívne procesné podmienky (prekážka rozhodnutej veci a prekážka skôr začatého
konania) a po zistení, že tieto sú v prejednávanej veci splnené, následne preskúmal uznesenie súdu
prvej inštancie v medziach odvolania podaného žalovanou v 2. rade (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP).

34. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.

V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za
splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje §
326 CSP. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť

neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne

možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

35. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základnýchskutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem potreba bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane

sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným
predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Táto obava je odôvodnená najmä v prípadoch, keď
nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo
úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto
úkonov. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie

protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho
uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

36. Žalobkyňa v 2. rade v podanom odvolaní namietala nesprávnosť uznesenia súdu prvej inštancie
z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
365 ods. 1 písm. e/ CSP), z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), ako aj z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP). Argumentovala tým, že spolu so žalovanou v 1. rade dostatočne osvedčili nárok na
vydanie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ sa zaoberá obchodovaním
s nehnuteľnosťami, ktoré nadobúda v dobrovoľných dražbách a následne sa snaží tieto nehnuteľnosti

speňažiť so ziskom. Poukázala na to, že žalovaní v 1. a 3. rade sú úzko prepojené spoločnosti, kde
jeden nadobúda záložné právo na základe postúpenia pohľadávok z bankových inštitúcií a druhý ich
ako jediný dražiteľ nadobúda v dražbách za účelom ďalšieho predaja. Záverom namietala správnosť
konštatovania súdu prvej inštancie, že žalobkyne nepodali na príslušný katastrálny úrad návrh na zápis
poznámky, že sa na príslušnom súde začalo konanie vo veci vyhlásenia dražby za neplatnú a tvrdila,

že si túto povinnosť splnili.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu však z obsahu podaného odvolania nevyplýva, ktoré z navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností neboli vykonané. Súd prvej inštancie už
vodôvodnenínapadnutéhouznesenia(8.a9.bod)jasneuviedolaodvolacísúdsasjehoargumentáciou

plne stotožňuje, že skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení by mal súd dokazovanie vykonávať. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje jeho opodstatnenosť na toto
dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou

jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 149/2010 zo dňa 05. 08. 2010). Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje
tak podľa obsahu žaloby, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti
návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné
riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M

Cdo 3/2010 zo dňa 29. 07. 2010).

38. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
vychádzal jednak zo skutočností uvedených v podanom návrhu, ako aj z pripojených listín
špecifikovaných v preskúmavanom uznesení. Na ich základe dospel k záveru, že v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia neboli osvedčené ani základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia
nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Za nedostatočné považoval aj vyjadrenie žalobkýň, ktoré svoj
návrh odôvodnili iba svojimi obavami a potrebou predísť a zamedziť prípadným možným prevodom
vlastníctva k nehnuteľnostiam z vydražiteľa na tretie osoby a ústavným právom podľa článku 21 ods.

1. Nepovažoval za splnené ani preukázanie existencie bezprostrednej ujmy, ktorá by im prípadným
konaním zo strany žalovaného v 3. rade mala hroziť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na absenciu krokov žalovaného v 3. rade smerujúcich k prípadnému predaju nehnuteľností, ktorých
vlastníkom sa stal na základe príklepu udeleného na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 09. 11. 2023.
Zo strany žalobkýň nebol naplnený ani princíp opodstatnenosti a ani princíp proporcionality, keďže

žalobkyne v návrhu neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by odôvodnili potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, iba uviedli, že samotné podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby a dôvody
žaloby spolu s možnosťou previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu, sú dostatočným dôvodom na
obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade. Prvoinštančný súd poukázal tiež na to, žepokiaľ žalobkyne hodnoverne neosvedčili, ale ani neuviedli také skutočnosti, ktoré by indikovali potrebu
neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, nariadením neodkladného opatrenia by
sa neopodstatnene a neprimerane zasiahlo do vlastníckeho (a tým aj dispozičného) práva žalovaného

v 3. rade, ktoré nadobudol udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe.

39. Vyššie uvedené právne posúdenie veci súdom prvej inštancie bolo žalobkyňou v 2. rade takisto
vo všeobecnosti namietané, v čom konkrétne mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní pochybiť a vec
nesprávne právne posúdiť, však vo svojom odvolaní bližšie nekonkretizovala. Odvolací súd sa preto

touto odvolacou námietkou ďalej nezaoberal.

40. Na margo konštatovania súdu prvej inštancie, že si žalobkyne nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu
z § 21 ods. 3 ZoDD a do doby vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení neoznámili príslušnému
okresnému úradu podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, žalobkyňa v 2. rade na svoju obranu
uviedla, že takýto návrh podaný bol, čím si žalobkyne svoju povinnosť splnili. K tejto odvolacej námietke

odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by sa tak ku dňu vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení
aj stalo (čo žalobkyňa v 2. rade žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala), táto okolnosť by pri
absenciivyššieopísanýchzákonnýchpredpokladovnanariadenieneodkladnéhoopatreniasamaosebe
zamietajúce rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neovplyvnila, nakoľko
existencia takéhoto záznamu na liste vlastníctva má len informatívny charakter, a to najmä vo vzťahu

k dobrovoľným záujemcom o prípadnú kúpu žalobou dotknutých nehnuteľností od vydražiteľa, pretože
vyhovujúce súdne rozhodnutie vo veci samej (konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby) by bolo
záväzné aj pre nich a privodilo by právny stav, ktorý tu bol pred vykonaním dražby (§ 21 ods. 5 ZoDD).
V uvedenom kontexte sa obava žalobkyne v 2. rade z vytvorenia nenávratného stavu a zo zmarenia
konania o neplatnosť dražby v prípade prevodu dotknutých nehnuteľností javí ako neopodstatnená.

41. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd

prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým bude skončené konanie vo veci samej.

43. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.