Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200574
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424200574.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkýň v 1.rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/
X, XXX XX D. E., v 2.rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/X, XXX XX D. E., proti žalovaným
v 1.rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35
724 803, v 2.rade: U9, a.s., Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, v 3.rade: EOS Slovensko
Investment LC, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979,

o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyne sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2024 domáhajú určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 09.11.2023 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v kat. území D. E., obec Nové Zámky, okres Nové Zámky, vedené

ako parcela registra „C“ č. 6816/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m2, parcela registra
„C“ č. 1347/18 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413 m2, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti
7766/396288, stavby parc. č. 6816/3 – bytový dom, súp. č. XXXX, číslo bytu 55, poschodie 11 vo vchode
č.4 na adrese C. D.. Predmetnou žalobou sa žalobkyne zároveň domáhali aj nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 3.rade povinnosť zdržať sa dispozície a nakladania
s nehnuteľnosťami a zároveň znášať užívanie nehnuteľnosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.

2/ Svoju žalobu, spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, okrem iného odôvodnili
žalobkyne tým, že dňa 04.11.2013 bola medzi žalobkyňou v 2.rade ako dlžníkom a právnym
predchodcom žalovaného v 1.rade (spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916) ako
veriteľom uzavretá Zmluva o OTP refinanc úvere č. 075/2020/13SU na dobu 30 rokov odo dňa podpisu
úverovej zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy sa právny predchodca žalovaného v 1.rade zaviazal
poskytnúť úver vo výške 42.000,- EUR. Súčasne s vyššie uvedenou zmluvou dňa 04.11.2013 žalobkyňa

v 1.rade so svojím manželom podpísali Zmluvu o zriadení záložného práva č. 075/2020/13SU. Po
smrti manžela žalobkyne v 1.rade prešiel jeho podiel zálohu na žalobkyňu v 2.rade. Dňa 10.03.2017
bola žalobkyni v 2.rade od právneho predchodcu žalovaného v 1.rade doručená posledná výzva pred
zosplatnením, nakoľko k tomuto dátumu bola v omeškaní viac ako 3 splátky. Listom zo dňa 04.08.2017
vyhlásil právny predchodca žalovaného v 1.rade úver za predčasne splatný a oznámil začiatok výkonu
záložného práva, a to z dôvodu neuhradenia omeškaných splátok. Listom zo dňa 12.03.2021 oznámil

právny predchodca žalovaného v 1.rade postúpenie pohľadávky na žalovaného v 1.rade (spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803). Následne žalovaný v 1.rade pokračoval vo výkone
záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
2.1/ V rámci prvého kola dražby neboli nehnuteľnosti vydražené. Následne bol žalobkyniam oznámený
termín opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorý bol stanovený na 09.11.2023. Priebeh dobrovoľnej dražby
bol overený notárskou zápisnicou č. N 292/2023, Nz 36810/2023, NCRIs 37620/2023. Vydražiteľom

nehnuteľností sa stal žalovaný v 3.rade .2.2/ Listom zo dňa 16.11.2023 žalovaný v 2.rade vyzval žalobkyne na odovzdanie nehnuteľnosti.
K odovzdaniu nehnuteľnosti však nedošlo, nakoľko táto je jediným obydlím žalobkýň, ktoré nemajú kam
odísť.

2.3/ Podľa žalobkýň bol výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ústavným
právom na obydlie a právom na súkromný život, keďže výkon záložného práva nebol v demokratickej
spoločnosti a právnom štáte nevyhnutný a veriteľ sa mohol uspokojiť primeranejším spôsobom.
Žalobkyne spochybňujú pravosť a výšku pohľadávky obsiahnutú v „prehlásení“ a preto podľa nich
nemôže byť ani základom pre realizáciu dražby. Majú za to, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

Ďalej poukázali aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 14Cp/277/2022 podľa ktorého
nedodržanie postupu podľa ust. § 7ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v súlade
s ust. § 16 ods.4 uvedeného zákona by mohlo byť dôvodom neplatnosti dražby. Ak by totiž bola
podstatným spôsobom spochybnená výška, pravosť a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi,
tak za daných okolností by bolo potom aj sporné to, či bol dôvod na vykonanie dražby vo vzťahu
k navrhovateľovi. Podľa žalobkýň vyhlásenie žalovaného v 1.rade o pravosti a výške pohľadávky bolo

s poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách nepravdivé, nakoľko si zahrnul aj nárok, ktorý bol zo
zákona neprípustný.
2.4/ Ďalej poukázali na skutočnosť, že namietajú platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého
úveru právnym predchodcom žalovaného v 1.rade zo dňa 04.08.2017. Podľa ich názoru, mohol právny
predchodca žalovaného v 1.rade uplatniť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru po uplynutí

lehoty15dníododňa10.03.2017,čižepodátume25.03.2017.Vspojitostiuvedenýmtvrdenímpoukázali
na rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp.zn.: 5Cdo/36/2020 zo dňa
15.12.2020, 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018).
2.5/ Odvolávajúc sa na článok 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky žalobkyne zastávajú názor, že
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby je ich jediným obydlím a preto nie je dovolené doň vstúpiť

bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Na základe uvedeného majú za to, že žalovaný v 3.rade (vydražiteľ)
bol uvedený do omylu, keďže nikdy nemôže vstúpiť do vydraženej nehnuteľnosti.
2.6/Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiopísanévžalobežalobkynetvrdia,ženemajúinúmožnosť
domáhať sa zákonnej ochrany ako prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne
upravil pomery účastníkov konania.

3/ Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa§325ods.2písm.dCSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abyniečovykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatnído troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné

domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa § 21 ods.3 ZoDD, osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť
príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

4/ Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo
neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a
iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie

je v tejto časti ustanovené inak)
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné
bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená).

5/ Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený

zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia

potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď

dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch
medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych
vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,

musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho,
navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť
prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva

výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

6/ Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto
zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich
na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu
ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní

hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a
rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte
oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná
úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva(nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej.
Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi, ktorý navrhol nariadenie
neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy,

ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu
nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi
stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného
v žalobe a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah

navrhovaného opatrenia.

7/ Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala

ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok
a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť

teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného
opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nie
je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných
aleboosvedčenýchžalobcom.Priosvedčovanínárokuniejepotrebnédbaťnaformálnepožiadavky,inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,

ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

8/ Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V

dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje jeho opodstatnenosť na toto

dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou
jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

9/ Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu žaloby, pripojených listín a skutkových okolností z nich

vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného
opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

10/ V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck,

2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia a ktoré musia
byť splnené kumulatívne, sú:
a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
(princíp opodstatnenosti);

c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav;
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality);
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.11/ Z výpisu z katastra nehnuteľností, bolo súdom zistené, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie D. E. je spoločnosť EOS Slovensko Investment LC, s.r.o.,
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979 (žalovaný v 3.rade). Zároveň

súd z uvedeného LV zistil, že na ňom nie sú zapísané údaje z ktorých by bolo možné zistiť, že bola
podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

12/ Súd prvej inštancie je toho názoru, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn.: 3 Cdo 272/2007 zo dňa 22.05.2008, sp. zn.: 2 Cdo 66/2008 zo dňa 30.06.2009

a sp.zn.: 5 Cdo 51/2009 zo dňa 23.06.2010, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v
občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd
posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu
(predbežnú).Príkleplicitátoranadobrovoľnejdražbejenadobudnutievlastníctvaformouprechodupráva
na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Otázkou neplatnosti dobrovoľnej

dražby, právnymi účinkami príklepu sa teda súd môže zaoberať len vo veci samej, nie však v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to je už vyššie konštatované.

13/ Z notárskej zápisnice č. N292/2023, Nz 36810/2023, NCRIs 37620/2023 zo dňa 09.11.2023 spísanej
notárkou JUDr. Annou Nagyovou v Notárskom úrade so sídlom v Nových Zámkoch, Kukučínova 8

súd považoval za zistené, že dňa 09.11.2023 sa uskutočnilo druhé kolo dražby v zmysle oznámenia
o opakovanej dražbe. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti uvedené v bode 1/ odôvodnenia tohto
uznesenia. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal účastník pod číslom 113: spoločnosť EOS Slovensko
Investment LC, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979
(žalovaný v 3.rade) za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 73.650,- EUR.

14/ V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Žalobkyne uvedené

skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázali, návrh odôvodnili iba svojimi obavami a potrebou predísť
a zamedziť prípadným možným prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam z vydražiteľa na tretie osoby a
ústavným právom podľa článku 21 ods.1. Nepreukázali, že by im zo strany žalovaného v 3.rade hrozilo
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Nepreukázali, že by žalovaný v 3.rade robil kroky smerujúce
k prípadnému predaju nehnuteľností, ktorých vlastníkom sa stal na základe príklepu udeleného na

dobrovoľnej dražbe konanej dňa 09.11.2023. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyne žiadnym
spôsobom nepreukázali potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov a neosvedčili dôvod, pre
ktorý je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko nepreukázali, že by
v danom prípade hrozilo bezprostredné ohrozenie ich práva. V súvislosti so záverom o nesplnení
náležitosti návrhu podľa § 326 ods. 1 CSP súd prvej inštancie konštatuje, že zo strany žalobkýň

neboli splnené ani ďalšie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zo strany žalobkýň nebol
naplnený jednak princíp opodstatnenosti ale ani princíp proporcionality, keďže žalobkyne v návrhu
neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by odôvodnili potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
ale iba uviedli, že samotné podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby a dôvody žaloby spolu s
možnosťoužalovanéhopreviesťnehnuteľnostinatretiuosobusúdostatočnýmdôvodomnaobmedzenie

vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade. Súd prvej inštancie názor žalobkýň nezdieľa a je povinný
chrániť iba také záujmy strany sporu, ktoré sú hodnoverne osvedčené a ktoré sú vyvážené vo vzťahu
k legitímnym právam druhej sporovej strany. Pokiaľ žalobkyne hodnoverne nielenže neosvedčili, ale
ani neuviedli také skutočnosti, ktoré by indikovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k
žalovanému v 3. rade. Nariadením neodkladného opatrenia by súd neopodstatnene a neprimerane

zasiahol do vlastníckeho (a tým aj do dispozičného) práva žalovaného v 3. rade, ktoré nadobudol
udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe. Obava žalobkýň z prípadného prevodu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam žalovaným v 3.rade na tretiu osobu s následkom vzniku nezvrátiteľného
stavu, je podľa názoru súdu neopodstatnená. Súd prvej inštancie je toho názoru, že ZoDD v ust.
§ 21 vzniku takého stavu predchádza, pretože predošlému vlastníkovi (v prejednávanom prípade

žalobkyniam) ukladá povinnosť oznámiť podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
príslušnému okresnému úradu. Okresný úrad o tejto skutočnosti vyznačí poznámku na liste vlastníctva
(čo sa v danom prípade do doby vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení nestalo), pretože si
žalobkyne si svoju zákonnú povinnosť nesplnili. Existencia uvedenej poznámky, podľa názoru súdu prvejinštancie, zabezpečuje, že strany ktoré by nadobudli predmetnú nehnuteľnosť v čase keď bola takáto
poznámka zapísaná na liste vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti berú na vedomie, že prebieha konanie
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti a že rozhodnutie súdu o tomto nároku bude aj

pre ne záväzné. Takýto záver korešponduje s dôvodovou správou k Zákonu o dobrovoľných dražbách,
podľa ktorej „navrhovaná právna úprava pritom chráni dobromyseľných záujemcov o kúpu nehnuteľností
od vydražiteľa tým, že údaj o dražbe je vyznačený informatívnou poznámkou v katastri nehnuteľností
počas celej doby plynutia lehoty na podanie žaloby (§ 28 ods. 3). A to aj pre prípad, že by po dražbe došlo
k opakovaným prevodom. V praxi boli zaznamenané opakované prevody po dražbe dokonca prípad

štvornásobného prevodu bytu krátko po dražbe. Súd pre úplnosť uvádza, že prípadné rozhodnutie o
určení neplatnosti dražby predstavuje listinu spôsobilú privodiť právny stav, ktorý tu bol pred vykonaním
dražby, a preto nie je opodstatnená ani hrozba žalobkýň, že v prípade prevodu nehnuteľností nastane
nezvrátiteľný stav, ktorý zmarí konanie o neplatnosť dražby.

15/ Z predložených dôkazov a uvádzaných listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené

všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a tak o návrhu na jeho nariadenie rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
16/ O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v

takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla
dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.