Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121203106
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3121203106.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 21, IČO:
55 134 114, proti žalovanej: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej Mgr. Ivanou Lackovou,
LL.M., advokátkou so sídlom v Trenčíne, Jána Fabu 9, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. marca 2024,

č.k. 24C/15/2021-71, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 13.05.2021 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako
manželov po rozvode manželstva. Konanie bolo na základe zhodného návrhu strán sporu na odročenie
pojednávania prerušené na dobu 6 mesiacov uznesením č.k. 24C/15/2021-66 zo dňa 06.09.2023
s poukazom na ust. § 163 CSP, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.09.2023. Súd citoval
ustanovenie § 163 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že v konaní prerušenom podľa § 163 ods. 1 CSP

možno pokračovať iba na základe dispozičného úkonu niektorých zo sporových strán. V prípade, ak
návrh na pokračovanie v prerušenom konaní nie je podaný 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania, súd konanie zastaví. V predmetnej veci uznesenie o prerušení konania nadobudlo
právoplatnosť 12.09.2023, lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní stranám uplynula dňa
12.03.2024. V stanovenej lehote strany sporu návrh na pokračovanie v konaní nepodali, preto súd
v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol o zastavení konania. Rozhodnutie o náhrade

trov konania súd odôvodnil ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.Súduviedol,ženakoľkozastavilkonaniezdôvodu,
že v zákonom stanovenej lehote nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní ani jednou zo strán,
pričom tak mohla urobiť ktorákoľvek z nich, nie je možné konštatovať, ktorá zo strán nesie procesné
zavinenie na zastavení konania. Výlučné procesné zavinenie na zastavení konania nie je možné pričítať
ani jednej zo strán, preto ani jednej z nich nie je možné priznať náhradu trov konania voči protistrane.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedol, že on navrhol prerušenie konania na dobu
6 mesiacov z dôvodu mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM so žalovanou. V priebehu mimosúdnych
rokovaní právny zástupca žalovanej s ním odmietol komunikovať s odôvodnením, že ohľadne dohody

o vyporiadaní BSM bude komunikovať výlučne s jeho právnym zástupcom. Keďže on nemal finančné
prostriedky na úhradu za poskytnutie právnych služieb, požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenieprávneho zástupcu z dôvodu jeho stavu materiálnej núdze. Rozhodnutie Centra právnej pomoci
o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci bolo vydané až 13.03.2024, teda jeden deň po uplynutí
lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci

informoval o stave konania ustanoveného právneho zástupcu, avšak súd promptne vydal napadnuté
uznesenie. Uviedol, že v súčasnosti žalovaná a jej právny zástupca s ním nekomunikujú, podľa jeho
názoru ani nedôjde k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Zdôraznil, že právoplatnosťou napadaného
uznesenia nastane nežiaduci stav, keď by bolo následne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka rozdelené podľa zásad a podmienok tam uvedených. On sa

v rámci vyporiadania BSM domáha nadobudnutia do výlučného vlastníctva záväzku, a to úveru na
bývanie,ktorýimsožalovanoubolposkytnutýstým,žežalovanámuzaplatífinančnúkompenzáciuzajej
spoluvlastnícky podiel 1 na spoločnom záväzku. Tohto sa domáha z dôvodu, že od rozvodu predmetný
úver spláca sám, žalovaná sa na úhrade splátok nepodieľa a druhým dôvodom je, že žalovaná v prípade
rozdelenia úveru medzi strany sporu nebude ochotná úver splácať, čo môže mať za následok predčasné
zosplatnenie úveru a výkon záložného práva na nehnuteľnosti. On bol ochotný za finančnú kompenzáciu

prevziať celý úver na svoju osobu a použiť finančnú kompenzáciu na splatenie úveru z dôvodu, aby
neprišiel o strechu nad hlavou. Ako už uviedol, k mimosúdnej dohode so žalovanou nedošlo a stav, ktorý
by zastavením konania nastal, by mal pre neho likvidačné následky a neprimerané zaťaženie v rámci
finančných záväzkov. Dodal, že nemá úmysel zastaviť konanie, ale pokračovať v konaní za účelom
vydania rozsudku v znení navrhovanom v petite žaloby. Ak by mal v čase plynutia 6 mesačnej doby

právneho zástupcu, tak by mimosúdne rokovania so žalovanou prebiehali, pričom v prípade mimosúdnej
dohody by vzal žalobu späť, prípadne navrhol pokračovanie v konaní.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že žalobca mal

počas celej 6-mesačnej doby dostatok času a priestoru, aby požiadal o pokračovanie v konaní. Dokonca
v inom konaní, vedenom medzi nimi na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15C/9/2022, bol právne
zastúpený a proti rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Je presvedčená, že
argument spočívajúci v tom, že žalobca dostal prideleného advokáta až deň po uplynutí lehoty na
podanie návrhu na pokračovanie v konaní, je nedostačujúci. Zrejme žalobca nepostupoval s náležitou

starostlivosťou, keďže v prípade, ak hrozí uplynutie lehoty a žalobca o tejto skutočnosti Centrum právnej
pomoci informuje, dostane žiadateľ právne zastúpenie tak, aby lehotu nezmeškal. Uviedla, že jej právny
zástupca neodmietol komunikovať o mimosúdnej dohode so žalobcom, ale bolo mu odporúčané, aby
sa dal právne zastúpiť vzhľadom k zložitosti celej veci. Posledná komunikácia ohľadom mimosúdnej
dohody prebehla zo strany jej právneho zástupcu smerom k žalobcovi 14.02.2023, na čo žalobca

ďalej neodpovedal. Dodala, že skutočnosť, že dohoda doteraz uzatvorená nebola, nie je spôsobená jej
nesúčinnosťou.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie

je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 163 ods. 1, 2 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na 3 mesiace. Ak je konanie prerušené, súd
v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do 6

mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

6. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že uznesením súdu prvej inštancie č.k.
24C/15/2021-66 zo dňa 06.09.2023 súd konanie prerušil na dobu 6 mesiacov, ktorá doba začala plynúť
právoplatnosťou tohto uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.09.2023. Týmto

uznesením súd konanie prerušil postupom podľa § 163 ods. 1 CSP, keď strany sporu zhodne navrhli
odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdnych rokovaní za účelom uzatvorenia dohody o vyporiadaní
BSM. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie jasne uviedol, že prerušil konanie na dobu
6 mesiacov, pričom uvedená doba je podľa názoru súdu dostatočná aj na ukončenie deklarovaných
mimosúdnych rokovaní strán sporu. Súčasne súd zdôraznil, že v konaní bude pokračovať len na návrh

niektorej zo strán s tým, že v prípade, že sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá v zákonom
stanovenej lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia, súd v zmysle § 163 ods. 2 CSP konanie
zastaví.7. Z ust. § 163 ods. 2 CSP vyplýva, že ak je konanie prerušené, tak súd v ňom pokračuje na návrh
ktorejkoľvekstrany.Aktakýtonávrhniejepodanýdo6mesiacovodprávoplatnostiuzneseniaoprerušení
konania, súd obligatórne konanie zastaví. Práve z ust. § 163 ods. 2 CSP vyplýva následok zastavenia

konania až po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, ak nepodá
ktorákoľvek strana návrh na pokračovanie v konaní v tejto lehote.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že zastavenie konania by pre neho znamenalo odňatie práva na
spravodlivý proces. K tomuto odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/32/2018 zo dňa 24.05.2018, v ktorom Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že „ak k mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo, bolo povinnosťou žalobkyne, ak by mala záujem,
aby konanie pokračovalo pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, urobiť dispozičný úkon na pokračovanie
v konaní. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že procesnú aktivitu v tomto smere mal uskutočniť
sám súd prvej inštancie, pretože súd má takúto povinnosť ohľadom konaní prerušených podľa § 162
CSP a § 164 CSP. V konaniach prerušených podľa ust. § 163 je ich pokračovanie, ako už bolo

uvedené vyššie, viazané na dispozičný úkon strany sporu, ktorý ale v prejednávanej veci žalobkyňa (a
ani žalovaný) v zákonom stanovej lehote neurobila. Súd prvej inštancie nemal preto inú možnosť, než
v zmysle ust. § 163 ods. 2 CSP konanie zastaviť“.

9. Pokiaľ v súlade s uvedeným súd prvej inštancie konanie podľa § 163 ods. 2 CSP zastavil, išlo o vecne

správny postup súdu prvej inštancie, ktorý nebol v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, a teda
nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

10. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 262/2019-57 zo dňa
28.04.2020, z odôvodnenia ktorého pod odsekom 14.3 vyplýva záver, že uplynutím lehoty 6 mesiacov

od prerušenia konania právny poriadok predpokladá, že ak sa návrh na pokračovanie v konaní v tejto
lehote nepodá, nastáva predvídateľný následok vo forme zastavenia konania v zmysle ust. § 163 ods.
2 CSP. Ústavný súd SR rovnako k zákonnej úprave ust. § 163 ods. 2 CSP vyslovil, že na pokračovanie
prerušeného konania je potrebný návrh.

11. Bez právnej relevancie je námietka žalobcu, že predmetný návrh na pokračovanie konania nestihol
podať z dôvodu, že nebol právne zastúpený. Na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v zákonnej
lehote, ktorý nie je právne zložitý, sa nevyžaduje, aby mala strana sporu právne zastúpenie. Ide v zásade
o dispozitívny úkon strany sporu vo forme písomného oznámenia, že žiada pokračovať v prerušenom
konaní, pričom je podstatné, aby takýto návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov

od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Ako už bolo uvedené, v danom prípade takýto návrh
na pokračovanie v konaní stranami sporu podaný nebol, hoci v uznesení súdu prvej inštancie, ktorým
bolo konanie prerušené, boli strany poučené, že ak ktorákoľvek strana sporu v lehote do 6 mesiacov od
právoplatnostiuzneseniaoprerušeníkonanianávrhnapokračovanievkonanínepodá,taksúdrozhodne
v súlade s ust. § 163 ods. 2 CSP o zastavení konania.

12. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne rozhodol aj
vo výroku o náhrade trov konania.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Úspešnou sporovou stranou v odvolacom konaní bola žalovaná, preto jej súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).