Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322200935
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8322200935.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava,
proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XXX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 455,00 Eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 13C/12/2022-169 zo dňa

21.3.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku III.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdHumenné,akosúdprvejinštancie,vpredmetnejvecikonaniezastavil(I.výrok),žalobcovi

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal (II. výrok) a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdneho úradníka (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k výroku III. predmetného uznesenia
poukázalnato,žeKrajskýsúdvPrešove,akoodvolacísúd,svojímrozhodnutímzodňa25.01.2024zrušil

rozsudok prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň uložil súdu prvej inštancie
rozhodnúť aj o trovách konania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nakoľko odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe odvolania žalovaného, je možné konštatovať, že žalovaný
bol v odvolacom konaní úspešný. Z uvedeného dôvodu preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi, ktoré predstavuje zaplatený súdny poplatok v sume 27 eur.

3. Voči tomuto výroku III. podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) zákona
č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), keďže súd prvej inštancie nesprávnym procesný
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že žalovaný zavinil zastavenie konania tým, že pohľadávku

uhradil a má za to, že žalovaný uznal svoj dlh, a teda návrh na vydanie platobného rozkazu bol dôvodný.
Z tohto dôvodu neexistuje legitímny dôvod na priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania
žalovanému, nakoľko žalobca si uplatnil výlučne to, čo mu patrí a čo nakoniec uznal aj sám žalovaný,
keďže po podaní odvolania pohľadávku uhradil. Skutočnosť, že žalovaný zavinil zastavenie konania
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Žalobca ďalej uviedol, že po úhrade pohľadávky
žalovaným nemal inú zákonnú možnosť, ako vziať návrh na vydanie platobného rozkazu späť, nakoľko

pohľadávkazaniklaanebolomožnépokračovaťvkonaní.Súdnypoplatokzapodanieodvolaniavovýške
27 eur nebol vynaložený dôvodne a účelne, nakoľko zo strany žalovaného došlo k úhrade pohľadávky,a teda aj zániku účelu vedeného súdneho konania. Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal.

4. Krajský súd v Prešove (odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na
včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd uznesením zo dňa 25.1.2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým tento vyhovel
žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 455 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
13.6.2020 do zaplatenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na
to, že: „ tak žalobca v žalobe, ako aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vykladali nález Ústavného
súdu SR PL.ÚS 4/2021 izolovane, nie komplexne. Týmto nálezom v dôsledku rozporu s ústavou stratilo

účinnosť zákona ustanovenie, ktoré dovoľovalo nariadiť karanténnu izoláciu osôb, preto nemôže na
základe tejto skutočnosti žalobca úspešne uplatniť ani žiadne ďalšie nároky, vrátane nároku uplatneného
v tomto konaní, odvíjajúce sa od „základu“, ktorý bol v danom prípade určený ako protiústavný. Súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ale neozrejmil, s poukazom na citovaný nález ústavného súdu na
základe akého hmotnoprávneho predpokladu dospel k záveru o danosti nároku žalobcu, čím zaťažil

svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou, a týmto svojím nesprávnym postupom znemožnil žalovanému,
aby uskutočňoval svoje práva v takej miere že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z tohto
dôvodu odvolací súd na základe § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade všetkých trov
konania v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP.

6. Keďže žalovaný zaplatením pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania procesne zavinil
zastavenie konania, mal by žalobca nárok na náhradu trov konania, avšak keďže žalobcovi žiadne trovy

konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich správne vo vzťahu k žalovanému nepriznal. Uvedený výrok
sa týka konania pred súdom prvej inštancie. Čo sa týka trov odvolacieho konania, súd prvej inštancie
rozhodol tak, že trovy konania, ktoré vznikli v tomto štádiu konania, priznal žalovanému, keďže tento
bol v odvolacom konaní úspešný.

7. Žalobca v odvolaní konštatuje, že si žalobou uplatňoval výlučne to, čo mu patrí, a čo nakoniec uznal
aj sám žalovaný. Odvolací súd k tomu uvádza, že zo spisu nie je možné zistiť, aká pohnútka viedla
žalovaného k tomu, že žalobou uplatnenú pohľadávku uhradil, ale nemožno súhlasiť s konštatovaním
žalobcu, že tento si uplatňoval iba to, čo mu patrí, keďže v merite veci súd nerozhodoval. Žalobca
taktiež poukázal na to, že trovy, ktoré vynaložil žalovaný, teda súdny poplatok za odvolanie nebol

vynaložený dôvodný a účelne. Ani s týmto konštatovaním odvolací súd nesúhlasí, pretože práve na
základe odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, zrušený
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer

úspechu v jednotlivých fázach konania, t.j. pred súdom prvej inštancie, resp. pred odvolacím súdom
s tým, že tento pomer možno vyjadriť samostatnými výrokmi. Dá sa teda konštatovať, že tak konanie
pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom predstavuje v tomto smere samostatnú, od
ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá možnosť súdu, nezávisle od celkového výsledku
sporu,rozhodnúťosobitnýmivýrokmiotrováchprvoinštančnéhokonaniaatrováchodvolaciehokonania,

s prihliadnutím na úspech sporovej strany v jednotlivom štádiu konania, bez ohľadu na definitívny
výsledok sporu.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.1.2024, ktorým zrušil pôvodný
rozsudok súdu prvej inštancie, sa relatívne jasne vyjadril k nároku, ktorý je predmetom tohto konania,

preto skutočne nemožno jednoznačne konštatovať, že pokiaľ by bolo rozhodnuté v merite veci, tak by
bol žalobca v konaní úspešný. Úspech žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie vznikol výlučne z
dôvodu zaplatenia pohľadávky a následného späťvzatia žaloby. Uvedené však neznamená, že v danom
prípade nemožno tak, ako to odvolací súd uviedol vyššie, oddeliť konanie pred súdom prvej inštanciea pred odvolacím súdom. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, súd prvej
inštancie rozhodol správne, pokiaľ mu priznal nárok na náhradu trov konania (zaplatený súdny poplatok
za odvolanie) voči, v odvolacom konaní, neúspešnému žalobcovi.

10. Žalobca v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, pričom z
obsahu jeho odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie mal nesprávne právne posúdiť nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Z obsahu odvolania však nevyplývajú konkrétne dôvody, v čom spočíval
nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ani to, akú inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, malo predmetné konanie. S poukazom na vyššie uvedené
preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, v odvolaním napadnutom výroku III., podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, s použitím § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a čl. 17 základných princípov CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu ich súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).