Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cb/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121474868
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:6121474868.15

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu: VEDUCON, s.r.o., IČO: 43 849 041, Letná 1132/12, 040 01 Košice
- Staré Mesto, zastúpený: inLEGAL s.r.o., IČO: 52 645 991, Kamenárska 5583/17A, 821 04 Bratislava
- mestská časť Ružinov, proti žalovanému: MOTIVATION s.r.o., IČO: 50 152 084, Narcisová 1942/30,
927 01 Šaľa, zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 51 436 108, Kapitulská 6,
917 01 Trnava, o zaplatenie 35 598,22 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd konanie o návrhu na zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k zálohu - na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Z. C., W. Z. E., G. R. Ú. Z. E., zapísaných na LV č. XXXX
evidovanom Okresným úradom Z. C., katastrálnym odborom, a to k stavbe súpisné č. XXX, popis stavby:
rodinnýdom,postavenýnapozemkuparcelyregistra„F.“parcelnéč.XXXX,zastavanáplochaanádvorie

o výmere XXX m2, o spoluvlastníckom podiely X/X na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo
výške 40 598,22 eur s príslušenstvom zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom z 27. júla 2023 žiadal zrušiť nariadené
zabezpečovacie opatrenie z dôvodu, že počas konania došlo k podstatnej zmene na zabezpečených
nehnuteľnostiach, keď sa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného už nenachádza záložné právo

v prospech Fio banky. Okrem toho dal do pozornosti, že existujúce zabezpečovacie opatrenie je zjavne
neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom sporu. Po podaní návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia súdu doručil znalecký posudok č. XX/XXXX G. P. Q.. I. K. na základe ústnej objednávky z
10. septembra 2023, ktorý bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu
súpisné č. XXX G. W. Z. E. W. Z. C., vrátane príslušenstva a pozemkov parcela č. XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX G. R. Ú. Z. E. a dôkaz o výške ceny v rámci predaja nehnuteľnosti v obci Z. E..

2. Súd na základe návrhu žalobcu uznesením zo 04. augusta 2022 zriadil záložné právo v prospech
žalobcu k zálohu - nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúcim sa v okrese Z.
C., W. Z. E., R.V. Ú. Z. E., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Z.
C., katastrálnym odborom, a to k:
- stavbe súpisné č. XXX, popis stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku parcely registra „F.
I. Č.. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou 125 m2, o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/1,
- pozemku parcely registra „F. I. Č.. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou
XXX m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1,
- stavbe, popis stavby: rozostavaný rodinný dom X, postavenej na pozemku parcely registra „F.
I. Č.. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou XXX m2, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1,

- pozemku parcely registra „F. I. Č.. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou
XXX m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vcelkovej výške 40.598,22 EUR s príslušenstvom, uplatnenej v súdnom konaní vedenom Okresným
súdom Galanta pod sp. zn. 10Cb/26/2021.
Súd mal za to, že žalobca v konaní si uplatnil voči žalovanému pohľadávku vo výške 40 598,22 eur

s príslušenstvom a hrozila obava z ohrozenia exekúcie z dôvodu, že žalovaný vykonával reálne kroky
k ohrozeniu exekúcie, ktoré predáva, ktorá skutočnosť bola preukázaná výpisom z LV č. XXXX. Z
predloženého listu vlastníctva súd zistil, že žalovaný v mesiaci október 2021 a v mesiacoch jún až júl
2022 uzatváral kúpne zmluvy za účelom prevodu nehnuteľností. V tomto smere súd dáva do pozornosti
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k.32Cob/83/2022-409 z 09. marca 2023, ktoré rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 21. marca 2023, v ktorom odvolací súd v bode 11 a 12 uznesenia uviedol:
„Nedôvodnou bola námietka žalovaného o tom, že záver súdu prvej inštancie o hrozbe zmarenia
exekúcie nemožno považovať za správny z dôvodu, že pokiaľ žalovaný predajom svojho nehnuteľného
majetku realizuje svoju podnikateľskú činnosť, tak takéto jeho konanie nemožno považovať za konanie
spôsobujúce vznik hrozby zmarenia exekúcie, nakoľko súd prvej inštancie svoj záver o hrozbe zmarenia
exekúcie nepostavil len na tom, že žalovaný predáva svoj nehnuteľný majetok, ale z predmetného

rozhodnutia je zrejmé, že k záveru o hrozbe zmarenia exekúcie dospel po zohľadnení osvedčených
skutkových tvrdení žalobcu, že žalovaný predajom nehnuteľného majetku rapídne zmenšuje celkovú
sumu ním vlastneného majetku teda koná (podniká) nevyvážene a nakoľko iný majetok nemá (teda
ani iný majetok nenadobúda), tak takéto jeho konanie hodnotí ako konanie vytvárajúce reálnu hrozbu
budúceho zmarenia exekúcie. S takýmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. Pravdaže pokiaľ

by v konaní bolo osvedčené, že žalovaný v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti síce predáva
nehnuteľnosti, ktoré zhotovil za účelom ich predaja, avšak pri takomto podnikaní koná vyvážene,
teda spôsobom, ktorým sa jeho majetok rapídne nezmenšuje, nebolo by možné dospieť k záveru o
vzniku hrozby zmarenia exekúcie (čo však nebol prípad práve prejednávanej veci). Žalovaný síce v
odvolaní tvrdí, že pri predaji nehnuteľností sa hodnota nehnuteľností premieňa na financie uhrádzané

jednotlivými kupujúcimi, avšak takéto jeho tvrdenia zostávajú len vo forme jeho všeobecných vyhlásení,
ktorých hodnovernosť nie je žiadnym spôsobom preskúmateľná a už vôbec nie je osvedčená. Žalovaný
anilennetvrdí,žezapredajkonkrétnych nehnuteľností(vichkonkrétnejhodnote)získalkonkrétnusumu
finančných prostriedkov (zodpovedajúcu hodnote prevádzaných nehnuteľností), kedy sa tak stalo a ako
s nimi naložil, to všetko za účelom osvedčenia jeho majetkových pomerov a najmä za účelom vyvrátenia

skutkových tvrdení žalobcu (podložených konkrétnymi dôkazmi) o zmenšovaní majetku žalovaného.
Pre poriadok v tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že záver o vzniku hrozby zmarenia exekúcie nie
je odôvodnený len vtedy ak je osvedčené, že dlžník sa zbavuje majetku fiktívne alebo bezodplatne ako
sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu žalovaný. Pokiaľ mal v konaní súd bez ďalšieho
osvedčené skutkové okolnosti uvedené v bode 1.2.3 až 1.2.13 tohto rozhodnutia, jeho záver o existencii

reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená odvolací súd považuje za správny. Obdobne nedôvodnou
bola aj námietka žalovaného, že pokiaľ súd zriadil záložné právo na dvoch dokončených stavbách
a pozemkoch zastavaných predmetnými stavbami, ktorých hodnota predstavuje sumu okolo 400 000
eur, súd pri svojom rozhodovaní nedodržal ani zásadu primeranosti, nakoľko hodnota zabezpečovanej
pohľadávky tvorí cca 10 % z hodnoty majetku, na ktorom bolo zriadené záložné právo, nakoľko z obsahu

rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj skutkové
tvrdenia žalobcu (podpreté dôkazmi), že na zaťažených nehnuteľnostiach už viazne ťarcha záložného
práva v prospech Fio banky, a.s. a teda, že žalobca bude záložným veriteľom až v druhom poradí,
ktoré skutkové tvrdenia boli v konaní nespornými/ osvedčenými, nehovoriac o tom, že žalovaný ani v
odvolaní netvrdil a ani neosvedčoval, aká je t.č. výška pohľadávky Fio banky a.s. voči žalovanému a v

akom rozsahu sporný záloh zabezpečuje takúto pohľadávku Fio banky a.s.. Takéto skutkové tvrdenia
bol povinný tvrdiť zásadne žalovaný, nakoľko žalobca k takýmto informáciám objektívne nemá prístup.“.
3. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
4. Z hľadiska textu § 344 Civilného sporového poriadku je potrebné pod pojmom odpadnutia dôvodov

rozumieť takú procesnú situáciu, keď v čase nariadenia neodkladného opatrenia / zabezpečovacieho
opatrenia / existovali určité dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, pričom tieto odpadli až lex post. Pod
dôvodmi, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené treba rozumieť všetky zákonom predpísané
podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje na jeho nariadenie, a to napr. existencia nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, obava, že exekúcia bude ohrozená, potreba neodkladnej úpravy pomerov a pod.

5. Žalobca v návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôvod pre zrušenie naradeného
zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že na nehnuteľnostiach, na ktorých bolo , zriadené
zabezpečovacie opatrenie sa nenachádza už záložné právo Fio banky a. s. Súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie z dvoch dôvodov, a to, že hrozila obava z ohrozenia exekúcie, ktorý dôvod nepominul az dôvodu, že v čase rozhodovania o predmetnom návrhu bolo zriadené záložné právo v prospech
Fio banky a. s., ktorý dôvod pominul. Vzhľadom na uvedené, súd nevidí dôvod na zrušenie
zabezpečovacieho opatrenia.

6. Žalobca súčasne žiadal zriadiť záložné právo v prospech žalobcu k zálohu - nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v okrese Z. C., W. Z. E., G. R. Ú. Z. E., zapísaných na LV č. XXXX evidovanom
Okresným úradom Z. C., katastrálnym odborom, a to k stavbe súpisné č. XXX, popis stavby: rodinný
dom, postavený na pozemku parcely registra „F. I. Č.. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, o spoluvlastníckom podiely 1/1 na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 40

598,22 eur s príslušenstvom. Z predloženého LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom
stavby súpisné č. XXX, popis stavby: rodinný dom, postavený na pozemku parcely registra „F. I. Č..
XXXX, P. I. A. Y. W. G. XXX m2.
7. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd musí zohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečovacieho

opatrenianemôževzniknúťzjavnýnepomer,sktorouotázkousaodvolacísúdzaoberalvbode12.svojho
rozhodnutia, keď uviedol: „Obdobne nedôvodnou bola aj námietka žalovaného, že pokiaľ súd zriadil
záložné právo na dvoch dokončených stavbách a pozemkoch zastavaných predmetnými stavbami,
ktorých hodnota predstavuje sumu okolo 400 000 eur, súd pri svojom rozhodovaní nedodržal ani zásadu
primeranosti,nakoľkohodnotazabezpečovanejpohľadávkytvorícca10%zhodnotymajetku,naktorom

bolo zriadené záložné právo, nakoľko z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd pri
svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj skutkové tvrdenia žalobcu (podpreté dôkazmi), že na zaťažených
nehnuteľnostiach už viazne ťarcha záložného práva v prospech Fio banky, a.s. a teda, že žalobca bude
záložným veriteľom až v druhom poradí, ktoré skutkové tvrdenia boli v konaní nespornými/ osvedčenými,
nehovoriac o tom, že žalovaný ani v odvolaní netvrdil a ani neosvedčoval, aká je t.č. výška pohľadávky

Fio banky a.s. voči žalovanému a v akom rozsahu sporný záloh zabezpečuje takúto pohľadávku Fio
banky a.s.. Takéto skutkové tvrdenia bol povinný tvrdiť zásadne žalovaný, nakoľko žalobca k takýmto
informáciám objektívne nemá prístup.“ V čase rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
súd vychádzal zo skutočnosti, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo Fia banky a. s. a žalovaný
netvrdil a ani neosvedčoval v rámci odvolacieho konania, aká je výška pohľadávky Fio banky a. s. voči

žalovanému a v akom rozsahu sporný záloh zabezpečuje takúto pohľadávku Fio banky a. s. Takéto
tvrdenia bol povinný tvrdiť žalovaný, nakoľko žalobca k takýmto informáciám objektívne nemá prístup.
Žalobca vlastní možnú pohľadávku vo výške 40 598,22 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom
konania a žalovaný je vlastníkom nehnuteľného majetku / viď bod 5 uznesenia /, ktorý by v prípade
úspechu žalobcu v konaní a nedobrovoľnom zaplatení zo strany žalovaného, mohol by byť postihnutý

exekúciou. V čase rozhodovania krajským súdom v Trnave a dokonca ani v čase podania návrhu na
zrušenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaný neosvedčoval hodnotu dotknutých nehnuteľností. Po
uplynutí takmer dvoch mesiacov od podania návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia právny
zástupca žalovaného súdu predložil znalecký posudok č. XX/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty rodinného domu súpisné č. XXX G. W. Z. E., W. Z. C., vrátane príslušenstva a pozemkov

parcela č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v katastrálnom území Z. E.. Predmetný
listinný dôkaz spolu aj s uvedenými cenami nehnuteľností neboli podané včas z dôvodu, že strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas / § 153 ods. 1, prvá veta
Civilného sporového poriadku / a jednak tento listinný dôkaz je nepoužiteľný z dôvodu, že žalovaný
žiadalzriadiťzabezpečovacieopatrenienastavbysúpisnéč.XXX,popisstavby:rodinnýdom,postavený

na pozemku parcely registra „F. I. Č.. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Zo
znaleckého posudku č. 18/2023 je zrejmá všeobecná hodnota rodinného domu súpisné č. XXX G. W. Z.
E., W. Z. C., vrátane príslušenstva a pozemkov parcela č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX G. R. Ú.P. Z. E. vo výške 161 825 eur. Hodnotu stavby č. XXX A. I. Č.. XXXX/XXX W. G. XXX
m2 žalovaný neosvedčil z dôvodu, že súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz o jeho všeobecnej

cene. Z predloženej fotodokumentácie sa možno len domnievať, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Súdu je nepochopiteľné z akého dôvodu si žalovaný nedal
zistiť všeobecnú hodnotu stavby č. XXX A. I. Č.. XXXX/XXX W. G. XXX N. znalcom, keď znalec
vypracoval znalecký posudok na zistenie všeobecnej hodnoty rodinného domu súpisné č. XXX G. W. Z.
E., W. Z. C., vrátane príslušenstva a pozemkov parcela č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/

XXX v katastrálnom území Z. E..
8. Jedným z procesných prostriedkov ako dosiahnuť zrušenie neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia je popri odvolaní osobitný návrh na jeho zrušenia podľa § 334
Civilného sporového poriadku, ktorý je podľa § 344 Civilného sporového poriadku aplikovateľný ajna zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska koncepcie de lege lata vyplýva, že dôvody, na ktorých je
založený návrh na zrušenie neodkladného opatrenia by mali byť odlišné od dôvodov, na ktorých je
postavené odvolanie proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. V opačnom prípade

by sa stieral rozdiel medzi týmito procesnými inštitútmi a dochádzalo by k neprípustnému zásahu do
právoplatného rozhodnutia bez zmeny skutkových okolností. Návrh na zrušenie zabezpečovacieho
opatrenia predstavuje špecifický prvok autoremedúry v civilnom procese v tom zmysle, že o zrušenie
neodkladného opatrenia rozhoduje inštančne ten istý súd, ktorý zabezpečovacie opatrenie nariadil. Aj
z tohto dôvodu by malo viesť k záveru, že dôvody na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia by mali

byť odlišné od odvolacích dôvodov, nakoľko v opačnom prípade by dochádzalo k splývaniu právomoci
súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Pod pojmom odpadnutie dôvodov je potrebné rozumieť takú
procesnú situáciu, keď v čase vydania zabezpečovacieho opatrenia existovali určité dôvody, ktoré viedli
súd k jeho vydaniu a tieto odpadli až ex post.
9. Súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS
491/2017, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení

predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia, ale musí sa zaoberať
iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia tvrdí také skutočnosti, ktoré
nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových
okolností/pomerov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Za takéto skutočnosti sa považuje aj
situácia, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich

skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčovanej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je
preukázané, že táto splnená nie je.
10. Súd nariadil vo veci č. k.10Cb/26/2021-295 4. augusta 2022 zabezpečovacie opatrenie z dvoch
dôvodov, a to, že hrozila obava z ohrozenia exekúcie, ktorý dôvod nepominul a z dôvodu, že v čase
rozhodovania o predmetnom návrhu bolo zriadené záložné právo v prospech Fio banky a. s., ktorý dôvod

pominul. Z hľadiska rozsahu zabezpečovacieho opatrenia nemôže vzniknúť zjavný nepomer, s ktorou
otázkou sa odvolací súd zaoberal v bode 12. svojho rozhodnutia a tiež aj súd prvej inštancie. Žalovaný
žiadal zrušiť nariadené zabezpečovacie opatrenie z dôvodu, že počas konania došlo k podstatnej
zmene na zabezpečených nehnuteľnostiach, keď sa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného už
nenachádza záložné právo v prospech Fio banky a. s. Okrem toho dal do pozornosti, že existujúce

zabezpečovacie opatrenie je zjavne neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom sporu.
11. Je pravdou, že pominul dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to, že neexistuje
zriadenie záložného práva v prospech Fio banky a. s., ale nepominula hrozba obavy z ohrozenia
exekúcie, aj pre ktorý dôvod bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie. Či došlo ku zmene skutkových
okolností ohľadne zásady primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka aj vo vzťahu

k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriadil zabezpečovacie opatrenie súd nevie posúdiť z
dôvodu, že žalovaný v rámci odvolacieho konania neosvedčoval skutočnosti ohľadne tohto nepomeru.
Povinnosťou žalovaného v rámci odvolacieho konania bolo predložiť listinný dôkaz o svojom tvrdení
ohľadne nepomeru medzi možnou pohľadávkou žalovaného a hodnotou zálohu.
12. Žalovaný žiadal zrušiť zabezpečovacie opatrenie, ktoré súd z dôvodov uvedených hore zamietol

a žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Dunajská
Streda, obci Dolný Bar, v katastrálnom území Dolný Bar, zapísaných na LV č. XXXX H. W. Ú. Z. C.,
R. W., A. L. R. C. C. Č.. XXX, popis stavby: rodinný dom, postavený na pozemku parcely registra
„F. I. Č.. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX N.2, o spoluvlastníckom podiely 1/1 na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 40 598,22 eur s príslušenstvom. V tejto časti

návrhu súd konanie zastavil z dôvodu res iudicata podľa § 230 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova s poukazom na § 161 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Súd o zriadení tohto zálohu právoplatne rozhodol uznesením zo 4.
augusta 2022 č. k. 10Cb/26/2021-295 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 9. marca 2023
č. k. 32Cob/83/2022-409, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. marca 2023.

13. Z hore uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.